Odkiaľ pochádza chlieb? Fascinujúca história jednej z najstarších potravín

Chlieb je jednou z najstarších a najrozšírenejších potravín na svete. Jeho história sa prelína s dejinami ľudstva a jeho význam presahuje rámec bežnej stravy.

Rôzne druhy chleba.

Prvé zmienky o chlebe a vývoj poľnohospodárstva

História chleba sa časovo kryje s dejinami pestovania obilia. Nemáme presný záznam o tom, kedy sa chlieb prvýkrát objavil v strave človeka, ale je isté, že k tomu muselo dôjsť náhodou v starom Egypte. Ešte dávno predtým sa obilniny stali súčasťou výživy človeka. V predhistorických dobách sa obilie pravdepodobne jedlo v pôvodnom surovom stave.

Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisícmi rokmi v dávnom Egypte. Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nielen ako výborný pokrm, ale využívali ho aj ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.

Človek sa poľnohospodárstvom zaoberá asi osem až jedenásť tisíc rokov. Najstaršími pestovanými obilninami boli pšenica a jačmeň, ktoré zostali dlho najobľúbenejšie. Na Slovensku sa v stredoveku stali hlavnými obilninami raž a ovos, iba v južných oblastiach pšenica a jačmeň.

Obrábanie pôdy bolo v počiatkoch poľnohospodárstva primitívne. Najstarší roľníci používali drevené brázdiče, motyky, rýle a lopaty. Veľký pokrok v poľnohospodárstve nastal v neskorej dobe kamennej, kedy sa začalo používať drevené oradlo ťahané dobytkom a od konca 2. tisícročia pred n.l. V dobe kamennej obilie žali kosákom s kamennými čepieľkami alebo kosákovitým nožom.

Kovový žací nástroj sa používa od doby bronzovej, kedy sa rozširujú rôzne druhy bronzových kosákov. Drvenie obilia sa väčšinou považuje za prácu žien. Najstaršie hodnoverné doklady ručných rotačných mlynčekov sú až z mladšej doby železnej. V ďalšom vývojovom stupni sa celé alebo rozdrvené obilie už pražilo a v tejto forme konzumovalo ako potrava.

Prvé formy chleba a pečenia

Rozdrvená obilnina bola surovinou na výrobu vtedajšieho chleba. Obilná drvina zamiešaná s vodou sa varila alebo piekla. Spočiatku to bol veľmi primitívny postup. Pieklo sa na rozžeravených kameňoch, alebo v popole. Z pôvodného pečenia na kameňoch sa neskôr vyvinula pekárska pec.

Z histórie vieme, že v dobách pred novým letopočtom vlastne neexistovalo pekárske remeslo. Indovia, Peržania, Babylončania, Asýrčania, Židia a Féninčania sa ako prví zaoberali pečením chleba. Od nich sa to potom naučili národy usídlené severne a západne od nich.

Egypťania nám zanechali i jeden neobvyklý unikát - bochník chleba. Našiel sa v chráme v Tébach. Bol uskladnený v nádobe tvaru trojuholníka, z ktorej po otvorení vanula čerstvá vôňa, stará niekoľko tisícročí.

Egyptská obetná tabuľa s chlebom.

Chlieb v starovekom Grécku a Ríme

Gréci údajne pestovanie obilia a prípravu chleba spoznali v Egypte. Chlieb sa však nestal každodennou stravou hneď - tou bola najprv obilná kaša, potom placka sušená na slnku, ktorá sa pri konzumácii namáčala do vody. Lahôdkou bol i v bochníku zapečený syr, zelenina alebo rôzne druhy ovocia, či chlieb pečený v mäsovej omáčke, posypaný syrom, korením a škoricou.

Rimania, podobne ako Gréci, dlho poznali iba hustú obilnú kašu - puls. Jej základ tvoril pražený tenkeľ (druh pšenice), strukoviny ako šošovica, fazuľa, bôb alebo hrach a ostatná dopestovaná zelenina. Napriek tomu, že neskôr sa na jedálnom lístku Rimanov objavil chlieb, táto kaša dlho ostala tradičným jedlom chudoby. Patricijovia však holdovali najmä jemnému bielemu chlebu, ktorý si namáčali vo víne alebo posypali syrom či cesnakom.

