Botulizmus: Riziká zelených zemiakov a ďalšie skryté hrozby v potravinách

Aj tým najšikovnejším gazdinkám sa stane, že nestihnú minúť všetky potraviny včas. Niektoré sú po odporúčanej dobe spotreby ešte použiteľné, ale niektoré by ste po záruke určite jesť nemali! Môžu zradiť váš tráviaci systém. Hlavne, ak vyzerajú takto! Preto je dobré vedieť, s ktorými potravinami je lepšie sa rozlúčiť, aj keď vám je ľúto ich vyhodiť. Keď už sú zdraviu škodlivé, ľútosť musí ísť bokom!

Toxíny, neviditeľné hrozby produkované živými organizmami, môžu narušiť biologické procesy a spôsobiť vážne zdravotné problémy. Nachádzajú sa v potravinách, vode a dokonca aj vo vzduchu. Pochopenie ich fungovania a účinkov je nevyhnutné pre udržanie zdravia. Získaním informácií o toxínoch môžete robiť rozumné rozhodnutia o svojom životnom prostredí a stravovaní, predchádzať vystaveniu toxínom a znižovať riziko ochorení súvisiacich s toxínmi.

Toxíny sú látky, prírodné alebo syntetické, ktoré poškodzujú živé organizmy. Rastliny, zvieratá, huby a baktérie produkujú prírodné toxíny ako obranný mechanizmus. Syntetické toxíny sú umelé chemikálie, ktoré sa do životného prostredia dostávajú prostredníctvom priemyselných procesov, poľnohospodárstva a iných ľudských činností. Oba typy môžu narúšať normálne fyziologické funkcie a spôsobiť zdravotné problémy. Vedieť, ktoré potraviny môžu obsahovať škodlivé toxíny, vám pomôže bezpečne pripraviť jedlá a znížiť riziko ochorení. Rozpoznanie toxínov v životnom prostredí znamená výber prírodných čistiacich prostriedkov a vyhýbanie sa znečisteným oblastiam.

Toxíny delíme do rôznych kategórií na základe ich pôvodu a účinkov.

  • Prírodné toxíny: Pochádzajú zo živých organizmov, ako sú rastliny, zvieratá, huby a baktérie. Tieto toxíny pôsobia ako obranné mechanizmy, ktoré odrádzajú predátorov, konkurujú iným druhom alebo inhibujú rast mikroorganizmov.
  • Syntetické toxíny: Sú chemické látky vytvorené človekom, ktoré sa dostávajú do životného prostredia prostredníctvom priemyselných a poľnohospodárskych činností. Patria sem pesticídy, priemyselné znečisťujúce látky a chemické prísady v potravinách a výrobkoch.

Toxíny sa vyskytujú v rôznych formách, z ktorých má každá jedinečné zdroje a účinky. Poznanie hlavných typov pomáha identifikovať riziká a zavádzať bezpečnostné opatrenia.

Bežné toxíny a ich zdroje

Aflatoxíny

Aflatoxíny sú toxické zlúčeniny produkované určitými plesňami, predovšetkým druhom Aspergillus, ktoré rastú na plodinách, ako sú arašidy, kukurica a orechy. Tieto toxíny sú silné karcinogény a môžu spôsobiť poškodenie pečene. Sú to mykotoxíny produkované plesňami ako Aspergillus flavus a Aspergillus parasiticus. Tieto plesne rastú v teplom a vlhkom prostredí a kontaminujú arašidy, kukuricu a orechy. Aflatoxíny sú stabilné a odolné voči vysokým teplotám, čo sťažuje ich odstránenie počas spracovania potravín. Dlhodobá expozícia nízkym hladinám aflatoxínov môže viesť k rakovine pečene, zatiaľ čo vysoké dávky môžu spôsobiť akútne zlyhanie pečene.

