Vianočné zvyky a tradície na Slovensku v minulosti
Najobľúbenejšie sviatky roka sa blížia a každý z nás sa na ne pripravuje iným, vlastným spôsobom. V minulosti sa naši predkovia v čase adventu postili, nekonali sa zábavy, či svadby. Bolo to obdobie stíšenia tela i ducha. Dnes sa mnohí naháňame len za darčekmi a napĺňame vrecká obchodníkov. Ale aké boli Vianoce v minulosti?
V minulosti boli prípravy chápané v duchovnom zmysle, očakávania na veľké udalosti - narodenie Ježiša Krista. Základom príprav malo byť stíšenie, pokánie, skoncovanie s neresťami, bolo treba sa zmieriť s pohnevanými susedmi, či rodinou, aby si mohli za štedrovečerný stôl zasadnúť len tí, ktorí si tieto neduhy vyriešili a navzájom sa pomerili.
Tento prípravný čas sa veľmi nelíši od minulosti, naši predkovia tiež museli upratať, umývať okná, piecť či prať. V dnešnom modernom svete však stačí hodiť bielizeň do práčky a vybrať sa na nákupy. V dobách našich starých mám to také jednoduché nebolo - samotné pranie bola veľká drina, keďže sa pralo v korytách ručne.
Do adventu spadajú aj tzv. strídžie dni, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Napríklad predvečer Lucie dali zožrať dobytku cesnak, aby ho ochránil pred zlými duchmi.
S Luciou je spojené aj veštenie, kedy si dievčatá napísali na 12 lístočkov mená chlapcov, ktorí sa im páčia, a deň po dni, vždy jeden papierik spálili. Ktoré meno zostalo na papieriku na Štedrý deň, ten mal byť vyvolený.
Štedrá večera
Štedrá večera sa začala modlitbou a hlava rodiny rozdala oplátky s medom. Pečenie vianočných oblátok na území západného Slovenska bolo v minulosti nepísanou povinnosťou dedinských učiteľov. Záznamy v obecnej kronike v Kopčanoch svedčia o tom, že miestny učiteľ začínal s pečením oblátok už v novembri a pred Vianocami si vybral najlepších žiakov a poveril ich roznášaním balíčkov po domoch.
Samotná večera pozostávala z niekoľkých chodov, v každej obci možno v inom poradí alebo s menšími obmenami. V Uníne po oplátkach nasledovali pupáky, hríbová omáčka a nakoniec ryba. V Závode zasa po oblátkach nasledovala fazuľová polievka, po nej uvarené hríby na krupici, pupáky a nakoniec jabĺčka. Niekde sa varila kapustnica, inde kyslá šošovicová polievka.
Tradičný kapor so zemiakovým šalátom, ktorý je v dnešnej dobe bežným štedrovečerným jedlom, sa udomácnil v našich kuchyniach až v 2. polovici 50. rokoch minulého storočia. Koláče sa piekli predovšetkým z kysnutého cesta, u nás na Záhorí to boli tzv. cauty, obľúbené boli aj orechovníky, makovníky či lekvárovníky.
Zásadou bolo, že od stola nikto nesmel odísť, až na gazdinú, ktorá servírovala jedlá, v inom prípade sa verilo, že kto prvý vstane od stola, ten zomrie alebo bude chorľavý. Po večeri sa zvyklo chodiť „po spívaňú“ k najbližšej rodine, aby si zavinšovali šťastlivé a veselé sviatky.
Medzi klasické koledy, ktoré sa spievali boli:
- „Narodziu sa Ježišek, kúpíme mu kožúšek, taký dúhý chupatý, od havy až po paty“
- „Strunka, strunka, zelená jablonka, pod ňú sedzá pastuškovia, jedia kašu z hrnka. Doleceu k ním anděl, ten im rozpovjedzeu, že sa Ježišek narodziu, aby každý vjedzeu“
SLOVENSKÉ VIANOČNÉ KOLEDY- VIANOCE S KOLLÁROVCAMI (Christmas Songs)-12/2013- celý album-KOLLÁROVCI
Ďalšie sviatočné dni
Na deň Božieho narodenia zavládol pokoj a navštevovala sa len najbližšia rodina. Na druhý sviatok vianočný sa oslavovali Štefanovia. Dopoludnia sa išlo do kostola, popoludní k muzike.
V minulosti bola aj známa koleda, ktorú spievali mladí chlapci: „Štefánku, Štefánku, co to máš ve džbánku? Koledu, koledu, spadel sem na ledu, psy sa na mňa zbjehli, koledu mi zedli. A já malý koledníček, došeu sem si pro grošíček. Grošíček mi dajte, zbohem ostávajte“.
V okolí Myjavy chodili mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi, aby boli zdravé a pekné. Na západnom Slovensku sa končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč - mrváň. Niesli ho na palici, ozdobený jablkom a rozmarínom ako znak úspešne ukončenej služby a možnosti uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí z toho vznikla obchôdzka - chodzení s kouáčem, slameným vencom ozdobeným stuhami.
Súčasný, moderný Silvester nemá s posledným dňom v roku typickej roľníckej rodiny nič spoločné. Vo vidieckom prostredí predovšetkým dodržiavali zabehnuté tradície a obyčaje. Preto sa silvestrovská večera zásadne nelíšila od tej štedrovečernej.
Bilancoval sa uplynulý rok, všetky zvyky a vinše sa zameriavali predovšetkým na budúcoročnú úrodu. Obce či mestá uzatvárali hospodárenie a remeselníci robili koncoročné vyúčtovania. Náladu posledného dňa v roku už v minulosti vylepšovali mládenci hlukom a buchotom. Práskali bičmi, strieľali z mažiarov. Ani na zábavy sa nezabudlo. Na nový rok sa v rodinách vinšovalo a až dodnes pretrváva presvedčenie: „Ako na nový rok, tak po celý rok“.
Vianočné obdobie uzatvára sviatok Troch kráľov. Dni sa začínajú predlžovať. V kostole sa v tento sviatok svätí voda, ktorá sa v ľudovom liečiteľstve používala ako ochrana pred nečistými silami.
tags: #naberanie #polievky #svadba #zvyky
