Ako neplytvať jedlom: Tipy a triky pre udržateľnú domácnosť

Téma plytvania jedlom je environmentálny, ekonomický aj etický problém. Zatiaľ čo my pred sebou často tlačíme plné košíky, na niektorých miestach ľudia hladujú. Vedeli ste, že priemerný Slovák vyprodukuje viac ako 160 kg odpadu z potravín ročne a polovica z toho sú práve domácnosti? Hmotnosť celosvetovo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje 1,3 miliardy ton. Vzniká naprieč celým potravinovým reťazcom, pričom vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Či už ide o plytvanie vzácnymi prírodnými zdrojmi, akými sú voda a pôda, alebo o znečistenie ovzdušia.

Na to, aby sme sa správali ohľaduplne k potravinovým zdrojom, netreba veľa, stačí zmeniť aspoň niektoré staré návyky a všímať si možnosti okolo nás. Každý by mal začať od seba.

Plytvanie potravinami1

Plánovanie a nakupovanie s rozumom

Slovo odpad by sa s jedlom vlastne vôbec nemalo spájať. Je múdre plánovať si svoj jedálniček. Lepšie je nakupovať viackrát za týždeň, a to v menších množstvách, ako ísť na jeden veľký nákup každé dva týždne. Je dobré zaujímať sa aj o to, čo nakupujeme. Kto to vyrobil alebo dopestoval.

Vytvárať si k potravinám určitý vzťah - to môže pomôcť k tomu, aby sme si jedlo viac vážili a eliminovali vyhadzovanie nevyužitých zvyškov, na ktoré sme zabudli alebo ani nemali čas ich použiť, lebo chladnička bola taká preplnená, že sme sa v nej stratili. Chce to striedmosť, otvorené oči a troška snahy na začiatku. Kým si človek urobí obraz o tom, čo kde môže nakúpiť, napríklad v bezobalovej forme. Môžeme si tiež pripraviť zásobu vlastných znovu použiteľných vreciek a nádobiek.

Tipy pre plánovanie a nakupovanie:

Nenakupovať hladný a v zhlukoch a v zľavách za každú cenu, len preto, že sa to oplatí.
Na nákup si nezabudnite zobrať svoju obľúbenú látkovú tašku a opakovane použiteľné vrecúška na ovocie, zeleninu či pečivo.
Pri písaní nákupného zoznamu si nezabudnite najprv skontrolovať chladničku, chlebník a špajzu a nakúpte len toľko a to, čo potrebujete.

Správne skladovanie potravín

Aby nám suroviny robili radosť čo najdlhšie, je treba vedieť, ako s nimi v domácnosti zaobchádzať. Odporúčam, aby sa v chladničke a špajze určili priority. Zvyšky jedál bez pôvodného obalu môžeme skladovať aj v chladničke, je však potrebné ich označiť dátumom vloženia do chladničky, aby sme vedeli, dokedy ich môžeme skonzumovať. Surové mäso, hydina a ryby by sa mali skladovať osobitne, aby nekontaminovali zeleninu, ovocie či mliečne výrobky - naspodku chladničky.

Naštudujme si, ktoré ovocie či zelenina patrí alebo nepatrí do chladničky. Napríklad také paradajky tam nemajú čo hľadať, lebo takto rýchlejšie strácajú svoju chuť a vôňu.

Tipy pre správne skladovanie:

Snažte sa, aby chladnička nebola preplnená a mali ste v nej prehľad.
Nenechávajte ju príliš dlho otvorenú, nech z nej neuniká teplo.
Tiež do nej nedávajte potraviny, ktoré tam nepatria (avokádo, banány, chlieb, zemiaky, baklažán, nezrelé ovocie, cesnak, cibuľa, med, oleje, orechy, bylinky, korenie, káva).
Chlieb by ste nemali dávať do mikroténového vrecúška, nemôže v ňom dýchať a ľahko splesnivie. Zabaľte ho radšej do látkovej utierky a vložte ho do chlebníka pri bežnej izbovej teplote.
Naopak, rožky by v látkovej utierke stvrdli, preto sú skôr vhodné na uskladnenie v dóze alebo v spomínanom vrecúšku.
Nápoje nepatria na slnko, ale do tmavých a chladnejších priestorov, ako sú pivnice.
Tvrdé syry skladujte na chladnom tmavom mieste, dobre vydržia vo voskovom obale.

