Najväčšie vajce na svete: Fascinujúci svet vtáčích vajec

Viete, ktorá z našich vtáčích mám znáša najväčšie vajcia? A kto je svetová rekordérka? Poďme sa bližšie pozrieť na to, aké druhy bežcov sú vhodné na chov, čím ich kŕmiť a aké benefity nám ich chov prináša.

Svetový šampión v znášaní veľkých vajec

Svetovým šampiónom v znášaní veľkých vajec je však pštrosica. Jedno jej vajce váži bežne okolo 1,5 kilogramu, no niekedy sa pštrosici podarí zniesť aj viac ako dvojkilové. Uvariť ho na tvrdo trvá 60 až 90 minút. No pozor, má ozaj tvrdú škrupinu, hrubú 2-3 milimetre. To je informácia pre tých, ktorý by sa chceli dať na chov pštrosov.

U nás pštrosy totiž prirodzene nežijú, zato sa objavujú ich „domáce“ chovy. Ešte pred štvrťstoročím by sa len málokto nazdával, že na Slovensku budeme chovať pštrosy ako hospodárske zvieratá. No dnes je realita iná a chov týchto najväčších zástupcov vtáčej ríše sa rozšíril aj na naše územie.

Africký pštros dvojprstý: Kráľ medzi bežcami

Z pohľadu hospodárskeho využitia je najzaujímavejší zástupca afrických nelietavých vtákov - africký pštros dvojprstý, ktorý v dospelosti dosahuje hmotnosť až 150 kg. Tieto najväčšie vtáky, ktoré sa dožívajú až 70 rokov, vyrovnávajú hendikep v podobe nelietavých krídel vynikajúcim zrakom a sluchom. Typické čiernobiele sfarbenie samca s ozdobnými perami na krídlach a chvoste je v ostrom kontraste s hnedosivým perím samice.

Lýtka, hlava a krk sú bez peria, respektíve sú len opáperené. Mláďatá sa vyfarbujú koncom druhého roka, ale už od deviatich mesiacov veku sa u nich dá rozpoznať pohlavie. Zatiaľ čo samice pohlavne dospievajú v dvoch až troch rokoch, samce dozrievajú o rok neskôr.

Ďalší adepti na chov: Nandu pampový a Emu hnedý

Ďalším druhom chovaných bežcov je podstatne menší (s hmotnosťou do 30 kilogramov) nandu pampový, ktorého domovinou sú stepi a savany vo východnej časti Južnej Ameriky. Sivohnedo sfarbená samica je svetlejšia než samec, ktorý má na rozdiel od nej čierno sfarbený krk. Mláďatá sú pruhované. Spôsobom života aj potravinovými nárokmi sa od svojho afrického bratranca prakticky nelíšia.

Voľne žijúca populácia nandu sa dokonca nachádza aj v Európe, konkrétne v biosférickej rezervácii Schaalsee, kde sa usadili vtáky, ktoré unikli z farmy v Šlezvicku - Holštajnsku. Napokon posledným adeptom bežcov na chov na farmách je najväčší austrálsky vták - emu hnedý, ktorý dosahuje hmotnosť do 50 kg.

Čo jedia pštrosy?

Pštrosy nepatria k prísnym bylinožravcom, v prírode sa živia aj hmyzom, malými cicavcami, jaštericami a príležitostne aj vtáčími vajcami. Z rastlinnej potravy uprednostňujú listy dvojklíčnolistových rastlín, ďalej semená a bobule. Kŕmna dávka pre kurčatá a mladé zvieratá by mala obsahovať vyšší podiel bielkovín. Na podporu drvenia a rozdrobenia potravy pštrosy prehĺtajú malé kamene a piesok. Ak vtáky nemajú prístup k tomuto materiálu, musia dostávať grit.

Chov pštrosa dvojprstého: Od peria po kožu

Chov pštrosa dvojprstého na produkciu peria, kože a vajec sa začal v polovici 19. storočia v Afrike. V tejto krajine sa komerčný chov najväčšieho nelietavého vtáka na svete začal v 90. rokoch 20. storočia. Na farmách sú vtáky umiestnené vo vzdušných stodolách s priľahlým trávnatým výbehom. Základom potravy pštrosov je pastva, ktorá trvá približne od konca apríla do polovice novembra.

Súčasťou kŕmnej dávky je samozrejme aj zrno Kŕmenie pštrosov (pšenica a jačmeň) v dennej dávke pol až jeden kilogram na vtáka, ktorým chovatelia najmä po dlhej zime vyrovnávajú energetický deficit vtákov. V januári začínajú pštrosom pridávať ovos a granulované krmivo na podporu znášky. Od polovice apríla sa v kŕmnej dávke objavuje zelené krmivo (lucerna).