Podobu rímskeho chleba poznáme vďaka lávou zavaleným Pompejam. Vieme, že bol nízky, s hlbokými zárezmi a ochrannou značkou kvality. Chlieb v minulosti neslúžil len ako potrava. Napríklad v Grécku ho používali namiesto príboru na vytieranie omáčok. Striedka mala aj funkciu servítky, keď sa do nej utierali ruky i ústa. Rímskym ženám zasa rozmočená v kozom mlieku slúžila ako pleťová maska, no a v stredoveku bol chlieb pokrmom, tanierom i príborom zároveň.

Chlieb v stredoveku a novoveku

V stredoveku sa chlieb stal základnou potravinou pre väčšinu obyvateľstva. Vyrábal sa najmä z ražnej múky a kvásku. Chudobnejšie rodiny chlieb pripravovali len vo sviatok a v najkrutejších dobách bola múka nahradzovaná dokonca pilinami alebo slamou.

V 18. storočí sa rozvíjalo aj pivovarníctvo a liehovarníctvo, ktoré poskytovalo lacný prostriedok na kysnutie cesta - droždie. Dovtedy sa používal po domácky vyrobený kvások. S rozvojom mlynárstva, keď sa ručné drvenie obilia v mažiaroch nahradilo mletím na otáčavých kameňoch a neskôr medzi kameňmi kužeľovitého tvaru (využitím zvieracích záprahov a prípadne vodnej energie), výrazne vzrástla výroba múky a chlieb sa stal základnou ľudskou potravou.

Chlieb na Slovensku

Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa chlieb dlho vyrábal podomácky. Domáci mlyn a pec na pečenie chleba boli takmer v každom dome a výroba chleba bola dôležitou domácou činnosťou. Niektoré domácnosti začali vyrábať viac chleba než mohli spotrebovať, a preto časť chlebov zamieňali za iný tovar, alebo ich predávali.

U Slovanov je známy nekvasený chlieb pod pojmom „presní chľeb“. U všetkých európskych národov je chlieb známy niekoľko storočí. Predpokladá sa, že spôsob výroby i názov (hlaiba) prevzali Slovania od germánskych národov.

V minulosti sa na Slovensku konzumovali rôzne druhy chleba. Okrem pšeničného a ražného chleba sa jedol aj ovsený chlieb a chlieb z pridaním jahňad liesky, ktoré sa mleli na múku.

Chlieb v modernej dobe

V modernej dobe sa výroba chleba presunula do pekární a priemyselných závodov. Vďaka moderným technológiám je možné vyrábať chlieb vo veľkom množstve a rôznych druhoch.

Na trhu existuje široká škála chlebov, od klasických pšeničných a ražných, cez celozrnné, viaczrnné až po špeciálne chleby s pridaním rôznych semien, orechov a sušeného ovocia.

Svetový deň chleba je 16. októbra. Tento deň vznikol v roku 2006 z iniciatívy Medzinárodnej únie pekárskych a cukrárskych združení (UIB).

Mapa sveta s dennou spotrebou chleba na osobu.

Zaujímavosti o chlebe

Jedna z najzákladnejších potravín, chlieb, má podľa všetkého až 30 000 rokov. Podľa posledných výskumov ho mohol jedávať už prahistorický človek. Pokiaľ by sa nové objavy potvrdili, v informáciách týkajúcich sa histórie chleba, ako základnej potraviny obyvateľov Zeme, by to znamenalo výrazné zmeny.

Doteraz sa predpokladalo, že chlieb je starý asi 10 000 rokov, kedy ho jedli starovekí Egypťania. Išlo o kombináciu múky a vody, z ktorej sa urobili placky, ktoré sa upiekli.

Druhy múky a ich vlastnosti

Špalda je prastarý druh pšenice, ktorá neprešla procesom hybridizácie ani genetických úprav. História špaldy siaha až 9000 rokov dozadu. Bola zrnom Alamánov, západogermánskych kmeňov, ktorí žili na území dnešného Nemecka. V tejto oblasti bola považovaná za hlavnú obilnú plodinu. Jej pestovanie siahalo na juh Nemecka a do Švajčiarska.

