Náboženské požiadavky na jedlo v rôznych náboženstvách

Pre pochopenie je potrebné čítať zaradom od začiatku články zo skupiny ZT (základy teológie). V rámci skúmania náboženstiev vo svete sa v súvislosti s Perziou môžeme stretnúť ešte s dvoma náboženstvami, ktoré svojho času boli veľmi významnými a rozšírenými. Zoroastrizmom sa budeme zaoberať napriek tomu, že nejde o náboženstvo, ktoré by malo vo svete veľké množstvo stúpencov. Skôr by bolo možné povedať, že oňho vo svete nebol širší záujem. Podľa tohto náboženstva existuje jeden najvyšší Boh zvaný Ahura-Mazda (v pogréčtenej forme Ormazd), ktorý je chápaný ako vševediaci Stvoriteľ, Svätý Duch.

Zoroastrizmus a morálne princípy

V zoroastrizme nachádzame záväzné morálne princípy, ktoré sú postavené práve na vyššie spomínanom východisku, podľa ktorého je človek povinný postaviť sa na stranu dobra a tak prispieť ku konečnému víťazstvu Ahura-Mazdu. Stretávame sa tu s rôznymi rituálnymi predpismi, ako nedotýkať sa mŕtvoly, ktorá sa považuje za nečistú, udržiavať posvätný oheň, či nezaobchádzať zle s čistými zvieratami, za ktoré sa považuje napríklad krava alebo vôl. Ale podstatné je, že tu nachádzame morálne predpisy, ktoré sa stotožňujú s prirodzeným zákonom dokázaným zo svetla prirodzeného rozumu, teda ide o záväznosť konať dobro v prospech druhých ľudí. Ide o udržiavanie dobrých myšlienok, slov a skutkov, za ktoré sa považuje láska k pravde, sexuálna čistota, pohostinnosť, súcit s chudobou, pilnosť i pracovitosť. Evidentne teda ide o aktívne konanie dobra v prospech druhých.Zoroastrizmus v súlade s dôkazmi vyplývajúcimi zo svetla prirodzeného rozumu tvrdí, že ak človek bude konať nemorálne, bude mať po smrti značný problém. Ako riešenie tohto problému sa v tomto náboženstve objavuje predovšetkým výzva na morálne konanie, ktorá prirodzene vyplýva z rešpektovania morálnej záväznosti. Ak sa však človek dopustí nemorálneho konania, existuje tu prax spovede pred kňazom, ktorá má zabezpečiť odpustenie hriechov. Za niektoré hriechy je tu následne predpísaná verejná obeta, alebo určitá forma trestu.

Mitraizmus

Prvým z nich je mitraizmus, alebo, ako ho pôvodne nazývali, Mitrove mystériá. Bol to kult rozšírený v Rímskej ríši, ktorý viac-menej voľne nadväzoval na kult boha Mitru v Perzii. Hoci bol tento kult pomerne dosť rozšírený a populárny, nezachovali sa prakticky žiadne písomné pamiatky z jeho učenia.

Manicheizmus a jeho dualistické chápanie sveta

Druhým v histórii veľmi vplyvným náboženstvom voľne súvisiacim s Perziou a prvkami perzského náboženstva je manicheizmus. Zakladateľom tohto náboženstva bol Mani, ktorý svoje učenie začal hlásať v Perzii v roku 242. Mani tvrdil, že sa mu zjavil duch, ktorého nazýval svojim dvojčaťom, strážnym anjelom, alebo tiež jeho Božským Ja. Základným východiskom manicheizmu je dualistické chápanie sveta, podľa ktorého existujú dva večné princípy. Dobrý princíp je Otec veľkoleposti žijúci na mieste svetla a zlý princíp je Kráľ temnoty.Tieto dva princípy sú večné a boli pôvodne nezávislé. Vládca temnoty však zaútočil na kráľovstvo svetla, čím sa spustil medzi týmito dvoma princípmi boj. Tento boj spôsobil, že došlo k premiešaniu častí svetla s časťami temnoty. Rovnako aj samotný človek je produktom tohto boja a je tvorom, ktorý je vytvorený z častí temnoty v ktorej sú uväznené čiastočky svetla.Ak zameriame svoju pozornosť na otázku morálnej záväznosti v manicheizme, uvidíme, že jej dodržiavanie podstatne súvisí práve s poslaním človeka, ktorý si vďaka Maniho učeniu uvedomuje, že problémom sveta je uväznenie čiastočiek svetla v temnote. Z toho dôvodu má človek pracovať na vyslobodzovaní týchto častí svetla z temnoty, čím prispieva k tomu, že aj časti svetla, ktoré sú uväznené v ňom samom, po jeho smrti budú z temnoty vyslobodené. Z tohto východiska vyplývajú následne pravidlá, podľa ktorých nemožno nikomu a ničomu na svete ubližovať. Každý človek, zviera i rastlina, ba aj neživá príroda je bytosťou, v ktorej sú premiešané časti svetla s temnotou, a tak ubližovanie týmto stvoreniam znamená ubližovať Svetlu.Podľa manicheizmu zabitím zvieraťa by k takému ublíženiu došlo, a tak je podľa jeho učenia nemorálne jesť mäso. Problémom je, že i trhanie plodov rastlín je vnímané v tomto náboženstve ako ubližovanie Svetlu. Preto sú v tomto náboženstve ľudia rozdelení na vyvolených a poslucháčov, pričom vyvolení žijú prísnym asketickým životom, nepracujú, snažia sa vyhýbať akejkoľvek aktivite, ktorá by mohla akokoľvek ublížiť Svetlu uväznenému v stvorených veciach a poslucháči sa starajú o vyvolených, zbierajú pre nich plody a obsluhujú ich. Takto Svetlu neubližuje vyvolený, ale len poslucháč.

Praktiky manicheizmu

V súvislosti s faktom, že v rastlinách sú obsiahnuté čiastočky svetla, ktoré treba oslobodiť, existuje jedna z najdôležitejších praktík manicheizmu, ktorou je jedenie rastlín vyvolenými. Výsledkom tejto praktiky je, že keď vyvolený v žalúdku trávi rastliny, dochádza k oddeleniu temnej matérie a Svetlo je oslobodzované tak, že ho vyvolený pri trávení vydychuje.

Náboženstvo	Požiadavky na jedlo
Zoroastrizmus	Nezaobchádzať zle s čistými zvieratami (napr. krava, vôl)
Manicheizmus	Nejesť mäso, obmedzovať ubližovanie Svetlu v rastlinách

Zároveň ak si uvedomíme, že podľa manicheistického chápania sveta, je samotná existencia sveta zajatím Svetla v temnote, celý svet má v sebe obsiahnuté zajaté Svetlo. Takýto prístup k životu znamená, že život bez hriechu je absolútne nemožný.

tags: #nabozenske #poziadavky #na #jedlo #rozne #nabozenstva

Populárne príspevky:

• Syrová omáčka pre gurmánov
• Perfektná pita s kovovou formou
• Skladovanie a MDA v mäse
• Definícia rovnosti a rovnakosti
• Rýchly recept na kuracie mäso