Odbytové organizácie prvovýrobcov mlieka na Slovensku: Riešenie krízy a cesta k lepšiemu postaveniu na trhu
Mliečna kríza si začala písať svoju ďalšiu kapitolu. V týchto dňoch totiž dostalo Odbytové družstvo Sever, ktoré združuje prvovýrobcov mlieka zo severu Slovenska a rovnako aj ďalší prvovýrobcovia, oznámenia zo strany slovenského spracovateľa o nepredlžovaní účinnosti kúpnych zmlúv. Reálne môžeme byť o niekoľko týždňov svedkami toho, že o cca. 30 mil. litrov mlieka (ročná produkcia dotknutých chovateľov dojníc) nebude mať záujem ani jedna zo slovenských mliekarní.
V snahe odvrátiť hroziacu katastrofu SPPK rokuje v týchto dňoch s mliekarňami, ale aj Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. SPPK hľadá možnosti a nové trhy, kde by mohlo skončiť uvoľnené mlieko. Do úvahy prichádza jeho vývoz do tretích krajín.
Farmári, ktorí sa venujú prvovýrobe mlieka, čelia pri rokovaniach s mliekarňami nevýhodnej pozícii, ak vystupujú ako samostatné subjekty. Odbytové ceny sú často výrazne nižšie, než keď s odberateľom rokuje skupina prvovýrobcov, ktorá môže garantovať stabilné a rozsiahle dodávky počas celého roka. Práve táto skutočnosť je jedným z hlavných dôvodov pre vznik odbytových organizácií výrobcov.
Vznik a pôsobenie odbytových organizácií
Odbytové organizácie, hoci v iných poľnohospodárskych odvetviach, ako je ovocie a zelenina, fungujú už dlhšie, v sektore mlieka začali vznikať až v posledných rokoch. Tieto organizácie majú za cieľ posilniť pozíciu farmárov pri rokovaniach s mliekarňami a zabezpečiť im lepšie podmienky.
Vytváranie odbytových združení je jednou z možností riešenia krízy prvovýrobcov mlieka na Slovensku.
Kľúčoví hráči na trhu
Medzi najvýznamnejších hráčov na slovenskom trhu patrí ODM - odbytové družstvo z Myjavy. Toto družstvo zastrešuje 24 prvovýrobcov mlieka z rôznych regiónov Slovenska, konkrétne z myjavského, bratislavského, trnavského a žilinského regiónu. Ich ročný objem predaja dosahuje 37 miliónov litrov mlieka, ktoré odoberá spoločnosť Rajo Bratislava. Predseda družstva, Vladimír Hradský, zdôrazňuje, že sa im darí vyjednávať lepšie ceny v porovnaní s individuálnymi rokovaniami. Podľa jeho slov je dôležité, aby zmluvy boli výhodné pre obe strany, nielen pre mliekareň. Ako príklad uvádza dohodu s odberateľom, ktorá zabezpečuje aktualizáciu cien kvartálne, namiesto bežnejšieho ročného intervalu.
Ďalším príkladom úspešnej organizácie je Družstvo Hron - výrobcovia mlieka z Banskej Bystrice. Toto družstvo združuje 21 členov, ktorí mesačne dodávajú na trh 1,2 milióna litrov mlieka. Riaditeľ družstva, Marek Adamkovič, priznáva, že nie je jednoduché dosiahnuť, aby sa mliekarne správali k nim ako k rovnocenným partnerom. Napriek tomu, ich snaha prináša konkrétne výsledky, a to nielen v podobe lepších odbytových cien, ale aj v skrátení lehôt splatnosti faktúr.
Spájanie sa do odbytových združení si uvedomujú aj farmári na severe Slovenska. Žilinské Odbytové družstvo Sever má 13 členov z regiónov Orava, Turiec a Žilina. Ročne dodávajú na trh 20 miliónov kilogramov mlieka. Medzi ich hlavných odberateľov patria mliekarne Milsy, Agrofarma Červený Kameň a Tvrdošínska mliekareň. Riaditeľ družstva, Slavomír Stančík, poukazuje na dôležitosť vzájomnej dohody medzi členmi družstva pre úspešné fungovanie tohto obchodného modelu.
Podobné skúsenosti má aj odbytové družstvo CentroMilk z Trenčína. To má zatiaľ šesť členov a obchoduje aj s mliekom od dvoch ďalších nečlenských dodávateľov. Ich ročná kvóta je 27 miliónov kilogramov mlieka, ktorú sa im darí takmer úplne naplniť. Zástupca družstva, Martin Spurný, považuje vznik odbytových organizácií v sektore mlieka za opodstatnený, najmä kvôli ľahšiemu zvládaniu administratívnych a technických prekážok, ktoré pri iných komoditách nemusia existovať.
