Na Polici v Hrnci: Príjmy Drotárov zo Zákopčia a Konzervovanie Úrody

Článok sa zameriava na dve odlišné, ale zaujímavé témy: život drotárov zo Zákopčia v medzivojnovom období a metódy konzervovania a zavárania úrody.

Príjmy Drotárov zo Zákopčia v Medzivojnovom Období

Príjmy drotárov zo Zákopčia na území Československa boli priamo úmerné ich pracovným výkonom. Výška príjmov závisela aj od počtu odrobených hodín a dní. Toto percento podmieňovalo zabezpečenie primeraného živobytia drotára. Na výšku tržby vplývala aj veľkosť územia, kde drotári pôsobili.

Vyššie zisky ako na Slovensku sa drotárom ponúkali na území Čiech, Moravy a Sliezska. Drotári sa venovali najmä opravám plechového a smaltovaného riadu, menej výrobe predmetov z plechu a drôtu. Ceny svojich služieb a výrobkov sa snažili prispôsobiť trhu, pričom zohľadňovali konkurenčné ceny ostatných drotárov, s ktorými boli cielene alebo náhodne v kontakte. Na konečnú cenu vplýval aj rozsah opravy a veľkosť (náročnosť) vyrobeného výrobku, ako aj kvalita a množstvo použitého materiálu či čas potrebný na vykonanie opravy, prípadne na zhotovenie výrobku.

V 20. rokoch 20. storočia sa opravou malých plechových nádob dalo zarobiť 50 - 60 halierov, nitovaním 1 Kč; výmena dna na hrnci (podľa veľkosti) stála 4 - 8 Kč. Z výrobkov sa napríklad veľký plech na pečenie predával za 4 Kč, stredný za 3 Kč a malý za 1 Kč. Zručný drotár, ktorý drôtoval, plátal, vyrábal drôtené a plechové výrobky, opravoval aj medené kotly, dokázal za deň utŕžiť až 40 korún. Spokojný bol, keď dokázal zarobiť okolo 900 korún mesačne. Takéto tržby však nebývali bežné. Omnoho častejšie si samostatne pracujúci drotári zarobili len na vlastné živobytie.

V čase krízy 1929 - 1933, ktorej dôsledky na Kysuciach pretrvávali až do roku 1937, sa im za opravy platilo prevažne jedlom. Pre drotárov to bolo výhodnejšie, lebo stravy dostali viac, ako by si kúpili za utŕžené peniaze. Ak sa im uvedenú sumu podarilo zarobiť skôr, vrátili sa domov, lebo dosiahli plánovanú čiastku. Napríklad Anton Marťák z osady U Lankov, ktorý hlavne opravoval plechový a smaltovaný riad, si mesačne zarobil 300 - 400 korún aj stravu. Neraz sa však stávalo, že sa drotári kvôli nedostatku práce alebo vysokým útratám vrátili bez akýchkoľvek zárobkov.

Situáciu v zárobkovej oblasti v medzivojnovom období dokumentuje aj prípad Dominika Pavlinu z osady U Kordišov, ktorý sa v roku 1926 zosobášil s Veronou z osady U Polievkov. Za prácou chodieval do Brna a jeho okolia na rôzne dlhé turnusy v trvaní 3 - 9 mesiacov. Podľa množstva práce sa doma zdržal dva až tri týždne, niekedy dlhšie. Na Vianoce sa vždy vrátil domov a priniesol peniaze. Tovar a potrebné veci na chodenie po drotárke si nechával na kvartýtre (byte) v Brne. Za prácou odchádzal najneskôr v marci. Manželka ho odprevádzala až na železničnú stanicu v Čadci a v batohu mu niesla jeho veci. Na rozlúčku mu podala ruku cez zásteru, aby sa vrátil s plnou rukou, čiže aby doniesol dostatok peňazí. Za tri mesiace sa mu podarilo zarobiť aj 1 000 korún. Na prelome rokov 1932 - 1933 sa Dominik Pavlina presťahoval s rodinou do Rakovej, kde si za zárobok kúpil 2 ha poľa. Dominik Pavlina pri oprave hrncov v Rajci, začiatok 70. rokov 20.