Botulotoxín

Botulotoxín produkuje baktéria Clostridium botulinum. Je to jeden z najsilnejších známych neurotoxínov. Botulotoxín spôsobuje botulizmus, závažné a potenciálne smrteľné ochorenie. Toxín blokuje nervové funkcie, čo vedie k paralýze. Je to neurotoxická bielkovina, ktorá blokuje uvoľňovanie acetylcholínu, neurotransmitera nevyhnutného pre svalovú kontrakciu. Táto činnosť spôsobuje paralýzu tým, že bráni nervovým signálom dosiahnuť svaly. Toxín sa skladá z ťažkých a ľahkých reťazcov, ktoré spolupracujú, aby vstúpili do nervových buniek a inhibovali uvoľňovanie neurotransmitera.

Napriek svojej toxicite má botulotoxín cenné využitie v medicíne a kozmetike. Lieči ochorenia ako chronická migréna, svalové kŕče a nadmerné potenie. V kozmetike pomáha botulotoxín, alebo botox, redukovať vrásky na tvári dočasným ochromením určitých svalov.

Toxíny v potravinách

Potraviny môžu obsahovať rôzne toxíny, ktoré predstavujú zdravotné riziko. Poznanie týchto bežných toxínov a naučenie sa spôsobov, ako znížiť ich vystavenie, vám pomôže udržiavať bezpečnejšiu stravu. Potraviny môžu obsahovať prírodné toxíny, ako je solanín v zelených zemiakoch, histamín v pokazenej rybe a aflatoxíny v plesnivých obilninách a orechoch. Riziko predstavujú syntetické toxíny, ako sú rezíduá pesticídov na ovocí a zelenine. Ďalším problémom sú mikrobiálne toxíny, ako je botulotoxín v nesprávne konzervovaných potravinách.

Vlastnosti toxínov a ich účinky

Toxíny vykazujú rôzne vlastnosti, ktoré určujú ich vplyv na zdravie a životné prostredie. Porozumenie týmto vlastnostiam pomáha identifikovať a riadiť riziká spojené s expozíciou toxínom. Bez ohľadu na svoj pôvod majú toxíny niekoľko spoločných vlastností. Môžu narúšať bunkové funkcie, metabolické procesy a poškodzovať orgány. Pochádzajú z rôznych zdrojov a majú rôznu chemickú štruktúru a účinky. Môžu byť prírodné, ako hadí jed alebo bakteriálne toxíny, alebo syntetické, ako priemyselné chemikálie a pesticídy. Vzhľadom na túto rozmanitosť môžu toxíny spôsobiť akékoľvek ochorenia, od akútnej otravy až po dlhodobé zdravotné problémy.

Toxicita a jej meranie

Toxicita označuje mieru, do akej môže látka poškodiť živé organizmy. Tento pojem je kľúčový pri hodnotení bezpečnosti rôznych látok, s ktorými sa denne stretávame. Je to schopnosť látky poškodiť organizmy a závisí od dávky, dĺžky expozície a citlivosti organizmu. Látka môže byť toxická vo vysokých dávkach, ale v nízkych dávkach môže byť neškodná alebo dokonca prospešná. Úrovne toxicity sa zvyčajne merajú pomocou testov, ktoré určujú letálnu dávku (LD50), čo je množstvo látky, ktoré zabije 50 % testovanej populácie.

Cesty expozície a vplyv na zdravie

Toxíny sa môžu dostať do vášho tela rôznymi spôsobmi a spôsobiť rôzne zdravotné problémy. Môžu pochádzať z konzumácie kontaminovaných potravín, pitia znečistenej vody, dýchania znečisteného vzduchu a kontaktu pokožky s toxickými látkami. Vplyv na zdravie závisí od typu a množstva expozície. Krátkodobá expozícia môže spôsobiť príznaky ako nevoľnosť, zvracanie a závraty, zatiaľ čo dlhodobá expozícia môže viesť k závažným problémom, ako je rakovina, poškodenie pečene a neurologické problémy.

