Športové úspechy Tatrana Prešov, spomienky na legendy a kvalitné produkty farmy Ďurďové
Futbalisti Tatrana Agro Prešov sa po piaty raz vrátili medzi prvoligovú futbalovú elitu a treba povedať, že úspešne. Boju o záchranu sa celkom bezpečne vyhli a to treba považovať za dobrý vklad do ich najbližšej futbalovej budúcnosti. Ich tréner Štefan Nadzam je vcelku spokojný.
O lige i svojom tíme hovorí: „Liga mala len priemernú úroveň, veď do každého mužstva prišlo pomerne veľa mladých hráčov, medzi nimi aj niekoľko skutočne veľkých talentov, no vo všeobecnosti citeľne chýbali osobnosti. Myslím si, že len málo futbalistov si udržalo vysokú výkonnosť celý rok a týka sa to i mojich zverencov. Nováčik to nemá v súťaži nikdy ľahké a toto staré pravidlo platilo pre mňa i kolektív. Napriek určitým problémom sa nám vytýčený cieľ podarilo splniť. Som rád, že sme sa presadili konštruktívnou hrou a že sme zanechali dobrý dojem aj na ihriskách súperov, kde nám často utiekol bod či dva v posledných chvíľach. Vydarilo sa nám viacero stretnutí, ktoré mali celkom slušnú prvoligovú úroveň. Za najhodnotnejšie považujem zápasy s Bohemiansom, Slaviou, vo Vítkoviciach, doma potom s Chebom a Hradcom Králové. Spokojný som nebol po domácom stretnutí s Ostravou, Olomoucom a najmä po tom, čo sme ukázali v Nitre.
Základ našej výkonnosti bol v kolektívnom poňatí, veď nám chýbala výrazná osobnosť, dirigent, ktorý by dokázal v rozhodujúcich momentoch usmerniť spoluhráčov a zobrať na svoje ramená najväčší diel zodpovednosti. Potrápili nás troška aj zranenia, ktoré zabránili Špakovi, Vytykačovi, Skalkovi, Š. Tóthovi a Gombárovi ešte viac presadiť sa. Nemalé problémy sme mali s brankármi. V zime odišiel Bernády, Seman bol na operácii, a tak zostal len Vrábeľ. Na to, že nemal žiadne ligové skúsenosti obstál dobre. Napokon, celá obrana, napriek inkasovaným gólom, bola našou najsilnejšou formáciou. Ideálna zostava, v ktorej sme však na jar prakticky nehrali, je takáto: Vrábeľ - Vidumský, Olefirenko, Štefan - Bajtoš, Džubara, Čmilanský, Š. Tóth - J. Daňko, Vytykač, Prusák.“
Vcelku spokojnú hladinu prešovského futbalu rozvíril v posledných dňoch ohlásený odchod Vytykača do Turecka, no i napriek tomu si v centre Šariša postavili kompetentní do budúcej sezóny ešte vyššie ciele. Tréner Štefan Nadzam podpísal zmluvu na ďalšie dva roky a tento fakt potvrdzuje skutočnosť, že s renesanciou svojho futbalu to Prešov myslí vážne.
Vysoká prehra v Prahe spôsobila, že priaznivci Tatrana a najmä jeho tréner Štefan Nadzam s napätím a určitými obavami o výsledok očakávali súboj svojho mužstva s ligovým nováčikom z Trnavy. Pokus o nápravu pošramotenej reputácie sa nevydaril. Domáca premiéra potvrdila, že Prešovčania zatiaľ len hľadajú minuloročnú dobrú formu a potrebnú futbalovú pohodu. V mužstve citeľne chýba strelec typu Vytykača, ktorý by dokázal premeniť aspoň niektoré z množstva čistých gólových príležitostí, ktoré si mužstvo v nedeľu večer pod 2 rozsvietenými reflektormi vypracovalo.
Stretnutie s poznámkovým blokom v ruke pozorne sledoval aj bývalý jedenásťnásobný čs. reprezentant, hráč Tatrana a pražskej Slavie, Pavol Biroš, v súčasnosti člen výkonného výboru Tatrana, ktorého sme bezprostredne po skončení zápasu požiadali o názor na celkový priebeh tohto zápolenia.