Drotári zo Zákopčia pracovali aj v drotárskych dielňach. Práca v nich nebola vždy taká výhodná ako samostatné vandrovanie, najmä ak dielňu drotár nevlastnil. Napríklad v klampiarskej (drotárskej) dielni v Moste u Juraja Gacha z osady U Gachov drotári do roku 1934 zarábali 50 korún za týždeň, čiže 200 Kč mesačne. Vyrábali najmä krhly na polievanie a najzručnejší ich dokázali za týždeň vyrobiť až 150 kusov. Bývanie a výnimočne aj stravu im bezplatne zabezpečoval majiteľ dielne.

Vítaným zdrojom príjmov drotárov a hlavne džarkov bolo spievanie a koledovanie v čase vianočných a novoročných sviatkov. Koledníci bývali dvaja až traja, občas viacerí. Betlehem si kúpili alebo zhotovili z drôtu, zabalili ho do priesvitného papiera a zapálili v ňom sviečky. Figúrky (pastuškov) si kúpili papierové. Betlehemy sa však vyrábali aj z dreva, papiera či chlebovej striedky. V rámci koledovania sa chodilo z domu do domu a spievali sa betlehemské a iné nábožné piesne (sviatočné), rovnaké ako v Zákopčí.

V konečných príjmoch drotárov sa odrazili aj výdavky, ktoré súviseli s ich životom na cestách. Pracovití drotári si zo zárobku obvykle vyčlenili časť financií, ktoré použili na nákup materiálu, prípadne nového náradia a pomôcok, na zabezpečenie ubytovania, stravy a hygieny (napr. Blažej Kontrik z osady U Kontrov si za prvý dobrý zárobok zaobstaral svoje prvé poltopánky v cene 29 Kč, ktoré nosil hlavne v zime. Šikovnejší drotári dokázali našetriť aj na šijací stroj či bicykel.

Zruční drotári, avšak lajdáci, síce za niekoľko hodín zarobili dostatok peňazí, aby pokryli svoje denné výdavky, zvyšok však prepili alebo prehrali v kartách. Boli aj takí, ktorým na práci nezáležalo. Stravu si vyžobrali, o hygienu sa nestarali a prespávali, kde sa dalo. Tí, ktorí sa na cestách uskromnili a záležalo im na rodine, posielali zárobky domov poštou alebo prostredníctvom banky, ktorá mala spojenie s Tatra bankou v Žiline a v Čadci. Robili tak týždenne, obvykle podľa výšky zárobku. Niekedy mohlo ísť o sumu až 100 Kč. Napríklad Ján Michnáč z osady U Škripkov, ktorý vyrábal najmä vešiaky na pokrievky a plátal hrnce, posielal domov 100 Kč raz za pol roka. Mal vyššie náklady, hlavne na ubytovanie, a nie vždy sa mu darilo. Nakoniec si kúpil kone a robil furmana (povozníka).

Neporiadni drotári, ktorí málo zarobili, posielali peniaze domov len raz za rok. Stávalo sa, že peniaze minuli, hlavne na alkohol, a domov neposlali nič. Aj menej zruční drotári, ktorým sa na drotárke nedarilo, si dokázali zarobiť len na stravu, ubytovanie a odev. Pre rodinu im už nič nezvýšilo. Rodine oznámili, kedy prídu, aby ich na železničnej stanici čakala manželka alebo niekto z príbuzných. So sebou mali aj peniaze pre manželky drotárov z domovskej obce, ktorí sa zatiaľ neplánovali vrátiť.

Príjmy drotárov zo Zákopčia boli odrazom doby aj životnej úrovne niektorých z nich, ale zodpovedajú aj tomu, že máloktorí pracovali celý rok a celý čas sa im darilo. Jednoznačne sa ukazuje, že stanoviť presnú výšku zárobkov drotárov v medzivojnovom období je relatívne komplikované. Neraz ich skutočnú výšku tajili aj pred manželkou.

