Význam minerálnych látok, probiotík a včelieho peľu pre zdravie
Celok nášho tela tvoria telesné stavebné kamene, myšlienky a city. Najdôležitejšími stavebnými kameňmi tela nie sú ani vitamíny, ani každodenná potrava, ale správne minerálne látky. Tie sú stavebnými kameňmi všetkých buniek v tele.
Minerálne látky a ich význam
Správne minerálne látky sú stavebnými kameňmi všetkých buniek v tele. Medzi najdôležitejšie minerálne látky patria vápnik, zinok, chróm, železo, sodík, draslík, mangán, meď, jód, fosfor a selén. Každá z týchto látok má špecifickú funkciu a nedostatok ktorejkoľvek z nich môže viesť k zdravotným problémom.
Vápnik
Vápnik je najdôležitejšia a najcennejšia minerálna látka. Ak ho má naše telo dostatok, znamená to silu a energiu, schopnosť rozhodovať a správny a dobrý myšlienkový výkon. Obzvlášť veľké množstvo tejto látky potrebujeme ak trpíme osteoporózou, artritídou a reumatizmom.
Nedostatok vápnika sa môže prejaviť napríklad koktaním a zajakávaním, zvýšenou citlivosťou na bolesť, mäkkými kosťami a bolestivou reakciou tkaniva. V prípadoch extrémneho nedostatku vápnika existuje i nebezpečie kolapsu v podobe napr. príhoda medzistavcovej platničky. Veľký dôraz sa pri dostatočnej hladine vápnika v našom tele kladie i na dostatok jódu.
Zinok
Zinok má zásadný význam pre prácu a funkciu všetkých vitamínov. Je komponentom inzulínu. Práve na ňom závisí dobrý stav naše pokožky, nechtov i rast vlasov. Zinok potrebujeme pre rýchlejšie hojenie rezných rán a spálenín.
Ak ho nemáme dostatok, zisťujeme že poškriabanie na pokožke zostáva dlho viditeľné, nechty na prstoch rúk majú biele škvrnky, naše sexuálne funkciu prestávajú byť dostatočné, prichádza únava a rany sa dlho hoja. Obzvlášť potrebný je zinok pre dobrý sluch, funkciu mozgu a v prípadoch cukrovky. Bohaté na zinok sú dyňové semienka, pšeničné otruby a klíčky, väčšina húb, hovädzia pečienka a väčšina rýb.
Chróm
Chróm zodpovedá za látkovú výmenu glukózy. Glukóza nám dodáva energiu. Chróm zaisťuje lepšie zásobovanie inzulínom.
Železo
Železo je nevyhnutné pre prenos kyslíku krvným obehom z pľúc do ostatných častí tela. Posilňuje naše nervy, svaly a krv. Je prírodnou ochranou pred jedovatými látkami vyvolanými škodlivým životným prostredím. Príliš málo železa znamená zvýšené ukladanie kadmia, chronickú únavu z nedostatku kyslíku, chudokrvnosť, zápchu a vypadávanie vlasov. Naopak, príliš vysoká hladina železa zdržuje prijímanie zinku. Najbohatším zdrojom železa je melasa.
Sodík
Sodík potrebujeme pre žalúdočné šťavy a telesné tekutiny. Je potrebný k vyrovnaniu kyselín v tele. Udržuje ostatné minerálne látky v krvi v kvapalnej forme. Dôležitá je jeho úloha pre svalový tonus a kontrakciu svalov. Veľa ľudí však prijíma príliš mnoho nátria (solia), čo má za následok závrate, zadržovanie vody v tkanivách a napr.
Draslík
Draslík udržuje v našom tele elektrickú a magnetickú energiu, má veľký význam pre obnovu tkaniva, kostí a svalov. Naše svaly sa udržiavajú v pohybe práve draslíkom. Okrem toho ho potrebujeme pre normálny rast a pre rytmický srdcový tep. Povzbudzuje naše ľadviny, aby vyplavovali nahromadenú vodu.
Mangán
Mangán aktivuje celú radu enzýmov, špeciálne tých, ktoré sú zodpovedné za tvorbu kolagénov a mukopolysacharidov, ktoré sú zasa súčasťou väziva kože, chrupavky, šliach a kostí. Je nevyhnutný pre činnosť nášho mozgu a nervov. Ak je mangánu v našom tele málo, môžeme trpieť nedostatkom „kĺbneho maziva“, zvyšuje sa nám hladina krvného cukru, trpíme neplodnosťou a problémami v tehotenstve, závratmi a máme sklon k alergiám.
Meď
Meď potrebujeme pre telesný príjem železa, pre rast a funkciu kostí, ako i pre tvorbu RNA v telesných bunkách. Deficit medi sa vyskytuje zriedka, ale ak k nemu dôjde, môžeme byť anemickí a tiež nezriedka sa vyskytnú i edémy.
Jód
Jód je dôležitý pre správnu funkciu štítnej žľazy. Okrem toho hrá významnú úlohu v našom hospodárení energií a v procese látkovej výmeny.
Fosfor
Fosfor by mal byť podávaný iba v spojitosti s vápnikom. Väčšinou však prijímame príliš veľa fosforu. Vyskytuje sa najmä v sladkostiach, limonádach a mäse. Mimo toho je možné fosfor nájsť v červenej repe, hlávkovom šaláte či uhorkáchch. Príliš veľa fosforu môže mať za následok odvápnenie (osteoporózu). Nie zriedka býva príčinou pitie koly. Štúdie na deťoch ukázali, že v dôsledku nadmerného prísunu fosforu v potravinách dochádza k nápadným zmenám v správaní. Typickými znakmi sú podráždenosť, agresivita, zábudlivosť a porucha koncentrácie. Spolu s vápnikom je tzv.
Selén
Až do roku 1957 bol selén považovaný za jed. Pokusy však preukázali, že ide o veľmi cenný prvok. Tvorí súčasť enzýmu, ktorý pôsobí ako antioxidant. Posilňuje náš imunitný systém a ochraňuje srdce predovšetkým pred ochorením srdcového svalu. Pôsobí proti oslabeniu imunity a proti nádorom. Môže nám byť nápomocný pri psoriáze, šedom zákale a chronickom kĺbnom reumatizme. Selén zneškodňuje jedy zo životného prostredia, vrátane ortuti.
Probiotiká a ich význam
Na to, aby sme boli dobre naladení, aby sme nepodliehali depresívnym a melancholickým náladám a udržali si pevné fyzické i psychické zdravie, potrebujeme mať v poriadku prostredie jedného z najviac diskutovaných orgánov súčasnosti - čreva. Už teraz sa vie, že 80% imunitného systému pochádza z črevného prostredia. Závisí to od toho, aké „kvalitné“, resp. „nekvalitné“ to tam je. Všetky mikróby v ľudskom čreve tvoria tzv. „črevný mikrobióm“. Tieto mikróby sa veľmi významne podieľajú na imunitných procesoch ľudského tela, regulujú hormonálny systém, zaručujú správne vstrebávanie všetkých dôležitých výživných látok a ovplyvňujú našu náladu a správanie.
Telo potrebuje mať rovnováhu vo všetkom. Ako aj všade inde v ľudskom tele, i tu rozlišujeme baktérie dobré a baktérie zlé. A na to, aby naše trávenie, a teda i imunitný systém správne fungovali, si potrebujeme vytvoriť a udržať rovnováhu priateľských (dobrých) a nepriateľských (zlých) mikroorganizmov. Treba mi ešte podotknúť, že označenie „nepriateľské“ alebo „zlé“ nie je správne, keďže mnohé z nich sú pri určitom udržanom množstve potrebné pri výrobe viacerých vitamínov a enzýmov. No pre ľahšie porozumenie problematiky ich v tomto článku označíme za „nepriateľské“ alebo „zlé“.
Často sa stáva, že rovnováha mikroorganizmov v našich črevách je narušená a nepriateľské baktérie sú zrazu v presile. Ako sme si už povedali, tak ako potrebujeme i tie „zlé“ baktérie, tak potrebujeme i tie „dobré“. Ako podporiť tie „zdraviu prospešné baktérie“ v našich črevách? Jednou z možností je to, že začleníme do nášho jedálnička stravu bohatú na potraviny obsahujúce probiotické kultúry, alebo začneme užívať kvalitné probiotiká. Čo sú to vlastne tie probiotiká?