Špalda má vyšší obsah bielkovín, takmer 17 %. Tuk (2,5%) , ktorý obsahuje, má priaznivé zloženie mastných kyselín, najmä kvôli vysokému podielu nenasýtených mastných kyselín. Špalda má obsah stráviteľného škrobu takmer totožný ako pšenica, no podstatne nižší obsah jednoduchých cukrov. Obsahuje pomerne vysoký podiel lepku, 35 až 54 %, preto má skvelé pekárenské vlastnosti.

Zrno špaldy má vyšší obsah minerálnych látok, vitamínov a esenciálnych aminokyselín ako pšenica. Špalda je známa svojou ľahkou stráviteľnosťou a príjemnou orieškovou chuťou. Vláknina špaldy má jemnú štruktúru, je veľmi dobre znášaná, podporuje trávenie a črevnú peristaltiku. Je výborným zdrojom vitamínov skupiny B, predovšetkým tiamínu (B1), riboflavínu (B2) a tiež niacínu (B3).

Kamut, rovnako ako špalda, patrí k pôvodným druhom pšenice. Je chránený proti kríženiu a inému zneužitiu registrovanou značkou. Má vyšší obsah živín ako pšenica - obsahuje o 20 až 40 % viac bielkovín a má mimoriadne vysoký obsah selénu. Selén má v tele veľmi dôležitú úlohu, a to antioxidáciu, ktorá je dôležitá najmä pre kardiovaskulárny systém. Obsahuje tiež veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín, zinok a horčík. Má výbornú prirodzene sladkú chuť.

Pohánka - jej historickou pravlasťou sú Himaláje a do Európy sa dostala až v časoch nájazdov Tatarov. Archeologické nálezy na území Slovenska poukazujú na začiatok pestovania pohánky na obdobie 12. a 13. Pohánka bola v prevažnej miere potravina chudobnej vrstvy obyvateľstva. Na Slovensku sa pestovanie pohánky vplyvom uhorského panstva rozšírilo prakticky na celé územie, najmä však do horských a podhorských oblastí. V 16. storočí bola u nás dokonca najobľúbenejšou potravinou. Potom začalo jej pestovanie ustupovať a tento trend pokračoval aj v 20. storočí. Pohánka obsahuje ľahko stráviteľné bielkoviny, minerálne látky ako vápnik, železo, fosfor, zinok, horčík, draslík, meď a mangán.

Pita chlieb: od staroveku po súčasnosť

Grécky pita chlieb, známy aj ako arabský chlieb alebo sýrsky chlieb, je základnou súčasťou stravy v mnohých krajinách Blízkeho východu a Stredomoria, vrátane Grécka. Ide o plochý, mierne kysnutý chlieb, ktorý sa tradične pečie v peci. Vďaka svojej vnútornej dutine je ideálny na plnenie rôznymi ingredienciami, ako sú gyros, souvlaki, falafel, hummus, alebo len tak na naberanie omáčok a dipov.

Domáca príprava pita chleba nie je zložitá a výsledok stojí za to - čerstvý, voňavý a chutný chlieb, ktorý si môžete prispôsobiť svojim preferenciám. Pita chlieb je dnes populárny naprieč celou Európou. Grécke, turecké, libanonské, izraelské a iné kuchyne používajú pita chlieb na veľa spôsobov. V mnohých krajinách patrí pita chlieb medzi základné potraviny, v Izraeli ho dostanete ako prílohu takmer ku všetkému a v obchodoch ho kúpite doslova za drobné.

História pita chleba siaha až do starovekého Blízkeho východu. Prvé zmienky o podobných typoch chleba pochádzajú z obdobia Mezopotámie. Postupne sa tento chlieb rozšíril do okolitých regiónov, vrátane Grécka, kde sa stal neoddeliteľnou súčasťou miestnej kuchyne. Názov "pita" pochádza z gréckeho slova "πίτα" (pita), čo znamená "koláč" alebo "chlieb". V rôznych krajinách má pita chlieb rôzne názvy a mierne odlišné varianty, ale základný princíp zostáva rovnaký - plochý chlieb s dutinou, ideálny na plnenie.

Korene pita chleba siahajú k prehistorickým plochým chlebom na Blízkom východe. Existujú dôkazy spred asi 14 500 rokov, keď počas kamennej doby predstavitelia natufienu na území dnešného Jordánska vyrábali obdobný plochý chlieb z divých obilných zŕn.

