Mäsové špeciality a recepty: Od tradičných chutí po moderné obmeny

Hľadanie kvalitného mäsa môže byť dlhá a náročná cesta. Preto sa pozrieme na rôzne mäsiarske špeciality, folklór a konštatovania, ktoré som počas tohto hľadania objavil.

Mäsiarstvo s tradičnou ponukou.

Tradičné mäsiarstvo a jeho špeciality

Kedysi dávno bolo dobré mäsiarstvo v každom meste pojem. Ľudia ho poznali po mene a vedeli, kam majú ísť. Doba sa však zmenila. Mäsiari sa poschovávali a nahradili ich predavačky. Supermarkety zmenili sortiment. Trh zaplavili kilá lacného mäsa, ale rozmanitosť sa výrazne zúžila. Vybral som sa teda pohľadať mäsiarske špeciality.

Klobása z mangalice u Muzka

Moje hľadanie naštartoval bilboard v Nitre. Bol na ňom plagát s ilustrovaným prasaťom a informácia o otvorení nového mäsiarstva u Muzka. Týždeň nato som sa tam šiel pozrieť. Staršia budova na Radlinskej ulici ukrýva moderné a čisté mäsiarstvo.

Treba prejsť cez krátku chodbu s klasickou šachovnicovou dlážkou a ste v predajni. Sortiment je klasický. Majú len hovädzinu a bravčové, k tomu údeniny, ale aj víno, korenie, dochucovadlá a oleje. K dispozícii je aj mlynček na mäso spolu s vákuovou baličkou. Môžete si vybrať krásny kus mäsa a na požiadanie vám ho pomelú aj zabalia. Personál je ženský, usmievavý a ochotný komunikovať.

U Muzka som objavil výbornú klobásu z mangalice. Robí ju mäsiar Bognár v Novom Živote. Klobása je mierne pikantná, čistá a s rascou. Stála okolo 5€. Zloženie klobásy: mäso z mangalice 52%, slanina z mangalice 23%, hovädzie mäso 20%, soľ, prírodné koreniny, konzervačná látka E250 (dusičnan sodný).

Domáca klobása od Betky Gálovej

Pani Gálová je v Nitre známa firma. Mala malé mäsiarstvo na Mostnej ulici a vonku obrovskú tabuľu s aktuálnou ponukou. Na nej trónil aj kôň. Toto je miesto, kde ste mohli zohnať konskú salámu. A kopec ďalších vecí.

Ceny u Gálovej neboli najnižšie, ale zato bol tovar pekný a čerstvý. Časť z neho bola na objednávku, takže sa nebolo treba báť opýtať. Zároveň ste museli počítať s tým, že nie vždy ste sa objednaného mäsa aj dočkali.

Zatiaľ som tu kúpil celkom slušnú domácu klobásu aj hovädzie kosti do vývaru. Klobáska bola mierne pikantná, občas sa dalo natrafiť na tvrdý kúsok šľachy. Králika by mal stáť 7€ za kilo, klobása zasa 4€.

Králičie klobásky u mäsiara v Lipe

Boli sme u priateľov na opekačke a náš hostiteľ nám na grile spravil fajnové králičie klobásky. Chutili aj mojej milovanej, ktorá v živote klobásu nejedla. Celkom vážne. Klobásky sú menšie, jemné, trochu pikantné a pomerne ľahké na žalúdok. S obľubou ich používam ako dochucovadlo do jedál, namiesto korenia. Hlavne v polievkach a prívarkoch pustia trochu oleja a kopec chute.

Klobásky vyrába hydináreň HSH, ktorá mimo iného robí aj Kura kráľovské. Zloženie klobások je zrejme jedno z najčistejších v porovnaní z ostatným sortimentom tohoto výrobcu: králičie mäso 51%, bravčové mäso 36%, bravčový tuk, koreniny, jedlá soľ, konzervačná látka E250. Kilo stojí 7,76€.

Údená roštenka od mäsiara na Grösslingovej

Tento mäsiar je v Bratislave klasika podobne ako Orbán. Výklad ešte pamätá zašlé časy a vnútri je k dispozícii hneď niekoľko mäsiarov. Majú kde-čo. Od čerstvého mäsa až po mrazenú jahňacinu z Nového Zélandu a chladeného lososa. Medzi údeninami som natrafil na vákuovo balené plátky údenej argentínskej roštenky. Malé balenie s 12-timi plátkami ma stálo 1,40€.