Konzervovanie a Zaváranie Úrody

Leto je sezónou čerstvých plodov ovocia a zeleniny. Teraz je dostatok všetkého v prírodnom stave, to však nedokážeme spotrebovať. Navyše, potrebujeme si urobiť zásoby vitamínov aj na ostatné obdobia roka. Našťastie, existuje mnoho spôsobov, ako zozbierané plody efektívne využiť, uchovať a vychutnávať ich ešte dlho po sezóne. Domáce konzervovanie úrody je hospodárnou voľbou, ale keďže je v hypermarketoch celoročne dostať čerstvé plody, ocitla sa na vedľajšej koľaji. Navyše, klasické konzervovanie, ako ho robili naše babičky, nie je ani veľmi zdravé, najmä kvôli vysokému obsahu cukru.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne metódy konzervovania, zavárania a skladovania, aby vaša úroda nevyšla nazmar. Dúfame, že sa nimi budete inšpirovať a vyberiete si aj niektorý z produktov, ktoré vám pomôžu uchovať plody záhrady.

1. Konzervovanie a Zaváranie

Jedna z najstarších metód konzervovania je konzervovanie soľou, neskôr octom. Na konzervovanie octom sú vhodné najmä biele destilované jablkové octy s kyslosťou 5 percent. Ak chcete vyskúšať konzervovanie soľou, nepoužívajte bežnú kuchynskú, ale konzervačnú soľ, respektíve soľ na morenie potravín. Potrebujete sklené nádoby určené na zaváranie a viečka vyrobené pre metódu, akú použijete. I keď je pravdou, že konzervovaná zelenina z obchodov často obsahuje veľa sodíka, pri domácom konzervovaní môžete množstvo soli ovplyvniť. Podobne aj množstvo cukru alebo použitie iného prípravku (napríklad stévie) pri zaváraní ovocia.

Zaváranie do Pohárov

Zaváranie patrí medzi tradičné spôsoby uchovávania ovocia a zeleniny, ktoré poznali už naše babičky. Ovocie ako marhule, broskyne, slivky či hrušky môžete jednoducho zavariť s trochou cukru a vody. Zelenina ako uhorky, paradajky alebo kapusta sa zase hodí na prípravu sladkokyslých či kyslých nálevov. Zaváracie poháre je potrebné sterilizovať, aby sa zabránilo rastu baktérií a plesní. Po zavarení môžete tieto poháre skladovať celé mesiace, a pritom zachováte väčšinu vitamínov. Zaváranie v horúcej vode je vhodné pre plody, ktoré sú kyslé (pH < 4,6): uhorky, kyslá kapusta, rôzne druhy ovocia. Vždy skontrolujte, či je tesnenie na viečkach nepoškodené.

Druhou metódou je konzervovanie tlakom - v tlakovom hrnci. Je vhodná najmä pred plody s pH vyšším ako 4,6, teda väčšinu zeleniny okrem paradajok (ale všetky potraviny, ktoré konzervujeme v horúcom vodnom kúpeli môžu byť konzervované tlakom).

Ako zavárať? Ako si správne pripraviť na zimu zásoby plné vitamínov? Oba majú svoje výhody, ale aj nevýhody. Zaváranie je taký spôsob tepelnej konzervácie potravín, pri ktorej sa pokrm viečkom uzavrie v pohári a ohrieva sa na teplotu minimálne 85°C.

Ohrievaním uzatvorených pohárov vo vode alebo vo vodnej pare dochádza k uvareniu a pasterizácii pokrmu. Pri postupnom ochladení pohára sa zvyšný vzduch opätovne zmršťuje, zníži sa tlak v pohári a okolitým atmosférickým tlakom dochádza k pritlačeniu viečka na pohár. Viečko sa prisaje k poháru, obsah pohára je vzduchotesne uzatvorený a mikroorganizmy z vonkajšieho prostredia do neho nemôžu preniknúť.