Solanín v zelených zemiakoch: Príklad prírodného toxínu

Zemiaky, obľúbená a široko konzumovaná plodina, môžu obsahovať prírodný toxín nazývaný solanín. Solanín je glykoalkaloid, ktorý sa nachádza v rastlinách čeľade ľuľkovité (Solanaceae), kam patria aj paradajky, baklažány a paprika. V zemiakoch sa solanín koncentruje najmä v šupke, klíčkoch a zelených častiach hľuzy.

Prečo sa solanín tvorí?

Solanín slúži rastline ako prirodzená obrana proti hmyzu, hubám a iným škodcom. Tvorba solanínu v zemiakoch sa zvyšuje vystavením svetlu, fyzickému poškodeniu a skladovaním pri vysokých teplotách. Zelené sfarbenie zemiakov je indikátorom zvýšenej koncentrácie solanínu, hoci solanín sa môže nachádzať aj v zemiakoch bez zeleného sfarbenia.

Účinky solanínu na zdravie

Pri konzumácii vo vysokých dávkach môže solanín spôsobiť gastrointestinálne problémy, ako sú nevoľnosť, vracanie, hnačka a bolesti brucha. V zriedkavých prípadoch môže viesť k závažnejším neurologickým problémom, ako sú bolesti hlavy, závraty, zmätenosť a halucinácie.

Ako minimalizovať riziko expozície solanínu

  • Skladovanie: Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste, aby ste minimalizovali tvorbu solanínu.
  • Odstránenie zelených častí a klíčkov: Pred varením odstráňte všetky zelené časti, klíčky a šupku zemiakov.
  • Lúpanie: Lúpanie zemiakov môže výrazne znížiť obsah solanínu, pretože sa nachádza najmä v šupke.
  • Varenie: Varenie pri vysokých teplotách môže solanín čiastočne zničiť, ale nie úplne.
  • Výber zemiakov: Vyberajte si zemiaky, ktoré sú pevné, hladké a bez zeleného sfarbenia.

Ďalšie potraviny, na ktoré si treba dať pozor

Zemiaky

Reč je ale o dlhodobo skladovaných zemiakoch. Keď už sú zemiaky zlé, môžu obsahovať jedovatú látku solanín, ktorá má odrádzať škodcov. Ak sú vaše zemiaky zelené, radšej im dajte zbohom. Inak riskujete zažívacie problémy a problémy nervového systému. Pomôže aj to, ak aspoň poriadne do hĺbky vyrežete klíčky, očká a zelené časti. Nešetrite a odstraňujte šupku o hrúbke aspoň 3 mm. Škodlivé sú najmä pre tých, ktorí majú oslabenú imunitu, pre deti, tehotné ženy a starších ľudí.

Plesnivý chlieb a pečivo

Nestačí iba odstrániť pleseň z ich povrchu! Baktérie a toxické látky nie sú iba tam. Vylučujú aflatoxíny, ktoré sa dostanú do celej potraviny. Konzumácia takéhoto chleba môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti až otravu jedlom. Takže škoda - neškoda, potraviny, na ktorých je viditeľná pleseň, by ste mali okamžite vyhodiť. Plesne dokonca môžu najskôr pripomínať iba pomúčenie a človeku ani nenapadne, že problém už je na svete. Chlieb a pečivo ale môže plesni podliehať už po dvoch dňoch. Ak však zjete dva dni starý rožok, nič sa vám nestane, ak aj obsahuje aflatoxíny. Ale pravidelná konzumácia by sa už v tele prejavila.

Plesnivé ovocie a zelenina

Ani v tomto prípade nestačí iba odstrániť pleseň z potravín a platí to aj o džeme. Nepoďakovali by sa vám ani obličky, ani pečeň. V potravinách, ktoré boli napadnuté plesňou, je plno jedovatých látok, mykotoxínov, ktoré voľným okom ani nevidíte. Zákerné sú aj v tom, že sú odolné voči tepelnej úprave. Ovocie a zelenina, ktoré obsahujú viac vody, ako sú broskyne, jahody, paradajky, papriky alebo uhorky, sú infikované v celom plode.

