Otrhávanie listov na rajčinách: Kedy a prečo?

Pestovanie paradajok je pre mnohých vášňou aj výzvou, a preto je dôležité venovať pozornosť detailom, ktoré ovplyvňujú ich chuť a kvalitu. Jedným z týchto detailov je aj otrhávanie listov. Skúsení záhradkári vedia, že odstraňovanie prebytočných listov z paradajok nie je len estetický zákrok, ale aj dôležitá agrotechnická technika, ktorá môže výrazne ovplyvniť úrodu.

Medzi záhradkármi koluje množstvo názorov o tom, koľko listov na paradajkách ponechať a či je vôbec vhodné „vyholiť“ ich z dôvodu rýchlejšieho dozrievania plodov. Zaužívaná povesť, že ich prináša dážď, platí len do istej miery.

Vylamovanie zálistkov je jednou z typických činností, ako usmerniť rast paradajok a presmerovať ich energiu do tvorby plodov. Pri bližšom pohľade na paradajku je vidieť, že v malom priestore medzi listom a stonkou vyrastá nenápadný výhonok. Vylamovanie drobných výhonov v pazuchách hlavných listov je preto jedným zo základných krokov v starostlivosti o paradajky.

Čo by sa stalo, ak by ste výhony rastúce v pazuchách listov ponechali? Tieto výhony odoberajú energiu a živiny, ktorú by hlavná stonka presmerovala do tvorby plodov.

Vylamovanie zálistkov, ktoré rastú v pazuchách hlavných listov, má význam predovšetkým pre tzv. tyčkové alebo kolíkové rajčiny. Celkom iné je to v prípade kríčkových odrôd paradajok, ktoré vyväzovanie ani vylamovanie zálistkov nepotrebujú.

Medzi odrodami paradajok sú veľké rozdiely nielen pri pohľade na tvar, farbu či chuť plodov, ale aj v stavbe samotnej rastliny.

Počas júla môžeme konečne vidieť prvé výsledky nášho niekoľkomesačného úsilia o bohatú a zdravú domácu úrodu. Práve rajčiny sú tými plodmi, ktoré sa v našich záhradách objavujú najčastejšie. Existuje však nejaká možnosť, ako im doslova v cieľovej rovinke pomôcť k ešte vyššej úrode? Odpoveď znie, áno! Pestovateľ Ivan Rajník poradil jednoduchý krok, ako na to!

Prečo otrhávať listy na rajčinách?

Otrhávanie spodných listov rajčiakov má viacero praktických a aj vcelku logických dôvodov.

Prevencia plesní

Rajčiaky, alebo ak chcete paradajky, sú vcelku odolný zeleninový druh, hlavne, ak si odmyslíme náchylnosť na pleseň zemiakovú. Tá sa objavuje každý rok v menšej či väčšej miere, no oveľa vyššia pravdepodobnosť, že napadne práve váš porast s paradajkami je, ak je prehustený. K usídleniu sa na rastline hube pomáha aj dotyk listov s pôdou. A to máme hneď minimálne dva dôvody, prečo listy rajčiakov vylomiť.

Prúdenie vzduchu

Nech sa jedná o ovocný strom či papriku, alebo spomínaný rajčiak, vždy je dôležité prúdenie vzduchu. Ten listy zbavuje nadmernej vlhkosti, ktorá v prípade paradajok hrá do karát spóram plesne zemiakovej. Takže otrhanie listov je aj z tohto hľadiska nanajvýš namieste.

Prístup svetla

Všetci dobre vieme, že cukry sa v plodoch tvoria aj vďaka dostatočnému prístupu slnečných lúčov. Preto je aj z tohto hľadiska vylomenie listov nanajvýš žiaduce. Okrem toho prospeje aj peknému vyfarbeniu pokožka plodov.

Vyššia úroda a kvalita

Odstránením spodných listov rastlina smeruje viac energie do rastu a vyzrievania plodov namiesto produkcie zbytočnej zelenej hmoty. Výsledkom býva vyššia úroda aj kvalita paradajok.

