Odkiaľ pochádza hrach a aká je jeho história?

Hrach, známy aj ako zelený hrášok, patrí medzi najvýznamnejšie plodiny s dlhodobou tradíciou v našej kuchyni. Botanicky patrí medzi ovocie, no v gastronómii je klasifikovaný ako zelenina. Hrach je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá kvitne od mája do septembra.

Hrach je potravina, ktorú ľudia aktívne pestujú už tisícky rokov. Pochádza z Malej Ázie. Odtiaľ sa hrach postupne rozšíril aj na európske územie. Hrach má svoju sezónu od júna do septembra a možno ho teda označiť za klasickú letnú zeleninu. Zmrazený hrach možno kúpiť po celý rok.

Po tisícročia sa hrach konzumoval ako typická strukovina. Nechal sa na poli dozrieť a vylúpané suché semená sa varili na kašu alebo polievku. V čase nedostatku obilnín sa hrach mlel na múku.

Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje pôvod drobnozrnných hrachov z prednej a juhozápadnej Ázie, hrachy veľkozrnné sa naopak vyskytovali v oblasti Stredomoria. Zo začiatku sa na prípravu pokrmov používali len dokonale vyzreté a suché semená hrachu. Nezrelé, oveľa sladšie semená hrachu sa začali konzumovať až v 17.

Hrach, jedno z najstarších pestovaných strukovín, pochádza z oblasti Blízkeho východu a Stredomoria. Bol pestovaný už v staroveku a slúžil ako základná potravina pre mnohé civilizácie. Vďaka svojej výživovej hodnote, univerzálnosti a schopnosti obohacovať pôdu dusíkom je hrach symbolom hojnosti a plodnosti.

Prvé pestované odrody hrachu pochádzajú z oblasti Blízkeho východu, kde bol základnou potravinou už v neolitu. Neskôr sa hrach rozšíril do starovekého Egypta, Grécka a Ríma, kde bol obľúbeným jedlom medzi ľuďmi všetkých vrstiev.

V stredoveku sa hrach stal dôležitou strukovinou v Európe, najmä v severných oblastiach, kde sa dobre darilo jeho pestovaniu. V stredovekej Európe bol hrach symbolom jednoduchosti a pokory, pretože bol bežnou potravinou pre obyčajných ľudí a sedliakov. Hrach mal zároveň aj význam ako symbol plodnosti a úrody, čo z neho robilo dôležitú súčasť oslavných jedál pri žatve.

V Číne sa hrach používal nielen ako potravina, ale aj ako symbol dlhovekosti a prosperity. V ázijskej kultúre je hrach cenený pre svoju schopnosť rásť rýchlo a prinášať vysokú úrodu, čím predstavuje požehnanie a úspech.

V mnohých európskych krajinách sa hrach stal súčasťou tradičných jedál, najmä počas zimných sviatkov a slávností úrody. Na Slovensku a v Česku je hrach súčasťou vianočných a novoročných jedál, kde symbolizuje hojnosť a šťastie do nového roka.

V ľudových zvykoch sa hrach používa ako symbol zdravia a prosperity. Na dedinách sa často sia s hrachom spolu s inými plodinami, aby sa zabezpečila dobrá úroda a ochrana pôdy.

V l2.storočí sa pestoval hlavne v kláštorných záhradách a v 15. bol častou súčasťou jedálneho lístka francúzskych kráľovských dvorov.

Hrach má práve v týchto dňoch na našich záhradách „zelenú“. Mnohí jeho milovníci, najmä malé deti s radosťou doteraz čakali, kedy si budú môcť na drobných zelených guľôčkach pochutnať. Hrach rastie na listových, jednoročných rastlinách a je obalený do hrachových strukov. Práve zelené struky dali strukovinovým plodom ich názov. Samotný hrach je v strukoch usporiadaný za sebou a má svetlozelenú až zelenú farbu. Zrelé hrášky majú priemer od jedného do dvoch centimetrov s hmotnosťou niekoľkých gramov. Struky sa používajú na výrobu potravín a ako krmivo pre zvieratá. Charakteristická je chrumkavá konzistencia a mierne sladkastá, svieža chuť čerstvého hrachu.

Hrach možno použiť mnohými spôsobmi. Najčastejšie sa používa ako polievková zelenina alebo zeleninová príloha k slaným pokrmom. Okrem toho možno hrach použiť na prípravu hrachovej kaše alebo vyprážaných hrachových fašírok. Čerstvý hrach možno uchovávať chladený niekoľko dní.