Pred zhruba 4 000 rokmi mal tento chlieb ústredný význam v Mezopotámii a babylonskej kultúre, odkiaľ pochádzajú i najstaršie písomné záznamy a recepty na výrobu placky podobnej pite pripravovanej v peci tandúr, ktorá bola základom stravy, podobne ako je dnešná chlebová placka tandúrí, resp. V žiadnych stredovekých arabských kuchárskych knihách sa však recept navlas podobný pite nespomína, a preto sa predpokladá, že pita, ako ju poznáme dnes, vznikla až neskôr.

Prvá zmienka o tomto slove v angličtine (z Oxford English Dictionary) pitta bread pochádza z roku 1936, zmienka o slove πίτα (píta, teda chlieb, koláč, pita) z byzantskej gréčtiny bola doložená v roku 1108.

Pita chlieb, podobne ako iné druhy chleba, je zdrojom sacharidov, ktoré sú dôležitým zdrojom energie pre telo. Obsahuje tiež malé množstvo bielkovín a vlákniny. Výživové hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od zloženia cesta, najmä od druhu použitej múky. Celozrnná pita chlieb je bohatšia na vlákninu a živiny ako pita chlieb z bielej múky.

Pre ľudí s intoleranciou na lepok je dostupná aj bezlepková verzia pita chleba, ktorá sa pripravuje z bezlepkových múk, ako je ryžová, kukuričná alebo tapioková múka.

Recept na Grécky Pita Chlieb

Tento recept vám umožní pripraviť si autentický grécky pita chlieb priamo u vás doma. Je jednoduchý, vyžaduje len niekoľko základných ingrediencií a výsledok je vynikajúci.

Ingrediencie:

300 g hladkej múky (ideálne typ 00 alebo chlebovej múky)
1 čajová lyžička sušeného droždia (alebo 25 g čerstvého droždia)
1 čajová lyžička soli
1 čajová lyžička cukru
2 lyžice olivového oleja
200 ml vlažnej vody

Postup:

Príprava cesta: V miske zmiešajte múku, soľ a cukor. Ak používate čerstvé droždie, rozpustite ho vo vlažnej vode s cukrom a nechajte ho aktivovať (asi 5-10 minút), kým sa nevytvorí pena. Ak používate sušené droždie, pridajte ho priamo do múky.
Zmiešanie ingrediencií: Pridajte olivový olej a vodu (s aktivovaným droždím) do múky. Miešajte, kým sa ingrediencie nespoja a vytvoria hrubé cesto.
Hnetenie cesta: Cesto vyklopte na pomúčenú dosku a hnette ho asi 8-10 minút, kým nie je hladké, elastické a nelepí sa. Ak je cesto príliš lepkavé, pridajte trochu múky. Ak je príliš suché, pridajte trochu vody.
Kysnutie cesta: Vložte cesto do misky potretej olivovým olejom, otočte ho, aby sa obalilo olejom, prikryte ho utierkou a nechajte kysnúť na teplom mieste asi 1-1,5 hodiny, kým sa nezdvojnásobí objem. Doba kysnutia závisí od teploty v miestnosti.
Tvarovanie pita chleba: Vykysnuté cesto vyklopte na pomúčenú dosku a jemne ho prehnite, aby ste z neho odstránili vzduch. Rozdeľte cesto na 6-8 rovnakých častí. Z každej časti vytvarujte guľôčku.
Odpočinok cesta: Prikryte guľôčky utierkou a nechajte ich odpočívať asi 10-15 minút. Tento krok umožní, aby sa cesto uvoľnilo a ľahšie sa rozvaľkávalo.
Rozvaľkanie: Pomocou valčeka rozvaľkajte každú guľôčku na kruh s priemerom približne 15-20 cm a hrúbkou asi 3-5 mm. Snažte sa, aby boli kruhy čo najpravidelnejšie.
Pečenie: Rozohrejte suchú panvicu (ideálne liatinovú) na stredne vysokej teplote. Keď je panvica horúca, položte na ňu jeden pita chlieb. Pečte ho asi 1-2 minúty z každej strany, kým sa nezačne nafukovať a získavať zlatisté škvrny. Počas pečenia môžete pita chlieb jemne pritlačiť špachtľou, aby sa rovnomerne nafúkol.
Udržiavanie tepla: Upečený pita chlieb prikryte utierkou, aby zostal mäkký a poddajný.
Opakovanie: Postup opakujte s ostatnými guľôčkami cesta.

