Olivový vrch Jeruzalem: História a súčasnosť
Jeruzalem - písať o tomto meste podrobnejšie by vyžadovalo množstvo strán. Pre židov, kresťanov a moslimov je to posvätné miesto. Je hlavným mestom štátu Izrael. V centre Jeruzalema sa nachádza staré mesto s bohatými kultúrno-historickými pamiatkami. Jeruzalem má rozlohu 125 km2 a počet obyvateľov sa blíži k jednému miliónu.
Jeruzalem a jeho história siaha od 3 000 rokov pred Kristom, odvtedy sa datujú prvé dôkazy o jeho osídlení. Vznikol na dvoch výšinách.
Nás, kresťanov, zaujíma obdobie, keď bol Jeruzalem centrom rímskej provincie Judea.
Panoramatický pohľad na Jeruzalem z Olivového vrchu.
Olivový vrch: Miesto modlitieb a histórie
Olivový vrch je severojužný kopec, ktorého oddeľuje údolie Kidron od Chrámovej hory v Jeruzaleme. Nachádza sa vo východnom Jeruzaleme. Pomenovaná je po olivovníkoch, ktoré na nej v hojnom počte rastú. Olivový vrch ponúka krásny výhľad na Jeruzalem a budovy, ktoré definujú panorámu mesta.
Táto oblasť bola odpradávna miestom modlitieb a veľkú časť tvorí židovský cintorín, ktorý sa využíval už od biblických čias. Je to najstarší, nepretržite používaný židovský cintorín na svete. Židia sú tu pochovaní po tisícročia, pretože ich viera tvrdí, že posledný súd sa začína pod horou v údolí Jóšafat. Židia, ktorí si kúpili hrob na cintoríne, chceli byť prvými v spáse a vzkriesení, ktoré predpovedal prorok Zachariáš.
OLIVOVÁ HORA - VRCH MESIÁŠA
Pochovanie na Olivovej hore nikdy nezáviselo od peňaženky zosnulého, ale predovšetkým od jeho pozemského postavenia: odpočívajú tu proroci, rabíni, kohene (členovia kňazského rádu židovského náboženstva spred rabínskeho obdobia, ktorí sú počítaní dodnes).
Olivová hora sa spomína v Starom aj v Novom zákone a od 4. storočia sa tu mnohí kresťanskí mnísi uchýlili ako pustovníci a zanechali po sebe množstvo archeologických nálezov. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Kostol Nanebovstúpenia, jedno z posvätných miest kresťanstva. Podľa tradície odtiaľto Ježiš po svojom vzkriesení vystúpil do neba. Kostol Otca nášho je súčasťou karmelitánskeho kláštora, známeho aj ako Eleonská svätyňa - tu Ježiš povedal Otčenáš svojim nasledovníkom. naučil svojich učeníkov modlitbu Otčenáš. v 140 jazykoch.
Pohľad na Olivový vrch.
Gethsemanská záhrada: Miesto Ježišovej modlitby
Na východ od Starého mesta Jeruzalema, na úpätí Olivovej hory, sa nachádza Getsemanská záhrada. Za Ježišových čias tu stál major, v ktorom fungovala lisovňa oleja, ako napovedá hebrejský názov: Gat Šmanim - miesto lisovne oleja.
V dnešnej záhrade, medzi mladými olivovníkmi, cyprusmi a inými rastlinami, sa nachádza aj osem starých olivových stromov, ktoré podľa vedeckých štúdií rastú v záhrade od 12. storočia, to znamená, že sú staré asi 900 rokov. Priemer ich kmeňa je asi 3 metre. Štúdie tiež ukázali, že tieto stromy sú dvojčatá, pretože ich DNA je rovnaká. Tieto matuzalemy sú vo výbornom zdravotnom stave a majú úrodu dodnes.
Keďže Biblia spomína Getsemanskú záhradu v súvislosti s Ježišom, pre kresťanov je to dôležité miesto. V záhrade sa nachádza skala, pri ktorej sa podľa kresťanskej tradície modlil Ježiš predtým, než ho Judáš zradil.
V 4. storočí tu bola postavená svätyňa, ktorú neskôr križiaci rozšírili na baziliku, ktorá však bola časom opäť zničená.
Gethsemanská záhrada.
Panoramatický výhľad a ikonické miesta
Naša prvá zastávka je hneď na vrchole Olivovej hory, odkiaľ sa nám naskytne skvelá panoramatická vyhliadka na Jeruzalem. Ak máme šťastie, autobus nájde miesto na parkovanie a my sa presúvame k zábradliu, odkiaľ sa nám naskytne mesto ako na dlani. Keď zasvieti ranné slnko, jeho odraz na pozlátenej kupole Skalného Chrámu sa vyníma na každej fotografii. Ak máte dobrý zrak, môžete uvidieť aj strechu Chrámu Božieho Hrobu, prípadne si môžeme pomôcť názornou mapou na ktorej sú vyznačené aj iné ikonické miesta. Taktiež lepšie uvidíme Zlatú bránu, zamurovanú kvôli obávanému príchodu Antikrista.