Obchodovanie na vlastný účet vs. odbytové organizácie
Na Slovensku existujú aj subjekty, ktoré síce uplatňujú spoločnú obchodnú politiku, avšak nie sú odbytovými organizáciami v pravom slova zmysle. Príkladom je Odbytové družstvo Žitný ostrov, ktoré združuje 13 členov z okresov Dunajská Streda a Galanta. Helena Patasiová z Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Dunajskej Strede, ktorá ich aktivity administruje, vysvetľuje, že každý z členov obchoduje s mliekarňami na vlastný účet.
Nová legislatíva EÚ a jej vplyv
Európsky parlament schválil novú legislatívu posilňujúcu vyjednávaciu pozíciu poľnohospodárov tak, aby za surové mlieko dostávali spravodlivú cenu a mohli sa lepšie pripraviť na koniec mliečnych kvót v roku 2015.
„Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka víta takúto právnu úpravu, pretože umožňuje zlepšiť vyjednávajúcu pozíciu prvovýrobcov mlieka vo vzťahu k odberateľom. Veríme, že slovenskí prvovýrobcovia, ktorí ešte doteraz nie sú združení v žiadnej odbytovej organizácii, - poprípade existujúce odbytové organizácie, využijú túto možnosť a zlepšia podmienky dodávok“ hovorí Margita Štefániková, výkonná riaditeľka SZPM.
Podľa novej legislatívy by mohli na Slovensku teoreticky vzniknúť tri silné odbytové družstvá, z ktorých by každé ovládalo jednu tretinu trhu. Ak by spomínané nariadenie nebolo schválené, mohol by takúto koncentráciu napadnúť Protimonopolný úrad SR z dôvodu narušenia hospodárskej súťaže.
Členské štáty EÚ sa budú môcť aj naďalej rozhodnúť, či na svojom území uložia povinnosť zmlúv v oblasti dodávok mlieka medzi chovateľmi a nákupcami či spracovateľmi. Ak sa rozhodnú pre povinné zmluvy, budú musieť byť tieto uzatvorené pred dodaním mlieka a budú musieť uvádzať cenu, lehotu splatnosti a podrobnosti o odbere a odovzdaní mlieka. Členské štáty budú tiež môcť stanoviť minimálnu lehotu platnosti týchto zmlúv, ktorá by nemala byť kratšia ako šesť mesiacov.
Aktuálna situácia na trhu s mliekom
Európske observatórium pre trh s mliekom už rok monitoruje dianie v sektore a pravidelne poskytuje trhové informácie a krátkodobé analýzy. Experti z členských organizácií, ktoré reprezentujú rôzne stupne v dodávateľskom reťazci, sa stretávajú, aby zhodnotili situáciu na trhu. Po oživení cien mliečnych produktov začiatkom roka nastal opäť klesajúci trend.
Priemerné výkupné ceny mlieka sa stabilizovali na úrovni okolo 32 centov za kilogram, no rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné. Klesajúce náklady na krmivá a energie momentálne podporujú marže farmárov. Európske zásoby masla, sušeného odstredeného mlieka a syra klesajú, no detailnejšie posúdenie naznačuje, že zásoby sušeného odstredeného mlieka sú nadmerné, zásoby masla sú mierne nad potreby a zásoby syra sú na normálnej úrovni.
Na svetovej úrovni poklesla produkcia mlieka v prvom štvrťroku 2015 o 0,4 percenta. Predpovede pre rok 2015 sú skromné: 1,5-percentný nárast pre EÚ a 1,9-percentný pre USA.
Dopady zrušenia mliečnych kvót
Európska komisia prišla s témou zrušenia kvót na produkciu mlieka s cieľom uvoľniť trh a vytvoriť komparatívne výhody pre zvýšenie zahraničného obchodu do tretích krajín a liberalizáciu obchodu v EÚ. Rozhodnutie o zrušení kvót prišlo v období, kedy sa analyzoval nárast svetového dopytu po mliečnych výrobkoch.
V súčasnosti sú obrovské rozdiely v úrovni chovov. Niektoré chovy majú náklady 32 centov a iné nad 50 centov na liter, pričom priemer kolíše na úrovni 38 - 45 centov. Výsledkom je zánik viac ako 150 chovateľov, zníženie stavov dojníc, stagnácia produkcie mlieka a nenaplňovanie mliečnych kvót.