Vajcia

Opatrní by ste mali byť aj pri vajíčkach. Najlepšie je ich jesť pred dátumom exspirácie, pri dobrom uskladnení v chladničke sa však môžu konzumovať ešte krátku dobu po ich minimálnej trvanlivosti, hoci za čerstva sú kvalitnejšie. Ak je vajce poškodené, zbystrite pozornosť. Ak je stále v poriadku, treba ho použiť čo najskôr a musí prejsť tepelnou úpravou. Keďže je stále reč o potravinách, výsledkom spotrebovania pokazených vajec môžu byť aj v tomto prípade tráviace problémy, ale dokonca aj salmonela. Zápach je rozhodujúcim znakom toho, že je vajce pokazené a už ho nemáme jesť.

Jedlá z konzervy

Ak už prešiel dátum ich odporúčanej spotreby, nemali by ste ich jesť. Zvlášť ak je konzerva ohnutá alebo nafúknutá a ak obsahuje potraviny bohaté na bielkoviny, ako mäso, ryby či strukoviny. V hre je opäť váš tráviaci systém, ktorému určite nechcete privodiť botulizmus, teda otravu jedlom obsahujúcim botulotoxín. Ak vám je ľúto vyhodiť ich, radšej si dajte predsavzatie, že nabudúce už ich pokaziť nenecháte.

Uhorky

Jesť „povädnutú“ uhorku, ktorá už nevyzerá ako nová, je ešte v poriadku. Dávajte si však pozor na tie, ktoré majú na sebe ako keby slzy. Ide už o vylučovanie látok pri rozklade a je to nebezpečné pre naše črevá.

Cesnak

Je známe, že cesnak ukrýva spóry spôsobujúce botulizmus, ktoré sa aktivujú pri zlom skladovaní potraviny. Kedykoľvek vlhkosť prekročí 60 %, pleseň začne rásť. Tá je pritom v chladničkách vyššia ako 60% úplne bežne. Skladovanie cesnaku v chladničke môže viesť k klíčeniu a rastu toxických zlúčenín známych ako mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti, píše stránka food.ndtv.com.

Cibuľa

Pokiaľ cibuľu skladujete pri nízkych teplotách, môžu sa na nej množiť plesne. Nakrojená môže navyše absorbovať všetky baktérie z okolia, ktoré skonzumujete spolu s ňou. Ak vám cibuľa zvýši, radšej ju vyhoďte.

Zázvor

Zdroj: Shutterstock Zázvor je výborné prírodné antibiotikum, no v chladničke ho radšej neskladujte. Podobne ako cesnak, aj zázvor v chladničke chytá plesne. Zelená pleseň (pravdepodobne kmeň penicillium) podľa doktora Dimple Jangdu, ktorého stránka cituje, produkuje ochratoxín A - bežný mykotoxín kontaminujúci potraviny. Podľa viacerých štúdií sú tieto kontaminanty spojené s problémami s obličkami a pečeňou a ovplyvňujú aj celkovú imunitu.

Ryža

Zvýšila vám ryža z obeda a odložili ste ju do chladničky? Ak ju zjete na druhý deň, zrejme sa nič nestane. Ak tam však ostane dlhšie, podľa odborníka môže tiež chytiť pleseň. Navyše sa v nej zvyšuje obsah škrobu, čo môže pri nadmernej spotrebe zvýšiť hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Pred konzumáciou ju riadne ohrejte.

Surové klíčky

Keď si necháte naklíčiť mungo fazuľu a potom si z nej spravíte šalát, je pravda, že dostávate do tela vitamínovú bombu. No aj to, že k vitamínom sa vie často primotať salmonela, alebo listéria. Ak už nechcete klíčky tepelne upravovať, aspoň ich zásadne konzumujte absolútne čerstvé a v obmedzenom množstve.

Para orechy

Chutia skvelo a sú aj zdravé, no za deň si doprajte dva-tri kúsky. Ak ich zjete za hrsť, môžete sa teoreticky predávkovať selénom, teda priotráviť. Možno ste počuli, že skladovaním v chladničke - pokojne aj šesť mesiacov - im predĺžite chuťové vlastnosti. Patria však k potravinám náchylným na pleseň. Toto riziko však môžete zminimalizovať, ak ich vložíte do pevne uzatvárateľného plastového vrecka alebo nádobky.

