Negatívne vplyvy spotreby mäsa na životné prostredie

Naše stravovacie návyky majú hlboký vplyv nielen na naše zdravie, ale aj na životné prostredie. Výber potravín, ktoré konzumujeme, ovplyvňuje potravinový systém, a teda spôsob, akým sa potraviny produkujú, kde sa produkujú a ako sa produkujú. Transformácia potravinového systému na udržateľný a odolný je kľúčová pre dosiahnutie pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja, a to lokálne aj globálne. Táto článok sa zameriava na komplexný vzťah medzi diétou a životným prostredím, pričom zdôrazňuje, ako môžeme prostredníctvom vedomých stravovacích rozhodnutí prispieť k ochrane našej planéty.

Vplyv stravy na životné prostredie

Živočíšne poľnohospodárstvo je jedným z najväčších prispievateľov k niektorým z najpálčivejších environmentálnych problémov v dnešnom svete. Veľkochov hospodárskych zvierat prispieva k zmene klímy, znečisťovaniu vody a ničeniu ekosystémov.

Emisie skleníkových plynov

Produkcia potravín, najmä živočíšneho pôvodu, je významným zdrojom emisií skleníkových plynov. Hovädzie a jahňacie mäso majú približne desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky. Tie majú zasa približne desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia, zeleniny a strukovín. Pri trávení krmiva produkujú kravy metán, plyn so silným skleníkovým účinkom. Enormná spotreba mäsa je zodpovedná za uvoľňovanie skleníkových plynov, ako je metán, CO2 a oxid dusný.

Chov hospodárskych zvierat prispieva k týmto skleníkovým plynom niekoľkými spôsobmi. Zvieratá, ako sú kravy a ovce vytvárajú pri trávení potravy veľké množstvo metánu. Hnoj, ktorý zvieratá produkujú ho uvoľňuje tiež. Mnohé hnojivá používané pri pestovaní sóje sú na báze dusíka a tie zasa produkujú emisie oxidu dusného.

Spotreba vody

Súčasné poľnohospodárske postupy nie sú dlhodobo udržateľné. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec je náročnejšia na vodu než rastlinná výroba. Analýza Európskej komisie ukázala, že priemerný Európan spotrebuje 5011 litrov vody denne, pričom priama spotreba vody v domácnostiach sa na tomto čísle podieľa len jedným percentom. Za takmer tri štvrtiny, čiže 3687 litrov vody denne, je zodpovedná naša spotreba potravín, predovšetkým tých, ktoré sú živočíšneho pôvodu.

Mäsový a mliečny priemysel tiež spotrebúva obrovské množstvo vody na chov hospodárskych zvierat - produkcia len pol kila hovädzieho mäsa si vyžaduje vyše 9 tisíc litrov vody.

Využívanie pôdy

Chov hospodárskych zvierat si vyžaduje rozsiahle využívanie pôdy na pestovanie krmiva a ako pasienky. Približne tretina suchozemského povrchu planéty sa využíva na tieto účely. Rastúca spotreba živočíšnych potravín zvyšuje dopyt po krmovinách a potrebu poľnohospodárskej pôdy, a to aj v oblastiach, ako je Amazonský prales. Viac než 80 % z odlesnenej plochy pralesa sa dnes využíva na pestovanie krmiva alebo ako pasienky, prevažne pre hovädzí dobytok.

Mäso je jednou z najväčších príčin odlesňovania na celom svete. V Brazílii farmári úmyselne zakladajú lesné požiare - ako napríklad požiare v amazonskom dažďovom pralese - aby vyčistili priestor pre chov dobytka a pestovali priemyselné krmivo pre zvieratá, ako je napríklad sója a kukurica. Keď sa zničia lesy kvôli produkcii mäsa, do atmosféry sa uvoľnia miliardy ton oxidu uhličitého, čím sa urýchli globálne otepľovanie.

Chov zvierat si vyžaduje veľa pasienkov. Intenzívny charakter tejto pastvy však môže viesť k tzv. holej pôde. V dôsledku toho sa úrodná pôda stáva neplodnou, vodné toky sa upchávajú a zvyšuje sa riziko záplav. Podľa výskumníkov Organizácie Spojených národov by erózia pôdy mohla do roku 2050 spôsobiť stratu 75 miliárd ton pôdy. Pôda je tiež veľkým rezervoárom uhlíka, ktorý ho absorbuje, keď rastliny a stromy odumierajú. Keď sa pôda stráca, uvoľňuje tento uhlík ako CO2 do atmosféry.

