Štedrý večer a slovenské tradície

Štedrý deň - 24. december je začiatkom Vianočných sviatkov. Na východe ale čiastočne aj na strednom Slovensku je tento deň známy ako vilija, či vigílija (predvečer sviatku). Staršie generácie si iste spomenú na Kračún - čiže krátky deň. Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života.

Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, niektoré rodiny vnímajú posolstvo Vianoc vo svojej podstate a dodržujú rôzne tradičné zvyky.

Štedrovečerný stôl na Slovensku

Magické rituály a povery

Počas Štedrého dňa naši predkovia verili v mágiu počiatku. Čo v tento deň urobili, to sa malo diať celý nasledujúci rok. Preto gazdiná spolu s gazdom robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine.

Muži šli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť.

Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili.

Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček.

Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny.

Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. To preto, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes.

Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie. Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok.

Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť.

Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízkosti.

V období Vianoc si vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom k dverám, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostalo ešte rok slobodné.

Niektoré kresťanské rodiny udržiavajú štedrovečerné tradície poprepletané s kresťansko-pohanskými úkonmi pre ďalšie generácie. Naši predkovia vykonávali na Štedrý deň rozmanité obyčaje. Verili, že práve na Vianoce majú rôzne obrady a úkony tajomnú moc. Dodržiavali množstvo zvykov, ktoré však boli chudobné z duchovnej stránky.

Ľudia sa mali v tento deň správať s pokorou a láskou. Počas štedrého dňa sa dodržiaval prísny pôst. Jedlo sa veľmi striedmo, prípadne vôbec. Nesmelo sa jesť mäso. Úplný pôst bol požadovaný až do chvíle, keď sa ukázala na oblohe prvá hviezda.

Iným zvykom bolo a veru na mnohých miestach je aj dodnes - priniesť z kostola betlehemské svetlo.

Štedrovečerné jedlá

Štedrovečerné jedlá sa líšia nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hubami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka.

Gazdiné každoročne pripravovali pečené alebo varené múčne jedlá, ktoré sa polievali mliekom s medom a maslom a posýpali makom alebo bryndzou. Pirohy a šúľance symbolizovali veľké klasy obilia, ktoré majú narásť budúci rok. Pôstnym vianočným jedlom v riečnych oblastiach bola ryba, symbol Ježiša Krista.

Na Slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už odnepamäti kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko. Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak.

Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Boli to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality ako klobásy, jaternice či huspenina.

Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.

Každé jedlo počas Štedrého dňa malo svoj prosperitný význam. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Tie majú rovnako ako aj cesnak priniesť zdravie.

Na západnom a strednom Slovensku sa tiež jedli oblátky s medom a cesnakom. Oblátka symbolizovala kresťanstvo, med porozumenie, lásku a šťastie rodiny a cesnak zdravie. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál.

Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a detí odvar zo sušeného ovocia.

Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.

Na slávnostnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. To sa vždy krájalo priečne na polovicu.

Tradičné štedrovečerné hodovanie sa začínalo jedením oblátky s medom, niekdy aj s cesnakom. Nechýbal prípitok a kapustnica, prípadne šošovicová, či hrachová polievka.

Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch. Na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe.

Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, tak oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia.

Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka a tu prichádzajú aj prvé rozdiely. Kým niektoré rodiny tento chod vynechávajú úplne, na západe Slovenska by ste najčastejšie v tanieroch objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. No a na východe nájdeme azda polievkovú všehochuť. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou. Každý človek si potom do taniera vleje kúsok z každej a zmieša ich dokopy.

Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa miesto neho na tanieri objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niekto má rád vysmážané, niekto si zas tieto pochúťky pripraví na pare, masle či grile.

Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. Chodov na štedrovečernom stole býva viac, u niekoho aj päť či šesť.

Naozaj netradičný vianočný pokrm večerajú v obci Beňuš. Jedia tam totiž halušky s bryndzou a klobásou, ktorá sa vyvarila s kapustou.

Úplne odlišným spôsobom večerajú podľa starých pôvodných zvyklosti v oblasti Starej Ľubovne. Na stôl sa položí jedenásť druhov rôznych jedál. Ráta sa medzi ne napríklad aj šalát, polievky, ryba.

Takou netradičnosťou je špeciálny vianočný puding, ktorý sa bežne na Vianoce konzumuje napríklad v Anglicku. Stolovníci nedostanú taniere, iba lyžičku. Po spoločnej modlitbe potom musia ochutnať z každého jedla.

Už menej Slovákov dodržiava aj tradíciu dezertu. Väčšinou nimi sú bobaľky či opekance - malé guličky z kysnutého cesta.

Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedávali v minulosti a zachovali sa i dodnes. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ, na Záhorí to zasa bola kyslá šošovicová polievka.

V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi.

Základom štedrej večere boli kaše. Cícerová bola súčasťou štedrej večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) nechýbala na stole v Nimnici. Na východnom Slovensku mali radi koločanku (uvarená fazuľa, pomiešaná s varenými zemiakmi).

Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí to boli opekance s makom, na strednom Slovensku zasa pupáky a na východe bobaľky.

Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená so zemiakmi alebo nakladaná na kyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Prívarky ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša či kukuričná kaša tiež nesmeli chýbať.

Ďalším chodom boli pirohy zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové.

Koláčom sa na Spiši a Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zas baba, štedrák či mrváň.

Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia.

Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. To sa vždy krájalo priečne na polovicu.

Počas Štedrého dňa naši predkovia verili v mágiu počiatku. Čo v tento deň urobili, to sa malo diať celý nasledujúci rok.

Tradičné vianočné jedlá patria k najkrajším symbolom Vianoc a odrážajú zvyky, históriu aj rodinnú pohodu. Na Slovensku sa líšia podľa regiónov, no spoločným menovateľom je hojnosť, vôňa domova a symbolika štedrosti. Vianočný stôl má svoje poradie, svoje významy a jedlá, ktoré by na ňom nemali chýbať.

Štedrá večera má u nás dlhú tradíciu. Začína sa modlitbou alebo vinšom, často aj rozkrojením jablka či oblátkami s medom a cesnakom. Na stole nechýba kapustnica, ryba, zemiakový šalát a rôzne vianočné koláče. V minulosti sa podávala najmä postná večera bez mäsa, dnes už väčšina rodín kombinuje pôstne aj sviatočné jedlá. Typické je, že sa neodchádza od stola, kým sa všetci nenajedia, a na stole sa necháva kúsoček z každého jedla - ako symbol hojnosti na nasledujúci rok.

Tabuľka: Regionálne rozdiely v štedrovečerných jedlách

Medzi najznámejšie vianočné zvyky patrilo niekoľko, ktoré nezaškodí dodržiavať na Štedrý večer i dnes.

Šupiny z kapra sa vložili sa pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.

Cesnak je symbolom zdravia, ako jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie.

Med je tradičný sladký produkt včelárov a pre svoju príjemnú chuť zabezpečiť dobrotu, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí voči ostatným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou robia z medu krížik na čelo, ako symbol požehnania a dobroty.

Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba či dokonca smrť.

Modlitba značila spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Rodina želala šťastie a zdravie v ďalšom roku.

Orechy nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.

Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.

Sviečky ktoré sú tiež symbolom Vianoc, svietia počas večere.

Tradičná vianočná kapustnica

Štedrý večer je synonymom chvíľ pohody a radosti pri jednom stole. Okrem spoločnej večere však tento výnimočný deň ukrýva množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa líšia podľa regiónov. Niektoré z nich majú korene v pohanských rituáloch, iné sa odvíjajú od kresťanskej symboliky.

Počas večere sa dbá na to, aby bol stôl plný jedla, čo má zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom roku. Typickým pokrmom je kapustnica, ryba a oblátky.

Štedrý deň sa začína už od skorého rána, kedy slovenské domácnosti ožívajú poslednými prípravami. Rodiny dokončujú upratovanie, aby bol dom čistý a pripravený na večerné oslavy. V mnohých domácnostiach sa ešte dopĺňajú ozdoby na vianočný stromček, ktorý je ústredným symbolom Vianoc.

Gazdinky sú zaneprázdnené varením štedrovečernej večere. Kuchyňu napĺňa vôňa kapustnice, smaženého kapra a čerstvo pripraveného zemiakového šalátu. Tradične sa na Štedrý deň dodržiava pôst.

Mnohí Slováci sa počas dňa vyhýbajú konzumácii mäsa, pričom niektorí jedia len skromné jedlá, aby sa mohli lepšie pripraviť na štedrovečernú hostinu. Pokiaľ ide o duchovnú prípravu, rodiny si často vytvárajú čas na modlitbu či zamyslenie.

Štedrá večera, ktorá je vrcholom celého dňa, začína po východe prvej hviezdy na oblohe. Pred večerou sa rodina zhromaždí pri stole, ktorý je slávnostne prestretý. Pod obrusom sa často ukrýva šupina z kapra, ktorá má priniesť finančné šťastie.

Večera začína modlitbou alebo spoločným poďakovaním za uplynulý rok. Na začiatku sa podávajú oblátky s medom, ktoré symbolizujú lásku a súdržnosť rodiny. Niekde sa oblátky dopĺňajú aj cesnakom pre zdravie. Na stole nesmú chýbať tradičné pokrmy.

Po večeri prichádza najobľúbenejšia časť večera, najmä pre deti - rozbaľovanie darčekov. Tie sú uložené pod vianočným stromčekom a tradične ich „prinesie“ Ježiško.

Po rozbalení darčekov si rodina vychutnáva spoločné chvíle. Niektorí hrajú spoločenské hry, iní pokračujú v speve kolied alebo sledujú vianočné rozprávky.

Pre mnohých Slovákov má Štedrý deň aj hlboký duchovný rozmer. Návšteva polnočnej omše je tradíciou, ktorá pripomína narodenie Ježiša Krista.

Štedrý deň na Slovensku je spojením duchovna, tradícií a rodinnej súdržnosti. Je to čas, kedy sa rodiny stretávajú, spoločne si pripomínajú svoje dedičstvo a vytvárajú nezabudnuteľné spomienky. V dnešnom rýchlom svete sú slovenské Vianoce dôležitým momentom na spomalenie, zamyslenie sa a prežitie chvíľ s tými, na ktorých najviac záleží.

tags: #oblátky #štedrý #večer

Populárne príspevky:

• Svadobné tradície vo Francúzsku
• História a odkaz torty proti fašizmu
• Recept na rakytníkovo-dyňový kompót
• Recepty na fazuľovú polievku
• Dokonalý popcorn z rúry