História a súčasnosť Ryba Košice: Cesta Treskoslovenskej tresky k národnému pokladu
Treskoslovenská treska v majonéze od Ryba Košice chutí presne tak, ako pred 70 rokmi a Slováci na ňu nedajú dopustiť - stala sa doslova národným jedlom, ktoré nesmie chýbať v žiadnej chladničke. Tradičná jemne sladkokyslá chuť košickej tresky v majonéze aj jej nezameniteľná šťavnatosť už niekoľko generácii teší chuťové poháriky Slovákov. Biele chudé mäso z tresky a jeho masívna svalovina dodávajú klenotu našej gastronómie už na prvý pohľad zamatová farbu a strapatý výzor. A tak presne chutila a vyzerala treska v majonéze aj pred 70 rokmi. Vo vyšperkovanej podobe, v akej ju poznáme dnes, sa objavila na stoloch národa spod Tatier ku koncu 50. rokov.
Pre niekoho možno slovenskejšie jedlo ako bryndzové halušky - aj to sa hovorí o treske v majonéze s dvomi rožkami.
História vzniku tresky v majonéze
Vojnové škody na dobytku v roku 1941 znamenali blížiaci sa nedostatok mäsa. Práve ryby boli vyhlásené za plnohodnotnú náhradu bravčového a hovädzieho mäsa. O dva roky neskôr z iniciatívy vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky, dr. Druhá svetová vojna rybný priemysel na Slovensku naštartovala, no hneď ho takmer aj zničila. Dva dni pred kolaudáciou novej fabriky Ryba zničili nálety veľkú časť objektu. V roku 1946 firma otvorila závod v Košiciach. Na konci 40. rokov bol k Rybe pričlenený aj znárodnený závod v Žiline. Materská spoločnosť však bola socialistickým štátom v 70. rokoch pridelená rybnému priemyslu z Prahy. Košická a žilinská fabrika prekonali zmeny systému aj vstup do EÚ a dodnes fungujú ako samostatné subjekty a prosperujú.
Kedy a ako v tejto spleti udalostí, ktoré formovali dnešný podnik Ryba Košice, vlastne treska v majonéze vznikla? Po druhej svetovej vojne sa štát snažil dostať do jedálnička Slovákov viac rýb. V časopise Život z roku 1951 zaujal veľký nadpis „Viac rýb na stôl pracujúcich„. Bol v tom však jeden háčik. Morské ryby totiž dodávali do Ryby prevažne z Nórska a z Dánska po železnici, preto neboli najlacnejšie. V Rybe tak hľadali ekonomicky nenáročný spôsob, ako dostať ryby medzi ľudí.
„Riešením bola pokusná výroba tresky v remuláde, a teda v majonéze ochutenej zeleninou, s plánom 65 ton na rok, ktorá odštartovala v roku 1954. Za jej receptom stál kuchár a cukrár Július Boško. Bol to vychýrený špecialista na studenú kuchyňu, a tak sa dostal aj na štátnické recepcie. Pri štarte socialistickej tresky však bola kvalita povážlivá. Kvalitu tresky zaručila až norma prijatá v roku 1958, podľa ktorej musela treska obsahovať výlučne mäso z treskovitých rýb. Konzumácia rýb sa aj vďaka treske postupne zvyšovala. Kým v 50. rokoch bol prídel rýb na jedného obyvateľa podľa štátneho archívu iba 28 gramov na rok, v 70.
Fabriky v Bratislave, Košiciach aj Žiline začali vyrábať tresku v majonéze (vtedy ešte treska v remuláde). Pri štarte socialistickej tresky však bola kvalita povážlivá. Do supermarketov sa veľmi rýchlo okrem klasických tresiek dostali aj pikantné, exkluzívne či šalátové verzie.
Vznikla tak majonézový šalát s jednoduchým názvom treska. „Zjednodušene povedané, zmiešali rybu so zeleninou a s majonézou, čím sa zmenšil podiel ryby a aspoň v takej forme sa dostala medzi ľudí,“ vraví Gima. Treska Slovákom zachutila a už čoskoro sa tešila masovej obľube. Skúšobná výroba pritom počítala s plánom produkcie 65 ton rybieho šalátu za rok. No ten sa už na prvý pokus prekročil dvojnásobne. Odvtedy sa z tresky stala legenda slovenskej gastronómie.