Hrach sa pestoval na celom území Slovenska, najznámejšími pestovateľmi a producentmi hrachu boli regióny Liptov, Turiec a Spiš. Hrach sa sadil v záhradách i na poli medzi iné plodiny. Zrelý hrach sa zožal, nechal preschnúť, následne sa vymlátil cepmi.

Jedlá z hrachu boli bežne konzumovanými jedlami, ale i dôležitými obradnými pokrmami. Najrozšírenejšími jedlami boli hrachová kaša, polievka, prípadne hrach uvarený s kapustou či krúpami. Jedlá z hrachu boli tak rozšírené, že sa bežne nazývali v ľudovom prostredí jednoducho strava, strova. Ako obradové jedlo, najmä na Štedrý večer, pretrval až do druhej polovice 20.

Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.

V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu. Z tohto počtu je 201 slovenských genotypov. V rámci slovenských genotypov máme uložených 34 slovenských odrôd.

Pestovanie hrachu

Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny. Drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami.

Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 - 105 % vody z hmotnosti semena. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby.

V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív.

Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy. Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm, vzdialenosť riadkov 0,125 m. Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme.

Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osovo. Rastliny na vytvorenie úrody požadovanej kvality potrebujú prijať určité množstvo živín. Tento príjem je pri hrachu úmerný narastaniu biomasy a najvyššie hodnoty dosahuje vo fáze kvitnutia. Maximum prijatých živín (okrem dusíka a draslíka) dosahuje až ku koncu vegetácie. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0.

Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom.

Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach.

Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu.

Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie. Vhodným herbicídom je Escort v dávke 2,5 - 3,0 l/ha.

Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Prenášajú sa pri zbere vo forme zárodkov z rastlinných zvyškov na semená. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami.

Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu. Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. Obdobie po vzídení hrachu až do vytvorenia listov -najčastejším škodcom je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi, napr.

Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne. Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.

Nutričné hodnoty a zloženie hrachu

Žiadny iný druh zeleniny (okrem sóje), neobsahuje takú vysokú a biologicky aktívnu koncentráciu bielkovín (až 23%) a nukleových kyselín ako hrášok. Bez nukleových kyselín by naše tkanivá neregenerovali a príznaky starnutia by sa objavili na všetkých telesných orgánoch oveľa skôr.

Sušený hrášok môžeme bez preháňania nazvať ,,malou kalorickou bombou“. Obsahuje takmer všetky vitamíny, dôležité minerálne látky, vysoký obsah cukrov (až 60%) vo forme škrobu a taktiež cenné biologicky aktívne látky. Spomeňme karotenoid luteín, ktorý predchádza rakovine hrubého čreva, esenciálnu aminokyselinu lyzín - dôležitú pri hojení tkanív, inhibítory proteáz - znižujú rýchlosť množenia rakovinových buniek alebo dôležité saponíny, ktoré pomáhajú znížiť škodlivý cholesterol v krvi a vylúčiť ho z tela von.

Hrach obsahuje veľký podiel vlákniny a preto je dobrý na trávenie.

MUDr. Hrach, ktorý dnes poznáme ako bežnú súčasť našich jedál, má za sebou dlhú históriu a množstvo zdravotných benefitov. Táto nenápadná zelenina je nielen chutná, ale aj mimoriadne výživná. Obsahuje vitamíny, minerály, bielkoviny a antioxidanty, ktoré prospievajú srdcu, pečeni, nervom aj pokožke.Najnovšie štúdie dokonca ukazujú, že proteín z hrachu môže výrazne pomôcť pri redukcii tuku v pečeni.

Hrášok je zdrojom kvalitných rastlinných bielkovín a vlákniny, vďaka čomu zasýti a podporí správne trávenie. Ako ďalej píše denník Pravda, podľa odborníčky na výživu Zuzany Klinčákovej „hrášok je známy vysokou koncentráciou živín - železa, selénu, horčíka, vápnika či vitamínov C, A, B1, B2 a B5“.

Okrem toho v hrášku nájdeme minerály ako draslík, ktorý chráni srdce, a horčík, dôležitý pre správnu činnosť svalov a nervov. Hrášok obsahuje aj antioxidanty, ktoré pomáhajú spomaľovať proces starnutia, podporujú regeneráciu buniek a chránia organizmus pred zápalmi.

Vysoký obsah vlákniny pomáha detoxikovať telo, predchádza zápche a podporuje črevnú mikroflóru. Zelený hrášok má nízky glykemický index, čo znamená, že prispieva k stabilnej hladine cukru v krvi.

Jedným z najzaujímavejších zistení je schopnosť hrachu pomáhať pri prevencii a liečbe nealkoholického stukovatenia pečene. Toto ochorenie je čoraz častejšie a vzniká najmä v dôsledku nadmernej konzumácie vysokokalorickej stravy s obsahom tuku, cukru a glukózového sirupu v kombinácii s nedostatkom pohybu.

Štúdia ešte z roku 2016 preukázala, že diéta s vysokým obsahom proteínu z hrachu môže znížiť tuk v pečeni až o 50 %. „Hráškový proteín, napríklad ako náhrada mäsa, chleba a cestovín, dokáže tuk z pečene cielene odbúrať,“ uvádzajú vedci.

Hrášok tiež podporuje zdravie srdca a ciev. Vďaka obsahu draslíka, horčíka a vápnika pomáha regulovať krvný tlak a znižuje riziko srdcových ochorení. Okrem toho obsahuje flavonoidy, karotenoidy a vitamín C - antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením a znižujú riziko mozgovej príhody, píše portál Zelený Ježko.

Hrášok má aj anabolické účinky, čo znamená, že podporuje rast svalovej hmoty. Preto je ideálny pre ľudí, ktorí sa venujú športu alebo kondičnému tréningu. Nukleové kyseliny a bielkoviny v hrachu stimulujú bunkový metabolizmus a posilňujú nervy.

Okrem vnútorného zdravia má hrach pozitívny vplyv aj na vzhľad. Podporuje rast vlasov, spevňuje väzivové tkanivá, zlepšuje stav pokožky a spomaľuje vznik vrások. Hrášok je vhodný aj pri redukcii hmotnosti - je nízkotučný, nízkokalorický, no zároveň výživný. Sto gramov hrášku obsahuje približne 80 kalórií a 12 gramov sacharidov. Vďaka vysokému obsahu vlákniny navodzuje pocit sýtosti a pomáha udržiavať zdravú hladinu cholesterolu.

Hrach má vysokú nutričnú hodnotu, najmä vďaka obsahu bielkovín a ich vyváženému aminokyselinovému zloženiu. Hrach poskytuje telu veľké množstvo vitamínov skupiny B (B1,B2, B3, B6), C, E, H, K a kyselinu listovú. Taktiež je dôležitým zdrojom vápnika, horčíka, draslíka, fosforu alebo medi a regeneračných nukleových kyselín. Kombinácia látok obsiahnutých v hrachu posilňuje imunitu organizmu aj pevnosť tkanív vrátane kostí. Hrach podporuje správnu činnosť tráviacej sústavy, pomáha udržiavať hladinu cholesterolu v krvi, posilňuje nervovú sústavu, tlmí zápalové procesy.

Využitie hrachu v kuchyni

Hrach má široké využitie aj v gastronómii. Môžeš z neho pripraviť polievky, kaše, pridať ho do šalátov, cestovín či zapekaných jedál. Obľúbený je aj v čerstvej podobe - najviac živín si zachováva práve mladý hrášok.

Hrach je napríklad v kombinácii s kukuricou alebo inou obilninou priam dokonalou potravinou pre naše srdce.

Hrášok môžeme konzumovať v rôznych podobách. Buď surový rovno zo záhrady, ďalej mrazený už vo forme uvarenej. Variť ho však treba len päť až desať minút, pretože ak sa varí dlhšie, zničí sa celý obsah vitamínov a minerálov. Hrach poznáme tiež aj sušený. Takýto sa môže skladovať veľmi dlho. Ale postupom času z neho mizne obsah vitamínu C a provitamínu A. A napokon tu máme aj konzervovaný hrach. Ten môžeme konzumovať bez akejkoľvek úpravy.

Hrach zelený namočíme cez noc do studenej vody. Vodu zlejeme a varíme 60-90 min. Hrach je všestranne použiteľná potravina.

Hoci je dnes bežnou súčasťou jedálnička, jeho hodnota neklesá. Odborníci sa zhodujú, že pravidelná konzumácia hrachu prospieva zdraviu na viacerých úrovniach - od prevencie civilizačných chorôb, cez podporu imunity, až po zlepšenie vzhľadu pokožky.

tags: #odkial #pochádza #hrach

Populárne príspevky:

• Slanina: Zloženie a využitie
• Ako si vybrať elektrický krájač chleba
• Dobre Jedlo: Mäsové Recepty
• Zaváraná paprika s rajčinovým pretlakom
• Ako zabrániť vyháňaniu semienok u cibule