Muškátový oriešok

Dobrý sluha, ale veľmi zlý pán. Geniálne dochutí trebárs fádnu polievku z hokkaido tekvice a ani inde sa nestratí. Ak to s ním preženiete, môžete si privodiť až halucinácie. A keď ste tehotná, radšej ho nepoužívajte vôbec. Vo vyšších dávkach vyvoláva menštruáciu a môže vážne poškodiť plod. Platí preň to isté ako pre para orechy. Ako prevenciu pred plesňami ho skladujte na suchom mieste.

Karambola

Ak máte problém s obličkami, v supermarkete sa tomuto ovociu vyhnite. Karambola totiž obsahuje toxín karamboxín a ľudí s nedostatočne fungujúcimi obličkami dokáže aj zabiť. V tom lepšom prípade im hrozí zvracanie a pocity silnej nevoľnosti. Ak to s karambolou preženie zdravý človek, pravdepodobne to síce prežije, no môže na ňu doplatiť nevoľnosťou.

Ustrice

Sú síce známe afrodiziakum, ale potenciálne môže vám privodiť príznaky súvisiace s otrávením. Ustrice konzumujte určite len úplne čerstvé.

Správne skladovanie potravín

Pri nákupe potravín sa často zameriavame na ich kvalitu, no doma sa môžeme dopustiť chýb pri ich skladovaní, ktoré ovplyvňujú ich trvanlivosť a čerstvosť. Skladovanie potravín je kľúčové pre ich výdrž a čerstvosť. Niektoré druhy ovocia a zeleniny nepatria do chladničky, zatiaľ čo iné by mali byť uskladnené na konkrétnych miestach v chladničke. Rovnako dôležité je vedieť, ako skladovať potraviny po ich otvorení.

Správne skladovanie potravín v chladničke a mimo nej

Ovocie a zelenina

  • Jablká: Jablká uvoľňujú etylén, plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie ostatných plodov. Skladovanie jabĺk v chladničke spomaľuje proces dozrievania, čím sa predlžuje ich trvanlivosť. Banány by sa nemali skladovať v blízkosti jabĺk, pretože aj ony uvoľňujú etylén, čo môže spôsobiť predčasné dozrievanie jabĺk.
  • Papriky, paradajky a uhorky: Tieto druhy zeleniny preferujú suché prostredie a mali by sa skladovať pri izbovej teplote. Pri vysokej vlhkosti môžu rýchlo splesnivieť.
  • Cesnak a cibuľa: Nemali by sa skladovať spolu, pretože začnú klíčiť a stanú sa nepoužiteľnými. Pre cesnak a cibuľu je dôležité tmavé prostredie.
  • Avokádo: Dozrieva až po zbere, preto by sa nemalo dávať do chladničky, ak ho chcete v krátkom čase konzumovať. Chladnička spomalí jeho dozrievanie.
  • Zemiaky: Agentúra pre potravinové normy ich považuje za "najdôležitejšiu potravinu", ktorú treba držať mimo chladničky. V chladničke sa škrob premieňa na cukor, čo môže viesť k rýchlejšiemu kazeniu.

Ostatné potraviny

  • Múka: Otvorené vrecúško s múkou je ideálnym priestorom pre baktérie a múka môže zvlhnúť. Skladujte ju v tesne uzavretej nádobe na suchom, tmavom a chladnom mieste.
  • Vajcia: Nemali by sa skladovať vo dverách chladničky, pretože sú náchylné na zmeny teploty, ktoré môžu spôsobiť ich rýchlejšie kazenie. Uložte ich vzadu v chladničke, kde je teplota stabilnejšia.
  • Surové mäso: Uchovávajte ho na spodnej polici chladničky, pretože je tam najchladnejšie a zamedzí sa kontaminácii ostatných potravín.