Sterilizácia je úprava potravín prevarením, teda dosiahnutím teploty teploty, pri ktorej dochádza k zničeniu choroboplodných organizmov v potravinách. Vystavením vysokej teplote bola zabezpečená pasterizácia pokrmu vo vnútri pohára - všetky mikroorganizmy tak boli zničené. Pri zaváraní je čistota kľúčová, dajte si na nej záležať. Používajte vždy dokonale čisté poháre a viečka. Akákoľvek špina v pohári môže spôsobiť, že zavárané ovocie alebo zelenina sa pokazí. V tomto bode nerobte žiadne kompromisy. Ak máte umývačku riadu, využite ju. Ovocie a zeleninu vždy dôkladne umyte. Nešetrite vodou ani svojou námahou. Nepoužívajte pokazené a poškodené plody.

Ak používate na zatlačenie viečok zaváraciu hlavicu, tesnejšie utesnenie dosiahnete použitím látkovej utierky. Utierku preložte ju cez viečko a až cez utierku nasaďte zaváraciu hlavicu a zatlačte. Spoj bude tesnejší. Zaváranie potrebuje čas, doprajte si ho. Zlatým pravidlom je, spracovať ovocie či zeleninu čo najskôr po zbere!

Ak čas na pomalé zaváranie nemáte, siahnite po produktoch, ktoré vám umožnia naloženú zeleninu zakonzervovať bez toho, aby ste ju sterilizovali. Zelko je prípravok s obsahom konzervačných látok, vďaka ktorým sa nakladaná zelenina nepokazí ani v prípade, že ju nebudete sterilizovať. Výhodou zavárania bez sterilizácie je časová úspornosť. Zavárať bez sterilizácie je možné napríklad uhorky.

Sterilizácia v hrnci s vodou alebo v parnom hrnci je najpoužívanejšia, je však časovo náročná, keďže do hrnca sa zmestí len obmedzený počet pohárov. Poháre do hrnca ukladajte tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Zaistíte tým rovnomerné zvyšovanie teploty v zaváraninovom pohári, ktoré je kľúčové pre dôkladnú sterilizáciu. Z rovnakého dôvodu neukladajte na seba ani viac pohárov. Môže sa síce zdať, že vám to urýchli proces zavárania, ale v konečnom dôsledku to môže ohroziť výsledok. Ak zavárate v klasickom hrnci, uložte najprv poháre a následne nalejte do hrnca vodu tak, aby siahala tesne pod úroveň viečka a na miernom ohni priveďte vodu k varu. Následne znížte plameň tak, aby voda v hrnci len mierne bublala.

Ak budete zeleninu a ovocie sterilizovať, nemusíte sa obávať pokazenia a môžete siahnuť po prípravkoch, ktoré neobsahujú konzervačné látky. Do rúry umiestnite hlbší plech, nalejte do neho horúcu vodu tak, aby siahala približne do výšky 2 cm a poháre rozmiestnite na plechu tak, aby sa nedotýkali ani seba navzájom, ani okrajov plechu. Ideálne je, ak použijete poháre rovnakej veľkosti a s rovnakým obsahom. V elektrickej rúre použite horný a dolný ohrev a sterilizujte pri teplote 170°C, v teplovzdušnej rúre môžete využiť horúci vzduch a teplotu 150°C. Takýmto spôsobom môžete sterilizovať aj džemy a lekvár.

Zaváranie v umývačke riadu má obrovskú výhodu v tom, že do môžete naraz sterilizovať väčšie množstvo pohárov. Väčšie poháre naukladajte do spodnej časti, menšie do hornej časti. Aj pri zaváraní v umývačke riadu je nevyhnutné, aby sa poháre navzájom nedotýkali a mali medzi sebou aj dostatočné rozostupy, ideálne aj niekoľko centimetrov. Vyberte dlhý umývací program s najvyššou možnou teplotou (minimálne 70 °C).