Kedy začať s odstraňovaním spodných listov paradajok

Prvé listy môžete odstrániť už pri výsadbe, keď sa náhodou stalo, že je priesada prerastená a potrebujete ju vysadiť výrazne hlbšie, respektíve ohnúť vo výsadbovej jame. Odlomiť môžete aj spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, prípadne začínajú žltnúť. Väčšinou je to tak zhruba po troch týždňoch po vysadení.

V sezóne, v závisloti na termíne výsadby, počasí a rýchlosti rastu, vylamujte spodné listy koncom júna až začiatkom júla. Spravidla, keď už sú plody vyvinuté a začínajú sa vyfarbovať. Vylomte však len listy pod súplodím, nie nad ním. Takto pokračujte počas celej pestovateľskej sezóny.

Odlistenie je vhodné robiť s rozumom, najmä pri napadnutých alebo starých spodných listoch, ktoré bránia cirkulácii vzduchu, šíria hubové ochorenia alebo prekážajú zálievke. No nikdy by ste nemali odstrániť všetky listy a už vôbec nie naraz, aby ste neohrozili ochranu plodov pred úpalom.

S čistým svedomím môžete odstrániť spodné listy, ktoré prekážajú pri polievaní a sú často zmáčané a od blata. Práve od nich sa začínajú šíriť nebezpečné hubové ochorenia. Listy však majú pre paradajky veľký význam.

V žiadnom prípade neodstraňujte spodné listy vtedy, ak ste rastlinu práve presadili - odstránením spodných listov by ste mohli úplne narušiť adaptačný proces na novom stanovisku. Na novom mieste nechajte rastlinu minimálne 10 dní a s odstraňovaním spodných listov začnite opatrne.

Okrem týchto výhonkov je zvykom odstraňovať na paradajkách aj veľké listy. Potrebujú viac vzduchu. Veľké listy sú prekážkou pre cirkuláciu vzduchu. Paradajky sú vo fáze zretia a dozrievania plodov omnoho náročnejšie na prísun kyslíka a keď sa k nim nedostáva tak, ako potrebujú, spomalí sa aj proces odparovania vlhkosti, ktorý je jedným z hlavných príčin vzniku hubových infekcií vrátane nebezpečnej „plesne zemiakovej - Phytophthore“, ktorá vám spoľahlivo zlikviduje celú úrodu.

Keď uvidíte, že sa na listoch objavili žlté škvrny, musia byť čo najskôr odstránené bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na spodku alebo vyššie na rastline - spravidla sa však najskôr objavujú tam, kde je menej vzdychu a viac vlhkosti čiže najnižšie.

Okrem odstránenie spodných listov (aj tých zdravých) a listov, ktoré vykazujú známky napadnutia infekciou, odstráňte aj všetky suché, zvädnuté prípadne poškodené listy, ktoré rastlinu celkom zbytočne vyčerpávajú. Je potrebné dodať, že rastline môžu vädnúť listy aj z dôvodu, že už ich jednoducho nepotrebuje. Takéto listy však treba čím skôr odstrániť, pretože sú doslova vstupnou bránou pre infekcie. Nezabudnite, že listy, ktoré sa permanentne dotýkajú zeme sú rovnakým rizikom pre rastlinu.

Spodné listy sú najnáchylnejšie k poškodeniu. Počas zalievania alebo pod vlastnej váhy sa spodné listy ľahko zlomia, poškodia, alebo sa jednoducho až príliš skláňajú k zemi. Takto dochádza k rozpadu zeleného tkaniva a priestor pre vstup chorôb a infekcií, ktoré sa cez listy pomaly vyšplhajú na rastlinu.

Prečo je potrebné spodné listy odstrániť:

• Rastlina je vzdušnejšia - doslova ju otvoríte prísunu kyslíka, stimulujete správne odparovaniu vlhkosti a budete tak paradajky chrániť pred vznikom chorôb, ktorým sa obzvlášť darí v teplom, vlhkom a hustom poraste.
• Znížite vegetatívnu hmotnosť rastliny, ktorá počas dozrievania plodov skôr prekáža ako pomáha.
• Znížite spotrebu živín pre zelené časti rastliny a spôsobíte presmerovanie energie k tvorbe a dozrievaniu plodov.

