Šafran: Najdrahšie korenie sveta – cena, vlastnosti a využitie

Šafran, často označovaný ako „červené zlato“, je jedným z najdrahších korenín na svete. Jeho cena môže dosahovať až 30 000 eur za kilogram, čo ho robí luxusným a vzácnym artiklom.

Poďme preskúmať históriu tohto výnimočného korenia, jeho pestovanie, spracovanie a využitie v kuchyni, medicíne a kozmetike.

História a význam šafranu

História šafranu je bohatá a pestrá. Uctievali si ho už staroveké civilizácie a bol symbolom bohatstva a prepychu. Používal sa v kulinárstve, medicíne, parfumérii a farbiarstve. V súčasnosti je šafran cenený pre svoje jedinečné vlastnosti a široké využitie.

Luxusný už od antiky. Účinky šafranu poznali už antickí Rimania či Gréci, ale aj ďalšie staroveké civilizácie. Sám Zeus podľa príbehov spával na posteli vystlanej jeho fialovými kvetmi, Kleopatra si ich pridávala do kúpeľa a hinduistický boh Krišna si bliznami farbil róbu. Aj keď tieto príbehy majú pôvod v mýtoch a legendách, o význame šafranu čo-to napovedajú.

Šafran na Slovensku a bojnický šafran

Vedeli ste, že šafran siaty sa pestuje aj na Slovensku? Aj keď nie je pestovanie šafranu u nás bežné, existujú farmy, ktoré sa špecializujú na produkciu tohto vzácneho korenia. Jednou z nich je vertikálna farma v Rovinke neďaleko Bratislavy, kde sa šafran pestuje moderným spôsobom v interiéri.

Takzvané kráľovské korenie bolo vzácnou obchodnou komoditou Bojnického panstva, pestovanou podľa dochovaných zmienok od 15. do 18. storočia. V minulosti si ho mohli dovoliť iba bohatí a vznešení ľudia. Bojnické panstvo pestovalo šafran vo svojich šafraniciach (záhrada, pole kde sa pestoval šafran) od 15. do 18. storočia.

Prvá nám známa zmienka o výskyte a zrejme aj o pestovaní šafranu v Bojniciach, pochádza už z roku 1430, kde sa vzácne korenie spomína v donačnej listine rodu Onoffry pre farnosť. V priebehu storočí bol šafran nielen pestovaný, sušený na korenie, ale i vyvážaný. O to sa postarali šafraníci (predajcovia šafranu), ktorí ho predávali a vyvážali až za hranice kráľovstva.

Obnova tradície bojnického šafranu

Kultúrne centrum Bojnice, Mesto Bojnice a OOCR Región Horná Nitra - Bojnice sa rozhodli oživiť dávne povedomie a slávu v pestovaní bojnického šafranu prostredníctvom podujatí, výsadby, ale i novej vizuálnej identity v podobe loga a propagačných predmetov. V auguste v roku 2024 bolo v Bojniciach na rôznych miestach vysadených viac ako 8000 hľúz šafranu pravého. Jeho úlohou je oživiť históriu a pripomenúť si život obyvateľov panstva. Kvitnutím plní dekoratívnu úlohu na prelome jesene a zimy (prvý kvet v roku 2024 vykvitol v druhej polovici októbra a posledný vďaka prajnej teplote v druhej polovici decembra).

Myšlienkou návratu k šafranovej histórii je spájanie obyvateľov mesta, regiónu a kraja, presne ako to robili šafraníci, ktorí počas predaja vzácneho korenia navštevovali rôzne kúty starého kontinentu a tým spájali Bojnice so svetom.

„Toho dobrého je vraj vo svete málo ako vzácneho šafranu. Vysadením šafranu v roku 2024 sa vraciame nielen ku koreniu, ale i k dávnym koreňom našich predkov v Bojniciach, Dubnici a ďalších obciach hornej Nitry (Prievidza, Sučany, Nitrica, …). Kvalitný šafran v minulosti preslávil naše mestečko a tým pomáhal k lepšiemu životu nielen pánom hradu, ale i obyčajným obyvateľov skoro 400 rokov.

Botanické údaje a pestovanie šafranu

Šafran siaty (Crocus sativus) je jesenná cibuľovina, ktorá vnesie do záhrady krásne farebné odtiene. Patrí do čeľade kosatcovitých (Iridaceae). Medzi známe druhy kvitnúce na jeseň patrí okrem šafranu siateho aj Crocus speciosus, šafran banátsky (C. banaticus) a C. kotschyanus. Tieto druhy kvitnú koncom leta a počas jesene (september-október).

Podmienky pestovania

Šafranu sa darí v klimatických podmienkach, ktoré majú horúce, suché letá a chladné jesene. Medzi hlavných výrobcov patrí Irán, Španielsko a India, pričom každý región dodáva tomuto koreniu svoje jedinečné vlastnosti. Dôležité je slnečné stanovisko, dobre priepustná pôda a mierna zálievka.

Šafran siaty - pravý (Crocus sativus) je ľúbivým fialovým kvietkom s výrazne žltými peľnicami a nádherne červeno - oranžovými bliznami (v starej gréčtine pomenované kroké). Červené čnelky - blizny kvetu sa po usušení využívajú ako rovnomenná korenina, patriaca medzi najvzácnejšie a najdrahšie koreniny sveta.

Výsadba cibuliek

• Cibule krokusov môžeme sadiť do kvetináčov, pod stromami, na okraje záhonov alebo na skalku.
• Krókusom vyhovuje ľahšia humózna a dobre prekyprená pôda.
• Krókusy sú citlivé na premokrenie, ale nesvedčí im ani príliš preschnutá zemina.

Ak sadíte krókusy do kvetináča, dajte na dno kvetináčov zhruba do výšky 4 cm štrk alebo hrubý piesok, na ten potom vrstvíme vhodnú zeminu až po okraj kvetináča. Cibuľky sadíme v kvetináči aj v pôde do hĺbky 8 - 12 cm. Sadíme ich v skupinách po 3 - 5 ks, zhruba 2 cm od seba.

Cibule krokusov sa vysádzajú na jeseň, ideálne 6-8 týždňov pred prvými mrazmi. Cibule vysádzaj do hĺbky 7-10 cm a dodržuj medzi nimi vzdialenosť 8-10 cm.

Starostlivosť o rastliny

Krokusy potrebujú miernu zálievku, najmä počas aktívneho rastu a kvitnutia. Pôda by mala zostať mierne vlhká, no nikdy nie premočená. Po odkvitnutí môžu cibule prejsť do pokojového štádia, a v tomto období už nepotrebujú pravidelnú zálievku.

Krokusy nie sú náročné na hnojenie. Stačí im aplikovať vyvážené hnojivo raz na jar, keď začínajú rásť, aby sa podporil ich rast a kvitnutie.

Rozmnožovanie

Krokusy sa prirodzene rozmnožujú delením cibuliek. Po niekoľkých rokoch môžeš spozorovať, že sa tvoje krokusy rozrástli a vytvorili husté trsy. Po odkvitnutí môžeš cibule rozdeliť a presadiť ich na nové miesto. Niektoré druhy krokusov sa môžu rozmnožovať aj semenami. Ak necháš kvety vytvoriť semená, môžu sa prirodzene šíriť po záhrade.

Zber a spracovanie šafranu

Zber šafranu je starostlivá úloha. Kvety sa zbierajú ručne a stigmy sa starostlivo extrahujú a sušia.

Šafran siaty sa vysádza prostredníctvom hľúz - cibuliek v období po „Veľkej Mare“ (15.8. / Nanebovstúpenie Márie). Očarujúce a voňavé kvety sa zo zeme dvíhajú až v období jesennej rovnodennosti po 22. septembri, keď teplota klesne pod 20 ℃.

Ručný zber. Najviac roboty je s triedením, šúpanie kvetov trvá naozaj dlho. A to je skutočne drina. Veď na jedno kilo sušeného šafranu treba až 130- či 150-tisíc kvetov. Brigádnici najprv z rastlín oberú kvety, ktoré majú niekoľko častí. Najcennejšie je tzv. červené zlato alebo super negin. Okrem toho je tam žltooranžová časť - na farme ju volajú „béčko“. Aj to je šafran, ale menej kvalitný, nemá toľko aktívnych látok.

Sušenie a triedenie

Po triedení ho ešte treba vysušiť. Po zbere sa šafran suší v certifikovaných priestoroch. Až potom je pripravený na dodanie odberateľom.

Vertikálne pestovanie šafranu. Tajomstvom úspechu je práve moderný, vertikálny spôsob pestovania. Rastliny sa nesadia do zeme, ale ukladajú sa do regálov a tie sú umiestnené zvislo nad sebou, takže vytvárajú sedem poschodí.

Na 1 kg šafranového korenia je potrebné zozbierať okolo 120 000 fialových kvetov šafranu pravého, ktorý zamestná 1 pracovníka na 400 hodín.

Využitie šafranu

Šafran má široké využitie v kuchyni, medicíne a kozmetike.

Okrem gastronómie sa šafranové korenie, jeho vôňa a farbivo využívali v lekárstve, liečiteľstve, v móde na zafarbenie tkanín do sýtožlta, v parfumérstve na výrobu voňaviek a olejčekov, v písmomaliarstve, či v mágii, ale i v ďalších zaujímavých odvetviach.

Kulinárske využitie

Šafran je ozdobou rôznych kuchýň, od španielskych paellas až po indické biryanis. Je hlavnou zložkou perzskej, arabskej a európskej kuchyne, pričom každé jedlo oslavuje jeho jedinečnú chuť.

Chuť šafranu je jemná, ale komplexná, s nádychom medu a mora. Ako korenie zvýrazňuje chuť ingrediencií a dodáva pokrmom hĺbku a bohatosť. Používa sa v sladkých aj slaných jedlách, ako aj v nápojoch a dezertoch.

Je neoddeliteľnou súčasťou španielskej paelly, talianskeho rizota alla Milanese a veľkého množstva pokrmov či dezertov v indickej kuchyni. Využitie nájde v studenej i teplej kuchyni, môžete ho pridať do omáčok, ryže, ale aj k rybám a mäsu.

Obľúbený je tiež šafranový čaj, ktorý si jednoducho pripravíte aj doma:

• vezmite 3 - 5 čneliek (vláken) šafranu,
• jemne ich podrvte mažiarom alebo prstami,
• zalejte 2 decilitrami zovretej vody,
• nechajte 5 - 10 minút lúhovať,
• čaj môžete osladiť medom, alebo piť čistý.

Liečivé účinky

Historicky sa šafran používal v tradičnej medicíne pri rôznych ochoreniach. Predpisoval sa pre svoje údajné antidepresívne a tráviace vlastnosti. Najnovší výskum začal odhaľovať potenciálne zdravotné prínosy šafranu. Štúdie naznačujú, že môže mať vlastnosti zlepšujúce náladu a neuroprotektívne vlastnosti.

Šafran je bohatý zdroj karotenoidov. Hlavnými zložkami šafranu sú karotenoidy krocín, pikrokrocín, krocetín či lykopén a zlúčenina safranal, ďalej obsahuje flavonoid kaempferol a stopové množstvá vitamínu C a viacerých minerálov (draslík, horčík, vápnik, zinok, železo). Tento komplex látok mu dáva široké spektrum účinkov na zdravie.

Dva typy silných karotenoidov krocín a krocetín zo šafranu siateho sme využili v prípravku GS Betakarotén Gold.

Šafran je vyhľadávaným pomocníkom v medicíne a to ako tradičnej, tak modernej. Ide o jednu z najpoužívanejších rastlín v indickej ajurvéde, čínskom ľudovom liečiteľstve, ale stretneme sa s ním aj v stredomorských a európskych herbároch. Jeho blahodarné účinky na ľudské zdravie potvrdzujú aj moderné lekárske štúdie.

Šafran v kozmetike

V parfumérii sa vysoko cení exotická vôňa šafranu. Používa sa v mnohých luxusných parfumoch, ktorým dodáva hrejivý a sofistikovaný nádych. Šafran sa presadzuje aj v starostlivosti o pleť a v kozmetike.

Ekonomický význam šafranu

Šafran má významnú hospodársku hodnotu. Je hlavným zdrojom obživy pre mnohých poľnohospodárov v pestovateľských regiónoch a jeho vysoká cena odráža náročnosť procesu zberu.

Výzvy pri výrobe

Výroba šafranu čelí viacerým výzvam vrátane nedostatku pracovnej sily a klimatických zmien. Tieto faktory ovplyvňujú výnosy a kvalitu, čo má vplyv na globálny trh so šafranom.

Ako rozlíšiť šafran od jesienky

Netreba si ho mýliť so šafranom kvitnúcim na jar, ani podobne vyzerajúcou jesienkou! Významným predstaviteľom v jeseni kvitnúcich cibuľovín je aj jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), ktorá sa vzhľadom veľmi podobá práve na šafrany. Rozlíšiť tieto dve rastliny je možné na základe tyčiniek: jesienky ich majú šesť, zatiaľ čo šafrany iba tri. Šafrany od jesienok rozlíšite aj tak, že už počas kvitnutia majú vyvinuté listy. Jesienky nie.

Veľmi podobná ako jesienka či šafran je menej známa šternbergia. Žlté kvety rozžiaria jesennú skalku, avšak najlepšie vyniknú vo väčších skupinách.

Časté otázky o šafrane

• Prečo je šafran taký drahý a ako sa určuje jeho cena? Vysoká cena šafranu je spôsobená jeho prácnym zberom.
• Akým častým kulinárskym chybám sa treba pri používaní šafranu vyhnúť? Pri používaní šafranu sa vyhnite jeho prevareniu, pretože nadmerná teplota môže znížiť jeho chuť. Taktiež buďte opatrní s množstvom; málo sa hodí na dlhú cestu.
• Dá sa šafran pestovať v domácich záhradách, a ak áno, ako? Áno, šafran sa dá pestovať v domácich záhradách. Cibuľky krokusu šafranového zasaďte do dobre odvodnenej pôdy s dostatkom slnečného svetla a na jeseň zozbierajte stigmy.
• Existujú nejaké potenciálne vedľajšie účinky alebo alergie spojené s konzumáciou šafranu? Šafran je vo všeobecnosti bezpečný, ale vo vysokých dávkach môže spôsobiť vedľajšie účinky, ako je sucho v ústach, závraty alebo nevoľnosť.

tags: #najdrahšie #korenie #na #svete #cena #a

Populárne príspevky:

• Ako ozdobiť tortu ako profesionál
• Prečo jesť sušené slivky?
• Recept na tvarohovo-ovocnú tortu
• Recepty na syr z tvarohu
• Banánová bábovka s čokoládou