Rýchly recept na pita chlieb

Ingrediencie:

1 čajová lyžička kryštálového cukru
1 čajová lyžička kuchynskej soli
1 polievková lyžica rastlinného oleja
1 polievková lyžica jogurtu
200 mililitrov mlieka
300 gramov hladkej múky
1 polievková lyžica sušeného droždia

Postup prípravy:

Začnite tým, že do veľkej misy pridáte cukor, soľ a olej. Pridajte jogurt a teplé mlieko a premiešajte, kým sa soľ a cukor nerozpustia.
Potom pridajte múku a droždie a premiešajte. Rukami miesite cesto 4-5 minút, až kým nebude vláčne a nebude sa lepiť na ruky.
Cesto prekryjte a nechajte 20 minút kysnúť.
Potom z cesta vytlačíte vzduch a preložíte ho na pomúčený stôl. Cesto rozvaľkáte rukami a vytvarujete do malého bochníka.
Potom ho posypete múkou a rozdelíte na 12 častí. Každú časť cesta vyvaľkáte do malých guliek a potom valčekom rozvaľkáte do tvaru menšieho kruhu.
Preložíte na plech vystlaný papierom na pečenie a prekryjete utierkou. Plech vložíte do predhriatej rúry a pečiete 6 minút pri teplote 250°C.
Po upečení necháte chlieb vychladnúť a môžete ho servírovať.

Tento výborný domáci pita chlieb je skutočne rýchly na prípravu a jeho chuť je jednoducho úžasná.

Tipy a Triky pre Dokonalý Pita Chlieb

Kvalitná múka: Použitie kvalitnej múky je kľúčové pre dosiahnutie správnej textúry a chuti pita chleba. Ideálne je použiť múku typu 00 alebo chlebovú múku, ktorá má vyšší obsah lepku.
Teplota vody: Voda by mala byť vlažná, nie horúca, aby nezabila droždie. Ideálna teplota je okolo 35-40°C.
Doba kysnutia: Doba kysnutia závisí od teploty v miestnosti. Ak je v miestnosti chladno, kysnutie môže trvať dlhšie.
Horúca panvica: Panvica musí byť dostatočne horúca, aby sa pita chlieb rýchlo nafúkol. Ak panvica nie je dostatočne horúca, pita chlieb sa nenafúkne a bude tvrdý.
Skladovanie: Upečený pita chlieb môžete skladovať v vzduchotesnej nádobe pri izbovej teplote až 2-3 dni. Pred podávaním ho môžete krátko zohriať na panvici alebo v rúre.
Mrazenie: Pita chlieb môžete aj zamraziť. Pred mrazením ho nechajte úplne vychladnúť a potom ho vložte do mraziaceho vrecka. V mrazničke vydrží až 2-3 mesiace. Pred podávaním ho nechajte rozmraziť a zohrejte ho na panvici alebo v rúre.

Varianty a Inšpirácie

Pita chlieb je veľmi univerzálny a dá sa použiť na rôzne spôsoby. Receptov je doslova neúrekom - možno ho naplniť kuracím mäsom, falafelom, hummusom, šunkou, syrom či zeleninou. Tu je niekoľko inšpirácií:

Gyros a Souvlaki: Klasická grécka kombinácia - pita chlieb plnený grilovaným mäsom, zeleninou a tzatziki omáčkou.
Falafel: Pita chlieb plnený falafelom, hummusom, tahini omáčkou a zeleninou.
Hummus a zelenina: Jednoduchá a chutná vegetariánska varianta - pita chlieb plnený hummusom, nakrájanou zeleninou (paradajky, uhorky, paprika) a olivami.
Pizza pita: Pita chlieb potretý paradajkovou omáčkou, posypaný syrom a obľúbenými prísadami, zapečený v rúre.
Sladká pita: Pita chlieb potretý nutellou, posypaný ovocím a orechmi.