2. Mrazenie

Je skvelým spôsobom, ak plánujete mrazené ovocie použiť do smoothies alebo na pečenie. Zamraziť môžete najmä banány, bobuľové ovocie, čerešne, zo zeleniny brokolicu, fazuľu, mrkvu, hrášok, kukuricu. Pozitívne je, že táto metóda uskladnenia potravín je rýchla a nevyžaduje špeciálne zručnosti.

Náš tip: Väčšinu zeleniny je potrebné pred zamrazením krátko povariť alebo zapariť. Čerstvé ovocie, ako sú maliny, jahody, čučoriedky alebo ríbezle, jednoducho umyte, osušte a uložte do mrazničky v samostatných nádobách alebo sáčkoch. Zeleninu, ako sú fazuľky, brokolica či špenát, môžete pred mrazením blanšírovať - rýchlo povariť a potom schladiť v studenej vode, čím uchováte ich farbu a chuť. Pre mrazenie sú vhodné plastové obaly určené na zmrazovanie alebo uzatvárateľné a mikroténové vrecká, ktoré jednoducho zaviažete, zatiahnete gumičkou alebo zvaríte. Ovocie a zelenina sa dobre zmrazia pri teplote od −18 až −26 °C, pričom sa v medzibunkových priestoroch rýchlo vytvoria drobné kryštáliky, ktoré sú v nich rovnomerne umiestnené.

• blanšírovať - umytú, očistenú a nakrájanú zeleninu zalejeme vriacou vodou a necháme pôsobiť 2-3 minúty. Potom ju prudko ochladíme v nádobe so studenou až ľadovou vodou. Zmrazenú zeleninu pridávame priamo do varenia, bez rozmrazovania.
• zaliate v nádobách na ľad - po ich umytí a nakrájaní sa umiestnia do nádob na ľad, zalejú vodou a zmrazia.

Najvýhodnejší spôsob konzervovania ovocia a zeleniny je mrazenie, lebo sa zachováva pôvodná farba, chuť, vôňa a vzhľad, ako aj najviac pôvodnej biologickej hodnoty. Pred zmrazovaním sa o. a z. vhodne upravia, vložia sa do obalov a zmrazujú sa.

3. Sušenie

Sušením odstránite všetku vodu z ovocia alebo zeleniny. Tým, že jej chýba vlhkosť, nemôžu na nej rásť ani plesne a baktérie. Sušené ovocie alebo zelenina vám vydrží 4 mesiace až rok, ale musíte rátať s tým, že niektoré živiny sa sušením vytratia. Zhnednutiu nakrájaného ovocia a zeleniny zabránite namočením vo vode s citrónovou šťavou.

Sušenie je starodávna metóda, ktorá je veľmi účinná. Ak nemáte dostatok miesta v mrazničke, určite ho nájdete kdekoľvek v polici a sušené plody uskladníte bez problémov. Ovocie ako jablká, hrušky alebo slivky môžete nakrájať na plátky a sušiť na slnku, v rúre, sušičke na ovocie, alebo využijete sieť na sušenie. Zeleninu, ako sú paradajky, papriky či huby, môžete tiež sušiť a potom používať do omáčok a polievok. Sušené potraviny si zachovávajú koncentrovanú chuť a sú vynikajúce na uskladnenie počas zimy.

Sušené ovocie a zelenina sú výrobky so zníženým obsahom vody. Nemajú obsahovať viac ako 12 % vody. Pri sušení nastávajú okrem zníženia obsahu vody aj určité chemické zmeny, napr. strata vitamínov, rozklad škrobu na cukry a pod.

4. Kvasenie

Kvasenie je čoraz populárnejší spôsob konzervovania, najmä kvôli zdraviu prospešným baktériám, ktoré sa v procese tvoria. Kvasená kapusta alebo nakladané uhorky (kvašáky) patria medzi najznámejšie fermentované potraviny. Tento proces zvyšuje obsah vitamínu C a probiotík, čím podporuje imunitu a zdravé trávenie.