Ak sa niekedy rozhodnete pre desiatu typu rožok-šunka-rajčina, potom sa vykašlite na bezpohlavnú hydinu a vyberte sa radšej touto cestou. Roštenka je narezaná na tenučké plátky, je jemná, voňavá a takmer sa rozpadáva na jazyku. Tiež som ju použil ako finálne dochutenie jedla, potrhal som ju na kúsky a posypal nimi cestoviny.

Mäsiarstvo HSH na nitrianskom rýnku

Kto nevie, v Nitre sa nechodí na tržnicu, ale na rynek. V kúte, schované za čínskymi handrami, sú dvere do malého mäsiarstva. Predáva hlavne hydinu z hydinární vo Veľkom Záluží pri Nitre. Môžete tu kúpiť kuratá, ale aj jednotlivé rozporcované časti a vnútornosti. Nezaznávajte vnútornosti a nabudúce si skúste spraviť perkelt z kuracích srdiečok. Trochu viac krájania, ale stojí to zato.

Popri kuracine tu kúpite aj králika, ale len mrazeného. Väčšinou je z ich produkcie, ale naposledy som tam kúpil maďarského.

Farmárske trhy na Agrokomplexe

Ďalšou alternatívou sú trhy farmárov, ktoré sa konajú raz za mesiac na nitrianskom výstavisku Agrokomplex. Nájdete tu sušené šunky, domáce klobásky aj slaninu. Oplatí sa urobiť veľký nákup.

Plničky klobás a jaterníc: Pomocníci pri domácej výrobe

Ak máte radi klobásy a jaternice, určite ste už niekedy premýšľali nad ich domácou výrobou. Ak sa s tým ale nechcete zložito babrať, je najjednoduchšie zaobstarať si plničku na klobásy a jaternice. Podľa čoho však z nepreberného množstva dostupných plničiek na klobásy vyberať? Ako prvé je potrebné si odpovedať na jednoduchú otázku, a to, ako sa vôbec klobásy a jaternice plnia.

Vyrábať domáce klobásy samozrejme môžete aj bez plničky, ale bude to náročná a zdĺhavá úloha. Celý proces domácej prípravy klobásy začína prípravou mäsovej zmesi a kúpou vhodného plniaceho čreva. Mäsové zmesi môžu byť všetkých možných druhov a príchutí s rôznym korením a rôznou hrubosťou mletia mäsa. Na prípravu náplne do klobásy je ideálne použiť nejaký mlynček na mäso, ktorý vám rozomelie mäso rovnomerne a ušetríte si s ním veľa práce. Na internete aj v mnohých kuchárkach nájdete takmer neobmedzené množstvo receptov na mäsovú zmes do klobás či jaterníc. Klobásky môžu skvele chutiť aj po údení. Zaobstarajte si k plničke tiež domácu udiareň a budete mať luxusné domáce údeniny.

Náročnejší je už potom výber a kúpa samotného čreva, do ktorého budete klobásy a jaternice plniť. Črevo musí byť naozaj kvalitné, aby nedochádzalo počas jeho plnenia k častému praskaniu alebo zlepovaniu. Vybrať si tiež môžete konkrétny priemer čreva a vyrobiť si tak rôzne typy klobás o rôznom priemere. Akonáhle máte črevo, môžete ho pred použitím pomaly rozvinúť a prepláchnuť, aby sa z neho zmyl prebytočný soľ. Potom črevo dajte namočiť približne na hodinu do studenej vody. Pred samotným použitím nezabudnite črevo ešte raz prepláchnuť. Potom črevo natiahnite na plničku klobás. Následne pomocou tlačidla alebo ručnej kľuky naplňte črevo mäsovou zmesou. Postupujte opatrne tak, aby nedošlo k pretrhnutiu čreva. Akonáhle naplníte celé črevo, zaviažte koniec jednoduchým povrázkom a máte hotovo.