Ako rozpoznať pokazené mäso

Pokazené mäso môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, preto je dôležité vedieť ho rozpoznať.

Hovädzie mäso

  • Slizký a lepkavý povrch
  • Výrazný zápach
  • Príliš veľa tekutiny
  • Čierna, sivá alebo zelená farba

Zdravé hovädzie mäso má červenú farbu.

Mleté mäso

  • Zelená farba
  • Slizký povrch
  • Kyslý zápach

Pri kúpe mletého mäsa vždy skontrolujte dátum spotreby a farbu mäsa v celom objeme balenia.

Zdravotné riziká spojené s konzumáciou pokazeného mäsa

Konzumácia pokazeného mäsa môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako sú:

  • Salmonelóza: Spôsobená baktériami rodu Salmonella, ktoré sa nachádzajú aj vo vajciach, majonézach a krémoch. Príznaky zahŕňajú hnačky, zvracanie a dehydratáciu.
  • Infekcia baktériou Escherichia coli (E. coli): Spôsobuje ťažké zažívacie ťažkosti, ako sú ťažké hnačky, zvracanie a malátnosť.
  • Botulizmus: Spôsobený baktériou Clostridium botulinum, ktorá produkuje nebezpečný botulotoxín.

Prevencia a správne skladovanie mäsa

  • Nakupujte mäso u overených predajcov.
  • Kupujte len toľko mäsa, koľko spotrebujete.
  • Čerstvé mäso, ktoré nespotrebujete pred dátumom spotreby, uložte do mrazničky.
  • Mäso, ktoré plánujete skonzumovať v najbližších dňoch, rozdeľte na porcie a uložte do chladničky.
  • Dodržujte odporúčanú dobu skladovania (hydinové mäso by nemalo byť v chladničke dlhšie ako 48 hodín, červené mäso 3-5 dní).
  • Mäso vždy tepelne upravte a uistite sa, že je dostatočne uvarené, prepečené alebo vyprážané.
  • Nikdy neprekračujte dátum spotreby ani dobu skladovania uvedenú na obale.

Čo robiť s pokazeným mäsom?

Pokazené mäso sa nedá spotrebovať a malo by sa vyhodiť. Ideálne je zabaliť ho do nepriedušného vrecka a vyhodiť do komunálneho odpadu. Môžete ho zasypať popolom alebo mačacím stelivom, aby sa zabránilo šíreniu zápachu.

Zelená farba na mäse môže byť spôsobená rôznymi faktormi. Jednou z príčin môže byť prítomnosť baktérií, ktoré produkujú sírovodík. Táto látka reaguje s myoglobínom (červeným farbivom v mäse) a vytvára zelený pigment. Zelená farba môže byť tiež spôsobená oxidáciou železa v myoglobíne.

Alternatívy ku konzumácii mäsa

Ak sa snažíte znížiť konzumáciu mäsa, existuje mnoho zdravých alternatív. Hlávkový šalát je bohatý na vitamíny a minerály, posilňuje imunitný systém a pomáha pri tráviacich ťažkostiach. Nakupovanie priamo od farmárov má mnoho výhod. Môžete si byť istí, že potraviny sú čerstvé a kvalitné, a podporujete miestnych výrobcov.

Riziká pri opätovnom ohrievaní niektorých potravín

Ohrev potravín v mikrovlnnej rúre patrí medzi najbežnejšie spôsoby tepelnej úpravy v domácnostiach. Napriek tomu existujú určité potraviny, ktorých opätovné ohrievanie môže predstavovať vážne zdravotné riziko.

Pri zohrievaní dochádza v určitých druhoch potravín k chemickým reakciám, ktoré vedú k vzniku karcinogénnych látok alebo zníženiu nutričnej hodnoty. Iné potraviny zase obsahujú baktérie, ktoré sa dokážu rýchlo množiť a spôsobiť tráviace ťažkosti.

Prečo je špenát v mikrovlnke nebezpečný?