Už naoko sú viditeľné chlpaté vlásočnice, ktoré jej spolu s lahodnou majonézou dodávajú typický „strapatý“ charakter.
Súčasnosť a návrat k tradícii
Za socializmu sa treska vyrábala bez chemických konzervantov. Používala sa len prirodzená soľ a ocot. V najstarších dochovaných podnikových normách z roku 1958 bol podiel ryby v majonéze so zeleninou 50 percent. V záplave desiatok produktov tak Slovák očakáva aj dnes, že jedinou istotou v treskových produktoch, je samotná treska. Nie vždy to však platí.
Logiku, že treska v majonéze by sa mala vrátiť k pôvodnej retro receptúre, oprášila Ryba Košice v roku 2018, kedy na slovenský trh uviedla retro výrobok Treskoslovenská Treska v majonéze. Túto národnú pochúťku oceňujú aj odborníci z Asociácie spotrebiteľov Slovenska, ktorá v známom Test Magazíne nedávno testovala celkovo desať rôznych tresiek. Košická Treska Exklusiv a Treskoslovenská Treska obsadili prvé miesta za vynikajúce výsledky senzorických a laboratórnych testov.
Kvalita a výrobný proces
„Tresky sú považované za jedny z najkvalitnejších rýb na trhu, preto sú aj drahšie. Trhová cena tresky je aktuálne podstatne vyššia než cena sleďov, ktoré sú u niektorých značiek ekonomicky výhodnejšou náhradou. „Používame aljašskú tresku a filety z nej, žiadne odrezky.
„Nasleduje spracovanie rýb vo fabrike, v ktorej nám pripravia štandardizované bloky filiet, ktoré sú šokovo zmrazené a prepravené loďou do colného skladu v Nemecku. Po preclení môžeme používať rybnú surovinu u nás. Filety najprv putujú do laboratória, ktoré si Ryba Košice sama postavila pre kontrolu kvality.
„Následne sa bloky rozmrazia, uvaria, schladia a potom sa surovina marinuje, pomelie, zmieša s majonézou a zeleninou a celá zmes prichádza do plničky, kde sa plnia a uzatvárajú naše nezameniteľné oválne tégliky,“ dodáva Baluch s tým, že za jeden deň sú v Ryba Košice schopní vyrobiť vyše 30-tisíc kusov. Po naplnení je Treskoslovenská Treska pripravená na balenie a expedovanie do distribučného skladu.
Treska v majonéze sa dekády predáva ako teplé rožky, a to aj napriek tomu, že dnes je ponuka rýb a morských plodov v obchodoch neporovnateľne bohatšia ako v časoch jej vzniku. „Naša treska je našou tradíciou. Asi nikoho neprekvapí, že treska v majonéze je už od počiatkov spoločnosti najpredávanejší produkt a výrazný ťahúň tržieb.
Problémy a výzvy v roku 2022
Namiesto mäsa náhradné bielkoviny či múka, tradičné receptúry vymenia skrátený technologický proces a následne prifarbovanie, a ako náhrada tresky sleď. „Cenová politika Kauflandu nás prinútila urobiť tento krok. Aktívne sa sústreďujeme primárne na kvalitu našich produktov s vyššou pridanou hodnotou, čo sa odzrkadľuje v dôvere našich zákazníkov v prémiové a zdravé výrobky s nezameniteľnou chuťou. Ich výhodná cena totiž má svoju daň. Výrobky Tauris či RYBA Košice sa držia tradičných receptúr a schválených československých noriem.
„Naším skutočným zákazníkom nie je Kaufland, ale kupujúci, ktorý si na konci dňa pochutí na našich párkoch, salámach, klobásach či retro treske a s dôverou sa opakovane rozhodne pre naše výrobky. To je ten skutočný zákazník. Napríklad ceny energií a ich aktuálne sadzby sú o 300 % vyššie oproti roku 2021. Na vzostupe sú tak isto ceny rybnej suroviny. Cena za filety z aljašskej tresky vzrástla o 50 %, na čo majú vplyv sankcie voči Rusku či odmietanie výrobcov nakupovať lacnejšie tresky z Číny.
