Najväčšie odbytové organizácie prvovýrobcov mlieka na Slovensku

Výroba mlieka na Slovensku prešla v posledných rokoch významnými zmenami. Odstránenie kvót a následný prepad cien spôsobil otras, z ktorého sa odvetvie spamätáva doteraz. Aktuálne navrhnutá štátna pomoc pre rezort pôdohospodárstva sa, podľa účastníkov Dňa prvovýrobcov mlieka, podobá zlému vtipu a opäť postaví odvetvie do zložitej situácie.

Slovenskí chovatelia predávajú mlieko zväčša samostatne, no riešenie nízkych cien je aj v spoločnom odbyte. Mliekárenské družstvo Jih obchoduje 17 - 18 percent celkového objemu českého trhu a ceny za ktoré predáva komoditu spracovateľom sú výrazne vyššie, ako keď poľnohospodár obchoduje svoju výrobu sám. Štyri najväčšie odbytové organizácie predávajú 40 percent produkcie mlieka.

Posledná štatistikou zverejnená nákupná cena z augusta 2017 hovorí, že prvovýrobcovia predávali produkciu za 31 centov. Podľa údajov SZPM sú výrazné rozdiely v cenách mlieka aj v jednotlivých regiónoch. Pokiaľ najvyššia cena je v Žilinskom kraji, tak najnižšiu dostávajú chovatelia v Nitrianskom kraji. Ďalší a dlhodobý rozdiel je už tradične medzi priemernou cenou v Európskej únii a na Slovensku. Priemerné výrobné náklady na liter mlieka v Európskej únii, podľa združenia Európskych mliečnych farmárov, dosahujú 45 centov.

Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vykazuje priemerné náklady na liter mlieka nižšie. Aj keď obe porovnania ukazujú odlišnú metodiku, slovenskí chovatelia z nich vychádzajú ako úspešní. Aj preto na svojom stretnutí vyzývali, aby boli vytvorené podobné podmienky, ako sú v okolitých štátoch. Pokiaľ prostriedky na Spoločnú poľnohospodársku politiku sa už dostali na úroveň európskeho priemeru, tak v národných podporách výrazne zaostávame.

Nákupné ceny stále nepokrývajú náklady prvovýrobcov mlieka. Je nevyhnutné zaviesť systémové opatrenia do každodenného života, ktoré zabrzdia ďalšie znižovanie stavov dojníc.

V otázke príjmov sa zväz pýtal, aká by bola optimálna výška podpory na všetky kategórie mliečneho dobytka, ktoré by podnik potreboval. Podniky v priemere uviedli ročnú podporu vo výške 420 EUR/VDJ. „Pri približne 200 tis. VDJ v odvetví na Slovensku by tak pri 420 EUR/VDJ bolo potrebných vyčleniť v rámci podpory 80 mil. EUR“, skonštatovala na margo jednej z viacerých zaujímavých otázok M. Štefániková.

V otázkach týkajúcich sa investícií, resp. konkurencieschopnosti napríklad prieskum poukázal na zaujímavú štatistiku, keď vek maštalí v SR sa pohyboval od 39 do 50 rokov, najstaršia dojáreň v prevádzke mala 31 rokov a obdobie realizácie poslednej rekonštrukcie maštalí oscilovalo v intervale rokov 1990 do 2019. Teda chov sa realizuje aj v maštaliach, ktoré prešli poslednou rekonštrukciou pred takmer 30 rokmi (rok 1990). Približne 60 % opýtaných plánuje investovať do ustajnenia, no len 29 % z nich chce stavať novú maštaľ a až 71 % rekonštruovať už postavené maštale, čo však (rekonštrukcia) z pohľadu efektivity produkcie nie je najlepšia voľba.

Celkovo 25 % respondentov, ktorí odpovedali na otázky potrebuje na rekonštrukcie ustajnenia 69 mil. EUR a teda pre Slovensko by bolo podľa analýzy SZPM potrebné na tento účel vyčleniť celkovo 200 mil. EUR. Ďalších 35 mil. EUR by bolo podľa výsledkov dotazníka extrapolovaných na celoslovenské podmienky potrebných pre investície do dojenia, 25 mil. EUR do kŕmenia a 20 mil. Z analýzy celkovo vyplynulo, že na podporu investícií v novom programovacom období 2021 až 2027 by bolo pre sektor prvovýroby mlieka vyčleniť min. 300 mil. EUR. Podpory by pritom mali dosiahnuť už spomínaných 420 EUR/VDJ, resp. 80 mil. EUR ročne pre celé odvetvie prvovýroby mlieka.

