Dôležitosť dátumu spotreby mlieka a ako správne čítať obaly potravín

Pri nákupoch potravín sa často stretávame s rôznymi označeniami a údajmi na obaloch, ktoré nám majú pomôcť pri výbere kvalitných a bezpečných produktov. Medzi najdôležitejšie patria dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti, ktoré však často zamieňame. Je dôležité vedieť, aký je medzi nimi rozdiel a ako ich správne interpretovať, aby sme predišli zbytočnému plytvaniu potravinami a zároveň chránili svoje zdravie.

Dátum minimálnej trvanlivosti vs. Dátum spotreby

Na potravinách sa stretnete s týmito dvomi ľahko zameniteľnými termínmi: dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby v znení „Spotrebujte do”.

Dátum minimálnej trvanlivosti

Dátum minimálnej trvanlivosti je iba odporúčanie. Upozorňuje, dokedy si produkt zachová pôvodnú kvalitu. Aj keď po dátume minimálnej trvanlivosti môže potravina čiastočne zmeniť pôvodnú chuť, vôňu či konzistenciu, nemusí to vášmu zdraviu nijako ublížiť.

Ide o prípady kedy je výrobok skladovaný v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal.

„Aj preto môžu spotrebitelia veľakrát naraziť u niektorých predajcov na zľavnené potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Predajca však musí takýto tovar ponúkať oddelene od ostatného a musí spotrebiteľa upozorniť, že je po dátume minimálnej trvanlivosti,” zdôrazňuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.

Po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je skôr na vás, aby ste daný výrobok otestovali - najlepšie pomocou vašich zmyslov.

Výrobok si pozorne prezrite. Nie je obal nafúknutý? Nemá porušený obal? Bol skladovaný v predpísaných podmienkach? Nevykazuje artikel príznaky plesnivenia? Akú má konzistenciu? Ako vonia? Ako chutí? Ako vyzerá? Neobjavili sa v potravine škodcovia? Pokiaľ sa všetko zdá byť v poriadku, malo by byť bezpečné potravinu skonzumovať.

Samozrejme, je potrebné si uvedomiť, že každý potravinový artikel môže mať odlišný dátum minimálnej trvanlivosti. „Ovsené vločky neodporúčame skladovať dlhšie ako dva mesiace po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Naopak cestoviny, múka či ryža vydržia bez rizika pre vaše zdravie až rok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,” komentuje Eduarda Hekšová.

Dátum minimálnej trvanlivosti sa týka aj chladených produktov. Ak zabudnete na jogurt v chladničke, môžete ho bez obáv o svoje zdravie zjesť aj päť dní po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Zoznam potravín a doba, akú dokážu vydržať aj po uplynutí dátumu trvanlivosti:

Cestoviny, ryža a múka: +1 rok
Konzervované potraviny: +1 rok
Káva, kakao, med: +1 rok
Koreniny: +1 rok
Cukor, soľ: +1 rok
Horčica: +1 rok
Zaváraniny: +6 mesiacov
Mrazené ovocie a zelenina: +6 mesiacov
Musli a ovsené vločky: +2 mesiace
Oriešky, sušienky a oplátky: +28 dní
Trvanlivé mlieko: +28 dní
Rastlinné oleje: +28 dní
Vajcia: +21 dní
Tvrdý syr: +21 dní
Čokoláda: +14 dní
Zrejúci syr: +10 dní
Jogurty: +5 dní (nekazí sa po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ale bakteriálnych kultúr v ňom ubúda)
Balená krájaná saláma: +5 dní
Pečivo a chlieb: +2 dní

(Zdroj: dTest)

Dátumy spotreby potravín neznamenajú to, čo si myslíte - Carolyn Beans

Dátum spotreby

S označením dátumu spotreby alebo použiteľnosti, ktoré často býva na potravinách vyznačené ako „Spotrebujte do”, je to iné. Tento dátum nám totiž stanovuje dobu, dokedy je pri rýchlo sa kaziacich potravinách zaručená ich zdravotná bezpečnosť.

Typicky sa s takýmto označením stretnete pri rybách, mäse a výrobkoch z chladiaceho pultu. Ide o výrobky, ktoré sa po uplynutí dátumu spotreby nesmú ďalej predávať. A to ani so zľavou či s upozornením. Rovnako nie je bezpečné ich konzumovať.

Na niektorých potravinách dátum spotreby či minimálnej trvanlivosti budete hľadať márne. Ide hlavne o čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj víno, soľ či ocot.

„Pri týchto potravinách nemá výrobca povinnosť časovo dátum použiteľnosti ohraničiť. To však, samozrejme, neznamená, že sa výrobok nemôže pokaziť, a preto je dobré si kvalitu tovaru overiť vašimi vlastnými zmyslami,“ uzatvára Eduarda Hekšová .

Čo ešte nájdeme na obaloch potravín?