Ešte pred kúpou plničky klobás je bezpochyby potrebné rozhodnúť sa, aký typ plničky vôbec chcete. Existujú totiž dva typy plničky klobás podľa typu pohonu a pre každého je vhodný iný. Najčastejšie na našom trhu narazíte na manuálnu plničku klobás, ktorá umožňuje jednoducho a rýchlo naplniť klobásy aj jaternice, ale zároveň sa pri ich príprave trochu viac zapojíte. Ručná plnička klobás sa totiž najčastejšie ovláda pomocou otočnej kľuky, ktorou korigujete plnenie čriev. Ak plánujete vyrábať domáce klobásy raz za mesiac, určite pre vás bude ručná narážačka na klobásy dostatočná. Práca s elektrickou plničkou klobás vyžaduje minimálne úsilie. Väčšina elektrických plničiek klobás je vybavená tlačidlom, ktorého stlačením začnete plnenie. Väčšina elektrických plničiek klobás patrí medzi poloprofesionálne alebo profesionálne stroje, takže sú samozrejme tiež výrazne drahšie než manuálne plničky klobás a jaterníc.

Už pri výbere plničky klobás na internete si pravdepodobne všimnete, že existujú dva typy plničky klobás podľa polohy valca - plničky s vertikálne položeným valcom a horizontálne plničky klobás. Vertikálna plnička klobás je menej častá a používa sa najmä v profesionálnych závodoch a kuchyniach. Vďaka vertikálnej polohe valca môže byť plnenie s takou plničkou náročnejšie, ale zároveň o niečo rýchlejšie než v prípade horizontálnej plničky. Horizontálna plnička klobás je oproti vertikálnej plničke jednoduchším a pravdepodobne aj častejším typom nabíjačky na klobásy. Väčšinou má tvar valca a tento valec môže mať aj pomerne veľký objem, takže sa do neho vojde naozaj veľa.

Ani výber vhodného materiálu plničky klobás by ste nemali zanedbať. U materiálu je hlavne dôležitá jeho životnosť a tiež, ako ľahko sa bude zvonku aj zvnútra tento materiál čistiť. Úplne najlepším materiálom je u plničky klobás nerezová oceľ, z ktorej môžu byť vyrobené vnútorné aj vonkajšie časti. Stretnete sa preto aj s narážačkami z rôznych lacnejších kovov, ktoré stále ešte môžu mať pomerne dobré vlastnosti. Objem plničky na klobásy sa väčšinou udáva v litroch a podľa neho spoznáte množstvo mäsa, ktoré sa do plničky vojde naraz. Myslite však na to, že plnička klobás je pomerne veľký prístroj a čím väčší objem zvolíte, tým viac vám potom zaberie miesta v kuchyni alebo na chalupe.

Prehľad o základných vlastnostiach plničky klobás alebo jaterníc už máte. Existuje samozrejme celá rada ďalších parametrov a vlastností, podľa ktorých môžete vyberať. Ak chcete mať pri plnení čo najväčšiu šancu na úspech a nemusieť sa potýkať s pretrhnutými črevami, hľadajte plničku klobás so špeciálnym ventilom. Ten sa postará o to, že sa bude uvoľňovať tlak vzduchu v plničke a riziko pretrhnutia čreva sa výrazne znižuje. Najmä u niektorých elektrických plničiek klobás sa môže hodiť funkcia zmeny rýchlosti plnenia klobás. Vďaka tomu budete môcť regulovať rýchlosť plnenia a nebudete sa musieť báť, že bude príliš rýchle a opäť dôjde k prasknutiu čreva. Na záver je samozrejme dobré myslieť na to, ako sa dá plnička jaterníc a klobás čistiť. Najmä čistenie zvnútra môže byť u niektorých plničiek pomerne zložité a náročné. A vy určite nechcete, aby vám v plničke zahnívalo staré surové mäso. Niektoré plničky jaterníc ponúkajú aj prémiovú možnosť umiestniť niektoré časti plničky do umývačky.

Len máloktorú dlhšiu klobásu zvládnete naplniť len tak rukou. Relatívne ľahko možno plniť jednoducho z ruky jaternice, ktoré sa vyrábajú jedna po druhej, a navyše majú pomerne tekutú náplň. Pre plnenie bez plničky klobás je väčšinou potrebné mať aspoň kvalitný mlynček na mäso. Niektoré mlynčeky na mäso sú rovno vybavené aj špeciálnym nadstavcom pre plnenie klobás. Ak taký roh nie je súčasťou vášho mlynčeka, môžete si ho ľahko dokúpiť takmer v každom obchode s domácimi potrebami. Prácu v kuchyni vám okrem plničky klobás môže uľahčiť aj kuchynský robot.

Grécke Stifado: Dusené mäso s cibuľkami

Keď som bol polroka v Grécku, ich kuchyňu som si zamiloval. Doteraz nerozumiem, prečo je talianske jedlo vo svete také známe a grécke je v jeho tieni. No dobre, rozumiem, môže za to pizza a cestoviny, ale je škoda, že na Slovensku je iba niekoľko málo tavern, zatiaľčo kúsok Talianska nájdete pomaly aj v kolibe.

Miloval som hlavne taverny v malých dedinkách, v ktorých vedeli všetci iba po grécky, a keď ste mali chuť na víno a chceli si ho objednať. Nikto vám nerozumel, aj keď ste to skúsili od vína cez wine až po bino. Niet sa čomu čudovať, po grécky sa víno povie „krasi“.

Chutilo mi všetko - gyros, moussaka, souvlaki, ale zamiloval som sa do stifada.

Lahodné hovädzie stifado: Ako pripraviť klasický grécky guláš

Stifado je dusené mäso v paradajkovej omáčke s malými cibuľkami. A prečo sa to celé volá „stifado“? Lebo toto slovo má pôvod v taliančine - stufato. To v preklade znamená „dusené“. Aké jednoduché, však? A presne také je aj toto jedlo.

Najkrajšie na tom všetkom je, že recept na pravé grécke stifado neexistuje. Nieže v každom regióne Grécka ho robia inak, oni ho robia inak v každej rodine. Začína to výberom mäsa - mne najviac chutilo to z hovädziny, no v rybárskych oblastiach ho robia aj z chobotnice, veľmi populárne je aj z kozy, králika či diviaka. Výnimkou nie je ani stifado z kuraciny, ale to sa mi nepáči.

Receptov na stifado je nekonečno. Vidíte? Už teraz máte prakticky 7 rôznych receptov a to ste len obmieňali mäso. Niektorí Gréci ho varia čo najjednoduchšie - paradajky, soľ, korenie, cibuľky a mäso. Iní do neho priadavajú pomaranč, ríbezle či škoricu. To je ďalších milión rôznych variant.

Recept na stifado

Čo budete potrebovať na stifado:

  • 1,5 kg hovädzieho zadného (alebo chobotnice či diviaka)
  • 0,5 kg malých cibuliek (môžete použiť šalotku, ak nemáte, pokojne nakrájajte obyčajnú cibuľu naveľké kocky)
  • 5 olúpaných paradajok
  • 3 PL paradajkového pretlaku
  • extra panenský olivový olej
  • morská soľ
  • čierne korenie

Marináda:

  • 1,5 dcl červeného vína (ideálne grécku odrodu mavrodaphne - sýte a sladšie červené víno)
  • 4 PL červeného vínneho octu
  • 1 PL celého nového korenia
  • 1 celá škorica
  • zopár klinčekov (povedzme 5)
  • 4 bobkové lisy (ak nie sú čerstvé, stifado sa nezblázni a ja tiež nie)
  • 0,5 PL sušeného oregana
  • 3 strúčiky cesnaku

Postup:

  1. Mäso umyte a nakrájajte na veľké kocky, ešte väčšie ako do gulášu.
  2. Cesnak nakrájajte a všetky ingrediencie na marinádu zmiešajte vo veľkej mise.
  3. Mäso nechajte marinovať aj 24 hodín.
  4. Vo veľkom hrnci si rozpáľte olej a osmahnite cibuľky, kým nebudú mäkké.
  5. Cibuľky vytiahnite z hrnca, vložte doň mäso a smažte ho kým nie je hnedé. Pozor! Bez marinády.
  6. Paradajky stiahnite z kože (najlepšie tak, že ich oblejete vriacou vodou a vzápätí ochladíte studenou), nakrájajte ich na kocky a pridajte do hrnca k mäsu.
  7. Pridajte 3 PL pradajkového pretlaku, poriadne posoľte (marinádu ste nesolili, tak sa toho nebojte), okoreňte, pridajte marinádu, cibuľky a zalejte vodou tak, aby bolo mäso ponorené.
  8. Varte dlho, dlho, dlho. Niektorí Gréci varia stifado aj 12 hodín v tlakovom hrnci. Ja ho zvyknem variť 4 hodiny.
  9. Podávať môžete s čerstvým chlebom, ryžou alebo vaječnými cestovinami. Ja mám najradšej chlieb pokvapkaný olivovým olejom, posypaný oreganom a chvíľu zapečený v rúre. Kalioreksi, ako by povedali Gréci.

Sekaná s mäsom a zeleninou

Pokiaľ ten váš mužský člen rodiny trvá na mäsitom jedle, skúste pripraviť sekanú na zdravý spôsob. Češi v nej majú úžasnú tradíciu už od stredoveku. V tých časoch sa sekaná považovala za luxusné jedlo. Mäso sa zvyklo nadrobno nasekať zo stehna či sviečkovej.

Po vynájdení mlynčeka na mäso sa začali do sekanej pridávať aj lacnejšie druhy mäsa ako bôčik či orezy z rebier v mletej forme. Keďže sa tento pokrm stal vďaka mletému mäsu lacnejší, čoskoro zľudovel. A základom sekanej až dodnes ostalo práve mleté mäso. To spravidla bývalo mixom rôznych druhov: bravčového, hovädzieho či králičieho. K tomu sa zvykol pridať aj údený bôčik alebo slanina.

Ďalšími dôležitými ingredienciami sú cibuľa, vajíčko, cesnak, soľ, rasca, majorán, korenie. V niektorých receptoch sa objavuje oregano, petržlenová vňať, huby, horčica, tymián či sladká mletá paprika.

Aby sme sekanú spravili zdravšou a zjedli s ňou viac zeleniny, skúste tento recept na sekanú s kelom. V každom prípade sa snažte odstrániť z receptov priveľa sacharidov (strúhanka, rožky, pivo) a mliečne produkty (mlieko alebo syr) - obe tieto ingrediencie sa tam často vyskytujú, ale vplývajú negatívne na zdravie.

Sekaná bez mäsa

Ak chcete pripraviť sekanú bez mäsa, skúste ho nahradiť kelom, mrkvou alebo kapustou. Dobrý recept nájdete napríklad na tejto stránke. Vyzerá to fantasticky, chutí to fantasticky a do tela sa dostane kopec živín zo zeleniny.

Nebojte sa skúšať nové recepty pre prípravu chutných zeleninových pokrmov. Poteší sa nielen váš organizmus, ale aj váš mlsný jazýček.

Sekaná s rôznymi prísadami.

Inšpirácia v keltskej a vikingskej kuchyni

Vrhať sa do rôznych módnych vĺn je módne, a nie iba v obliekaní. Čoraz častejšie aj v stravovaní. Našou gastronómiou v súčasnosti hýbu Kelti (a jeden z ich kmeňov Galovia) a Vikingovia, alebo všeobecne, severania. Ako z nejakého keltského jedla. Keltská kuchyňa využíva najmä čerstvé mäsá a ryby, husté mlieko a smotanu, ovocie, zeleninu a chlieb. Kedysi bolo údajne najčastejšie jedlo hrach so slaninou z bravčového alebo kamzičieho mäsa. Z brava jedli starí Kelti iba mäso, vnútornosti hádzali psom. To je história. Z kuchárskej knihy Írky-Keltky Joanne Asalaovej sa však dozviete viac. Aj recepty na čarujúce jedlá a rôzne mýty.

Kelti, ako uvádza Asalaová, sa Keltmi nenazývali. V podstate je to iba zjednodušujúci súhrnný názov viacerých kmeňov. Boli nimi aj Galovia, ktorými sa cítia byť Francúzi. Milovali jedlo a pitie, no ich kuchyňa nebola až do vpádu Rimanov na dobrej úrovni. Vieme však, že rozkvitla až tak, že UNESCO zapísalo vylepšené galské (teda francúzske) pokrmy ako svetový poklad.

Kelti, ku ktorým sa Galovia hlásia, pili pôvodne, rovnako ako Vikingovia, najmä pivo, do ktorého pridávali rascu a iné bylinky. Víno, ktoré dovážali už pred dvetisíc rokmi bolo vzácne a pili ho čisté. V súčasnosti sa z neho robievajú aj rôzne koktaily a mieša sa so smotanou či mliekom… A ani pod vplyvom tohto nápoja sa už muži nebijú o kus mäsa ako na keltských hostinách. Vtedy si najstatočnejší bojovník mohol nielen vybrať miesto na sedenie, ale dostal aj najlepší kus mäsa. Ak ho chcel pre seba niekto iný, vytasil meč a bojoval oň až do skonu jedného z nich. Boli to kruté zvyky krutých ľudí.