Apropos, ešte jedno info: SZPM stále prieskum neuzatvorilo a teda chovatelia, ktorí dotazníky nateraz nevyplnili, tak môžu stále urobiť a tým ďalej zreálňovať obraz skutočných potrieb odvetvia, na ktoré by mala reflektovať i nová SPP, resp. Výrobcom mlieka vláda pomôže. V exkluzívnom rozhovore pre TASR to uviedol predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

Vytváranie odbytových združení je jednou z možností riešenia krízy prvovýrobcov mlieka na Slovensku.

Osudom Oravy, Liptova, alebo Turca je živočíšna výroba. Roľníkom v podhorských oblastiach nezostáva veľa možností v poľnohospodárskej produkcii. Súčasnú katastrofálnu situáciu na trhu s mliekom preto vnímajú veľmi citlivo. Na emotívnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v piatok 20. mája neďaleko Martina, hľadali spolu s rezortnou ministerkou a šéfom platobnej agentúry možnosti, ako zvrátiť nepriaznivý stav.

Agrorezort nepodporuje celoplošnú podporu výrobcov mlieka, ale chce sa zamerať na produkčné a reprodukčné parametre výrobcov, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

Slovenskí producenti mlieka a mliečnych výrobkov tvrdia, že by sa mala nájsť cesta na pomoc poľnohospodárom na preklenutie krízového obdobia. Problém by sa však mal riešiť najmä v Bruseli. Uviedli to dnes na stretnutí s prezidentom SR Andrejom Kiskom v Tatranskej mliekarni v Kežmarku.

Trh s mliekom nie je len slovenský problém, ale je to problém, na ktorý narážajú aj ostatné členské krajiny EÚ pre ruské embargo a zrušené mliečne kvóty.

Slováci v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov zaostávajú za vyspelejšími krajinami EÚ. Ak by tu bola ideálna spotreba k množstvu mlieka na trhu, zrušenie mliečnych kvót by neznamenalo problém.

Momentálne považujem za najväčší problém pokles nákupných cien mlieka. Za posledný rok na Slovensku poklesli takmer o 10 centov na kilogram a v súčasnosti sa dostali až na úroveň okolo 27 centov, čo je hlboko pod výrobnými nákladmi. Prvovýrobcovia tak momentálne aj po zohľadnení podpory zo strany štátu vyrábajú na každom litri mlieka stratu vo výške v priemere 7 až 9 centov.

Veľký pokles nákupných cien v celej EÚ spôsobila nerovnováha na trhu. Produkcia mlieka narástla rýchlejším tempom ako jeho spotreba. Napríklad len v EÚ sa produkcia mlieka zvýšila za rok 2014 až o 6,5 miliardy kilogramov, čo je asi 7 násobok ročnej produkcie Slovenska. No a keďže v EÚ sa spotreba nezvyšuje a vo svete rastie len asi o 2% ročne, zvyšok mlieka zostal na trhu. Tento prebytok tlačí na ceny spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov, ale hlavne na cenu suroviny.

Ani vertikála mlieka, teda prvovýroba, spracovanie a obchod, sa nevyhla problému nevyvážených obchodných vzťahov. Obchod dlhodobo tlačí na odbytové ceny, teda na ceny, za ktoré nakupuje mlieko a mliečne výrobky od spracovateľov mlieka. Spracovatelia mlieka tento tlak prenášajú na prvovýrobcov mlieka. Oficiálne štatistiky a analýzy odhaľujú, že podiel obchodu na cene z roka na rok narastá. Napríklad za posledný rok narástla pri 1,5% trvanlivom mlieku marža obchodu až o 20%.

Čo sa týka spotrebiteľských cien mlieka a mliečnych výrobkov, zaznamenávame ich mierny nárast. Je verejným tajomstvom, že obchodné reťazce využívajú dumpingové ceny mlieka na prilákanie zákazníkov do svojich predajní. Spotrebiteľská cena 1,5 %-ného trvanlivého mlieka sa napríklad v súčasnosti dostáva až na neúnosnú hranicu 39 centov za liter.

To, ako sa budú vyvíjať nákupné ceny na Slovensku závisí od viacerých podmienok. Napriek tomu, že slovenský trh s mliekom je malý, veľmi nás ovplyvňuje situácia na európskych a svetových trhoch. Ak sa pozrieme na celosvetový vývoj cien priemyselných komodít ako sú maslo, sušené odstredené mlieko, syry a ďalšie, na posledných burzách ešte stále ceny mierne klesajú. Z celosvetového hľadiska môže ceny mlieka ovplyvniť hlavne vývoj produkcie a spotreby, teda či bude trh schopný túto produkciu absorbovať. Vychádzam zo skutočnosti, že dodávky mlieka v EÚ v tomto období poklesli, čo by mohlo spôsobiť uvoľnenie tlaku na trhu.