„Videli sme pomerne dobrý futbal, o ktorý sa zaslúžil predovšetkým domáci tím. Oceňujem nasadenie, elán, bojovnosť a chuť do hry, ktoré sa prejavili v radoch nášho mužstva. Hráči si vypracovali celý rad gólových príležitostí. Šance, aké mali Prusák, J. Daňko, Tóth a Žitkov sa na ligovom trávniku musia premeniť. Veľmi sme chceli a potrebovali vyhrať. Azda v prílišnom úsilí rýchle streliť gól vznikla nervozita a z nej pramenila aj nepresnosť. Hralo sa polovici súpera. Ten bol pod veľkým tlakom, ale futbalová šťastena bola tentoraz jednoznačne na jeho strane. Lopta dvakrát skončila na brvne, veľa striel len tesne minulo cieľ a brankár Praj mal výnimočný deň. Som presvedčený, že keby v úvode zápasu z množstva vyložených príležitostí útočníci využili aspoň jednu, stretnutie by sa vyvíjalo inak a určite by skončilo zaslúženým víťazstvom Tatrana.“
Bod však získal súper a diváci odchádzali nespokojní. Čo možno, podľa vášho názoru, Prešovčanom vyčítať? „Predovšetkým slabšiu koncentráciu a dôslednosť v ofenzívnej činnosti. Ďalej nedostatočný rozhľad a slabšiu orientáciu v pokutovom území súpera a najmä využívanie chýb, ktorých sa obrana hosťujúceho mužstva dopúšťala. Domnievam sa, že sme mali hrať viac po zemi, lebo vzdušné súboje vyhrávali hostia. Hráčom by som vytkol aj slabšiu hru po krídlach. Prebíjanie sa stredom ihriska stálo našich útočníkov veľa síl, ktoré chýbali v záverečnej fáze. Navyše - niektorí jednotlivci sa chceli blysnúť individuálnymi akciami, po ktorých zväčša stratili loptu. A to bola voda na mlyn hostí.“
Ako hodnotíte hru ligového nováčika? „Hral veľmi disciplinovane v obrane. V ofenzíve neukázal takmer nič. Trnava prekvapila dobrým pohybom, bojovnosťou a taktickou disciplínou. Ak mám však hodnotiť celkový výkon, ktorý súper predviedol, tak veľké nádeje na úspešné výsledky na súperových ihriskách mu nedávam.“
Tretí triumfálny návrat Tatrana do ligovej súťaže sa vydaril nad očakávanie. Pod prešovskými reflektormi 17. 8. 1977 privítal nováčik majstra republiky Duklu Praha. V hľadisku bolo 20 000 divákov, ktorí videli štyri prekrásne góly v bráne Dukly. Ich autormi boli Majerník 2, Bubenko a Šálka.
Výraznou postavou prešovského futbalu v sedemdesiatych rokoch bol bývalý reprezentant a dlhoročný kapitán Tatrana Igor Novák, ktorý v súčasnosti pôsobí ako asistent trénera v prvoligovom mužstve. „Počas pôsobenia v Tatrane som prežil úspechy, ale aj veľké pády a prehry. Napriek tomu to bola pre mňa veľmi krásna futbalová etapa. V tých časoch sa v Prešove vystriedalo mnoho trénerov a hráčov. Takmer na všetkých si veľmi rád spomínam. Prvoligový dres som obliekol v apríli 1970 na ostravskej pôde. Vybojovali sme cenný bod, mne sa darilo a získal som pevné miesto v zostave. Tvrdý tréning, túžba byť lepší a získať úspech zrejme rozhodli, že už v októbri 1972 v Prahe som obliekol reprezentačný dres v stretnutí s Holandskom. Prehrali sme 1:2, ale pre mňa to bol veľký celoživotný zážitok a zároveň aj uznanie za všetko, čo som futbalu venoval. Záver aktívnej činnosti sa mi nevydaril. Po deviatich rokoch pôsobenia v Tatrane som v júni 1979, keď sme vypadli z najvyššej súťaže, odišiel z Prahy. Dres Bohemiansu mi ostal len krátkou spomienkou, lebo vážne zranenie znamenalo koniec hráčskej kariéry. Lopte som však verný ako tréner.“
Vstup do ligovej odvety sa v Prešove nevydaril. Odhodlania produkovať kvalitnejší futbal, ktoré zaznievali pred ligovou premiérou, ani jedno mužstvo nepotvrdilo. Všetko zostalo len pri očakávaniach. Aj tréner Interu Jozef Adamec, ktorý síce neprekročil priestor vyhradený pred lavičkou, pokračoval v tradícii. Poznámky smerom k postrannému i hlavnému rozhodcovi, ostré usmerňovanie hráčov a prejavovaná nespokojnosť s ich hrou boli opäť dominujúce. Na tlačovej besede však z jeho strany veľa slov neodznelo. Bol príliš odmeraný až stručný. Stretnutie zhodnotil takto: „Hrali sme zle, súper dobre.“ Na ďalšie otázky nereagoval, v závere však dodal, že s výsledkom nie je spokojný. Nuž čo, možno čakal dva body, ale zabudol ako bývalý vynikajúci strelec, že bez gólu sa zatiaľ víťazstvo nikde nezrodilo. Kto čakal, že Adamec s príchodom jari bude ústretovejší, zostal sklamaný. Žiaľ, tomuto sympatickému mužovi zatiaľ frak trénera džentlmena nesvedčí.