Už ste o tom počuli? Rýchlokvasená zelenina je tým najprirodzenejším probiotikom a vydrží na konzumáciu aj niekoľko mesiacov. Zelenina sa umyje, očistí a nakrája. Potom sa natlačí do nádoby tak, aby pustila šťavu a chránila zeleninu pred kyslíkom. Doplní sa koreninami, vodou, prípadne štartérom - dopredu pripravenou kultúrou baktérií alebo probiotík na naštartovanie fermentácie. Takto pripravená zmes sa zaťaží (napr. Pre lepšiu predstavu, v podstate ide o probiotický šalát.

2. Skladovanie Čerstvých Plodov

Ak preferujete konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny, môžete niektoré druhy skladovať po dlhšiu dobu, ak dodržíte správne podmienky.

Zemiaky a Koreňová Zelenina

Zemiaky, mrkva, zeler, petržlen či cvikla sa najlepšie skladujú na chladnom, tmavom a suchom mieste. Ideálnym priestorom je pivnica alebo špajza, kde sa teplota drží okolo 4 - 7 °C. Skladovanie v piesku alebo pilinách môže pomôcť predísť vysychaniu.

Cibuľa a Cesnak

Cibuľa a cesnak vyžadujú suché a dobre vetrané miesto. Aby sme zabránili hnilobe, môžeme zväzky cibule alebo cesnaku zavesiť na vzdušnom mieste alebo skladovať v plátených vreckách.

Ovocie

Ovocie typicky skladujeme v bedničkách. Naozajstní špecialisti však ukladajú ovocie v kvalitných pivniciach na policiach. Niektoré odrody jabĺk a hrušiek môžete skladovať aj celé mesiace, ak sú správne uskladnené. Dôležité je uchovávať ich v chladnej miestnosti s vyššou vlhkosťou vzduchu a pravidelne kontrolovať, či niektoré kusy nezačínajú hniť. Ovocie sa tiež nemá skladovať v tesnej blízkosti zemiakov, ktoré produkujú etylén a môžu urýchliť ich zrenie.

3. Spracovanie a Výroba Domácich Pochúťok

Ak máte chuť experimentovať, môžete z úrody vytvoriť aj rôzne domáce produkty.

Džemy a Marmelády

Výroba domácich džemov a marmelád je skvelý spôsob, ako spotrebovať nadbytočné ovocie. Kombinovať môžete rôzne druhy ovocia, ako sú jahody, čerešne, maliny, marhule či slivky, a dosladiť podľa chuti. Príprava džemov je rýchla a výsledkom sú sladké dobroty, ktoré vám pripomenú letné dni počas zimy.

Šťavy a Sirupy

Z ovocia môžete vytlačiť pomocou lisu šťavy alebo pripraviť sirupy, ktoré poslúžia ako osviežujúce nápoje alebo prísady do čajov a koktailov. Jablká, hrušky alebo ríbezle sú ideálne na prípravu domácich štiav, zatiaľ čo malinový alebo bazový sirup sú výborné na osvieženie v horúcich dňoch.

Domáce Omáčky a Pestá

Paradajky, paprika a bylinky ako bazalka alebo koriander sa dajú spracovať do chutných domácich omáčok a pest. Či už sa rozhodnete pre zaváranie, sušenie, mrazenie alebo fermentovanie, dôležité je, že sa vaša snaha o pestovanie premení na dlhodobú radosť z vlastných plodov. Okrem toho vám vlastnoručne pripravené lahôdky prinesú nielen potešenie, ale aj zdravú alternatívu k priemyselne spracovaným potravinám.

tags: #na #polici #v #hrnci #obsah

Populárne príspevky:

• Chutné piškóty od Mira
• Recepty na skaramelizovanú slaninu
• Celiatici v Piešťanoch: Bezlepkový sprievodca
• Špalda a zdravá výživa
• Čierne vajce: História