Systém mliečnych kvót nemáme v EÚ od 1. apríla 2015, teda nie je to ešte príliš dlhá doba. Znamená to, že prvovýrobcovia mlieka - farmári nemajú žiadne obmedzenie, koľko mlieka môžu na trh dodať. Zrušenie systému mliečnych kvót samotné by nemuselo automaticky znamenať problémy pre prvovýrobcov mlieka, keby bola na trhu s mliekom rovnováha, t.j. keby sa vyrobené mlieko aj spotrebovalo. Tak, ako som už uviedla, v súčasnosti je mlieka veľa a preto klesla jeho cena. Akonáhle začala klesať jeho cena, začali sa znižovať aj dodávky mlieka. Celkovo to vyzerá tak, že cena suroviny sa stáva v čase po zrušení mliečnych kvót jediným regulačným nástrojom na trhu s mliekom.

Momentálne sa slovenský sektor mlieka nachádza v kríze. Veríme, že táto kríza nenaberie rozmery „veľkej mliečnej krízy" z rokov 2008/2009, kedy prišlo k poklesu nákupných cien mlieka na Slovensku až na 18 centov. Veľké straty vtedy spôsobili to, že desiatky podnikov skončili s prvovýrobou mlieka. Verím, že súčasnú krízu budeme môcť odstupom času nazvať „malou krízou" a nákupné ceny neklesnú pod 24 centov, čo by znamenalo pre slovenský sektor mlieka vážny kolaps. Napriek tomu, že slovenskí prvovýrobcovia mlieka majú porovnateľné náklady, nevedia konkurovať svojim európskym kolegom, pretože majú spravidla o 2-3 centy na kilogram nižšie nákupné ceny a nižšiu podporu. Toto je veľká konkurenčná nevýhoda, ktorá môže znamenať likvidáciu prvovýroby mlieka na Slovensku. Následne by logicky došlo k likvidácii spracovateľského priemyslu a slovenské mlieko a mliečne výrobky by zmizli z pultov predajní. Obchod by sa musel spoľahnúť na dovoz mlieka a mliečnych výrobkov. Okrem toho by došlo k zrušeniu súvisiacich odvetví ako sú dodávatelia ustajňovacích, dojacich, kŕmnych technológií, výživy, veterinárnych prípravkov, atď.

Slováci majú veľmi nízku spotrebu mlieka. Dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu a rok. Ak ju porovnáme s priemerom EÚ, ktorý je na úrovni cca 270 kilogramov, poprípade s odporúčanou spotrebou podľa WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie (220 kg), treba uznať, že v tejto oblasti vážne zaostávame za vyspelými krajinami.

Je pravdou, že ceny mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia sú veľakrát nižšie ako slovenské. Je to spôsobené tým, že okolité štáty svoje prebytky mlieka a mliečnych výrobkov umiestňujú na slovenský trh za ceny, ktoré zohľadňujú výrazne vyššiu podporu ich poľnohospodárov, nižšie odvodové a daňové povinnosti a iné, skryté formy podpory, ktoré sa premietajú aj do ceny.

V tomto smere by som chcela apelovať na slovenských spotrebiteľov, pretože si často neuvedomujú, akú úžasnú silu majú v rukách práve oni. Oni rozhodnú, či skončí v ich nákupnom košíku slovenský, alebo zahraničný mliečny výrobok. Oni v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, či v budúcnosti bude na pultoch obchodov slovenské mlieko a mliečne výrobky, či budú na Slovensku prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka a či budú mať prácu desaťtisíce Slovákov. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo spolupracuje v otázke osvety a podpory spotreby mlieka so Slovenským mliekarenským zväzom. Spoločne realizujeme propagačné a informačné aktivity na zvýšenie spotreby mlieka z domácej výroby. Vsadili sme hlavne na kvalitu a čerstvosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Učíme spotrebiteľov čítať informácie na obale a prostredníctvom tzv. oválu s označením skratky krajiny rozoznávať označenie slovenských výrobkov od zahraničných.

Na základe „zdravotnej prehliadky“ SPP v roku 2009 sa EÚ rozhodla pripraviť ukončenie mliečnych kvót a s cieľom dosiahnuť takzvané „mäkké pristátie.“ Preto sa od 1. apríla 2009 kvóty počas piatich po sebe nasledujúcich rokov zvyšovali o jedno percento. 1. apríla 2015, 31 rokov po ich zavedení boli mliečne kvóty zrušené. Táto zmena v mliečnom sektore má umožniť farmárom, aby mohli rozširovať svoju produkciu a profitovať zo zvýšeného dopytu po mliečnych produktov v krajinách mimo EÚ.

Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla produkcia kravského mlieka na farmách v EÚ-10 z 92,3 milióna ton na 111,8 milióna ton. Mliečnym kvótam sa podarilo udržať stabilnú produkciu kravského mlieka v EÚ a nadprodukcia zo začiatku 80-tych rokov už nikdy nebola dosiahnutá. Aj v súvislosti s postupným rozširovaním EÚ došlo k celkovému zníženiu produkcie mlieka v EÚ.