Rozmnožovanie a odchov mláďat

Pštrosy znášajú v priemere 30 až 40 vajec, pričom šľachtené línie znášajú 80 až 120 vajec. Vajcia sa umiestňujú do liahacích boxov, kde sa inkubujú pri teplote 36,3 °c počas šiestich týždňov. Vyliahnuté pštrosy sa spočiatku chovajú v škôlke pod infralampou a na vyhrievaných podložkách. Kŕmenie sa začína po strávení žĺtkového vaku, čo je približne štvrtý alebo piaty deň po inkubácii. Od troch mesiacov sú mláďatá na pastve, kde okrem zeleného krmiva dostávajú aj kompletnú kŕmnu zmes. V noci sú zavreté v mobilnej vzdušnej stajni.

Pštrosy dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku dvoch až troch rokov, kohúty dospievajú neskôr. Pštrosy určené na zabitie končia svoju životnú púť približne vo veku jedného roka. Zo 100 kg pštrosa sa získa približne 30 kg mäsa; tzv. Okrem mäsa sa dá získať aj koža, ktorá sa používa napríklad na výrobu luxusných topánok, kabeliek, tašiek, odevov, peňaženiek a iných doplnkov. Pštrosie perie je zaujímavé aj ako módny doplnok.

Zo 100 kg pštrosa sa získa približne 30 kg mäsa. Okrem mäsa sa dá získať aj koža, ktorá sa používa napríklad na výrobu luxusných topánok, kabeliek, tašiek, odevov, peňaženiek a iných doplnkov. Pštrosie perie je zaujímavé aj ako módny doplnok. Škrupiny sa používajú buď celé na výrobu svietidiel, pohárov atď., alebo ako fragmenty v podobe dekoratívnych predmetov.

Ďalšie zaujímavé vajcia

Spomedzi našich druhov vtákov znáša najväčšie vajcia labuť hrbozobá, sú ešte väčšie ako vajcia najťažšieho európskeho vtáka, dropa fúzatého. Labutie vajcia môžu vážiť až 350 g, kým dropie majú okolo 150 gramov. Labute vytvárajú trvalé páry. Na vodných plochách si stavajú veľké hniezdo koncom apríla až v máji. Samica do neho znáša 1 až 9 zelenkastých vajec. Sedí na nich iba samica. Samec je strážca, keď sa samica ide vzdialiť, zakryje vajcia páperím. Samec si sadá na hniezdo a dohliada na ne. Inkubácia trvá 35 dní.

Naopak, zrejme najmenšie vajcia znáša samička kolibríka.

Vajcia sú veľmi pevné. bez ujmy pád z helikoptéry, a to z výšky 183 metrov.

Najväčšie vajce v pomere k telu matky má jednoznačne vták Kivi, ktorého vajce zaberá 25 percent tela matky. Obrovské vajce tohto nelietavého vtáka žijúceho jedine na Novom Zélande má však aj výhodu. Mláďa je takmer hneď po narodení schopné žiť samé.

Extrémne veľkosti

Najväčšie vajcia patria vyhynutému sloniemu vtákovi, ktorého vajcia boli asi 28 cm dlhé. Sloní vták žil na Madagaskare a bol asi 3 m vysoký, no nelietal. Jeho zánik sa spája s príchodom námorníkov v 18. storočí. Naopak kolibrík má najmenšie vajcia na svete, ktoré vážia asi toľko ako kancelárska spinka.

Napríklad Cassowary alebo Austrálsky vták patrí medzi bežce žijúce v tropických lesoch Novej Guiney a severovýchodnej Austrálie kladie zelené vajcia pripomínajúce avokádo. S dĺžkou 14 cm patria medzi najväčšie na svete. Väčšie už má len pštros a Emu.

Pštrosie vajce je asi 15cm dlhé, 13cm široké a váži 1,5kg. Je to najväčšie vajce, aké znáša dnes žijúci vták.

Jedno pštrosie vajce nahradí približne 30 slepačích vajec. Pštrosie vajce má dĺžku 16,1 cm, šírku 12,2 cm, index tvaru 1,33, hrúbku škrupiny 2 mm a podiely súčastí - bielok 54,3 %, žĺtok 23,8 % a škrupina s blanami 22 %.

Vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkonočných sviatkov a nesmú chýbať v žiadnej domácnosti. Okrem toho, že sú symbolom znovuzrodenia a plodnosti, sú však známe aj tým, že môžu mať rozmanité tvary i veľkosť.