Využitie zvyškov a kreatívne varenie

Nevarme príliš veľké množstvá jedál, aby sme ich dokázali skonzumovať čerstvo pripravené, ale ak nám aj ostanú zvyšky, zamrazme si ich na „horšie časy“. Predchádzajúce generácie využívali suroviny takpovediac až „do špiku kostí“.

Dnes môžeme ušetriť, ale aj pomôcť planéte napríklad tým, že budeme kupovať celé mäso (napríklad kura) a porcovať si ho sami - niečo zamraziť, niečo pripraviť na čerstvo v hlavnom jedle, kosti použiť v polievke a tak ďalej. Kalerábové či reďkovkové alebo cviklové listy? Do šalátu či napríklad quichu.

Tipy pre využitie zvyškov:

Namiesto toho, aby ste sa jedlom neprejedli, prípadne nevyhodili ho, odporúčame ho zamraziť. Na vianočnej kapustnici si tak môžete rovnako dobre pochutiť aj v neskôr.
Každé jedlo, ktoré si uvaríte v jeden deň ako hlavné, môže na druhý deň poslúžiť ako príloha alebo chutná ingrediencia.
Zo zvyšku pečeného kuraťa môžete na druhý deň urobiť prísadu do šalátu.
Z nedojedenej ryže viete spraviť rizoto. Stačí pridať zeleninu a kúsok spomínaného kuraťa.
Nedojedli ste zeleninu? Zapečte ju s cestovinami.
Staršie rožky môžete zapiecť so zeleninou a syrom alebo použiť do obľúbenej žemľovky.
Nedopité víno sa dá zamraziť a neskôr použiť do rizota.
Zvyšky vňate a byliniek zamrazte alebo vysušte. Vysušiť môžete aj plátky cvikle či mrkvy a máte zdravšiu alternatívu obľúbených chipsov.

Konzervovanie, sušenie a fermentovanie

Tieto produkty môžeme jesť celoročne aj vďaka ich správnemu skladovaniu a spracovávaniu. Sušenie je napríklad jedna z najstarších metód uchovávania jedla. Sušenie na slnku využívame najmä na huby, bylinky a ovocie. Ja osobne milujem sušené paradajky alebo slivky do vianočnej kapustnice.

Nezabúdajte zavárať a fermentovať. Je to tiež spôsob, ako využiť prebytky a uskladniť si ich na „horšie časy”, ako ja volám zimné obdobie. Pretože je prirodzene chudobnejšie na pestrosť, ale takýmto prístupom si ho môžeme spestriť my sami. Ak vaši hostia ešte nie sú pripravení na skúšanie fermentovaných ovocných nápojov, použite ovocné zvyšky na vytvorenie rôznych ochutených octov.

Kompostovanie

Určitému objemu odpadu sa, samozrejme, vyhnúť nedá. No nie všetko musí skončiť v kontajneri. Ideálnym riešením je kompostovanie. Biologický odpad sa pomocou prirodzeného rozkladu premieňa na organické hnojivo vhodné napríklad na pestovanie rastlín.

Tipy pre kompostovanie:

Šupy zo zeleniny, ovocia, zvyšky varenej stravy, pokazené potraviny, ovsené vločky a múka, ktoré našli mole; môžeme skompostovať v domácom kompostovisku. Získame tak kvalitné hnojivo - kompost.

Ďalšie užitočné tipy

Sledujte dátumy: Naučte sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.
Aj škaredé je dobré: Mäkké ovocie, zoxidovaná alebo gumená zelenina môžu byť spotrebované do smoothies, pomazánok alebo polievok.
Podeľte sa: Ak navaríte viac, ako dokážete spotrebovať, môžete sa podeliť s blízkymi, priateľmi či kolegami.
Nevyhadzujte, zabaľte: Nabudúce si do reštaurácie zoberte nádobu, do ktorej vám nedojedené jedlo zabalia.
Plánujte si, čo navaríte: Na najbližšie tri dni si naplánujte, čo budete jesť a pred každou návštevou obchodu si vytvorte podrobný nákupný zoznam.
Striedmosť: Myslite na to nielen počas sviatkov, ale aj počas príprav.

tags: #ako #neplytvať #jedlom #tipy