Vyhliadka z Olivovej hory bola kvôli skvelému výhľadu na Chrámovú horu obľúbená aj medzi židovskými pútnikmi oplakávajúcimi zničenie chrámu.
Cintorín na Olivovej hore
Pri prechádzke schádzame strmým kopcom popri najväčšom židovskom cintoríne na svete. Cesta je síce rovná a pohodlná, ale zároveň strmá a preto je potrebné byť obozretný pri obzeraní náhrobkov. Na prvý pohľad zaujme svojou rozlohou, no jeho význam je v polohe a úctyhodnom veku.
Tí, ktorí sú pochovaní na tomto mieste, povstanú ako prví po príchode Mesiáša a práve to dodáva tomuto miestu určitú „prestíž“.
Tri dôležité miesta pod Olivovou horou
Pod samotnou horou na nás čakajú tri dôležité miesta späté s biblickými udalosťami. Prvá na rade je Gethsemanská záhrada so starými olivovníkmi, ktorej meno odkazuje na tradíciu pestovania týchto stromov: gethsemane sa prekladá ako „olejový lis“.
Dnes je to areál s nenápadným bočným vchodom a miestny zamestnanec vás upozorní na smer prehliadky - záhrada sa obchádza smerom doprava. Hneď pri vstupe sa nám naskytne pohľad na olivový háj, ktorý tam ma byť už v časoch Ježiša Krista. Aj keď samotné stromy nemajú dvetisíc rokov, vedcom sa podarilo identifikovať vek niektorých z nich až na deväťsto rokov. Podľa iných majú stromy omnoho staršie korene a aj tie „mladšie“ prírastky pochádzajú z tých pôvodných - bez ohľadu na vek záhrady je to stále jedno z najposvätnejších miest kresťanstva.
Po prechádzke okolo záhrady sa dostávame ku Chrámu Všetkých Národov, postavenom na mieste kde sa mal Ježiš modliť tesne pred jeho zatknutím. Pôvodne bol známy ako Chrám Utrpenia, ale jeho meno sa neskôr zmenilo. Samotný chrám je síce novšieho dáta, ale pred ním tam stali stavby už v byzantskom a križiackom období.
Vrátime sa popri olivovníkoch späť ku vchodu a len o prejdeme cez cestu, ocitáme sa na námestí so schodmi smerujúcimi nadol k vstupu do iného chrámu, tento krát ortodoxného. Jeho atmosféra je značne odlišná, s desiatkami zavesených lámp a bez okien je schádzanie k oltáru priam mystickým zážitkom. Čo je na tomto mieste zaujímavé? Podľa východnej ortodoxnej cirkvi tu bola pochovaná Mária potom, ako zosnula prirodzenou smrťou a po nanebovzatí sa na tretí deň našiel hrob prázdny.
Jeruzalem v priebehu storočí
História Jeruzalema siaha až do 3. tisícročia pred Kristom. Názov znamená paradoxne Mesto pokoja, aj keď bolo 50-krát obliehané, 36-krát dobyté a 17-krát úplne zrovnané so zemou. Biblické dejiny začínajú 1000 rokov pred Kristom po dobytí kráľom Dávidom. Jeho neustále prestavby znamenajú, že nekráčame priamo po miestach, kde Pán Ježiš, mesto je „navýšené“.
Kráľ Dávid učinil z Jeruzalema svoje hlavné mesto v roku 996 pred n.l. a jeho syn Šalamún tu postavil prvý chrám, ktorý bol zničený kráľom Nabuchodonozorom v roku 587 pred n.l, a potom znovu postavený v roku 445 pred n.l. Asi 40 rokov pred narodením Ježiša, kráľ Herodes rozšíril druhý chrám.
Chrám v Jeruzaleme bol zničený Rimanmi v roku 70 n.l., z ktorého sa zachovala len západná časť pôvodných stien, dnes známy ako Múr nárekov. Po vzbure v roku 135 bol Jeruzalem Rimanmi premenovaný na Aelia Capitolina. V 4. storočí Jeruzalem navštívila cisárovná Helena a nechala postaviť Chrám Božieho hrobu. V roku 632 dobyli Jeruzalem moslimovia a nechali postaviť Skalný dóm na mieste židovského chrámu. V roku 1099 sa do mesta dostali križiacke výpravy a v roku 1187 sa ho zmocnil Saladin. Mesto ovládli Mamelúci, neskôr Turci. Terajšie hradby mesta sú z čias sultána Sulejmana Nádherného zo 16. storočia. V roku 1917 územie okupovali Briti. Izrael ako štát bol vyhlásený v roku 1948.