Ako uvádza dietologička Harini Balu, špenát patrí medzi potraviny s vysokým obsahom dusičnanov, ktoré pri vystavení vysokým teplotám podliehajú chemickým reakciám vedúcim k tvorbe nitrozamínov. Tieto zlúčeniny, známe svojimi karcinogénnymi vlastnosťami, priamo súvisia so zvýšeným rizikom rakoviny pažeráka, žalúdka a nosohltanu. Odborníci preto odporúčajú konzumovať špenát ihneď po príprave, čím sa znižuje riziko tvorby škodlivých látok.

„Nitrozamíny, karcinogénne zlúčeniny, vznikajú pri zahrievaní špenátu na vysoké teploty alebo pri jeho opätovnom ohrievaní,“ uviedla doktorka Stacey Duvenag.

Riziká pri opätovnom ohrievaní ryže

Ryža, ako jedna z najrozšírenejších potravín na svete, môže pri opätovnom zohrievaní predstavovať zdravotné riziko, podobne ako špenát. „Tento druh baktérií produkuje toxín, ktorý by mohol viesť k otrave jedlom,“ uvádza odborníčka. Bacillus cereus je známy tým, že spôsobuje dva typy gastrointestinálnych ochorení - vracanie a hnačku, často sprevádzané bolesťami žalúdka.

„Ak varíte ryžu ráno a nechávate ju cez noc v chladničke, aby ste ju skonzumovali nasledujúci deň, výrazne zvyšujete riziko tvorby Bacillus cereus,“ upozornila Bala pre The New York Post.

Zároveň predstavujú riziko kontaminácie nebezpečnými baktériami, ako je Clostridium botulinum, ak zostanú v nevhodných podmienkach, napríklad pri izbovej teplote, niekoľko hodín. „Smrteľné toxíny produkované Clostridium botulinum nezničí ani proces zahrievania,“ zdôraznila Duvenage pre The Scotish Sun.

Tieto toxíny môžu spôsobiť botulizmus, ktorý patrí medzi najvážnejšie ochorenia spojené s kontaminovanými potravinami. Ochorenie zasahuje nervový systém vrátane mozgu a miechy a môže mať život ohrozujúce následky. Medzi prvé príznaky patrí nevoľnosť, vracanie, hnačka či zápcha.

Ďalšie potraviny, ktorých opätovné ohrievanie sa neodporúča

  • Varené vajcia: Riziko výbuchu. Počas ohrevu sa vo vnútri škrupiny hromadí para, ktorá nemá kam uniknúť.
  • Materské mlieko: Nerovnomerný ohrev. Mikrovlnka ho ohrievajú nerovnomerne, takže niektoré časti môžu byť veľmi horúce a spôsobiť popálenie úst dieťaťa.
  • Spracované mäso: Nevhodné na dlhý ohrev. Dlhý a intenzívny ohrev môže spôsobiť tvorbu nitrosamínov.
  • Kuracie mäso: Nebezpečenstvo nedostatočného ohrevu. Mikrovlnka ho ohrieva nerovnomerne, a preto sa môže stať, že vnútro zostane polosurové.
  • Listová zelenina: Dusičnany a opakovaný ohrev. Obsahujú dusičnany, ktoré sa pri opakovanom ohreve menia na škodlivé látky.
  • Pálivé papričky: Kapsaicín vo vzduchu. Pri zahrievaní sa do vzduchu môže uvoľňovať kapsaicín, látka, ktorá spôsobuje ich pálivosť.
  • Ovocie: Praskanie a prehriatie. Niektoré druhy ovocia môžu v mikrovlnke popraskať alebo vystreknúť šťavu.
  • Zemiaky v alobale: Riziko botulizmu. Ak pečené zemiaky necháte dlho v alobale pri izbovej teplote, môžu sa v nich rozmnožiť baktérie Clostridium botulinum.

Ako mikrovlnku používať bezpečne

Mikrovlnná rúra nie je nepriateľ, ak sa používa rozumne. Tu sú zásady, ktoré pomáhajú predísť problémom: