Kúpeľné oplátky Guden Guden a filozofia Lokálžrawetz: Cesta ku kvalitným a lokálnym potravinám

Život Petra Drába by možno dnes vyzeral rovnako, keby sa v roku 2016 s manželkou Evou neprešiel po kúpeľoch v Piešťanoch. Mal dva tituly z práva, pracoval v úspešnej švédskej firme, dobre zarábal, mal manželku aj deti. Namiesto emulgátorov, lacnejšieho cukru a aróm využívajú pri oplátkach kvalitné krémy vyrobené v Nitre, čo ho síce odlíšilo chuťou od konkurencie, no pre firmu to predstavuje veľkú finančnú záťaž.

Drábovci predali byt v Bratislave, zobrali si úver a povedali si, že začnú vyrábať skutočné piešťanské oplátky.

„Ľudovít Winter by sa v hrobe obracal, keby videl, že v slávnych Piešťanských kúpeľoch sa nepredávajú tradičné kúpeľné oplátky,“ písal ešte v roku 2013 Nový Čas, ktorý prišiel s kauzou, že v Piešťanoch sa nepredávajú originálne miestne oplátky, ale dovážajú ich z Česka.

Múka, voda, maslo, žĺtok, soľ a cukor. Ale v akom pomere a množstve? Petrovi trvalo rok a pol, kým popri práci na plný úväzok doladil recept a pripravil sa na spustenie prevádzky.

Výrobu oplátok dodnes považuje za hotovú vedu - nesmie byť totiž hrubšia ani tenšia, platňa musí mať dobrú teplotu, oplátka by nemala byť príliš svetlá ani tmavá a keď sa len o gram nejaká ingrediencia prevýši, môže vzniknúť úplne iný produkt.

Za všetkým hľadaj ženu. Áno, bol to Evin nápad, aby v kúpeľnom meste piekli „ďalšie“ kúpeľné oplátky. Začali experimentovať, vytvorili vlastné receptúry na cesto aj plnky... a začiatkom roka 2018 putovali na trh ich prvé ručne robené kúsky. V balení art deco, ktoré je absolútne jedinečné, venované osobnostiam spojeným s Piešťanmi.

„Tak vznikla Kraskova karamelová inšpirácia, Čokoládový opus Emila Belluša, Horkosladká kantáta pána Suchoňa aj Nugátové popoludnie pána Wintera,“ vysvetľujú manželia. No a práve ich oplátky s jedinečným vzorom plnené výberovým nugátom si odniesli zo svetovej súťaže Great Taste Awards zlatú hviezdu.

Pred tým, ako začali vyrábať svoje dobroty, ktoré dnes patria medzi unikátne, vrátili sa ku koreňom. V prírode, rodine, pohľade na zdravie. Aj preto chutia tak skvelo.

Lokálžrawetz: Filozofia udržateľného života a stravovania

Lokálžrawetz je blog či filozofia odzrkadľujúca úplne prirodzený a udržateľný spôsob života. Učiteľ, biológ, bloger, vášnivý cestovateľ, lokálžrawetz - Peter Wetzler - je človek, ktorý žije zdravý, vyvážený, spokojný a udržateľný život.

Peťov pohľad na život sa dá parafrázovať aj vetou, že “sme to, čo jeme“, a ak ľudia chcú, tak veľmi rád ich Peter naučí, ako vyberať kvalitné, sezónne, lokálne potraviny a používať ich v kuchyni. Spôsob, ktorý je pre mňa typický a snažím sa ho praktizovať na denno-dennej báze.

Prostredníctvom webu a sociálnych sietí sa snažím zvyšovať povedomie o tom, ako by sme mali pristupovať k potravinám, čo si kupovať, a ako sa pri nákupoch správne rozhodovať. Tak, aby sme pokryli základné výživové potreby nášho tela s dôrazom na rozmanitosť, sezónnosť, lokálnosť a zároveň s čo najmenším dopadom na našu planétu.

Lokálžrawetz má v sebe zakomponovanú aj interaktívnu mapu farmárov, výrobcov. Moja interaktívna mapa je živý projekt, ktorý začal vznikať pred dvadsiatimi rokmi. Bolo to vtedy, keď som začal spoznávať Slovensko.

Výber producentov na mapu je subjektívny, ale veľmi prísny. Minulý rok som nad Skalicou objavil ovocinára, Martina Hrehora, ktorý je podľa mňa slovenský poklad. Nielen, že vyrába jedinečné výrobky, ktoré nemajú v Európe konkurenciu, ale je aj mimoriadne milý, ochotný, pracovitý a ľudský. Zaoberá sa výrobou ovocných vín a jedinečných nepasterizovaných ovocných octov.

Ako druhá mi napadá výrobňa sušeného mäsa biltong, ktoré je typické najmä v krajinách na juhu Afriky. Ide o malú výrobňu pri Zvolene, ktorá odoberá mäso z blízkej bio farmy a vytvára produkt, ktorý nikto iný u nás nerobí.

Lokálžrawetz má v sebe zakomponovanú hodnotu udržateľnosti i podpory zdravia. Zdravie je extrémne komplexné a vychádza z viacerých aspektov. U mňa sú hlavné piliere kvalitná strava, dostatok spánku (cca 8 hodín denne) a každodenná športová aktivita.

Lokálžrawetz vznikol úplne od piky a okrem technických vecí okolo webu, loga a niektorých videí som za všetkým ja sám. Ak by som to spočítal, strávil som stovky hodín cestovaním po Slovensku a objavovaním fariem. Tak široké spektrum fariem, aké je na mojej mape nenájdete nikde inde.

Blog je moje hobby, nie som odkázaný na spolupráce a za tie roky si dovolím povedať, že som si vybudoval meno a moji fanúšikovia vedia, že naozaj vždy odporúčam len tie najlepšie produkty. V kombinácií s užitočnými a praktickými radami či receptami je to naozaj jedinečná kombinácia.

Žiaľ, tu ešte máme veľké medzery. Prevencia je pre mnohých z nás jedna veľká neznáma. A pritom práve kvalitnou stravou môžeme predísť niektorým ochoreniam. Druhý problém je, že keď už je zle a človek má nejaké ochorenie, uchyľuje sa k mnohých dietologickým praktikám, ktoré nedávajú zmysel a ktoré im poradia šarlatáni. Napríklad to, že ak pri rakovine prestaneme jesť určité potraviny, nádor sa dá vyhladovať, a potom „zomrie“.

Populárny nezmysel je aj pitie detox džúsov či zelerovej šťavy.

Okrem toho pomáham v neziskovom projekte „Skutočne zdravá škola“ a, samozrejme, robím to aj na blogu. Musím naozaj pochváliť mojich fanúšikov, lebo moje publikum je vzdelané a naozaj len veľmi málokedy sa stane, že by niekto spochybňoval základné vedecké princípy, z ktorých to vlastne všetko vychádza. Je to v podstate učivo základnej a strednej školy.

Veľmi dôležitá je sezónnosť a lokálnosť. Ale tiež pestrosť a to, že základ nášho jedálnička má byť zelenina a ovocie, ktorej by sme mali denne skonzumovať zhruba 500-700 g.

Musíme v prvom rade zmeniť myslenie a to ako sa na potraviny a jedlo pozeráme. Každé sústo môže ovplyvniť to, čo sa v našom tele deje a my môžeme rozhodnúť o tom, či to bude pozitívne alebo negatívne. Pretože len my rozhodujeme o tom, čo zjeme.

Je potrebné posunúť ich na vrch zoznamu priorít a mať dostatok času na nákup kvalitných potravín či na obed počas pracovnej doby. Ak viem, že v okolí sú samé fast foody, tak si radšej zoberiem jedlo z domu.

Na dosah máme všetko na čo si spomenieme. Avšak, stále zabúdame na sezónnosť potravín, o lokálnosti nehovoriac. Jesť sezónne a lokálne je úplne najprirodzenejší a aj historicky „najnormálnejší“ spôsob stravovania. Zároveň kúpou týchto potravín znižujeme aj náklady na prepravu či balenie.

Jedlo je chutnejšie, čerstvejšie a my si ho tak môžete viac vychutnať.

V zime u nás jednoducho vzhľadom na polohu Slovenska takmer žiadne ovocie úplne čerstvé nebude. A z hľadiska príjmu vlákniny či vitamínov je aj ovocie zo zahraničia lepšie, ako žiadne. Spracované ovocie vo forme džemov, štiav či napríklad kompót je tepelne upravené a tak sa niektoré biologicky aktívne látky zničia.

Tieto výrobky častokrát obsahujú okrem cukru aj konzervant sorban, či umelé sladidlá. K nakupovaniu ovocia je treba pristupovať triezvo a s rozumom, ja si v zime napríklad pravidelne kupujem mandarínky, ananás, mango či marakuju. Je to totiž moje obľúbené ovocie, ktoré vyhľadávam aj pri cestovaní.

Samozrejme, aj naše jablká či hrušky, ktoré farmári dokážu uskladniť aj celú zimu. Vždy to tak napríklad robil aj môj dedko. Keby sme sa mali spoliehať iba na naše ovocie, mohli by sme ho v zásade jesť len veľmi malú časť roka.

Spomínané jahody sa u nás dajú bežne kúpiť aj v zime, ja ich však v obchodoch obchádzam. Sú u nás dostupné aj čučoriedky, a pri nich si vždy pozorne pozerám krajinu pôvodu. Ak sú z Južnej Ameriky či z Maroka, tak si ich nekúpim.

Bobuľové ovocie je jednoduché zamraziť a výhoda je, že sa tým zachovajú aj všetky prospešné látky. Lokálne maliny, čučoriedky, ríbezle, aróniu či rakytník, to všetko mám práve vďaka tomu dostupné aj v zime.

Pozrime sa napríklad na vajíčka. Ja si kupujem zásadne tie slovenské a z voľného výbehu. Pred niekoľkými rokmi neboli na pultoch predajní vôbec. Koľko tam ale bolo klietkových vajec? Dnes je už situácia iná, zoženiete ich v každých potravinách. Stále je však prevaha klietkových a podstielkových.

Nepáčia sa mi ani ceny našich potravín. Tým, že veľa cestujem, vždy zbehnem aj do miestnych potravín a všade sú lacnejšie. Napríklad aj pri mojom nedávnom výlete do Austrálie som zistil, že aj už spomínané vajíčka sú u nás drahšie, ako tam.

To však nie je chyba farmárov, ale skôr absentujúcich finančných podporných mechanizmov zo strany štátu v kombinácii s vysokými maržami obchodníkov. Na pultoch mi u nás napríklad chýba aj kuracina zo schváleného bio chovu. V zahraničí je to pritom úplne bežné.

Nemám žiadnu vyslovene top kategóriu. Mám však veľmi rád farmy a miesta, kde sa vyrábajú jedinečné výrobky, ktoré na Slovensku nemajú obdobu. Ako príklad spomeniem rok zrejúce ovčie syry z Polunu Čremošné, nepasterizované ovocné octy od Martina Hrehora zo Skalice, zo sladkostí sú to napríklad jediné kvalitné kúpeľné oblátky Guden Guden z Piešťan. Keď takýto výrobok objavím, som neuveriteľne nadšený.

Niektorí farmári, ak majú na to kapacitu, využívajú finančné prostriedky z EÚ, čo je skvelé. Avšak, je to pre nich veľmi náročné, komplikované a nemajú na to čas. Posunuli sa ale rozhodne aj v tom, že ich výrobky sú v zaujímavých obaloch s peknými a nápaditými etiketami, pretože aj obal predáva. A najhodnotnejšie je, že mnohým farmárom záleží na tom, aby sa v tom obale nachádzal mimoriadne kvalitný produkt.

Používam na to moje osobné a pomerne prísne kritéria. V prvom rade ide zväčša o prvovýrobcov. Keď dostanem tip na nejakú farmu, snažím sa overiť si základné informácie: zisťujem zloženie produktov a podobne. Ak zistím, že pekáreň používa margarín namiesto masla alebo používa rastlinnú alternatívu šľahačky či pečie chleby zo zmesí, na mojej mape miesto nemá.

Áno, presne tak by to malo fungovať. Ľudia môžu aj ku každému miestu napísať komentár a svoju skúsenosť.

V prvom rade čítať. Mnohým totiž ani nenapadne si to zloženie pozrieť. Druhý rada je používať sedliacky rozum a vyberať si potraviny s jednoduchým zložením. V neposlednom rade sa nikdy nespoliehajte ani na to, že zloženie poznáte, pretože mnohí výrobcovia zloženie svojich výrobkov radi menia a zväčša k horšiemu.

Čo mnohí ľudia nevedia je, že povinný údaj na mliečnych výrobkoch - ovál, kde je SK a číslo farmy vôbec nehovorí o tom, odkiaľ pochádza mlieko, ale iba to, kde ho vyrobili. Takže sa pokojne môže stať, že si kúpite syr vyrobený z mlieka, ktoré sa pozbieralo z celej Európy a na výsledný produkt sa vyrobilo niekde u nás. Je to slovenský produkt? Podľa legislatívny áno, podľa mňa nie.

Neznamená to, že je zlý, ale ja chcem mať mliečny výrobok z mlieka z jedného miesta, z jednej farmy.