Po dobu 19 rokov je mesto rozdelené medzi Izrael a Jordánsko. Každá pamiatka v Jeruzaleme je prínosom do mozaiky poznania dávnej histórie, kedy bol Jeruzalem akýmsi stredom sveta. Veď napokon aj dávny kreslič máp zobrazil Jeruzalem ako centrum sveta.
Štvrte Jeruzalema
Kresťanská štvrť
Kresťanská štvrť zaberá severozápadnú časť Jeruzalema a možné do nej vstúpiť cez Damašskú bránu, Jaffskú alebo Novú bránu. Keď v 4. storočí do Jeruzalema prišla matka cisára Konštantína Helena, dala postaviť kostol Božieho hrobu. V priebehu storočí tu boli postavené ďalšie kostoly. Je tu Krížová cesta, ktorá vedie od Moslimskej časti. Nachádza sa tu grécky pravoslávny kostol sv. Jána Krstiteľa s kryptou z 5. storočia. Evanjelický kostol Vykupiteľa je jedným z dvoch protestantských v Starom meste postavený v 19. storočí. Pri Božom hrobe stojí kostol sv. Alexandra Nevského z roku 1800. V tejto štvrti sú aj dva kláštory a dve mešity. Obľúbený je tu trh Muristan.
Arménska štvrť
Arménska štvrť v Jeruzaleme je dnes najkľudnejšou časťou v meste. Aj keď Arméni boli prví, ktorí uznali kresťanstvo ako svoje oficiálne náboženstvo, zohrali v dejinách významnú rolu. Arménske kostoly patria v meste medzi tie najstaršie zachované. V starej Arménskej časti je katedrála sv. Jakuba, Arménsky ortodoxný kláštor, kostol Ježiša Krista, Dávidova veža a Múzeum histórie, ktoré dokumentuje históriu Arménov vrátane liturgických odevov či 4000 iluminovaných rukopisov z 10. až 17. storočia.
Katedrála sv. Jakuba pochádza z 12. storočia z doby križiakov a spája sa s dvomi svätými Jakubmi. Kaplnka vľavo od vchodu označuje miesto, kde bol v roku 44 n.l. sťatý sv. Jakub Starší na príkaz kráľa Heroda Agrippu. Jeho telo učenci dopravili do Španielska, do Santiaga de Compostela. Pod hlavným oltárom je hrobka druhého sv. Jakuba, prvého jeruzalemského biskupa, ktorý bol ukameňovaný v roku 62 n.l.
Moslimská štvrť
Moslimská štvrť sa pýši bránou sv. Štefana, kostolom a kláštorom sv. Anny, a jazerom Bethesda, kde Ježiš uzdravil ochrnutého človeka.
Židovská štvrť
Židovská štvrť sa pýši aj štvrťou známou z čias kráľa Herodesa. Boli tu objavené domy, sklady, cisterny, mikvy (mikva slúžila na židovský rituálny kúpeľ), zachovala sa aj mozaiková podlaha s geometrickými tvarmi, triclinium (miestnosť, kde sa hodovalo) so zachovanou keramikou. V súčasnosti je veľmi navštevovaný jeho pozostatok tzv. Múr nárekov alebo Západný múr.
V biblických dobách plnili židia príkaz, ktorý im kázal prinášať dary do Chrámu počas troch sviatočných dňoch, tak ako priviedla do Jeruzalema aj Ježiša.
A tak sú tri monoteistické náboženstvá vzájomne prepojené do siete mesta a každé z nich uctieva a vedie svojich pútnikov na rôzne sväté miesta: židov ku západnej stene Chrámovej hory a prastarým pokladom Židovskej štvrti, moslimov ku mešitám na vrcholku hory Moriah, a kresťanov do mnohých kostolov, postavených na miestach, po ktorých kráčal Ježiš. Doba prístupu k pamiatkam a návštevné hodiny si určuje každá cirkev samostatne. Všetci návštevníci majú mať vhodné oblečenie a brať ohľad na príslušné zvyky.
Krížová cesta (Via Dolorosa)
Asi míľu dlhá Via Dolorosa - Krížová cesta prechádza cez staré mesto Jeruzalema, od pevnosti Antonia, kde bol Ježiš odsúdený, až po vrch Golgota, kde bol ukrižovaný. Krížovú cestu označuje 14 Ježišových zastavení. Na šiestom zastavení Ježišovu tvár utiera Veronika. Na siedmom zastavení Ježiš padá druhý krát pod ťarchou kríža. Na ôsmom utešuje jeruzalemské ženy. Na deviatom zastavení tretí krát padá pod ťarchou kríža. Na desiatom zastavení je zbavený šiat. Na jedenástom je ukrižovaný na kríži. Dvanáste zastavenie predstavuje Ježišovu smrť. Na trinástom sňali Ježišovo telo z kríža a pomazali. Podľa štrnásteho zastavenia telo Ježiša uložili do hrobu Jozefa z Arimathei.