Ktovie, či starí Vikingovia tušili, že majú variť s panenským repkovým olejom, ktorý má menej nasýtených tukov a viac srdcu prospešných omega-3 mastných kyselín, ako sa pri severskej strave propaguje dnes. Že jedli mach, vetvičky, jedlú kôru stromov, morské riasy a žihľavu, teda to, čo sa podáva v súčasných severských reštauráciách, je pravdepodobnejšie. Ich jedlá boli veľmi bohaté na bielkoviny, takže boli robustnejší ako iné národy. Pili najmä medovinu a pivo. Špecialitou bolo zimné pivo, ktoré dnes poznáme ako vymrazené. Sud piva postavili von, na druhý deň zvrchu odstránili zamrznutú vodu.

Vikingovia vraj jedávali iba dvakrát denne. Ráno obilné kaše, večer polievku a varené alebo grilované mäso, či ryby. Okrem mias a rýb konzumovali tvarohy a syry, hlávkovú kapustu, cibuľu, ovocie, lieskové oriešky, med, uhorky, koreňovú zeleninu, strukoviny. V núdzi jedli aj chaluhy, lišajníky a kôru stromov.

Mäsá grilovali v jame obloženej kameňmi, na ktoré položili mrežu a pod ňou rozložili oheň. Na varenie mäsa vyložili jamu drevom, naplnili ju vodou a mäsom a do vody hádzali žeravé uhlíky. Neskôr už varili v železných kotloch zavesených na reťazi pripevnenej k trámu alebo železnej trojnožke. Konzervovanie mäsa solením je vraj tiež vikinský objav. Jeho korene sú zrejme v mäse zavesenom niekde na pobreží na sušiace háky, ktoré slaný vzduch zároveň presolil. Soľ získavali z morskej vody a popola chalúh, no jedlá konzervovali údením a kvasením bez nej, pretože bola pridrahá. Aj na ochucovanie používali namiesto soli bylinky, cesnak alebo sušené ovocie. Významnou surovinou bol pre nich med. Sladili ním aj pivo, do ktorého nepoužívali chmeľ a pili ho zohriate.

Chlieb (nekvasený) Vikingovia piekli, len keď bolo dosť obilnín - na železnom alebo kamennom pláte. Pretože tieto pláty pokrývali už na začiatku 9. storočia n. l. mäsom či zeleninou, bola to podľa bádateľky Astri Riddervoldovej prapizza. Inak dávali chlieb spolu s vodou chorým, ktorých umiestnili ďalej od osady. Ak prežili, vrátili sa, ak nie, telá spálili.

Obľúbeným pokrmom strednej triedy bola kaša z jačmeňa a masla či srvátky. Najobľúbenejšie boli cibuľoviny, využívané ako ochranný a liečiaci prostriedok, koreňová zelenina s chrenom, angelikou a lopúchom. Mäso sa spracúvalo aj na klobásy a jaternice, konzumovala sa hydina a vajcia, ale aj alky.

Lutefisk je treska, na ktorej prípravu sa podľa jednej verzie prišlo, keď sušiareň rýb akéhosi nórskeho rybára zachvátil požiar. Jednému z hasičov prišlo ľúto obhorené ryby vyhodiť, a tak jednu zo zmesi popola a vody vybral a zjedol. Bola vraj výborná, pomenoval ju lutefisk a začal ju vyrábať a predávať. Podľa inej verzie raz dedinu a sušiarne tresiek zapálili Vikingovia, dedinčania ich hasili vodou a tresky zasypané popolom sa zmenili v čosi, čo vyzeralo ako čerstvé ryby.

Predkami Vikingov (po rusky Varjagov, podľa Frankov Normanov) boli Germáni, ktorí sa začali sťahovať asi dvetisíc rokov pred nimi zo severozápadnej Európy do Dánska, Nórska a Švédska, potom smerovali do Anglicka, Franskej ríše, kde založili Normandiu, ale aj na Island, do Grónska, Vinlandu (severná Amerika), cez Rusko k pobrežiu Čierneho mora a do Byzantskej ríše. Okolo r. 1030 opustili kočovný a nájazdnícky spôsob života, usadili sa vo Švédsku, Dánsku a v Nórsku a založili vlastné kráľovstvá, ktoré pretrvali dodnes.

Zdroje: Joanne Asalaová: Keltská lidová kuchyně, magazin.travelportal.cz, pvh.ff.cuni.cz,mundo.cz, aktualne.cz, edna.cz, crg.cz, starenarody.cz.

tags: #muzsky #kus #masa #recepty

Populárne príspevky: