Ona nemá rada pečenie: Príbeh Jany Bilej a jej cesty za cukrárňou
Príbeh Jany Bilej, ženy s podnikateľským duchom, ktorá sa rozhodla otvoriť si cukráreň. Všetko sa začalo hľadaním vhodného priestoru, no čoskoro sa jej život skomplikoval nečakanými udalosťami.
Len čo prišla s deťmi domov, zazvonil jej mobil. Volal Peter, aby prišla na skype. „Dobre, ty sa máš ako?“ povedal Peter. Ale zdal sa jej byť akýsi čudný. Akoby nesvoj. Nevedela to vôbec identifikovať. „Ahoj, síce sa nikto nepýtal, ale aj ja sa mám dobre.“ Ozvala sa zrazu Katarína a nevedela, odkiaľ sa vzala, ale stála priamo za Petrom.
Lucia mala šťastie, že sedela za stolom. Ináč by už určite dávno odpadla. Tak ona je tu sama, čaká na neho, kedy konečne príde, a on takto. Už jej to začalo dávať zmysel, prečo tak dlho nechodil.
Nečakané odhalenie
„Tak smelo do toho, zjavne obaja viete, niečo čo ja nie. Tak načo to odkladať, že?“ ani nevedela, kde sa v nej zobrala tá sila. Ako by sa niečo v nej zablokovalo a nedovoľovalo jej zložiť sa. „Peter ti asi nepovedal celú pravdu. Začalo sa to síce na večierku z mojej strany. Už dlho sa mi totiž páčil. Ale ďalej to pokračovalo z jeho strany. „Neverím tomu. Peter, povedz už niečo.“ Lucia nedokázala uveriť vlastným očiam.
Tak jej muž nechá jeho milenku, aby jej to všetko vysvetľovala, a sedí tam ako päť peňazí. Najhoršie bolo, že nehovoril nič. Nevedela, čo si má o tejto scénke myslieť. Tak jej to totiž pripadalo. Ako scéna z nepodareného filmu. A prečo jej vôbec volal? A ešte k tomu s Katarínou po boku. „Všetko je to pravda.“ Zdalo sa jej to alebo bol akoby zhypnotizovaný?
„A prečo si mi to nepovedal keď si bol tu, ako chlap? Do očí? Aby som si ťa nemusela prestať vážiť.“ Snažila sa ovládať, veľmi. Ale hlas jej sám od seba začal trochu preskakovať. Videla nenápadný úsmev na Kataríninej trávi. Keby som toto bola vedela, v živote ťa do firmy nepustím. Ale to bolo teraz už jedno. Už vo firme bola a dokonca aj v ich dome. Takže vôbec z firmy neodišla, ako jej hovoril? Ako to mohol spraviť?
„Lebo som nenabral odvahu. „Za čo? Že si sa nedokázal udržať na uzde, kým som bola preč? Katarína tam len stála a tvárila sa spokojne. Zjavne dosiahla, čo chcela. Už jej to povedal. Tak o toto jej išlo. Možno ju balamutil, že sem za nami ani nepríde, napadlo Luciu. „Jasné a pri práci si si čisto náhodou narazil aj ju, čo? Už len pri tej predstave ju striaslo. Ako dlho to museli spolu ťahať, keď pár dní po návrate od nich má takýto telefonát. To ju muselo riadne vytočiť, že sem prišiel. Len nechápala, prečo. Veď oni sú jeho rodina.
„Počúvam.“ Keď sa takto baví on, budem sa aj ja. Čo najkratšie slová takmer bez emócií. Výborne. Nie len že jej bol neverný, ešte nebol ani schopný dať si pozor a dokázal spraviť dieťa sekretárke. „A čo teraz čakáš, Katarína? „Presne tak.“ Lucia nevedela prísť na to, z čoho mala Katarína takú radosť. Veď k nej boli vždy milí a pozorní. Keď chcela voľno, mala ho, keď bola chorá, mohla ostať doma, koľko chcela. Nedokázala pochopiť, odkiaľ sa v nej brala toľká nenávisť. Ako inak by mohla rozbiť fungujúce manželstvo bez výčitiek a ešte mať z toho radosť? Možno si myslela, že teraz už bude šťastná. Že už jej v živote chýbalo len toto. „Predstavuješ si to príliš jednoducho.“ Povedala jej Lucia.
Zaujímalo ju, čo by jej Peter povedal, keby bol sám. Asi nič. „Peter, tak ako to bude?“ opýtala sa nakoniec Lucia. Chcela to počuť od neho. Ako si to on predstavuje a čo čaká, že bude. Ako sa má teraz zariadiť? Vrátiť sa domov, aby si na ňu všetci ukazovali prstom, že to je tá čo ju muž podvádza? Alebo by ju mohli využívať ako babysitterku. Keby chceli ísť na večeru, alebo niekam von.
„To myslíš vážne? Čo chceš vymyslieť? Necháš tu svoju milenku, aby viedla náš rozhovor, a všetko mi vlastne hovorí ona, a ty tu len sedíš a nič mi k tomu nepovieš?“ povedala to jedným dychom. Trochu sa jej uľavilo. Keby to bola vedela, ani by na skype neprišla. Lenže skype za to nemohol. Mohla za to Katarína a jej muž. Nevedela ho teraz inak pomenovať. Niečo také by predsa vycítila keď tu bol. Ale na nič zvláštne neprišla. Doteraz verila, že išlo len o bozk. Ach, aká bola naivná!
Mohlo ju napadnúť, že to už nie sú malé deti, ktoré považujú bozk za vrchol blaha. Bol to dospelý muž, jej muž. O ktorom mala stále tak trochu ideálnu predstavu. Veď bol výborný manžel aj otec, a dokonca aj v práci ho mali ľudia radi a rešpektovali ho. Mal svoje zásady. Kde to všetko zmizlo? Nechcelo sa jej veriť, že by sa tak zmenil za tých pár mesiacov čo bola preč. Alebo to bola len jej predstava o Petrovi a on bol pritom úplne iný?
Jedna vec je mať jednorázový sex s niekým po večierku, a druhá vec je, plánovať si založiť novú rodinu a odísť od nich. Snažila sa to úplne vytesniť z hlavy. Toto predsa nemôže byť jej Peter. Ten bol predsa len jej, a nikoho iného, a nikdy by ju nepodviedol. Povedala si, že nech sa deje čo chce, musí fungovať ďalej. Nemôže sa tu zložiť pred deťmi. Čo by si sami počali, keby sa zrútila. Lebo tak sa presne cítila, ako keby sa jej zrútil celý svet. Keby ich len tak nechala, roztrhajú ju na franforce.
Išla za Peťom aj za Emkou, aby im skontrolovala úlohy. Boli to fakt super deti. Už mali všetko hotové. Preto im pustila telku, aby si pred spaním pozreli, čo chcú. „Ahoj drahá, ako sa máš? Môžeme si zajtra zavolať na skype? potrebujem s tebou hovoriť. Hocikedy, kým budú deti v škole, ozvi sa mi. Vybavené. Dnešok si nechá pre seba, aby to strávila. Alebo aby sa zamyslela nad tým, kde spravila chybu. Ako sa jej to mohlo stať? Veď sa o seba starala, bola vždy upravená a dobre oblečená. Stíhala aj rodinu aj domácnosť. Čo spravila zle?
Keby sa o seba prestala starať, tak možno. Alebo keby sa odcudzili, že by už žili vedľa seba len ako dvaja cudzinci. Tak vtedy možno. Ale aj počas jeho návštevy tu sa predsa nesprával, ako keby boli cudzincami. Riešili problémy. A riešili ich spolu. Tak, ako vždy. Stále sa jeden s druhým radili, o všetkom. A teraz sa nemá s kým poradiť. Musí riešiť budúcnosť, financie.
Išla uložiť deti spať a aj sama si ľahla. Síce sa dlho prehadzovala na posteli, ale stále si opakovala že ráno je múdrejšie večera. Veď život sa nezastaví len kvôli tomu, že sa jej niečo stalo. Život ide ďalej. Slnko neprestane vychádzať len preto, že ona na neho nemá chuť. Preto si povedala, že odteraz bude robiť všetko tak, ako vždy chcela, hoci niektoré veci dosť odkladala. Na vhodnejší čas, alebo lepšiu príležitosť.
Nový začiatok
Teraz si sama pre seba sľúbila, že si urobí make-up aj vlasy vždy ráno, bez ohľadu na to, či má niekde ísť alebo nie. Každé ráno si bude privstávať, aby si mohla zaplávať. Veď tu mala more pod nosom. A nevyužívala ho tak, ako by mohla. Zväčša preto, že sa jej nechcelo potom upravovať, umývať stále vlasy od slanej vody, atď. Ale teraz sa v nej niečo zmenilo. Povedala si, že jej to stojí za tú námahu, aby sa cítila lepšie. Trochu pohybu jej nezaškodí, a voda je aj ráno úžasne teplá. Ďalším prínosom, nie nezanedbateľným, bolo udržiavanie super postavy. Presne tak, už má plán. Začne hneď zajtra ráno. Nastavila si budík o niečo skôr, aby všetko stihla ako si predstavovala.
Ráno vstala podľa plánu. Bolo nádherné ráno. Ani stopy po včerajšom smútku. S radosťou si obliekla plavky a išla si zaplávať. Voda bola na prvý pocit trochu studená, ale keď tam chvíľu stála zdalo sa jej že sa otepľuje. Nechcela to naťahovať, a tak skočila dnu. Voda obalila celé jej telo. Bol to príjemný pocit. Sústredila sa len na zaberanie rukami a nohami a na svoj dych. Plávala až dovtedy, kým nezačala cítiť že už nevládze. Ale keď vyšla zo sprchy, cítila sa úplne úžasne. Bola priam nabitá energiou. Prečo to vlastne nerobila skôr? Asi preto, že nebola prinútená.
Teraz si uvedomovala, že sa tento pobyt môže kedykoľvek skončiť. Keď si Katarína začne niečo nárokovať, niečo viac ako len Petra, môže ich predsa úplne odstrihnúť. Potom si takýto prepych nebude môcť dovoliť. Práve jej niečo napadlo. Tá fyzická aktivita má ale benefity, na nezaplatenie. Prečo jej to nenapadlo skôr? Hľadanie miesta na prenájom nechá na realitného makléra, a sama sa bude aktívne venovať prieskumu trhu.
Kým budú deti v škole, napečie nejaké vzorkové muffiny a cupcaky, a ráno ich porozdáva pred školou. A hneď uvidí reakciu, ako sa budú ľudia, hlavne mamičky, tváriť. Odviezla deti do školy a vrátila sa domov. Pustila sa hneď do pečenia, bola plná elánu. Dokonca si na lepšiu náladu a atmosféru pustila hudbu, riadne nahlas. Ako keby bola úplná puberťáčka. Potrebovala trochu vypnúť zo statusu zodpovednej matky a manželky na dievča, ktoré vidí svet cez ružové okuliare, verí na všetko dobré a pekné. Aj na to, že všetko je možné. Pečenie jej išlo od ruky. Mala ho rada vlastne už od mala, od kedy ju mamka naučila piecť. Cesto aj plnky na cupcaky sa jej podarili, ako si predstavovala. Super.
Napadlo ju, že by mohla na skúšku ponúkať aj niečo iné, niečo typicky slovenské. O pár mesiacov budú Vianoce, možno medovníky alebo záviny z kysnutého cesta. Taký orechovník alebo makovník by neboli zlé. Ale asi by to bol pre Američanov príliš veľký šok. Asi ich treba na to pripraviť postupne. Možno ešte skôr osie hniezda, to by bolo pre nich asi na výzor aj chuť stráviteľnejšie.
„Ahoj Lucka, tak o čo ide? „Ahoj Simi, ani neviem ako ti to povedať. A už neviem ani či vlastne chcem, vŕtať sa v tom zase. „No predstav si, môj Peter. Lucia sa musela zasmiať, nahlas. Presne to trafila. Simona sa nikdy s ničím nepiplala. „Super si ju trafila. „Tak to som rada, ale aj tak tomu nemôžem uveriť. Tvoj Peter je predsa typom vzorového muža, nie? „Bol, presne tak. Ale vidíš, že sa to zmenilo. Stačilo, že sme sem s deťmi odišli a už je tu problém.“ Nadýchla sa, potrebovala novú dávku kyslíka, aby to dokázala Simone vyklopiť. „No to je hrozné. Ako to mohol? Ako to zvládaš?
„Tak to tiež neviem. Veď teraz bol tu, priznal, že na večierku sa pobozkali, ale vraj nič viac. Aj to, že to začala ona. V poslednej dobe sa preorientovala na pracháčov. Asi čakala, že si tak zabezpečí vyššiu životnú úroveň. A zrazu voláme spolu cez skype, ona stojí za ním v našom dome, a so širokým úsmevom mi hovorí, že je s ním tehotná. Super, nie? Asi sme sem nemali odchádzať. „Aj tak tomu nemôžem uveriť? Čo keď to na neho narafičila?“ opýtala sa zadumane Simona. „Zdá sa že to dáva zmysel. Veď keby ma Peter chcel podvádzať, tak predsa nečaká, kým odídeme, už by si to isto dávno zariadil inak. Veď príležitostí by na to mal dosť. Prečo práve teraz? Navyše, keď tvrdil že to neinicioval on? A nie je to väčšinou tak, že sa milenka snaží vyhnúť hnevu manželky?
„No to ja neviem, ale budeš to musieť asi zistiť. „Asi áno, ja už neviem. „Viem, že to je ťažké, ale nehľadaj v tom nejakú logiku. „To mi je jasné, ale aj tak.“ V tom ju niečo napadlo. Ale nevedela, či s tým má Simonu zaťažovať. Teraz, v jej stave. Ale nemala nikoho iného, na koho by sa mohla obrátiť s takouto prosbou. „Počuj, myslíš že by si ho mohla sledovať? Ako sa správa, alebo kam chodí, či sa stretávajú naozaj alebo s ním len manipuluje? Ale prečo by sa dal? Peter? Veď ten mal premyslené svoje konanie na tri kroky dopredu.
„Ďakujem ti, veľmi. Povedala som si, že sa nebudem ľutovať a budem žiť lepšie ako doteraz. Že sa tým nenechám zlomiť. „Úplne, je mi to jasné. Zdalo sa mi podozrivé, že by si to nechala len tak. „Myslíš? Asi máš pravdu! Nemôžem sa teraz zrútiť ani kvôli sebe, a už vôbec nie kvôli deťom. Možno je aj dobre, že sme preč, že sa nás to tak nedotýka. „Vidíš, takto sa mi páčiš. Vo všetkom zlom treba vidieť aj niečo dobré.
„Ďakujem Simi, aj ja teba. A ďakujem za pomoc. Vybavené. Aspoň nateraz. Musí jej stačiť, že to Simona preverí. Aj tak nemôže nič iné robiť. Nemôže tu predsa nechať deti a ísť sama Petra špehovať. Preto sa musí sústrediť na pekáreň.
Katarína Baginová: Manželská kríza. Ako ju prežiť a vyťažiť z nej?
tags: #ona #nema #rada #pecenie #translation #english