Probiotiká sú v podstate baktérie, ktoré nájdeme buď vo forme výživových doplnkov alebo kvasených jedál. Cieľom ich užívania, popr. jedenia, je nahradiť alebo doplniť poškodenú črevnú flóru. Na rozdiel od antibiotík, ktoré v preklade znamenajú „proti životu“, probiotiká podporujú ten správny zdravý život v našich črevách. Nie nadarmo je ich význam „pre život“.
Už v dobe kresťanstva začali ľudia aktívne fermentovať zeleninu, ovocie, mlieko, mäso i cereálie. Fermentovanie, teda kvasenie, zlepšuje chuť jedál, uľahčuje ich trávenie a zároveň ich i konzervuje. Dodnes sa v mnohých kútoch sveta konzumujú fermentované potraviny, ako napr. kyslá kapusta, stolové olivy, salámy a fermentované mäso (v mediteránskych krajinách), kefír (Rusko), mazun (Arménsko), kumiss (Rusko a Ázia), lassi (India), gioddu (Sardínia), fermentovaná sója (Ázia), fermentované obilniny (Afrika), fermentovaná ryba.
Fermentované potraviny sú skutočne plné zdravých baktérií a to z nich robí prírodné probiotiká. Sú taktiež plné vlákniny a sacharidov, ktoré baktérie vyživujú, vďaka čomu sa z nich stávajú prírodné prebiotiká. Teda látky, ktoré kŕmia a podporujú črevné baktérie.
Začiatkom 20. storočia si ruský vedec Iľja Mečnikov všimol, že ľudia ktorí žijú na bulharskom vidieku a dennodenne konzumujú fermentované mliečne výrobky, žijú nezvyčajne dlhý a zdravý život. Izoloval baktériu, ktorú nazval „Bulharská baktéria“. Dnes je svetu známa ako „Lactobacillus bulgaricus“ a bežne sa používa pri výrobe jogurtov. Po tomto objave sa Lactobacillus bulgaricus stal veľmi obľúbeným výživovým doplnkom a rozšíril sa naprieč celou Európou. Neskôr prišiel boom antibiotík a užívanie probiotík išlo do úzadia. No po smrti Mečnikova v roku 1916, nadviazali iní vedci na jeho výskum, a tak sa znovu rozšírilo vedomie o význame probiotík.
Spektrum ochorení, ktoré dokážu probiotiká liečiť sa rapídne rozširuje. Môžeme sem zahrnúť virózne infekcie tráviacej sústavy, hnačky rôzneho typu, viaceré ochorenia tráviacej sústavy dobré známymi baktériami ako E. Coli či Helicobacter, zápaly hrubého čreva, laktózové a iné intolerancie. Probiotiká zohrávajú svoju dôležitú úlohu i v prevencii rakoviny hrubého čreva.
Okrem problémov s trávením ľudia reagujú na probiotickú stravu pozitívne i s ochoreniami ako sú autizmus, alergie, cukrovka, zhubné nádory, autoimunitné ochorenia, artritídy a mnohé ďalšie. Pôsobia ako zdroj energie pre naše bunky a pomáhajú vytvárať telu prospešné vitamíny, s ktorých najznámejšie sú vitamín B1, vitamín B2, vitamín K a tiež napomáhajú vstrebávaniu vápnika, železa a vitamínu D.
Probiotické baktérie zohrávajú tiež dôležitú úlohu pri vytváraní kyslého prostredia v tráviacej sústave človeka. Uvádza sa, že ľudská moč by mala mať pH6,4 - 6,7 no v tráviacom trakte (a na iných slizniciach ľudského tela ako napr. v nose), je potrebné udržiavať kyslé prostredie (pH 5,5 - 5,6). A to z dôvodu, že kyslé prostredie potláča množenie patogénnych mikróbov.
Na trhu existuje mnoho výrobcov výživových doplnkov, avšak mnohé z nich nám nezaberú tak, ako by sme očakávali, a ako by mali. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čo vyčítať z tej malej etiketky nalepenej vzadu na krabičke probiotika.
1. Ozaj účinné probiotiká by mali obsahovať čo najväčšie množstvo rôznych kmeňov benefičných baktérií. Mnohé probiotiká na trhu obsahujú iba baktérie skupiny Lactobacilli, čo však neprináša požadovanú pomoc. V ľudskom čreve je množstvo iných kmeňov a my by sme sa pomocou probiotického výživového doplnku mali dostať čo najbližšie k nim. Keďže každá táto baktéria má svoje slabé i silné stránky, potrebujeme mať v zmesi viacero kmeňov, aby sme z nich dostali čo najviac. Zamerajme sa preto na výživový doplnok, ktorý má vo svojom obsahu popri skupine Lactobacilli i baktérie zo skupiny Bifidobacteria a Bifidobacteria subtilis. Trojkombinácia týchto kmeňov je zvyčajne najúčinnejšia.
2. Dobré probiotiká by mali obsahovať koncentrované množstvo baktérií a to min. 8 miliárd v 1 grame. Na to, aby sme vôbec videli nejaký efekt, je nutné zabezpečiť prísun probiotických baktérií v dostatočne veľkých dávkach.
3. Ak sme už našli vhodné probiotká, mali by sme vedieť, že dočasné zhoršenie nášho stavu je celkom bežné pri ich užívaní. Jedná sa o tzv. „die-off“ reakciu, kedy prospešné baktérie z probiotík dostávajú von z tela všetky patogénne baktérie, vírusy a kvasinky. Popri ich zomieraní, vypúšťajú tieto patogény jedy, ktoré môžu na čas spôsobiť vychýlenie zo stavu na ktorý sme si zvykli. Môžeme sa cítiť nezvyčajne unavení, bez nálady, popr.
Výhody a mýty o probiotikách | Zlepšenie zdravia čriev | Doktor Mike
Včelí peľ a jeho prospešnosť
Keď sa spomenie včelárstvo, väčšina z nás si vybaví muža s klobúkom so sieťkou, ako naberá sladučký med do zaváraninového pohára. Avšak med nie je jediné zlato, ktoré majú včielky ukryté vo svojom úli. Peľ je v podstate včelí produkt, ktorého využitie v záujme zdravia človeka je nadmieru sľubné. Keď sa na to pozrieme trocha botanicky, peľ je vlastne samčia pohlavná bunka. Vzniká v peľnici tyčinky, teda v samčom pohlavnom orgáne kvetu. Množstvo peľových zrniek je rôzne podľa druhu rastlinky, no v každom prípade je obrovské. Uvádza sa, že v 1 jahňade liesky obyčajnej býva 4 000 000 peľových zrniek, brezy 6 000 000 a kukurice 50 000 000. V jednom kvete jablone máme 100 000 zŕn peľu. Smrek vyprodukuje za 50 rokov okolo 20 kg peľu, borovica 6 kg a buk 7kg. To len pre informáciu, aby nás príroda neprestávala neustále fascinovať 😊
Ako to celé prebieha
Opeľovanie rastlinky zabezpečujú včielky staré okolo 15 - 17 dní, niekedy i mladšie. Peľové zrnká najskôr zvlhčia výlučkom svojich slinných žliaz alebo zbieraným nektárom. Pomocou svojich nôh ich ukladajú do peľových košíčkov, ktoré sa nachádzajú na poslednom páre ich nôh. Takýmto postupným ukladaním tam vzniknú peľové obnôžky, ktoré my poznáme ako „hrudky peľových zrniek“. S týmito obnôžkami doletia usilovné včielky do úľa a časť peľu ihneď skonzumujú. Inú časť ukladajú do buniek plástov. Na jedenkrát prinesie včielka v dvoch svojich obnôžkach niekoľko tisíc peľových zŕn v hmotnosti okolo 20mg.
Nech strava naša, je našim liekom
Pred vyše 70 rokmi sa začalo uvažovať, či by peľ, ktorý je vlastne nepostrádateľný pre včielky, nemohol byť prospešný i pre človeka. Keďže ide o obnovu života, peľové zrnká obsahujú to najlepšie, čo príroda môže poskytnúť a čo je pre život a reprodukciu rastlín nevyhnutné. Peľ obsahuje všetky hlavné živiny, vrátane minerálnych látok, vitamínov a ochranných látok. V najväčšej miere sú v ...
tags: #obrázok #losos #zmrazený #z #biela
