Diéty pri zahraničnej služobnej ceste zo Slovenska

Ak vás váš šéf pošle mimo pracoviska na služobnú cestu, máte každý deň nárok na cestovné náhrady. Stravné, hovorovo nazývané aj diéty, slúži zamestnancom ako náhrada výdavkov na stravovanie na služobných cestách. Diéty sú platené finančnými prostriedkami a je na zamestnancovi, či tieto peniaze reálne využije na jedlo alebo nie.

Stravné nie je možné zamieňať za stravný lístok alebo finančný príspevok na stravovanie.

Výšku stravného upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Nárok na zahraničné diéty vzniká už pri prekročení hraníc.

Pokiaľ ste v pozícii zamestnávateľa, musíte zamestnancom vyplatiť stravné. Pripravili sme pre vás zhrnutie zákonov a opatrení pre tuzemské a zahraničné stravné:

• Zákon č. 283/2002 Z. z.
• Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z.
• Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 116/2022 Z. z.

Čo majú spoločné služobná cesta do Košíc a zahraničná cesta do Londýna? Pri oboch cestách vzniká zamestnancovi nárok na stravné, a to za predpokladu, že na služobnej ceste strávi zákonom stanovený počet hodín. Ak je výkon vašej práce v Bratislave a mierite na schôdzku za klientom do Trenčína, ste na pracovnej ceste.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Diéty na Slovensku získavate v prípade, že pracovná cesta trvá minimálne 5 hodín. Najväčšiu kompenzáciu získate, ak budete mimo viac ako 18 hodín. V takomto prípade máte nárok v roku 2025 na diétu v hodnote 19,50 €. V prípade, že vám šéf poskytne raňajky, obed alebo večeru, výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste sa bude znižovať. Najviac za zabezpečený obed.

Znižovanie finančnej náhrady sa počíta zo sumy 19,50 €. Môže sa stať, že dostanete iba jedlo namiesto peňazí.

Aktuálna hodnota maximálnej cestovnej náhrady 19,50 € platí od 1.4.2025. Predtým sa menila výška diét v roku 2024, konkrétne 1.9.2024. V tomto období išlo o sumu 18,40 € ako kompenzácia za stravu nad 18 hodín.

Je ťažké odhadovať, ako sa bude meniť výška diét v roku 2026.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste sa podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty diferencovane podľa dĺžky trvania každej jednej pracovnej cesty v kalendárnom dni. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Zamestnancovi vzniká nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. V praxi to znamená, že ak je zamestnanec na viacdňovej pracovnej ceste, pričom pracovná cesta trvá aj počas víkendu, má takýto zamestnanec nárok na stravné aj počas víkendu.

Ak zamestnanec v rámci kalendárneho dňa prekročí hranicu napr. o 23 hod.

Suma stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v rokoch

Nižšie je uvedená tabuľka so sumami stravného pri tuzemských pracovných cestách v závislosti od dĺžky trvania a platného opatrenia:

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Stravné sa počíta inak pri tuzemskej a zahraničnej ceste. Nárok na zahraničné diéty vzniká už pri prekročení hraníc. Zahraničné stravné náleží každému zamestnancovi, ktorý sa vydá na pracovnú cestu za hranice Slovenskej republiky. Tento typ diét sa bežne vypláca v cudzej mene a riadi sa konkrétnymi sadzbami stravného pre každý štát zvlášť, napr.

Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytne preddavok zamestnancovi v mene krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný. Ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu do Českej republiky, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu preddavok v českých korunách. Okrem preddavku v hotovosti, môže zamestnávateľ využiť aj iné spôsoby poskytnutia preddavku, ako je napr.

Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. V prípade, ak zamestnanec požaduje, aby mu bolo vyúčtované stravné v eurách, pri prepočte z CZK na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, napr.

Zahraničná pracovná cesta podľa § 2 ods. 2 zákona o cestovných náhradách je čas pracovnej cesty (podľa § 2 ods. 1) v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Každá zahraničná pracovná cesta trvá určitý čas aj na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu je v § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách ustanovené, že zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste za čas strávený na území Slovenskej republiky stravné vo výške a v rozsahu ako pri tuzemskej pracovnej ceste (§ 5 zákona o cestovných náhradách), t. j.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá je konaná určitú dobu na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi stravné, a to za podmienok upravených v § 5 zákona o cestovných náhradách, ale aj ďalšie náhrady (napr. náhrada potrebných vedľajších výdavkov, cestovné výdavky), t. j. ako pri tuzemskej pracovnej ceste.