Okrem dátumu spotreby a minimálnej trvanlivosti, je dôležité všímať si aj ďalšie informácie uvedené na obale potravín:

Zloženie potraviny: Všetky zložky sú zoradené zostupne, teda prvej zložky je v potravine najviac. Podľa celého zloženia a poradia môžete odhadnúť kvalitu toho, čo kupujete. Dobrým pravidlom je skontrolovať prvé tri zložky - tvoria najväčšiu časť zloženia.
Tabuľka nutričných hodnôt: Tabuľka nutričných hodnôt vám prezradí energetické a nutričné hodnoty potraviny. Výrobca produktu je povinný uviesť údaje, medzi ktoré patrí:
- Energetická hodnota(kJ, kcal)
- Tuky, vrátane nasýtených mastných kyselín(g)
- Sacharidy, vrátane cukrov(g)
- Bielkoviny(g)
- Soľ(g)

Zároveň sa na obaloch často uvádzajú aj nepovinné údaje ako vláknina, vitamíny a mnoho ďalšieho. Všetky údaje sa udávajú na 100 g, preto odporúčame pozrieť sa na gramáž potraviny.

Energetická hodnota sa uvádza v kilokalóriách (kcal) alebo kilojouloch (kJ). Tieto dva údaje sa líšia v číslach, 1 kcal=4,18 kJ. Kilokalórie aj kilojouly predstavujú dva rozličné spôsoby, akými meriame ten istý obsah energie. Je to preto, že vedci a potravinári radi používajú obe jednotky.

V rámci energetickej hodnoty sa pod tabuľkou často uvádza aj referenčná hodnota príjmu energie pre priemerného dospelého človeka, ktorá je 2000 kcal/8400 kJ. Pri tomto údaji je potrebné mať na pamäti, že každý človek má iné potreby a táto hodnota je veľmi individuálna. Ovplyvňuje ju mnoho faktorov od pohlavia, genetiky, miery aktívneho života aj veku. S vekom sa denný príjem kalórií znižuje kvôli poklesu bazálneho metabolizmu, strate svalovej hmoty a zníženej fyzickej aktivite.

Okrem kalórií uvedených na 100 g alebo 100 ml výrobca niekedy uvádza aj kalórie na jednu porciu daného produktu. Teda koľko % energie poskytuje jedna porcia potraviny, v rámci celkového denného energetického príjmu. Výrobca si však veľkosť porcie určuje sám.

Éčka sú prídavné látky, ktoré majú zlepšiť vlastnosti potravín, ako je trvanlivosť, chuť, farba alebo konzistencia. Na obale potravín sa uvádzajú v zozname zložiek, často označené ako „E“ nasledované číslom, napríklad taký vitamín C má označenie E300.

V zložení potravín sú alergény zreteľne označené odlišným písmom, zvýraznením alebo inou farbou. Ak je alergén už uvedený v názve potraviny, nemusí byť znova uvedený v zozname zložiek, napríklad pri arašidovom masle je jasné, že obsahuje alergén 5, arašidy.

Oficiálny zoznam alergénov zahŕňa 14 položiek:

Obilniny obsahujúce lepok (pšenica, raž, jačmeň, ovos či špalda)
Kôrovce
Vajcia
Ryby
Arašidy
Sójové bôby (sója)
Mlieko
Orechy (mandle, lieskové orechy, vlašské orechy, kešu, pekanové orechy, para orechy, pistácie, makadamové orechy)
Zeler
Horčica
Sezamové semená
Oxid siričitý
Vlčí bôb

Na záver by sme radi objasnili označenie, ktoré sa začalo objavovať na potravinách len nedávno. Jedná sa o takzvané Nutri-score a vyzerá takto:

Toto označenie zjednodušuje porovnávanie nutričných hodnôt medzi rôznymi výrobkami. Systém hodnotí potraviny od A (nutrične najhodnotnejšie) po E (nutrične najmenej hodnotné) na základe ich zdravotných prínosov a rizík. Čím vyššie písmeno (A, B), tým zdravšia je potravina.

Je dôležité mať na pamäti, že spomínaný Nutri-score slúži na porovnávanie produktov v rámci kategórie, do ktorej daná potravina patrí. Nutri-score necharakterizuje potraviny ako zdravé alebo nezdravé, dobré alebo zlé. Porovnávanie písmenka Nutri-Score medzi jogurtom a cestovinami nebude užitočné, pretože tieto potraviny majú v strave inú úlohu a sú založené na rôznych živinách. Nutri-score vám môže pomôcť zvoliť vhodnejšiu alternatívu napríklad medzi rôznymi jogurtami, rôznymi druhmi syrov či rôznymi nápojmi. Porovnávanie medzi kategóriami vedie k nesprávnym záverom o výživových hodnotách jednotlivých potravín. Zatiaľ je však výskyt označenia Nutri-score skôr sporadický.