Obedové lístky a účtovníctvo na Slovensku

Stravovanie zamestnancov a živnostníkov predstavuje dôležitú súčasť pracovného života. Slovenská legislatíva upravuje podmienky poskytovania stravy, príspevkov na stravovanie a ich daňovú uznateľnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o stravných lístkoch, účtovaní stravného a súvisiacich predpisoch platných na Slovensku.

Povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania

Podnikateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov, bez rozdielu, či je FO alebo PO, má povinnosť podľa § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) poskytovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám zdravej výživy priamo na pracovisku alebo v blízkom okolí. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1 ZP.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla (§ 152 ods.

Zamestnávateľ má aj povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Konkrétne sumy výšky stravného vyhlasuje MPSVaR SR príslušným opatrením.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní a so súhlasom zástupcov zamestnancov podľa ustanovenia § 152 ods. Zamestnávateľ má aj povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla.

Možnosti zabezpečenia stravovania

Priamo na pracovisku
V blízkom okolí
Prostredníctvom iného zamestnávateľa
Prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov)
Finančným príspevkom (za určitých podmienok)

Stravovacie poukážky (Gastrolístky)

Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, je jeho povinnosťou zabezpečiť stravovanie u iného zamestnávateľa v blízkosti firmy. Ak ani takto nemôže zabezpečiť stravovanie, môže to urobiť prostredníctvom FO alebo PO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať alebo poskytnúť stravovacie služby. Ak pôjde o sprostredkovanie prostredníctvom poskytnutia stravovacej poukážky (tzv. gastrolístkov), hodnota stravovacej poukážky podľa ustanovenia § 152 ods.

Z ustanovenia § 152 ods. 4 novelizovaného ZP vyplýva, že s platnosťou od 1. 9. 2007 pri zabezpečení stravovania zamestnancov formou stravovacích poukážok (gastrolístkov) musí hodnota jednej poukážky predstavovať najmenej 75 % z 89 Sk (89 Sk je stravné poskytované pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín), t. j. najmenej 67 Sk (po zaokrúhlení) a z toho príspevok zamestnávateľa musí byť najmenej 55 %.

Stravovacie poukážky môžu mať dve formy, a to papierovú (tzv. gastrolístok v papierovej podobe) a elektronickú (tzv. elektronickej stravovacej karty). Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Tzn. zamestnanec má nárok na stravovaciu poukážku v minimálnej hodnote 4,50 eur (75 % zo 6 eur).

Minimálna hodnota stravovacej poukážky

Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.

V praxi to bude znamenať, že ak zamestnávateľ kúpi svojim zamestnancom stravovacie poukážky vo výške 67 Sk, 55 % predstavuje 36,71 Sk.

Finančný príspevok na stravovanie

Finančný príspevok ako náhradu za stravovanie môže poskytnúť zamestnávateľ len vo vybraných prípadoch v súlade s ustanovením § 152 ZP. Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení alebo sprostredkovať ho u iných subjektov, pretože to vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku a zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie ani u externých dodávateľov alebo ak zamestnanec nemôže na základe lekárskeho potvrdenia využiť žiadnu z ponúkaných foriem stravovania zabezpečených zamestnávateľom, majú zamestnanci v súlade s ustanovením § 152 ods.

Na finančný príspevok na stravovanie vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac vo výške 55 % zo sumy stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, má nárok aj zamestnanec podľa ustanovenia § 152 ods.

Podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, finančným príspevkom je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce.

§ 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Daňové hľadisko stravovania

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Za daňový výdavok sa považuje aj príspevok zamestnávateľa, ak pracovná zmena trvala viac ako 11 hodín a zamestnávateľ zabezpečil poskytnutie ďalšieho hlavného jedla v súlade s § 152 ods.

Roman bude pri stanovení daňových výdavkov postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, podľa ktorého sú daňovými výdavkami príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je § 152 ZP. Podľa tohto ustanovenia ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je ZCN. V súčasnosti je to 89 Sk, t. j. zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov započítať sumu až do výšky 48,95 Sk, a to aj vtedy, ak hodnota stravného lístka nie je 89 Sk.