Ako na to správne?

Vylamovanie zálistkov na paradajkách vykonávajte pravidelne. Zálistky rastúce v pazuchách vylamujte približne vo veľkosti 3 - 5 cm kolmo na smer rastu. Mladé výhonky vylomíte jednoducho - aj pomocou nechtov. Kúsok výhonku ponechajte v pazuche (cca 1 - 2 cm). Ak nejaký výhonok prehliadnete a budete ho chcieť odstrániť neskôr, postupujte opatrne a na pomoc si vezmite ostré a čisté nožnice.

Pred začiatkom odstraňovania listov skontroluje pozorne všetky listy. Ak napríklad chcete odstrániť spodné listy preto, že začali žltnúť a chradnúť, je pravdepodobné, že infekcia sa dostala aj na vyššie rady listov - dôkladne ich skontrolujte a najskôr odstráňte vždy nakazené listy.

Minimum, čo môžete pre rastlinku spraviť je odstrániť spodné listy na severnej spodnej strane. Tieto listy sú takmer neustále v tieni a minimálne sa podieľajú na procese fotosyntézy. S odstraňovaním listov sa netreba ponáhľať a radšej to robte postupne, ako nárazovo. Odporúčam najskôr odstrániť najspodnejšiu dvojicu listov, počkať 2-3 dni a odstrániť ďalšiu dvojicu.

Listy odrežte ostrým nožom tak, aby rana bola čo najmenšia. Urobte tak počas slnečného dňa v ranných hodinách. Rana sa tak omnoho rýchlejšie zacelí a predídete riziku infekcie. Pozor, aby ste neodstránili až príliš veľa listov - maximálne to urobte 2 c týždenne s tým, že na jeden krát odstránite 2 - maximálne 3 listy.

Vylamovanie zálistkov je jednou z typických činností, ako usmerniť rast paradajok a presmerovať ich energiu do tvorby plodov. Vylamovanie zálistkov na paradajkách vykonávajte pravidelne. Zálistky rastúce v pazuchách vylamujte približne vo veľkosti 3 - 5 cm kolmo na smer rastu. Mladé výhonky vylomíte jednoducho - aj pomocou nechtov. Kúsok výhonku ponechajte v pazuche (cca 1 - 2 cm). Ak nejaký výhonok prehliadnete a budete ho chcieť odstrániť neskôr, postupujte opatrne a na pomoc si vezmite ostré a čisté nožnice.

Bočné výhonky na paradajkách sa objavujú v „pazuche“ medzi stonkou a vetvičkou rastliny. Vyštipovanie týchto bočných výhonkov s odporúča hlavne pri paradajkách pestovaných s oporou. Hlavným dôvodom prečo tieto výrastky odstraňujeme je to, že nová stonka súperí o živiny s hlavným kmienkom rastliny.

Ak necháte výhonky rásť, vaša rastlina môže mať viac plodov, ale paradajky budú menšie a rastlina bude prerastená, čo pri kolíkových paradajkách nie je vhodné. Odstraňovanie bočných výhonov vaše rastliny zosilní a budú krajšie. Odstránenie týchto výhonkov zlepšuje prúdenie vzduchu a pomáha zamedzovať šíreniu chorôb, listy po daždi rýchlejšie schnú, takže sú menej náchylné na plesne a iné neduhy, ktorým sa dobre darí pri dlhodobej vlhkosti. Uľahčuje tiež spozorovanie škodcov, ktorí sa ľahko maskujú v hustom poraste listov.

Paradajky sa podľa druhov rozdeľujú na hybridné a pôvodné odrody. Pretože pôvodné druhy môžu dorastať do veľkých rozmerov a rastliny môžu byť extrémne veľké a budú produkovať paradajky celú sezónu, je vhodné výhonky odstraňovať. Ak necháte všetky bočné výhonky rásť, môžu sa dostať mimo kontroly a priveľmi sa rozrásť. Stanú sa tak ťažkými a začnú padať.

Nezabúdajte však, že ak odstránite všetky výhonky, rastlina bude kompaktnejšia a prinesie počas sezóny menej paradajok, ale zvyčajne s väčšími a krajšími plodmi. Naproti tomu hybridné odrody rajčiakov skoro vôbec nevyžadujú vylamovanie výhonkov. Tieto rastliny paradajok sú prirodzene kompaktnejšie a sú geneticky naprogramované tak, aby dosiahli určitú výšku a prestali rásť.

Čím skôr budete bočné výhonky odstraňovať, tým to bude jednoduchšie. Malé listy a stonky dlhé 5 - 10 cm môžete odstraňovať prstami. Prerezávanie sa môže uskutočňovať počas celého vegetačného obdobia. V čase výsadby odstráňte spodné listy a stonku zasaďte hlboko do pôdy. Počas vegetačného obdobia, odstraňujte listové výhonky pod prvým klastrom plodov, aby nespomaľovali ich vývoj. Odstraňovanie spodných listov rastliny tiež pomáha predchádzať chorobám prenášanými pôdou. Odstraňovanie listov a stoniek neskoro v sezóne je závod na dozrievanie ovocia s prvým mrazom.

Asi 4 týždne pred očakávaným prvým mrazom vo vašej oblasti odstráňte rastúci hrot každej hlavnej stonky. Rez paradajok je skôr pokusom a omylom ako zaručeným riešením, takže sa na to pozerajte ako na vzdelávací zážitok. Pri prvom rezaní urobte radšej menej ako viac.

Jednoducho: Rukou si pridržte rastlinu a druhou za pomoci palca vyštipnite bočný výhonok. Bočný výhonok, ktorý vyštipnete z rastliny rajčiaka, nemusíte hneď vyhodiť do kompostu. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky sa samozrejme nezjavia ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody. Vzhľadom na to, že nová rastlina vznikne vegetatívnym spôsobom rozmnožovania, nemusíte sa obávať odchýlky od vlastností materskej rastliny. Rastlinku s novými korienkami postačí opäť zasadiť do záhrady.

Pozor však na to, že vylamovanie sa týka iba tyčkových odrôd. Paradajky kríčkových odrôd kvitnú a plodia predovšetkým na krátkych postranných výhonoch, ktoré sa preto nevylamujú.

Starostlivosť o paradajky počas pestovania

Okrem otrhávania listov je dôležité venovať pozornosť aj ďalším aspektom starostlivosti o paradajky:

Výsadba priesad:

V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Riadime sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.

Polievanie:

V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používame vlažnú vodu. Počas horúcich letných dní sa treba vyhýbať polievaniu paradajok v najhorúcejších hodinách. Namiesto toho zalievajte skoro ráno alebo neskoro večer, keď je slnko slabšie. Paradajky potrebujú mať zálievku pravidelnú a obzvlášť to platí počas horúceho a suchého počasia. V priemere ich polievajte raz za 2 - 3 dni, prípadne aj denne, ak je pôda suchá.

Okopávanie:

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Prihnojovanie:

Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Robíme z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustíme v 10 litroch vody. Necháme to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčame raz za 10 dní.

Ochrana pred plesňami:

V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesňam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou.

Vylamovanie bočných výhonkov:

Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím. Postranné výhony ktoré počas rastu rašia z „pazúch“ listov rastlinu zbytočne vysiľujú a zahusťujú - ak by ste ich neodstraňovali, bude náchylná k napadnutiu plesňou a prinesie oveľa menšiu úrodu. Výhony, zvané zálistky je potrebné pravidelne odstraňovať - najlepšie vylamovať, kým sú čo najmenšie.

Trhanie listov:

Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Kontrola zdravotného stavu:

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas.

