Inverzia (obrátený slovosled) v slovenskom jazyku

Štylistika je jazykovedná disciplína, ktorá skúma výrazové prostriedky a kompozíciu textu. Pojmom text označujeme všetky jazykové prejavy, ktoré vznikajú komunikáciou medzi ľuďmi. Každý text má svoj:

obsah - kompozične a štylisticky spracovaná téma
formu - písomná - ústna formálna - neformálna záväzná - nezáväzná ustálená - aktuálny text monologická - dialogická ap.

Texty členíme na:

umelecké (napr. beletria) a vecné (napr. úradný list)
súvislé (ucelený text, napr. úvaha) a nesúvislé (kombinácia slovných - verbálnych a grafických vyjadrovacích prostriedkov, napr. cestovný poriadok, diagramy, grafy)
ústne (napr. príležitostný prejav) a písomné (napr. súkromný list ap.)

Štylistika skúma jazykové prostriedky z jednotlivých rovín jazykového systému ako príslušné jazykové disciplíny, i keď z iného hľadiska, t. j. Štylistika skúma jazykové prostriedky ako výrazové prostriedky textu, pomocou ktorých sa buduje obsahová a formálna podoba textu. Výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu a štýlová norma.

Slovenčina - vplyv globalizácie na náš jazyk | Teleráno

Publicistický štýl a inverzia

Publicistické texty sa využívajú v prostriedkoch masového šírenia informácií, t. j. v médiách. Najčastejšie sa vyskytuje v tlačených médiách (noviny, denná tlač ap.) preto sa niekedy tento štýl nazýva aj žurnalistický štýl (v staršej terminológii aj novinársky). Zaznamenal veľký rozvoj najmä po nástupe elektronických médií (televízia, rozhlas, internet ap.). Cieľom publicistického štýlu je vyhľadávať a spracúvať informácie o aktuálnych spoločenských (kultúrnych, politických, ekonomických ap.) javoch. Publicistický štýl charakterizujeme dvojpólovo (napr. písomná forma - ústna forma, prítomnosť adresáta - neprítomnosť adresáta).

V tlačených médiách sú publicistické texty v písomnej podobe, ktoré majú formu monológu. Na tvorbe publicistického prejavu podieľajú štýlotvorné činitele. Publicistický štýl je štýl verejného styku, nie je určený na súkromnú komunikáciu. Publicistické texty sú vždy aktualizované, pružne a pohotovo reagujú na podnet. Hlavnými funkciami sú komunikatívna a presvedčovacia, ale aj informačná, získavacia a ovplyvňovacia funkcia. Titulok (nadpis) poskytuje prvú informáciu o obsahu textu, jeho úlohou je upútať adresáta, vzbudiť záujem o daný obsah, pričom sa využíva elipsa alebo inverzia (obrátený slovosled).

Publicistické texty členíme na:

spravodajstvo, kde prevláda informačná funkcia (správne a vecne informovať verejnosť)
publicistika, kde prevláda presvedčovacia, získavacia a ovplyvňovacia funkcia (zobraziť fakty pestro, pútavo a obrazne)

V spravodajských textoch prevládajú neutrálne slová bez výraznejšieho citového zafarbenia, ďalej tam nájdeme expresívne slova, obrazné pomenovania a hovorové slová. Stretávame sa s publicizmami (napr. kampaň, dôveryhodný zdroj informácii ap.) a multiverbizáciou (napr. V publicistickom štýle sa často používa tzv. klišé (slovné spojenia, ktoré pôsobia v texte ako ošúchané frázy, napr. drvivá väčšina, novinárska kačica, mať zelenú) a europeizmy (slová a spojenia, ktoré sú v bežnej reči časté a nepovažujeme ich za neslovenské, napr. rádio, aktivita, proces ap.), ale aj frazeologizmy (napr. kocky sú hodené, rozťať gordický uzol, prekročiť Rubikon).

Žánre publicistického štýlu

Spravodajské (spravodajstvo)
- jednoduchá správa
- rozšírená správa
- riport
- interview
- oznámenie
- komuniké
- inzerát
- plagát
- referát
Analytické (publicistika)
- úvodník
- komentár
- glosa
- posudok
- recenzia
- kritika
- diskusia
- polemika
- debata
- karikatúra
- pamflet
Beletristické (publicistika)
- fejtón
- reportáž
- črta
- stĺpček
- blog
- feature
- kritika

Fejtón Autor sa vtipne a s humorným nadhľadom vyjadruje k bežným problémom každodenného života. Fakty musia byť pravdivé a overené. Sú však sfarbené autorským subjektom. Čiže autor fejtónu pracuje s objektívne získanými faktami a používa fikciu, fantáziu, zveličovanie, vtip, humor, iróniu a satirické umocnenie. Kritizuje neduhy a nedostatky spoločnosti (politika, kultúra). Fejtón musí mať rýchly spád, nečakaný záver.

Inverzia vo frazeológii

Inverzný slovosled je zmena poradia jednotlivých komponentov frazémy. Pritom možno rozlišovať:

frazémy s voľnou premenlivosťou zložiek podľa potrieb kontextu, napr. niekomu popod nos/na nos brnkať - niekomu brnkať popod nos/na nos - brnkať niekomu popod nos/na nos - popod nos/na nos niekomu brnkať. Tieto prípady sa nepovažujú za varianty frazémy;
pozičné varianty, predstavujúce dve podoby tej istej frazémy, pri ktorých zmena slovosledu je ustálená, t.j. existuje aj mimo kontextu, napr. byť koža a kosť, byť kosť a koža, aby bol i baran celý, i vlk sýty - aby bol vlk sýty aj (i) baran celý. Tento typ variantnosti je príznačný najmä pre frazémy s vetnou stavbou a frazémy so slovesným komponentom. Zriedkavo sa vyskytuje aj pri iných konštrukciách frazém s koordináciou zložiek, napr.

Slovosled v slovenskom jazyku

Slovosled je poradie slov vo vete dané významovými, gramatickými a rytmickými faktormi. Slovo je základným prvkom vety, ale iba správnym gramatickým spracovaním a s ostatnými slovami tvoria plnohodnotné informácie. Slovosled slovenskej vety je pomerne voľný, ale aj on sa riadi pravidlami. Slová vo vete sú usporiadané z hľadiska poradia usporiadané podľa istých pravidiel, ktoré nazývame slovosledovými princípmi. Základným slovosledovým princípom v slovenčine je významová výstavba výpovede čiže aktuálne členenie vety. Podľa tohto princípu vychádzame zo širšieho textu, do ktorého je výpoveď začlenená, alebo zo situácie, v ktorej výpoveď vznikla, preto aktuálne členenie patrí k javom textovej syntaxe.

Objektívne poradie majú obyčajne pokojné oznamovacie vety. Vety, ktoré prednášame vzrušene, majú subjektívne poradie, podobne ako opytovacie a rozkazovacie vety. Obrátené poradie - jadro východisko je subjektívne (vyskytuje sa v ústnych prejavoch, keď chceme niečo zdôrazniť) Napríklad:

A objektívne poradie : kúpila som (východisko) si nové šaty (jadro).
B subjektívne poradie Nové šaty (jadro) som si kúpila!

Gramatický činiteľ - uplatňuje sa najmä priradené prívlastkom napr: môj dobrý priateľ - objektívne poradie. Ak poradie zmeníme uplatňujeme tým dôraz. Je ďalším činiteľom, ktorý v slovenskom jazyku určuje poradie slov vo vete, je gramatický činiteľ. Uplatňuje sa najmä pri polohe prívlastku a prístavku.