Podľa tohto ustanovenia ZDPje hodnota stravy, ktorú poskytol zamestnávateľ zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného iným subjektom, od dane z príjmov FO oslobodená. Ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancom namiesto stravných lístkov finančné príspevky, lebo nemohol poskytnúť stravovanie inak, v súlade s ustanovením § 152 ods.

Podnikateľ Roland zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov (zamestnáva 3 zamestnancov na hlavný pracovný pomer) prostredníctvom sprostredkovateľskej spoločnosti, u ktorej im kupuje stravovacie poukážky. Zamestnancom poskytuje od 1. 9. 2007 v súlade s ustanovením § 152 ods. V mesiaci september 2007 kúpil 63 poukážok (21 x 3). daňovým výdavkom bude príspevok zamestnávateľa vo výške 48,95 Sk v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, t. j.

Zamestnávateľ môže na stravovanie prispievať aj vyššou sumou, ale príspevky poskytnuté nad rámec ustanovenia § 152 ods. Zamestnávateľ môže na stravu prispievať svojim zamestnancom aj finančným príspevkom, ale len za určitých podmienok, ktoré sú uvedené v § 152 ods. 5 ZP. Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, že ak sa zamestnanci rozhodnú, že „chcú peniaze a nechcú stravné lístky a ani stravovacie poukážky“, namiesto stravy im poskytne peniaze.

Ak podnikateľ - zamestnávateľ, prispieva zamestnancom na stravovanie podľa § 152 ods. 5 ZP finančným príspevkom, tak ako to robí aj Rastislav, pre zamestnancov predstavuje tento príspevok príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO. Od dane sú oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm.

Daňové výdavky a stravné

Maximálna výška daňového výdavku: 55 % stravného pre pracovnú cestu 5-12 hodín
Príspevok zo sociálneho fondu: Neovplyvňuje daňové výdavky (výdavkom je jeho tvorba)
Hodnota stravy: Nie hodnota nakúpených stravných lístkov

Sociálny fond a stravovanie

Zamestnávateľ má povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu (ďalej len SF) na základe zákona č. 152/1994 Z. z.

Aj keď s platnosťou o...

Účtovanie stravných lístkov

Stravné lístky sa z pohľadu účtovných štandardov považujú za ceniny. Účtuje sa o nich v skupine 21 - na účte 213. Účtovanie stravných lístkov ako cenín je v súlade s § 47 ods. 2 Opatrenia MF SR č.

Vzhľadom na daňovú orientáciu JÚ musí podnikateľ - účtovná jednotka (ďalej len podnikateľ), rozlišovať pri účtovaní, ktorý výdavok alebo jeho časť je daňovým výdavkom a ktorý nie je daňovým výdavkom. Pri účtovaní stravného zamestnancov je podstatné, aby ako daňový výdavok bola zaúčtovaná len suma vo výške 55 % ceny poskytovaného jedla, v súčasnosti maximálne 48,95 Sk.

Aké účtovné prípady vznikajú v súvislosti so stravovacími poukážkami (gastrolístkami) a s elektronickými stravovacími kartami v podvojnom účtovníctve?

Ako pripraviť poukážky - poukážky v účtovníctve

Účtovanie gastrolístkov v podvojnom účtovníctve

Stravovacie poukážky v papierovej forme predstavujú pre zamestnávateľa z účtovného hľadiska ceniny. Podľa zákona o účtovníctve sa ceniny oceňujú ich menovitou hodnotou, teda cenou, ktorá je na nich uvedená. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancovi, gastrolístky musia byť poskytnuté vopred, aby mal zamestnanec možnosť si za ne kúpiť stravu. Vopred odovzdané gastrolístky na určitý čas sa účtujú na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 213 - Ceniny. Tento účtovný zápis sa vykoná v momente odovzdania gastrolístkov zamestnancovi.

V prípade, ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni, napr. Zamestnávateľ upravuje práva a povinnosti vo vzťahu k stravnému vo svojom vnútornom predpise, ktorý obsahuje podmienky poskytnutia stravných lístkov a vysporiadanie rozdielu za dni kedy zamestnancovi nevznikol nárok na stravné lístky.

Stravovacie poukážky v papierovej forme, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov predstavujú z účtovného hľadiska ceniny. V zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve sa ceniny oceňujú ich menovitou hodnotou.