Ďalšie významné miesta v Jeruzaleme
Getsemanská záhrada
Getsemanská záhrada leží na úpätí Olivovej hory s výhľadom na údolie Kidron a mestské jeruzalemské hradby. Názov záhrady je hebrejský a značí „olivový lis“ a je vysadená starými olivovníkmi. Po poslednej večeri sem prichádza Ježiš aby sa modlil so svojimi učeníkmi. Práve tu bol zradený Judášom a zatknutý Rimanmi. Tu sa trápil nad osudom, o ktorom vedel, že ho čaká.
Olivová hora
Východná pravoslávna cirkev má toto miesto, ako miesto smrti Panny Márie. Jej hrob sa nachádza v neďalekom kostole z 12. storočia, kde sú nádherné nástenné maľby.
Kostol všetkých národov pri Getsemanskej záhrade a Olivovej hore. Kostol navrhol Antonio Barluzzi a postavený bol v roku 1924 z finančných prostriedkov kresťanských komunít z celého sveta, preto sa používa taký názov.
Hora Sion
Hora Sion je v Biblii spomenutá viac ako 100-krát. Sídlil tu tiež prvý a druhý jeruzalemský chrám a je považovaný za miesto spojenia medzi Bohom a ľudstvom, čo mu dopomáha k tomu, aby sa stal jedným z najsvätejších miest. Od 16. storočia je hora Sion mimo jeruzalemských hradieb. Nachádza sa tu aj hrob kráľa Dávida, jasne ho označuje Dávidova hviezda. Židia sa práve sem chodili modliť v druhej polovici 20. storočia.
Hore Sion dominuje chrám a kláštor Usnutia Panny Márie. Tu údajne došlo k na nebo vzatiu Panny Márie. Súčasná novorománska stavba pochádza z 20. storočia. V minulosti tu stál byzantský chrám Agia Sion a križiacke stavby. Na tejto hore sa odohrala aj posledná Kristova večera. Miesto jej konania - večeradlo bolo v priebehu storočí niekoľkokrát prestavané. Večeradlo sa nachádza v byzantskej bazilike zo 4. storočia a jeho interiér je pomerne jednoduchý ako to dosvedčuje oltár, kde sa údajne konala posledná večera.
Tipy pre Návštevu Jeruzalema
Z pohľadu počasia sa ako ideálne obdobie návštevy javí Veľká noc, apríl a máj, takisto jesenné mesiace od septembra do novembra. Leto je v Izraeli horúce, hlavne vo vnútrozemí. Výhodou návštevy v letnom období však vždy bol nižší počet turistov na frekventovaných miestach a dlhšia viditeľnosť počas dňa.
Najdôležitejším medzinárodným letiskom je Ben Gurionovo letisko v meste Lod (aglomerácia Tel Avivu). Dĺžka letu z Bratislavy či Viedne je približne tri a pol hodiny.
Pre vstup do Izraela je potrebný pas s platnosťou najmenej 6 mesiacov po návrate. Pri vstupnej kontrole cestujúci nedostávajú pečiatku, ale iba papier s čiarovým kódom. Občania SR nepotrebujú pre vstup žiadne víza a ako turisti sú oprávnení v krajine ostať po dobu maximálne troch mesiacov.
Krajina je rozlohou neveľká krajina s veľmi hustou cestnou sieťou, čo návštevníkovi umožňuje dostať sa z Jeruzalema či Tel Avivu v horizonte dvoch hodín prakticky všade.
Ekonomický a každodenný chod krajiny sa čisto pragmaticky riadi Gregoriánskym kalendárom, presne ako v Európe aj na celom svete. Avšak všetky náboženské sviatky v krajine sa slávia výhradne na základe židovského kalendára, ktorého začiatok sa viaže na stvorenie sveta (čiže 3761 pnl) a jednotlivé roky majú na rozdiel od povedzme moslimského kalendára rôznu dĺžku. Všetky náboženské sviatky sú preto pohyblivé. Takisto nový deň v judaizme nezačína o polnoci, ale západom slnka.
V Izraeli sú dva úradné jazyky, a to hebrejčina a arabčina. Hlavným jazykom je hebrejčina a hovorí ňou väčšina populácie. Arabsky hovoria izraelskí Arabi a Židia, ktorí do Izraela imigrovali z arabských krajín.
Izrael sa stal svetovým pútnickým miestom. Najväčším mestom Izraela rozlohovo aj počtom obyvateľstva je Jeruzalem. Je zároveň aj najnavštevovanejším mestom Izraela.
tags: #Olivový #vrch #Jeruzalem #história #a #súčasnosť