Zamestnanec má nárok, pokiaľ sú splnené zákonom o cestovných náhradách ustanovené podmienky (predovšetkým časové), súčasne na stravné v eurách (§ 5 - za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) a na stravné v cudzej mene/eurách (§ 13 - za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty v zahraničí), a to od rozhodného času podľa § 16 ods. 2 až 4 zákona o cestovných náhradách (napr.

§ 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa pri poskytovaní stravného za čas zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky odvoláva na celý § 5 zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ môže teda aj pri zahraničných pracovných cestách využiť ustanovenie o možnosti poskytnutia nenárokovej náhrady stravné podľa § 5 ods.

Z uvedeného vyplýva, že ak by zahraničná pracovná cesta na území Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa trvala menej ako 5 hodín, t. j. nebola by splnená základná podmienka na poskytnutie stravného za kalendárny deň ako nárokového plnenia, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nenárokové stravné za podmienok podľa § 5 ods.

Pri jednodňovej zahraničnej pracovnej ceste sa spočíta čas trvania zahraničnej pracovnej cesty za obidva časové úseky na území Slovenskej republiky, t. j. čas od miesta nástupu do rozhodného času a od rozhodného času do času/miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty. Ak je tento čas po spočítaní minimálne 5 hodín, vznikne zamestnancovi nárok na stravné v eurách, t. j. podľa § 5 ods.

Pri viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste takýto postup (spočítanie času trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) nie je možné aplikovať v žiadnom prípade z dôvodu, že ani pri tuzemskej pracovnej ceste nie je možné spočítať čas trvania tuzemskej pracovnej cesty za viac kalendárnych dní vo vzťahu k nároku na stravné; stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, a to v závislosti od času trvania tuzemskej pracovnej cesty v kalendárnom dni (§ 5 ods.

Zamestnávateľ môže podľa § 3 zákona o cestovných náhradách vo väzbe na definíciu zahraničnej pracovnej cesty, ako aj s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnanca určiť rôzne miesto nástupu/skončenia zahraničnej pracovnej cesty, t. j. aj v zahraničí. Vo väzbe na vyššie uvedené sú pre poskytovanie náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste podstatné aj § 16 ods.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začína a končí na území Slovenskej republiky, je podľa § 16 ods.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začína a končí mimo územia Slovenskej republiky, teda v zahraničí, rozhodujúcim časom pre vznik nároku zamestnanca na náhrady v cudzej mene/eurách podľa § 16 ods.

Pre zahraničné pracovné cesty, ktoré podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začínajú na území Slovenskej republiky a končia v zahraničí alebo ktoré začínajú v zahraničí a končia na území Slovenskej republiky, pre určenie rozhodujúceho času pre vznik nároku zamestnanca na náhrady v cudzej mene/eurách sa podľa § 16 ods.

Vyššie uvedené rozhodné časy pri poskytovaní stravného nie je možné zamieňať s § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách, ktorý ustanovuje rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách v prípade leteckého spôsobu dopravy. V prípade použitia cestného motorového vozidla na zahraničnej pracovnej ceste za podmienok ustanovených v § 7 a § 15 zákona o cestovných náhradách, vo väzbe na vyššie uvedené rozhodné časy § 15 nie je dotknutý, t. j.

Zamestnancovi, ktorý vykoná v rámci kalendárneho dňa napr. dve zahraničné pracovné cesty v trvaní do 6 hodín vrátane, patrí stravné za každú zahraničnú pracovnú cestu samostatne, t. j. Podľa vyššie uvedených základných zásad poskytovania stravného sa musí postupovať aj v uvedenom príklade. Nároky z každej jednej pracovnej cesty, teda aj nárok na stravné, sa musia posúdiť samostatne, t. j.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr.

Stravné sa zamestnancom vypláca ako súčasť mzdy či odmeny. Nedaní sa a je oslobodené od platieb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, nakoľko o ide o náhradu, nie príjem zamestnanca.

Zahraničné stravné náleží každému zamestnancovi, ktorý sa vydá na pracovnú cestu za hranice Slovenskej republiky. Tento typ diét sa bežne vypláca v cudzej mene a riadi sa konkrétnymi sadzbami stravného pre každý štát zvlášť, napr.

Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. (§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z.

Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytne preddavok zamestnancovi v mene krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný. Ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu do Českej republiky, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu preddavok v českých korunách. Okrem preddavku v hotovosti, môže zamestnávateľ využiť aj iné spôsoby poskytnutia preddavku, ako je napr.

Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. V prípade, ak zamestnanec požaduje, aby mu bolo vyúčtované stravné v eurách, pri prepočte z CZK na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, napr.

Krátenie stravného pri poskytnutí stravy zadarmo

Pokiaľ zamestnanec dostane na pracovnej ceste bezplatne jedlo, napr.

• Pri raňajkách je to 25 percent,
• pri obede 40 percent,
• a pri večeri 35 percent.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr.

Príklady

Uvádzame niekoľko príkladov pre lepšie pochopenie problematiky:

Príklad č. 1

Zamestnanec bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do Amsterdamu a ako spôsob dopravy mal určené lietadlo, pričom odlet bol z Viedne o 14:00 h, zahraničná pracovná cesta začala v Trnave o 10:00 h. Vychádza sa pri poskytovaní náhrad z času odletu lietadla z Viedne alebo z času prechodu slovenskej hranice služobným autom, ktorý nastal skôr, napr.

V uvedenom prípade je rozhodným časom podľa § 16 ods. 2 zákona o cestovných náhradách pre posúdenie nároku na stravné (podľa § 13) čas prechodu slovenskej hranice do Rakúska, čas odletu lietadla z Viedne je iba čas pre posúdenie času stráveného v Rakúsku (§ 13 ods. 5). Zamestnanec bol 3 hodiny v Rakúsku (od 11:00 h do 14:00 h), od času odletu lietadla z Viedne do Amsterdamu bol zamestnanec už v Holandsku, t. j. 10 hodín (od 14:00 h do 24:00 h). Zamestnancovi vznikol nárok na stravné podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného (zahraničná pracovná cesta trvala v rámci kalendárneho dňa 13 hodín, t. j. od 11:00 h do 24:00 h), ktoré sa zamestnancovi podľa § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách poskytne vo výške základnej sadzby pre Holandsko (v Holandsku bol v rámci kalendárneho dňa dlhší čas ako v Rakúsku). Zamestnancovi nevznikol nárok na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že zahraničná pracovná cesta na území Slovenskej republiky netrvala min.

Príklad č. 2

Vodič vezie tovar do Českej republiky. Odchod zo sídla firmy je o 21:00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13:00 h; o 15:00 h prekračuje hranicu a o 18:00 h má príchod späť do firmy.

• prvý deň trvala pracovná cesta 3 hodiny (od 21:00 h do 24:00 h) - vodičovi nevznikol nárok na stravné za čas trvania cesty na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j.
• druhý deň trvala pracovná cesta 3 hodiny (15:00 h do 18:00 h) - vodičovi nevznikol nárok na stravné za čas trvania cesty na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j.
• mimo územia Slovenskej republiky, t. j. prvý deň ešte netrvala pracovná cesta v zahraničí (prechod hranice bol o polnoci) - vodičovi nevznikol nárok na stravné podľa § 13 ods.
• druhý deň trvala pracovná cesta 15 hodín - vodičovi vznikol nárok na stravné podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Českú republiku, t. j.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vodičovi vznikol za zahraničnú pracovnú cestu do Českej republiky nárok na stravné iba za čas strávený mimo územia Slovenskej republiky podľa § 13 zákona o cestovných náhradách; za čas strávený na území slovenskej republiky mu nevznikol nárok na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že ani jeden deň nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné, t. j.

Ak by ale vodič bol zaradený do skupiny zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, uplatnil by sa pri posudzovaní času stráveného na území Slovenskej republiky § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, t. j. spočítal by sa čas trvania pracovnej cesty za prvý deň a za druhý deň. Za splnenia tohto predpokladu by potom vodičovi vznikol nárok na stravné aj za čas strávený na území Slovenskej republiky podľa § 5 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že bola splnená podmienka pre vznik nároku na stravné, t. j.

Príklad č. 3

Zamestnanec nastúpil na zahraničnú pracovnú cestu v Bardejove o 4:00 h. Odlet lietadla do Hannoveru bol z Bratislavy o 13:00 h. Zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste za čas strávený na území Slovenskej republiky stravné vo výške a v rozsahu ako pri tuzemskej pracovnej ceste (§ 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách), t. j. za čas od 4:00 h do 13:00 h, t. j. za 9 h v sume 4,20 eura (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 Z. z.