Opäť však platí, že čím je potravina menej spracovaná, tým obsahuje aj menej éčok a má teda jednoduchšie zloženie. Jedzme práve také čo najviac.

Veľmi! Keď stojím v potravinách v rade a vidím, čo ľudia vykladajú na pás, často som zhrozený. Myslím, že niečo také povedať by asi nebolo vhodné. Namiesto sladkostí v okolí pokladní by bolo lepšie tam mať umiestnené nejaké tabule s otázkami namierenými práve na kvalitu potravín, napríklad: „Skontrolovali ste si zloženie danej potraviny?” a podobne.

Niektoré som už spomínal, ale zaujímavé sú napríklad diéta podľa krvných skupín či to, že sme plný parazitov, alebo naše telo je prekyslené. V našom tele má každá tekutina svoje špecifické pH, a taká krv ho má pomerne nemenné, avšak pH krvi stravou neovplyvníme. Ak by sa totiž menilo viac, zomreli by sme.

Čo sa týka krvných skupín, molekuly sa do krvi dostávajú vždy v rovnakej podobe, bez ohľadu na to, čo jeme. K parazitom ani nemám čo povedať, tie majú v sebe ľudia jedine vtedy, keď sa nakazia, ale rozhodne to nie je štandard.

Keby sme nemali obličky a pečeň, ktoré nás neustále zbavujú látok, ktoré by v našom tele narobili šarapatu, zomreli by sme. Ľudia bez funkčných obličiek musia chodiť na dialýzu, bez nej by zomreli za niekoľko dní. Na záver by som spomenul mýtus o tom, že mlieko zahlieňuje.

Nie je to pravda a rozhodne neobstojí argument typu: „Ale ja to tak mám”.

Môj veľký sen spojený s jedlom a gastronómiou je otvorenie nejakého bistra spojeného s predajom kvalitných produktov. Menu by sa menilo podľa sezónnosti a dostupnosti ingrediencií často a určite by sa tam predávali aj dezerty, pretože veľmi rád pečiem.

Na základe čoho a ako sa tieto firmy, farmy či gazdovstvá na mapu dostanú? Používam na to moje osobné a pomerne prísne kritériá. V prvom rade ide zväčša o prvovýrobcov.

Dušu cestovateľa nezaprie - Cestou k trom vežiam v národnom parku Torres del Paine, v Chile.

Farmy Lokálžrawetz nenavštevuje len na potulkách po Slovensku. Čaro a chuť farmárskych trhov si nenechal ujsť ani na Aljaške.

Takže jesť jahody v zime a v lete exotické ovocie, ktoré u nás ani len nerastie, je v zásade nielen zbytočné, ale aj mrhanie peniazmi…

Sám hovoríte o tom, že tak, ako sa nebránite pochváliť dobré, kritizujete aj to zlé. Ktorá kategória na Slovensku prevyšuje?

Máte šťastie na tie, ktorých produkcia spĺňa vaše náročné kritéria a robia veci poctivo? Áno, mám a som za to nesmierne vďačný. Keď idem na stredné Slovensko, vždy mám rovnaké zastávky, na rovnakých miestach.

Keď idem na východ, do Tatier, tiež presne viem, kde sa zastavím na dobrý chlieb, dobré syrové nite či na zákusok. Moje nedeľné návraty domov vyzerajú vždy tak, že mám plné auto syrov či kvalitného mäsa.

Povedzme si to na rovinu. Čo pre “Lokálžrawetz” znamená „poctivosť“?

Lokálžrawetz má na svojich stránkach interaktívnu mapu. Mapu máme aj my, len na kaviarne, pražiarne hotely a reštaurácie. Na čo slúži tá vaša a ako funguje?

Keď už sme pri tom, ako čítať zloženie potravín?

Po výživnej túre v Patagonii si doprial nielen chutné a kvalitné jedlo, ale aj maté - nápoj, ktorý sa pripravuje z listov cezmíny paraguajskej.

Aké sú vaše vízie, ciele a sny? Kam by sa chcel Lokálžrawetz posunúť a čo by ste vy osobne chceli dosiahnuť?

Tabuľka nutričných hodnôt oplátok Guden Guden (Nugátové popoludnie pána Wintera)

tags: #oblatky #guden #guden #recept

Populárne príspevky:

• Rozmery formy na toastový chlieb
• Rozdiely perkelt vs. paprikáš
• Recepty s ryžou basmati
• Kuracie stehná na Dallaský spôsob
• Autentická neapolská pizza