„Ak chceme zvládnuť a ekonomicky prežiť rok 2022 aj s garantovanou kvalitou našich výrobkov a zaslúženým ohodnotením namáhavej práce našich zamestnancov, zvýšené náklady si musíme rozdeliť v celom reťazci, počnúc dodávateľom, cez výrobcu, obchodníka až po konečného spotrebiteľa. Kvalita týchto výrobkov je každoročne potvrdená mnohými oceneniami - získali Čestné uznania Ministerstva pôdohospodárstva SR, Zlaté kosáky či medaily Slovak Gold. Rozhodnutie TAURIS GROUP odísť z regálov reťazca Kaufland je tak zárukou, že kvalita a receptúra, pre ktoré sú produkty oceňované, zostane nezmenená. Výrobky ako Nitran 77, Zipser šunka či párky, rovnako ako rybie špeciality ako retro Treskoslovenská treska či lahôdkové šaláty Piknik, sa tak sťahujú na lepšie adresy.
Spoločnosť Ryba Košice patrí medzi podniky s najdlhšou nepretržitou prevádzkou v Košiciach aj na Slovensku.
Vývoj spoločnosti Ryba Košice
| Ukazovateľ | 90. roky | Súčasnosť |
|---|---|---|
| Zamestnanci | 70 | 300 |
| Obrat | 7 mil. eur | 30 mil. eur |
História podniku RYBA Košice sa začína písať v roku 1946. V povojnovom období sa pre nedostatok iných potravín zvýšil dopyt po rybách. Pod vplyvom vtedajšieho guvernéra národnej banky Imricha Karvaša sa zriadil závod v Košiciach, ktorý hneď od začiatku patril medzi podniky strategického významu.
Základná činnosť podniku RYBA Košice je zaznamenaná v dokumente z 9.1.1946 kde sa uvádza predmet činnosti „predávať a spracovávať ryby, raky, sladkovodné aj morské ryby, čerstvé, solené aj mrazené, údené výrobky, marinády rozličných druhov, zavináče, rusle, šaláty rozličných druhov majonézové aj bez majonézy, ryby v aspiku, konzervy rôznych druhov, spracovanie rybieho tuku a rybej múčky“.
V tom čase však dovoz rýb podliehal prísnym a centrálne riadeným kvótam. Bolo teda potrebné presvedčiť spotrebiteľov, že ryby a rybie produkty neodmysliteľne patria do ich zdravého jedálnička.
V roku 1954 sa začala písať história Tresky. Prvá zmienka o Treske v remuláde je z roku 1953, o rok neskôr sa začala skúšobná výroba s plánom 65 ton na rok. Ten bol v tom istom roku prekročený takmer dvojnásobne.
Po vstupe Slovenska do EU sa začali meniť stravovacie návyky predovšetkým mladej generácie. Populárny bol západný fastfood, čím sa „socialistické“ výrobky ako aj povestná Treska a dva rožky ako synonymum pracujúcej triedy dostali do nemilosti.
Preto v roku 2013 RYBA Košice začala ako prvá odvážne komunikovať TRESKU s mladými spotrebiteľmi. Dnes po 70. rokoch svojej existencie, Ryba Košice nie len bilancuje, ale hrdo kráča vpred vždy pripravená reagovať na potreby zákazníkov.
Ponukou kvalitných vlastných výrobkov, ktorú dnes tvorí 700 druhov potravinových produktov, oslovuje širokú škálu zákazníkov. Z úcty k tradícii má pôvodné produkty podľa pôvodných receptúr, prispôsobuje sa však aj dorastajúcej generácii a zmenám životného štýlu.
Rozširuje sortiment o nové príchute, nové druhy kvalitných rýb, nové technologické procesy alebo o nové dizajny a balenia. Výrobky košickej Ryby nájdete na celom Slovensku.