Neočekávajú sa prebytky mlieka v EÚ, no môžu sa objavovať časové prebytky mlieka a výrobkov, ktoré budú generovať snahu predať za znížené ceny do krajín s nižšou konkurencieschopnosťou, napríklad do SR. Táto situácia bude mať vplyv na vnútorný trh s mliekom, spracovatelia budú mať menší odbyt a budú znižovať svoj dopyt po dodávkach mlieka a znižovať ceny. Bude to o kvalite mlieka a objeme od jedného dodávateľa.
Ako podporiť produkčno-spracovateľskú vertikálu v SR?
Podpora by mala vychádzať z celkovej analýzy. Je potrebný ozajstný záujem na spoločnej veci. Nevyriešia to výzvy na PRV a viazané dotácie.
Rozhodujúce zdroje sa tvoria v manažmente VTR, priamych nákladoch, schopnostiach obchodovať s tovarom na úrovni a hľadaní spoločnej trhovej sily.
Finančná podpora a legislatíva
Finančná podpora z agrodotácií pre organizácie výrobcov je jediná finančná podpora spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ naviazaná na produkciu. Slovenskí pestovatelia ovocia a zeleniny ju využívajú na spoločné investície a marketing, čo im umožňuje rásť. Malý, samostatne fungujúci pestovateľ si ťažko vytvára obchodné vzťahy s veľkými zahraničnými reťazcami.
Pre schválenie musí každá novovznikajúca organizácia splniť niekoľko podmienok, ktoré sa týkajú počtu členov alebo stanov, aby členovia mohli organizáciu demokraticky kontrolovať. Hlavnou podmienkou je vypracovanie päťročného operačného programu organizácie, v ktorom má hodnoverne opísať, čo je jej cieľom.
Na Slovensku sa tradične odbytovým organizáciám najviac darí v sektore ovocia a zeleniny. Ich produkcia každoročne rastie, čo má významný podiel na celkovom raste produkcie v týchto odvetviach. V sektore zeleniny organizácie výrobcov v roku 2020 zabezpečovali takmer 60 percent celkovej produkcie zeleniny na Slovensku. Dlhodobo úspešnou odbytovou organizáciou je Ovocinárske družstvo Bonum, ktorá vznikla v roku 2002 a teraz realizuje už štvrtý operačný program. Dnes má už 15 členov. Bonum využil organizáciu výrobcov na budovanie logistického centra.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce situáciu v sektore mlieka
Slováci v konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov zaostávajú za vyspelejšími krajinami EÚ. Ak by tu bola ideálna spotreba k množstvu mlieka na trhu, zrušenie mliečnych kvót by neznamenalo problém. Momentálne je najväčší problém pokles nákupných cien mlieka. Za posledný rok na Slovensku poklesli takmer o 10 centov na kilogram a v súčasnosti sa dostali až na úroveň okolo 27 centov, čo je hlboko pod výrobnými nákladmi. Prvovýrobcovia tak momentálne aj po zohľadnení podpory zo strany štátu vyrábajú na každom litri mlieka stratu vo výške v priemere 7 až 9 centov.
Veľký pokles nákupných cien v celej EÚ spôsobila nerovnováha na trhu. Produkcia mlieka narástla rýchlejším tempom ako jeho spotreba. Napríklad len v EÚ sa produkcia mlieka zvýšila za rok 2014 až o 6,5 miliardy kilogramov, čo je asi 7 násobok ročnej produkcie Slovenska.
Ani vertikála mlieka, teda prvovýroba, spracovanie a obchod, sa nevyhla problému nevyvážených obchodných vzťahov. Obchod dlhodobo tlačí na odbytové ceny, teda na ceny, za ktoré nakupuje mlieko a mliečne výrobky od spracovateľov mlieka. Spracovatelia mlieka tento tlak prenášajú na prvovýrobcov mlieka. Podiel obchodu na cene z roka na rok narastá. Napríklad za posledný rok narástla pri 1,5% trvanlivom mlieku marža obchodu až o 20%.
Vývoj nákupných cien na Slovensku závisí od situácie na európskych a svetových trhoch. Ak sa pozrieme na celosvetový vývoj cien priemyselných komodít ako sú maslo, sušené odstredené mlieko, syry a ďalšie, na posledných burzách ešte stále ceny mierne klesajú. Z celosvetového hľadiska môže ceny mlieka ovplyvniť hlavne vývoj produkcie a spotreby, teda či bude trh schopný túto produkciu absorbovať.