Počet dojníc sa počas posledných 30 rokov výrazne znížil. Údaj za všetkých 28 štátov EÚ v roku 2014 (24 miliónov kusov) je nižší ako údaj za 10 štátov EÚ v roku 1983 (25,7 miliónov kusov). Pokles počtu dojníc a zároveň stabilná produkcia mlieka poukazujú na zlepšenie dojivosti počas posledných troch dekád.

30 rokov výroby mlieka

V roku 1983, rok pred zavedením mliečnych kvót, dosiahla európska produkcia mlieka 111,8 miliónov ton. Takmer polovica produkcie pochádzala z Francúzska a Nemecka (v tom čase Západného Nemecka) s 25 a 24 percentami. Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla v krajinách EÚ-10 produkcia o 21 percent a naznačovala potrebu obmedzenia nadprodukcie mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá prevyšovala dopyt.

Stropovanie produkcie mlieka v roku 1984 prinieslo okamžité výsledky a v tom roku klesla produkcia mlieka v EÚ-10 na 109,6 mil. ton. Mliečne kvóty boli veľmi účinné pri stabilizácii produkcie mlieka a kontrole rastu. Počas nasledujúcich troch desaťročí už produkcia v pôvodných desiatich členských krajinách EÚ nikdy nedosiahla úroveň roku 1983. Od roku 1983 do 2013 klesla produkcia mlieka v štátoch EÚ-10 o jedno percento a priemerný ročný rast bol -0,03 percenta. Počas rôznych rozširovaní Únie si pôvodné štáty naďalej držali hlavný podiel celkovej produkcie mlieka, ktorá od roku 1991 predstavovala dve tretiny.

Keď sa pozrieme na údaje o produkcii kravského mlieka v EÚ-28, ktoré sú k dispozícii od roku 1991, tiež tu bol klesajúci trend. Produkcia sa znížila zo 159 miliónov ton v roku 1991 na 153,8 mil. ton v roku 2013, čo je pokles o tri percentá. Priemerný ročný rast v tomto období bol -0,2 percenta. V rokoch 2008 a 2009 došlo k výraznému poklesu, ktorý bol spôsobený hlavne svetovou finančnou a ekonomickou krízou, ktorá sa oveľa výraznejšie prejavila v EÚ-28 (-4,2%) ako v EÚ-10 (-0,2%). V posledných piatich rokoch sa výroba mlieka pozbierala nielen ako pokrízové oživenie, ale aj kvôli opatreniam na „mäkké pristátie,“ ktoré boli v EÚ zavedené od roku 2009. Opatrenia pozostávali z každoročného jednopercentného navýšenia kvót, aby sa štáty pripravili na ukončenie kvót v roku 2015.

Dojnice

Šľachtenie zvierat prešlo počas posledných desaťročí významným pokrokom. Nárast produkcie mlieka nie je prepojený len so zvýšením celkového počtu dojníc, ale závisí tiež od iných produkčných faktorov, ako zlepšené šľachtiteľské postupy, optimalizovaná výživa, lepšie spôsoby dojenia a zväčšovanie fariem.

Počet dojníc v EÚ klesol počas obdobia platnosti mliečnych kvót. V tomto období štáty EÚ-10 znížili počet dojníc o 38 percent z 25,8 milióna v roku 1983 na 16,3 milióna v roku 2014. V roku 2001 bola populácia dojníc v EÚ-27 blízko počtu EU-10 v roku 1983 - 27,1 mil. dojníc. Od roku 2001 do roku 2014 bol 12-percentný pokles počtu dojníc. EÚ-28 mala v roku 2014 24 miliónov dojníc, čo bolo o 1,8 milióna menej ako malo EÚ-10 pred 31 rokmi. Posledných päť rokov platnosti systému kvót zaznamenalo zníženie počtu dojníc v EÚ-28. Avšak táto tendencia nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch EÚ. Zatiaľ čo celkové čísla pre EÚ-28 ukazujú pokles (-1%), štáty EÚ-10 zaznamenali 3-percentný nárast od roku 2009 do roku 2014.

Pre lepšiu ilustráciu uvádzame v tabuľke porovnanie počtu dojníc a produkcie mlieka v EÚ v rokoch 1983 a 2014:

tags: #odbytove #organizacie #prvovyrobcov #mlieka #najvacsia #na

Populárne príspevky:

• Jesenné dobroty zo sliviek
• Nemecké koláče: recepty
• Pestovanie zeleniny bez námahy
• Detoxikácia pečene s hrozienkami a slivkami
• Recept na rýchlu tortu