Rôzne druhy vtákov a ich vajcia

Pozrite si tie naj v skutočnej veľkosti:

• Čmeľovec Medosavý: Žije v Dominikánskej republike, Haiti, Jamajke. Potrava: nektár, hmyz. Dĺžka: 6 cm. Hmotnosť: 2 - 2,4 g. Vajíčka, ktoré tieto druhy znášajú, sú naozaj miniatúrne, lebo v priemere nemerajú viac ako jeden centimeter.
• Emu Hnedý: Žije v Austrálii. Potrava: semená, plody. Výška: 150 - 190 cm. Hmotnosť: 30 - 60 kg. Znáša vajíčka, ktoré vďaka nádhernej smaragdovej farbe zaujmú na prvý pohľad. O nič menej nápadná je ich hmotnosť, často vážia takmer jeden kilogram. Keďže emu kladie svoje vajíčka do trávy, zelená farba im poskytuje výbornú kamufláž pred predátormi. Do spoločného hniezda znáša vajíčka niekoľko samíc a do 49 - 52 dní sa vyliahnu malé emu kuriatka.
• Inambu Chochoľatý: Žije v Čile, Argentíne. Potrava: hmyz, semienka, listy, ovocie. Dĺžka: 39 - 41 cm. Hmotnosť: 400 - 510 g. Krásne zelená vajíčka, lesklé ako porcelán. Trvá 20 - 21 dní, kým sa z nich vyliahnu malé kuriatka. Zaujímavosťou je, že v prírode sa samičky inambu pária s niekoľkými samcami. Krátko potom, ako nakladie svoje krásne vajíčka, nechá samca sedieť na vajíčkach a ona sa zatiaľ ide páriť s druhým samcom, aby mohla naklásť ďalšie vajíčka.
• Jakana Modročelá: Žije v plytkých jazerách subsaharskej Afriky. Potrava: hmyz a bezstavovce. Dĺžka: 30 cm. Hmotnosť: 130 - 260 gramov. Vajíčka, ktoré vyzerajú ako dielo abstraktného umelca, kladie do plávajúcich hniezd. Keď si na ne sadne, celé hniezdo sa ponorí. Našťastie, vajíčka sú vodotesné.
• Drozd Sťahovavý: Žije v Severnej Amerike. Potrava: chrobáky, húsenice, červíky, bobule. Dĺžka: 25 - 28 cm. Hmotnosť: 77 g. Znáša prekrásne modré vajíčka. Po 12 - 14 dňoch sa z nich liahnu mladé drozdíky. Zaujímavosťou je, že farba škrupinky vajíčok týchto vrákov sa ľuďom zapáčila tak veľmi, že tento odtieň modrej dostal vlastné pomenovanie - robins egg blue.
• Vlhovec Červenokrídly: Žije od Aljašky až po Mexiko. Potrava: semená, hmyz, žaby, červy. Dĺžka: 17 - 24 cm. Hmotnosť: 64 g. Znáša nádherné modrozelené vajíčka so zvláštnymi čiernymi škvrnami. Beda tomu, kto sa na ne odváži siahnuť. Vlhovec vie byť pri ochrane svojho teritória veľmi agresívny.

Vtáctvo okolo nás: Prehľad druhov

Človeka spoznáš po reči, vtáka po perí. Človek chcel odjakživa lietať ako vtáci. Závidel im to, že môžu uletieť od nebezpečenstva alebo od problémov. V 15. storočí vymyslel Leonardo da Vinci lietajúci stroj, ktorý však nikdy neuzrel svetlo sveta. Vták je stavovec. Všetci vtáci majú telo pokryté perím. Perie je pre vtáka nevyhnutné. Mláďatá sa narodia síce holé (bez peria), ale po niekoľkých týždňoch im narastú tzv. trubičky, v ktorých je poskladané pierko. Trubičky sa uvoľnia a vtáčik má perie.

Druhy pierok:

• Krycie (základné)
• Krídlové (letky)
• Kormidlové (chvostové)
• Páperie (udržanie teploty)

Vtáky sa živia: hmyzom, rastlinami, semienkami, rybami, mäsom…

Vtáky žijúce v lesoch

Väčšina vtákov žije v lese, pretože sú tam stromy a dutiny vhodné na hniezdenie. Žijú tu vtáci od najmenšieho po najväčšieho. Ich potravou sú: žaby, hlodavce, iné vtáky, mäso, rastlinná potrava, hmyz…

Predstavitelia:

• Dudok chochlatý (Upupa epops): Béžovo-ružové telo, krídla a chvost sú čiernobiele prúžkované. Vztýčený chochol má, keď ho niečo zaujme, ide sa páriť. Je to jeho ozdoba. Každý ho pozná podľa chochla, ľudovo sa nazýva Indián. Živí sa hmyzom a červami. Hniezdi v dutine, má 5-8 vajec, hniezdi 1-krát do roka (apríl-jún). Dožíva sa 5-10 rokov.
• Bocian čierny (Ciconia nigra): Čierne telo, biele brucho, červené okolie oka, zobák a nohy. Mladý bocian ešte nemá dočervena sfarbené končatiny a zobák. Živí sa žabami, mlokmi, vodným hmyzom, občas rybami. Hniezdi vo veľkom hniezde z konárov na útesoch alebo v korune vysokých stromov. Má 2-4 vajcia, hniezdi 1 -krát za rok (apríl-jún).
• Orol skalný (Aquila chrysaetos): Celé telo je tmavohnedé, hlava je bledšia, má veľký zahnutý zobák na trhanie mäsa, juvenil má tmavšie telo s bledými fľakmi, je majestátny. Živí sa mäsom, zdochlinami, tetrovmi, vranami, snehule. Hniezdi v obrovskom hniezde, vystlané srsťou na vysokom strome. Máva 1-3 vajcia, hniezdi 1-krát za rok (marec - jún). Dožíva sa do 25 rokov.
• Murárik červenokrídly (Tichodroma muraria): Celý je sivý, krídla má šarlátové, líca tmavé a dlhý zobák. Živí sa hmyzom. Hniezdi v skale, 4 vajcia, 1-krát za rok (máj -júl). Dožíva sa 3 - 5 rokov.

Vtáky žijúce na poliach a lúkach

Vtáky žijúce na poliach a lúkach sú prevažne sfarbené do hneda, aby boli nenápadné. Žijú tu dravce, hrabavce, ale aj iné spevavce. Živia sa hmyzom, hlodavcami, mäsom, plodmi…

Predstavitelia:

• Myšiarka ušatá (Asio otus): Je nenápadná, má veľké uši a oranžové oči. Živí sa hlodavcami, vtákmi. Hniezdi v cudzom hniezde, dutine alebo zemi, 3 - 5 vajec, 1 - krát za rok (marec - jún). Dožíva sa 10 - 15 rokov.
• Drop fúzatý (Otis tarda): Krátky široký chvost, pásikový hrdzavý chrbát, hrdzavá hruď, sivá hlava, dlhé fúzy. Živí sa hlodavcami, plazmi, obojživelníkmi. Hniezdi v jamke v zemi, 2-3 vajcia, 1- krát za rok (apríl - august). Dožíva sa 15 - 20 rokov.

Vtáky žijúce vo vode a v jej okolí

Vtáky žijúce vo vode a v jej okolí sa živia prevažne obojživelníkmi, rybami a vodnými rastlinami.

Predstavitelia:

• Kačica divá (Anas platyrhynchos): Samce majú kovovozelenú hlavu, biely obojok a zvyšok tela hnedý. Samice sú nenápadné a majú hnedý zobák. Živí sa vodnými bezstavovcami, semenami, korienkami, výhonkami. Hniezdi v hniezde vystlané páperím na zemi, 9-13 vajec, 1-krát za rok (marec - jún). Dožíva sa 15-25 rokov.
• Rybárik riečny (Alcedo atthis): Krídla a chrbát zelenomodré, brucho oranžové, chvost krátky. Živí sa malými rybami, obojživelníkmi, bezstavovcami. Hniezdi v komôrke na konci nory v hlinitom brehu, 5-7 vajec, 2-3-krát za rok (apríl - júl). Dožíva sa 5-10 rokov.

Vtáky žijúce v okolí ľudských obydlí

Vtáky žijúce v okolí ľudských obydlí využívajú potravu od ľudí, napr.: kŕmidlá.

Predstavitelia:

• Bocian biely (Ciconia ciconia): Telo je biele, zobák a nohy červenooranžové, okraje krídel sú čierne. Živí sa vodným hmyzom, malými hlodavcami, žabami, malými rybami. Hniezdi vo veľkom hniezde z konárov na vyvýšenom mieste, 2-5 vajec, 1-krát za rok (apríl - jún). Dožíva sa do 25 rokov.
• Havran poľný (Corvus frugilegus): Celé telo čierne, mohutný ostrý zobák. Živí sa červami, hmyzom, korienkami, semená, ovocie, zdochliny. Hniezdi vo veľkom hniezde z konárikov na strome, vystlané trávou, machom alebo lístím, 3-6 vajec, 1-krát za rok (marec - máj). Dožíva sa 5-10 rokov.