Faktory ovplyvňujúce chuť paradajok

Chuť paradajok ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré má záhradkár do veľkej miery pod kontrolou:

• Odroda: Rôzne odrody paradajok produkujú plody s rôznou sladkosťou v dôsledku rozdielneho obsahu cukrov a organických kyselín. Preto je výber správnej odrody prvým krokom k dosiahnutiu požadovanej chuti.
• Načasovanie výsadby a zberu: Paradajky by sa mali zasadiť čo najskôr, ak to počasie dovolí, čím sa predĺži vegetačné obdobie a zlepší chuť plodov. V ideálnom prípade by sa mali nechať na kríkoch pokojne zhnednúť.
• Úrodnosť pôdy: Pôdne podmienky majú veľký vplyv na chuť paradajok. Keďže sú to nenásytné rastliny, potrebujú výdatnú pôdu bohatú na živiny. Dôležitá je správna príprava pôdy na pestovanie aj prihnojovanie kríkov počas celej sezóny. Odporúča sa používať hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov a zároveň podporujú tvorbu cukrov v plodoch, čo vedie k lepšej chuti paradajok. Pre tých, ktorí preferujú prírodné metódy pestovania, sú organické hnojivá vynikajúcou voľbou.
• Zalievanie: Príliš často zalievané paradajky sú vodnaté a menej sladké. Dôležité je nájsť správnu rovnováhu a zalievať ich pravidelne, ale s mierou.
• Počasie: Počasie má veľký vplyv na chuť paradajok. Ak je nedostatok slnečného svitu, chladno a časté zrážky, plody budú menej sladké.

Praskanie paradajok - problém a riešenia

Praskanie paradajok je problém, ktorý vie potrápiť aj skúsených pestovateľov. Stačí pár dní horúčav, prudký dážď alebo nepravidelná zálievka a na šupke sa objavia trhliny, ktoré ohrozujú nielen vzhľad, ale aj kvalitu úrody.

Príčiny praskania paradajok

• Nerovnomerná zálievka: Najčastejšou príčinou praskania je náhly príjem veľkého množstva vody po období sucha. Rastlina sa snaží rýchlo nasať vlahu a plody ju absorbujú rýchlejšie, než dokáže šupka expandovať.
• Výkyvy teplôt: Veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami spôsobujú, že rastlina striedavo zadržiava a uvoľňuje vodu.
• Odroda: Niektoré odrody paradajok sú na praskanie náchylnejšie ako iné, napríklad mäsité odrody ako Oxheart či Tornádo.
• Nedostatok vápnika: Nedostatok vápnika v pôde alebo jeho zlá dostupnosť pre rastlinu oslabuje bunkové steny plodov.
• Prudký dážď: Prudký a výdatný dážď, najmä ak mu predchádzalo suché a horúce počasie, môže spôsobiť praskanie paradajok.

Ako zabrániť praskaniu paradajok

• Pravidelná zálievka: Kľúčom k prevencii praskania je pravidelná a rovnomerná zálievka. Pôdu udržujte stále mierne vlhkú, ale nie premokrenú. Zalievajte priamo ku koreňom, ideálne ráno.
• Mulčovanie: Vrstva mulču (slama, posekaná tráva) pomáha udržiavať stálu vlhkosť v pôde a zabraňuje jej rýchlemu vysychaniu.
• Výber odrody: Ak pestujete paradajky v oblasti s častými výkyvmi počasia, vyberte si odrody, ktoré sú odolnejšie voči praskaniu.
• Dostatočné hnojenie: Zabezpečte rastlinám dostatok vápnika. Môžete použiť hnojivá s obsahom vápnika alebo pridať do pôdy mletý vápenec.
• Ochrana pred dažďom: Ak je to možné, chráňte paradajky pred prudkým dažďom pomocou fóliovníka alebo prístrešku.

Tabuľka: Prehľad starostlivosti o paradajky

tags: #otrhavanie #listov #na #rajciny #kedy

Populárne príspevky:

• Overené recepty na guláš
• Recepty na výborné narodeninové torty
• Recepty na pečené zemiaky
• Recept na Klinčekový Olej
• Liečivé účinky galgantu