Príklad účtovania

Účtovná jednotka (zamestnávateľ) obstaráva stravovacie poukážky v počte 1 000 ks mesačne. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce 55 % zo 4,50 eur (suma 2,48 eur) a 0,60 eur zo SF. Zvyšok z hodnoty stravovacej poukážky (suma 1,42 eur) si hradí zamestnanec sám prostredníctvom zrážky zo mzdy (uzavretá dohody o zrážkach z mzdy). Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi stravovacie poukážky na mesiac vopred. Stravovacie poukážky a príspevok zo SF sa vypláca na mesiac jún, ktorý má 22 pracovných dní. Na konci mesiaca zamestnávateľ zistí, že zamestnanec čerpal v júni 2 dni dovolenky a za tieto dni mu podľa pracovnoprávnych podmienok nevzniká nárok na stravné. Spoločnosť s r. o., ktorá dodáva stravovacie poukážky, účtuje províziu za dodávku a balné stravovacích poukážok vo výške 2 % z celkovej ceny za odobraté poukážky. Celková fakturovaná čiastka zahŕňa sumu za odobraté poukážky a sumu provízie spoločnosti s r. o. za odobraté poukážky. Spoločnosť s r. o.

Výdaj stravovacích poukážok 1 zamestnancovi dňa 31.05.
Zrážka zo mzdy zamestnanca dňa 15.07.
Výdaj stravovacích poukážok 1 zamestnancovi dňa 30.06.
Zrážka zo mzdy zamestnanca dňa 15.08.
Zrážka zo mzdy zamestnanca dňa 15.09.

Stravné SZČO v podvojnom účtovníctve

SZČO od 1.1.2022 nemusí preukazovať účtovným dokladom, že mu bola strava poskytnutá. Z tohto dôvodu sa SZČO pýta, či má o nároku na stravné v podvojnom účtovníctve účtovať mesačne alebo raz ročne a či je to potrebné vyplácať aj cez pokladnicu.

Ak SZČO účtujúca v podvojnom účtovníctve nevynaloží výdavky na stravné (nevyplatí si finančné prostriedky, ani si nezakúpi stravu, resp. stravné poukážky, prípadne nenakúpi potraviny na prípravu hotového jedla), tzn. nedochádza k úbytku peňažných prostriedkov v súvislosti so stravovaním, či už v hotovosti alebo z bankového účtu, tak z účtovného hľadiska nedochádza k zníženiu ekonomických úžitkov, a to ani nepriamo. Z uvedeného dôvodu v nadväznosti na § 2 ods. 4 písm. e) a d) ZoÚ nevzniká náklad, o ktorom by účtovná jednotka (SZČO) účtovala.

Výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP si daňovník podľa § 6 ods.

V dopyte uvádzate, že v jednoduchom účtovníctve sa to účtuje na konci účtovného obdobia jednou sumou v rámci uzávierkových účtovných operácií bez pohybu finančných prostriedkov (napr. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) môže uplatniť výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) cit.

To znamená, že za ustanovených podmienok si daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže stravné uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v § 19 ods. 2 písm. p) ZDP, t. j. za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku (aj vrátane prípadných sobôt, nedieľ, resp. dní pracovného pokoja, počas ktorých daňovník vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

V súlade s ust. § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 ZDP daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňujúci do daňových výdavkov stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP je povinný preukázať, že deň, na ktorý si stravné do daňových výdavkov uplatňuje skutočne odpracoval, t. j., že v tento deň vykonával činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚ“) sa nákladom rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. ZoÚ v § 2 ods. 4 písm.

Ak SZČO účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva nevynaloží výdavky na stravné (nevyplatí si finančné prostriedky, ani si nezakúpi stravu, resp. stravné poukážky, prípadne nenakúpi potraviny na prípravu hotového jedla), zaúčtuje pri uzavieraní účtovných kníh v peňažnom denníku zvýšenie výdavkov podľa § 8 ods. 4 písm.

Legislatíva a súvisiace predpisy

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.)
Zákon o cestovných náhradách (zákon č. 283/2002 Z. z.)
Zákon o účtovníctve (zákon č. 431/2002 Z. z.)
Zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.)
Zákon o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.)
Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného

Dátum publikácie:18. 8.

tags: #obedove #listky #uctovnictvo