Vtáky žijúce v záhradách a sadoch

Vtáky žijúce v záhradách a sadoch sa živia prevažne ovocím a využívajú kŕmidlá.

Predstavitelia:

• Hrdlička záhradná (Strptopelia decaocto): Celé telo má béžové, čierny golier v zadnej časti krku, čierne okraje krídel a koniec chvosta. Živí sa rôznymi semenami, púčikmi, výhonkami, navštevuje kŕmidlá. Hniezdi v plytkej plošine z tenkých konárikov, 2 vajcia, 2-5-krát do roka, po celý rok. Dožíva sa do 10 rokov.
• Drozd čierny (Turdus merula): Čím je samec starší, tým má nevýraznejšiu farbu zobáka a tela. Samice sú nenápadné, hnedé. Živí sa červami, hmyzom a iné bezstavovce, rôzne ovocie, kŕmidlá, opadané jablká a chlieb. Hniezdi v kalichovité hniezdo z trávy, je v kríkoch alebo nízko na stromoch, 3-5 vajec, 2-4-krát za rok (marec - august). Dožíva sa do 5 rokov.

Chovateľsky významné vtáky

Medzi chovateľsky významné vtáky patria vtáky, ktoré bývajú chované napríklad na mäso, vajcia, tuk, perie…

Kura domáca:

Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Je to hrabavec. Býva chovaná na mäso a vajcia. Živí sa všetkým, čo nájde. Denne znesie jedno vajce. Z vajíčka sa stane kura za asi 30 dní (samozrejme, musí byť oplodnené). Sliepky sa môžu dožiť až 7 rokov. Patrí medzi hydinu. Sliepka je dospelá za 1 rok. V každom vajíčku je neoplodnený zárodok, ktorý začne rásť, až keď sa vajce oplodní.

• Morka domáca: Je veľmi veľká, býva chovaná na mäso.
• Hus domáca: Býva chovaná na mäso, tuk a perie. Je vyšľachtená z husi divej.
• Kačica domáca: Býva chovaná na mäso. Je vyšľachtená z kačice divej.

Ľudia chovajú aj holuby na diétne mäso.

Správanie a význam vtákov

Človeka vždy upútavali vtáci pretože ich let je vrchol dokonalosti. Väčšina vtákov sa nedá oblbnúť počasím, orientujú sa podľa dĺžky dňa.

Vtáky majú vrodené inštinkty:

• rozmnožovať sa
• stavať si hniezda
• sťahovať sa do teplých krajín
• prijímať potravu
• lietať

Keď sa vtáci sťahujú, dôkladne si vyberú trasu. Snažia sa byť pri lete nad pevninou. Vtákmi sa zaoberá ornitológia. Vtáci sú veľmi inteligentní. Keď vidia predátora v blízkosti ich hniezda, samec predstiera zranenie a odláka ho čo najďalej. Vtáci sú tiež veľmi dobre prispôsobení aj prostrediu, kde žijú. Samci hýria farbami, aby prilákali samičky na párenie, zatiaľ čo sú samičky väščinou nenápadné- hnedé, aby mohli nenápadne strážiť hniezdo.

Prečo vtáci nespadnú z bidielka ani keď spia? Odpoveď je jednoduchá. Vtáky majú na nohách väzivo. Keď si vták čupne, zohne si pätový a kolenný kĺb, natiahne sa mu šľacha, ktorá stiahne prsty tesne okolo konára. Zovretie uvoľní len vtedy keď nohy opäť vystrie. Vtáci zostanú na strome sedieť aj po smrti, pretože im nemá čo uvoľniť nohy.

Vtáci lietajú veľmi veľa, keď sa sťahujú. Napr.:

• bocian a lastovička - 5 000 až 7 000 km
• rybár dlhochvostý - 40 000 km

Vtáky nelietajú vysoko. Asi iba 1km nad Zemou. Iba husi horské prelietavajú ponad Himaláje vo výške asi 9 km.

Tabuľka: Porovnanie veľkosti vajec rôznych vtákov

tags: #najvacsie #vajce #na #svete #vták

Populárne príspevky:

• Zloženie a účinky estrogénových tabletiek
• Recept na Zavarane Kuracie Lečo
• Trhovisko Miletičova
• Recept na piškótový koláč
• Recept na orechový koláč