Pita Chlieb v Rôznych Kultúrach

Pita chlieb, alebo jeho varianty, sa vyskytuje v mnohých kuchyniach po celom svete. V Turecku je známy ako "pide", v Izraeli ako "pita", v Iráne ako "nan-e barbari" a v Mexiku ako "tortilla". Každá kultúra má svoje vlastné špecifické spôsoby prípravy a použitia tohto chleba. Napríklad, v Turecku sa pide často pečie s rôznymi náplňami, ako je mleté mäso, syr alebo zelenina. V Mexiku sa tortilla používa na prípravu tacos, burritos a enchiladas. Bez ohľadu na kultúru, pita chlieb alebo jeho varianty sú obľúbeným a všestranným jedlom, ktoré sa dá prispôsobiť rôznym chutiam a preferenciám.

Moderné Trendy a Inovácie

V súčasnosti sa pita chlieb teší veľkej popularite a je súčasťou mnohých moderných kuchárskych trendov. Nájdeme ho v rôznych variantoch, ako sú celozrnné, bezlepkové, ochutené bylinkami alebo koreninami. Reštaurácie a food trucky ponúkajú kreatívne plnené pita chleby s exotickými ingredienciami a originálnymi omáčkami.

Lahodný PITA CHLIEB z 5 ingrediencií! #pita #pitachlieb

Knäckebrot

Knäckebrot pochádza zo severu Európy. Keďže boli letá a doby zrenia v severnej Európe krátke, prichádzali vynaliezaví severania na originálne nápady, ako zakonzervovať svoju úrodu. Napríklad cielené odstránenie nadmernej vlhkosti pri pečení. Tak vznikli chrumkavé, tvrdé chleby, ktoré bolo možné skladovať niekoľko mesiacov. Knäckebrot preto smie obsahovať maximálne desať percent vlhkosti.

Knäckebrot obsahuje málo kalórií, avšak obsahuje cenné živiny, ako sú proteíny, vápnik, horčík alebo zinok, a je tiež bohatý na železo. Obsah vlákniny je pri 15 až 18 gramoch na 100 gramov skutočne vysoký. Knäckebrot je chrumkavý a kyprý s malou hustotou.

Ražný chlieb obsahuje 213 kalórií na 100 gramov, teda v dvoch krajcoch. 100 gramov knäckebrotu však obsahuje 358 kilokalórií a je to asi desať krajcov. Dietetická hodnota knäckebrotu je teda vysoká.

Knäckebrot pochádza pôvodne zo Švédska, kde ho nazývali knäkkebröd, „chrumkavý chlieb“. Knäckebrot existuje už asi 1000 rokov. Knäckebrot sa pečie veľmi krátko pri vysokej teplote a potom sa vysuší. Vďaka tomu sa výrazne zníži obsah vody, čím vznikne typická chrumkavá konzistencia.

Typický knäckebrot je chrumkavý a možno ho konzumovať s rôznym obložením. Aby knäckebrot zostal dlho chrumkavý, je nutné ho uchovávať na tmavom a suchom mieste. Dobre zabalený vydrží desať mesiacov.

Heslo "chlieb a hry"

Heslo "chlieb a hry" (lat. panem et circenses) pochádza zo starovekého Ríma a vyjadruje spôsob, akým si rímski cisári zabezpečovali priazeň ľudu. Poskytovaním základných potrieb (chlieb) a zábavy (hry) sa snažili odvrátiť pozornosť od politických a sociálnych problémov. Tento koncept pretrváva v rôznych formách dodnes.

Autor tejto vety, rímsky cisár Gaius Julius Caesar, už v prvom storočí pred Kristom vedel, ako si získať verejnú mienku na svoju stranu. V starovekom Ríme bol chlieb základnou potravinou. Cisári zabezpečovali jeho pravidelné dodávky, často aj zadarmo, pre chudobnejších občanov. Týmto spôsobom si kupovali ich lojalitu a predchádzali nepokojom.

Hry, alebo zábava, mali v rímskej spoločnosti dôležité miesto. Išlo o rôzne podujatia, ako gladiátorské zápasy, divadelné predstavenia, preteky na koňoch a iné. Tieto hry boli často spojené s náboženskými oslavami a konali sa v amfiteátroch, ako je slávne Koloseum.

tags: #odkial #pochadza #chlieb #história