Slovenský sektor mlieka sa nachádza v kríze. Táto kríza by nemala nabrať rozmery „veľkej mliečnej krízy" z rokov 2008/2009, kedy prišlo k poklesu nákupných cien mlieka na Slovensku až na 18 centov. Veľké straty vtedy spôsobili to, že desiatky podnikov skončili s prvovýrobou mlieka. Súčasná kríza by mala byť „malou krízou" a nákupné ceny by nemali klesnúť pod 24 centov, čo by znamenalo pre slovenský sektor mlieka vážny kolaps. Slovenskí prvovýrobcovia mlieka majú porovnateľné náklady, no nevedia konkurovať svojim európskym kolegom, pretože majú spravidla o 2-3 centy na kilogram nižšie nákupné ceny a nižšiu podporu. Toto je veľká konkurenčná nevýhoda, ktorá môže znamenať likvidáciu prvovýroby mlieka na Slovensku. Následne by logicky došlo k likvidácii spracovateľského priemyslu a slovenské mlieko a mliečne výrobky by zmizli z pultov predajní. Obchod by sa musel spoľahnúť na dovoz mlieka a mliečnych výrobkov. Okrem toho by došlo k zrušeniu súvisiacich odvetví ako sú dodávatelia ustajňovacích, dojacich, kŕmnych technológií, výživy, veterinárnych prípravkov, atď.
Slováci majú veľmi nízku spotrebu mlieka. Dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu a rok. Ak ju porovnáme s priemerom EÚ, ktorý je na úrovni cca 270 kilogramov, poprípade s odporúčanou spotrebou podľa WHO - Svetovej zdravotníckej organizácie (220 kg), treba uznať, že v tejto oblasti zaostávame za vyspelými krajinami.
Ako podporiť spotrebu slovenského mlieka?
Slovenskí spotrebitelia majú v rukách silu rozhodnúť, či skončí v ich nákupnom košíku slovenský, alebo zahraničný mliečny výrobok. Oni v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, či v budúcnosti bude na pultoch obchodov slovenské mlieko a mliečne výrobky, či budú na Slovensku prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka a či budú mať prácu desaťtisíce Slovákov. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo spolupracuje v otázke osvety a podpory spotreby mlieka so Slovenským mliekarenským zväzom. Spoločne realizujú propagačné a informačné aktivity na zvýšenie spotreby mlieka z domácej výroby. Vsadili na kvalitu a čerstvosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov.
Výroba mlieka na Slovensku prešla v posledných rokoch významnými zmenami. Odstránenie kvót a následný prepad cien spôsobil otras, z ktorého sa odvetvie spamätáva doteraz.
Slovenskí chovatelia predávajú mlieko zväčša samostatne, no riešenie nízkych cien je aj v spoločnom odbyte. Mliekárenské družstvo Jih obchoduje 17 - 18 percent celkového objemu českého trhu a ceny za ktoré predáva komoditu spracovateľom sú výrazne vyššie, ako keď poľnohospodár obchoduje svoju výrobu sám. Štyri najväčšie odbytové organizácie predávajú 40 percent produkcie mlieka.
Tabuľka: Porovnanie cien mlieka a výrobných nákladov
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Priemerná výkupná cena mlieka (august 2017) | 31 centov/liter |
| Priemerné výrobné náklady na liter mlieka v EÚ | 45 centov |
| Ročná podpora na mliečny dobytok (priemer) | 420 EUR/VDJ |
Nákupné ceny stále nepokrývajú náklady prvovýrobcov mlieka. Je nevyhnutné zaviesť systémové opatrenia do každodenného života, ktoré zabrzdia ďalšie znižovanie stavov dojníc.
Celkovo 25 % respondentov, ktorí odpovedali na otázky potrebuje na rekonštrukcie ustajnenia 69 mil. EUR a teda pre Slovensko by bolo podľa analýzy SZPM potrebné na tento účel vyčleniť celkovo 200 mil. EUR. Ďalších 35 mil. EUR by bolo podľa výsledkov dotazníka extrapolovaných na celoslovenské podmienky potrebných pre investície do dojenia, 25 mil. EUR do kŕmenia a 20 mil.
Z analýzy celkovo vyplynulo, že na podporu investícií v novom programovacom období 2021 až 2027 by bolo pre sektor prvovýroby mlieka vyčleniť min. 300 mil. EUR.
tags: #odbytove #organizacie #prvovyrobcov #mlieka #na #slovensku