Biodiverzita

Naše jedlá sú vo všeobecnosti málo rôznorodé. Sedemdesiatpäť percent potravín na celom svete pochádza len z 12 druhov rastlín a piatich živočíšnych druhov. Jednotvárnosť stravy je spojená s poklesom diverzity rastlín a živočíchov. Nízka rôznorodosť ohrozuje pružnosť nášho potravinového systému a obmedzuje výber jedál, ktoré môžeme jesť. Pestovanie cukrovej trstiny a cukrovej repy spôsobuje eróziu pôdy a často je spojené s veľkou spotrebou vody a pesticídov.

Mäsový priemysel klčovaním lesov, ničením biotopov a používaním toxických pesticídov na pestovanie potravy pre zvieratá prispieva k vyhynutiu tisícok druhov, z ktorých mnohé ešte neboli ani objavené. Pre naše vlastné prežitie sme závislí od zdravého prostredia.

Znečisťovanie vody

Priemyselné farmy sú tiež jedným z primárnych zdrojov znečistenia vôd, pretože syntetické hnojivá, hnoj, pesticídy a iné vedľajšie produkty farmy často končia v neďalekých vodných tokoch.

Infekčné choroby

Ničenie lesov a iných divokých oblastí pre chov zvierat je hlavnou príčinou nových infekčných chorôb. Tri štvrtiny nových chorôb postihujúcich ľudí pochádza zo zvierat. Výrub a vypaľovanie lesov prináša divú zver do bližšieho kontaktu s ľuďmi, čo umožňuje prenos smrtiacich vírusov zo zvierat na ľudí. Čím viac lesa je zničeného, tým väčšie je riziko novej pandémie. Priemyselné farmy môžu tiež zvýšiť šírenie chorôb medzi zvieratami a aj zo zvierat na ľudí. Riziko je vyššie pre priemyselné mäsové farmy, pretože veľké množstvo zvierat je natlačené v malých priestoroch a samotné zvieratá majú slabší imunitný systém.

Neefektívne využívanie potravín

Spoločnosti niekedy argumentujú, že priemyselné mäso je efektívny spôsob výroby potravín, ale to ignoruje jeho skutočné náklady. Viac ako štvrtina celkovej rozlohy sveta sa využíva na spásanie alebo pestovanie potravy pre hospodárske zvieratá - potraviny, ktoré by v prvom rade mohli nakŕmiť ľudí. Len na výrobu 1 kg kuracieho mäsa je potrebných 3,2 kg plodín! Ak by každý jedol rastlinnú stravu, potrebovali by sme o 75 % menej poľnohospodárskej pôdy, ako využívame dnes. To je oblasť ekvivalentná USA, Číne, Európe a Austrálii dohromady.

Ľudia však nemusia jesť mäso, aby boli zdraví a určite ho nemusíme jesť v takej miere, v akej ho konzumujeme v súčasnosti. Záleží na vašom osobnom rozhodnutí.

Planetárna diéta: Cesta k udržateľnosti a zdraviu

Nové výskumy naznačujú, že dodržiavanie tzv. planetárnej diéty, ktorá sa zameriava na konzumáciu potravín šetrných k prírode, môže výrazne znížiť riziko úmrtia na chronické ochorenia, ako sú rakovina a srdcové choroby. „Planetárna diéta tiež obmedzuje spotrebu červeného a spracovaného mäsa v dôsledku vyššieho vplyvu týchto potravín na životné prostredie a ich spojenia s ochoreniami, ako je rakovina hrubého čreva a srdcové choroby.

Zloženie planetárnej diéty

Planetárna diéta kladie dôraz na konzumáciu veľkého množstva ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, strukovín a orechov. Obmedzuje spotrebu červeného a spracovaného mäsa, ako aj cukru a rafinovaných obilnín.

Prínosy planetárnej diéty

• Zdravotné prínosy: Zníženie rizika chronických ochorení, ako sú rakovina, srdcové choroby a cukrovka.
• Environmentálne prínosy: Zníženie emisií skleníkových plynov, spotreby vody a využívania pôdy. Podpora biodiverzity a udržateľného poľnohospodárstva.
• Ekonomické prínosy: Nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť a potraviny.