Pre vznik nároku na stravné v cudzej mene/eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách je v tomto prípade rozhodný čas odletu lietadla podľa letového poriadku (§ 16 ods. 2). Vzhľadom na to, že zamestnanec strávil mimo územia Slovenskej republiky v rámci tohto kalendárneho dňa 11 hodín, zamestnancovi patrí stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného - v tomto prípade je to 50 % zo sumy 45 eur, t. j. 22,50 eura (§ 13 ods.

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť ako nenárokové plnenie vreckové do výšky 40 % stravného, t. j.

Príklad č. 4

Vodič je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu z miesta dohodnutého v pracovnej zmluve. Vzťahuje sa na poskytnutie stravného za časť pracovnej cesty na území Slovenskej republiky § 5 ods. 4 písm. a) - súčet časov pracovných ciest kratších ako 5 hodín? Čo v prípade, ak súčet časov pracovných ciest neprekročí 5 hodín, resp.

Ak pôjde o jednodňovú zahraničnú pracovnú cestu, spočíta sa čas trvania pracovnej cesty za obidva úseky na území Slovenskej republiky, t. j. čas od miesta nástupu do prekročenia slovenskej hranice a čas od prekročenia slovenskej hranice do miesta ukončenia pracovnej cesty (pokiaľ táto doba trvá minimálne 5 hodín, vznikne zamestnancovi nárok na stravné v slovenských korunách, t. j. podľa § 5 ods.

Takýto postup (spočítanie času trvania pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) nie je možné aplikovať pri viacdňových zahraničných pracovných cestách. Nie je to možné z dôvodu, že ani pri tuzemskej pracovnej ceste nie je možné podľa § 5 zákona vo všeobecnosti spočítať čas trvania pracovnej cesty za viac dní vo vzťahu k výške stravného, stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, a to v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Určitá výnimka platí vo väzbe na ustanovenia § 5 ods.

V prípade, ak celkový čas strávený na území Slovenskej republiky v rámci jedného kalendárneho dňa neprekročí 5 hodín, zamestnancovi na stravné podľa § 5 nevznikne nárok. V prípade dvojdňovej zahraničnej pracovnej cesty by sa časy trvania pracovnej cesty na území Slovenskej republiky spočítali iba zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania podľa § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách, a to len v tom prípade, ak by každý deň bol tento čas kratší ako 5 hodín.

Príklad č. 5

Ak zamestnanec ide na zahraničnú služobnú cestu, pričom v jeden kalendárny deň trvá cesta na území Slovenskej republiky viac ako 5 hodín, napr. 6 hodín a v zahraničí nad 12 hodín, napr. 13 hodín, patrí v takomto prípade zamestnancovi podľa zákona o cestovných náhradách stravné za časť zahraničnej služobnej cesty na území Slovenskej republiky v sume 4,20 eura (časové pásmo 5 až 12 hodín) a súčasne stravné za časť zahraničnej služobnej cesty v zahraničí v sume 45,00 eur (časové pásmo nad 12 hodín v Nemecku)?

Napríklad: Zamestnanec ide z Košíc osobným motorovým vozidlom o 4:00 h. Do Bratislavy príde na letisko o 9:00 h. O 11:00 h odlieta do Nemecka. Na druhý deň sa vráti z Nemecka do Bratislavy o 13:00 h a cestuje do Košíc, kde ukončí pracovnú cestu o 19:00 h.

• stravné podľa § 13 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Nemecko, t. j.
• stravné podľa § 13 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Nemecko, t. j.

Príklad č. 6

Zamestnanec nastúpil na zahraničnú pracovnú cestu do Indie o 10:00 h, odlet z Bratislavy bol o 12:50 h, celkovo v rámci kalendárneho dňa bol na pracovnej ceste 14 hodín. Zamestnávateľ mu poskytol stravné iba za čas zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, t. j.

Ak prvý deň, od rozhodného času pre posúdenie nároku na stravné v cudzej mene/eurách (§ 16 zákona o cestovných náhradách), zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvala 11 hodín a 10 minút a na území Slovenskej republiky trvala 2 hodiny a 50 minút, patrí zamestnancovi za tento kalendárny deň stravné iba za čas strávený mimo územia Slovenskej republiky, a to vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného podľa § 13 zákona o cestovných náhradách. Nárok na stravné v eurách za čas strávený na území Slovenskej republiky zamestnancovi nevznik...

tags: #diety #zahranicna #služobná #cesta #slovensko #obed

Populárne príspevky:

• Recepty na zapekaný chlieb
• Recept na tvarohovo-pomarančový koláč
• Výhody a nevýhody pečenia s ventilátorom
• Inšpirácie pre Materské Školy
• História a kvalita fazule