Po vzore svojho kolegu bol skúpy na slovo aj domáci kormidelník Igor Novák. Lakonicky konštatoval: „Nevyužili sme početnú prevahu a ani šance. Obrana súpera hrala dobre, nie som spokojný s výsledkom.“ To bolo všetko. Na diváka, ktorý prichádza do hľadísk za zábavou a potešením, si nikto ani len nespomenul. Hráči za amatérsky výkon dostanú profesionálne odmeny a všetci budeme čakať, čo prinesie ďalšie kolo.
Prešovský hokej sa dostal do mimoriadne zložitej situácie a prežíva azda svoju najväčšiu krízu. Pritom tento šport má v meste nielen veľmi bohatú tradíciu, ale aj veľký počet priaznivcov. Do telovýchovnej kroniky sa zapísal už v roku 1928. Vtedy takmer zo dňa na deň vznikli dva hokejové oddiely. Jeden pri robotníckom športovom klube SNAHA a druhý pri športovom klube PTVE. Postupne si Prešov vybojoval pevné a dôstojné miesto v slovenskom hokeji. Dlhé roky patril medzi každoročných finalistov majstrovstiev Slovenska a medzi úspešných účastníkov rôznych turnajov.
Po 2. svetovej vojne práve v Prešove otvorili tretí štadión na Slovensku s umelou ľadovou plochou. Najkrajšie spomienky ostali na časy, keď prešovský dres obliekali hokejisti, akými boli Biháry, Olejník, Srnka, Meško, Semeši, ale aj L. Pavlovič, Pivovarník a ďalší. Obrat k lepšiemu sa očakával v roku 1967, keď do užívania odovzdali modernú halu. Jej veľkolepým krstom sa stali nezabudnuteľné juniorské majstrovstvá Európy v roku 1970. Ukázalo sa, že ani nová hala nebola spásonosnou injekciou. Hokejisti síce zmobilizovali sily, postúpili do národnej ligy, ale ich účinkovanie v tejto súťaži charakterizovali postupy a vzápätí pády. Na sklonku 80. rokov sa situácia stabilizovala a TJ ZPA Prešov sa stala dôstojným partnerom pre najlepšie slovenské mužstvá.
Uplynulá sezóna však priniesla veľa problémov a starostí, ktoré vyvrcholili v jej závere. Riešenia sa zbytočne odkladali. Privatizácia časti podniku ZPA spôsobila, že podmienky pre život hokejistov sa zrútili ako domček z kariet. Nastali neplodné diskusie, veľa kritiky, ale žiadosti o pomoc takmer nikto neakceptoval. Ani mestské zastupiteľstvo v Prešove zatiaľ nemá jasno, kto je majiteľom zimného štadióna. Hráči sa domáhali zvolania mimoriadnej konferencie.