Ako znížiť ekologickú stopu našej stravy

Poďme sa spolu pozrieť na to, ako vieme ovplyvniť situáciu na našej planéte už len tým, čo si doprajeme na tanieri.

Uprednostňujte rastlinnú stravu

Znížte spotrebu mäsa, mliečnych výrobkov a vajec a zvýšte príjem ovocia, zeleniny, celozrnných produktov a strukovín. Rastlinné bielkoviny sú pre pokrytie našich výživových potrieb úplne postačujúce. Ako iné vhodné zdroje proteínov môžeme využiť napríklad huby, hrach, fazuľu a orechy.

Ak ste však doteraz nepátrali po rastlinných zdrojoch bielkovín, máme tu pre vás niekoľko chutných typov, ako nahradiť mäso, ryby, vajíčka a syry niečím rastlinným a zdravým: šošovicový prívarok, hrášková polievka, dusená brokolica s pučenými zemiakmi, cícerový guláš, sójové plátky so zeleninou, cestoviny so špenátom a mnoho ďalších.

Najbohatšie zdroje rastlinných bielkovín: tofu, tempeh, fazuľky edamame, cícer, mandle, quinoa, fazuľa.

V tabuľke nižšie porovnávame pestovanie vybranej rastlinnej stravy v porovnaním s chovom hospodárskych zvierat a produkciou živočíšnych výrobkov.

Vyberajte si udržateľné zdroje mäsa a mliečnych výrobkov

Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo. Na obaloch potravín môžete nájsť rôzne certifikáty, ktoré sú zárukou, že potraviny sú produkované udržateľne.

Znížte plytvanie potravinami

Takmer 570 miliónov ton potravín na celom svete skončí v koši na úrovni domácností. Znamená to, že zároveň s jedlom vyhadzujeme prírodné zdroje a peniaze.

Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Časté výlety do obchodu nás vedú k nakupovaniu potravín, ktoré vlastne nepotrebujeme a často na nich zabudneme a nakoniec vyhodíme. Priemerná slovenská domácnosť vyhodí ročne 100kg nespotrebovaných potravín. To je obrovské číslo a našim cieľom by malo byť ho čo najviac eliminovať.

Uprednostňujte sezónne a lokálne potraviny

Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Vyhnúť sa podobným procesom je zdravšie, pretože plodiny si tak uchovajú potrebné živiny a čerstvosť a neobsahujú zbytočné látky navyše.

Sezónne a lokálne potraviny majú nižšiu uhlíkovú stopu, pretože sa prepravujú na kratšie vzdialenosti a vyžadujú menej energie na uskladnenie.

Najlepšie by bolo, ak by sme si potraviny vedeli vypestovať sami. Ak však nie ste zrovna záhradkár, či záhradkou vôbec nedisponujete, stále je tu možnosť pestovať mnoho plodín v kvetináčoch na balkóne či v byte. Pravdou tiež je, že suroviny pestované v menšom sú zdravšie, často bez postrekov a chutia oveľa lepšie ako tie pestované vo veľkom.

Pite čistú, nebalenú vodu

Pitie čistej, nebalenej vody je jedným zo spôsobov, ako podporujeme zníženie množstva plastového odpadu.

Recyklujte

Recyklujte sklenené fľaše a plechovky, čím znižujeme negatívny dopad na životné prostredie.

Podporujte ochranu prírody

Podpora opeľovačov, ako sú včely, je kľúčová pre zdravie našich ekosystémov.

K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu. Dnes je už na Slovensku štandardom, že v mestách aj na dedinách sa nachádzajú kontajnery na separovanie odpadu a je naozaj len na nás, či si tú námahu triediť odpad dáme.

Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad.

Veríme, že sme vám poskytli aspoň malý náhľad do problematiky EKO stravovania a aspoň sme vás donútili sa zamyslieť, či rovno konať. Lebo zmena začína od jednotlivca.

tags: #negatívne #vplyvy #spotreby #mäsa #na #životné

Populárne príspevky:

• Dĺžka užívania Nasivinu
• Tipy na prípravu patizónu
• Sprievodca výberom vyhrievacej podložky pod pizzu
• Porovnanie stolových grilov na drevené uhlie
• Recept na vianočný šalát