Po dlhých prípravách sa konečne minulý týždeň dočkali. Prišlo 42 delegátov, ktorí rozobrali súčasnú situáciu a po diskusii odvolali členov správnej rady TJ ZPA Prešov, teda telovýchovnej jednoty, ktorá vyše 25 rokov zabezpečovala činnosť hokejistov. Potom dôveru delegátov získali J. Čontofalský (stal sa prezidentom), V. Moriak, Z. Belišová, M. Staroň a V. Sedlák. Vyplynula potreba založenia nového subjektu. Po skončení valného zhromaždenia bola ustanovujúca schôdza nového HOKEJOVÉHO KLUBU PREŠOV. Účastníci zvolili za prezidenta správnej rady HK doterajšieho trénera Jozefa Frühaufa. Členom správnej rady sa stal aj J. Čontofalský a predstavitelia nových sponzorských firiem. V súčasnom období sa riešia otázky zabezpečenia letnej prípravy, ktorá zatiaľ nedostala konkrétnu podobu. Hráči majú do 24. júla dovolenky a medzitým by mali podpísať zmluvy s novým hokejovým klubom. Rieši sa post trénera, na ktorý je viac kandidátov. V metropole Šariša konečne urobili prvé rozhodujúce kroky. Záchranný pás hokejistom znamená doslova boj o záchranu tohto populárneho športu.
Raz darmo. Šport je fenomén, ktorý aj v terajšej rozdelenej spoločnosti, poznačenej nenávisťou a závisťou, dokáže ľudí zjednocovať a zbližovať. Jeho hlavní aktéri a priaznivci už neraz dokázali utvoriť prostredie vzájomnej žičlivosti, úcty a dobromyseľnosti. Takáto atmosféra zavládla tentoraz v Košiciach počas slávnostného vyhlasovania výsledkov ankety o najúspešnejších športovcov roka 2000 a uplynulého storočia na východnom Slovensku. Do spoločenského centra JUŽAN prišlo takmer dvesto pozvaných športovcov, trénerov, funkcionárov a novinárov.
Najsamprv bola pozvánka, ktorá potešila a zároveň vyvolala otázniky. Prečo akurát JA? Urobil som toľko, aby som si poctu byť medzi najlepšími zaslúžil? Pochybnosti sa stratili vo chvíli, keď dlhoročný športový komentátor Slovenskej televízie Marek Mryglot postupne, v abecednom poradí predstavoval tých, ktorí z rúk predstaviteľov našej telovýchovy, ale aj štátnej správy prevzali zaslúžené ocenenia. Na pódium prichádzali terajší aktívni športovci, ktorí v roku 2000 dosiahli najlepšie výsledky. Po nich sa predstavili bývalí reprezentanti, čo v rokoch minulých svojou hrou a výsledkami prinášali radosť a hodnotné zážitky divákom v preplnených hľadiskách. Všetci prejavili úprimnú radosť z uznania, ktorého sa im dostalo. Nechýbali slzy dojatia a vďaky. Potom prišla tá neopakovateľná chvíľa, keď v príjemnej spoločenskej atmosfére sa spomínalo na čas minulý.
V bezprostrednom kontakte úspešní športovci spolu s predstaviteľmi SZTK, medzi ktorými nechýbal jeho predseda Ján Holko, porovnávali, hodnotili a predpovedali budúcnosť našej telesnej výchovy. Starší športovci, čo s nesmiernou vďakou prijali skutočnosť že sa na nich nezabúda, pripili prvým pohárikom na bývalú slávu východoslovenského športu. Mierou vrchovatou k nej prispeli hádzanári Anton Frolo a Martin Gregor z Prešova, Igor Liba, dlhoročný československý reprezentant, ktorý najkrajšie roky prežil vo VSŽ Košice, podobne ako jeho spoluhráč Vincent Lukáč, 143-násobný reprezentant. Dobré meno šírili aj futbalisti. Laco Pavlovič, dvojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov so 164 prvoligovými gólmi. Hral za Tatran Prešov. Brankári Anton Švajlen a Stanislav Seman z Košíc sa preslávili na svetových aj olympijských podujatiach. Popredné miesto v kronike slovenského športu patrí basketbalistke Slávie VŠ Strojstav Prešov Yvette Pollákovej-Paulovičovej. V reprezentačnom drese sa predstavila na MS v roku 1971 v Brazílii a na OH v roku 1976 v Montreale. Olympijským úspechom sa mohol pochváliť Mikuláš Athanasov. Tento už 71-ročný muž v roku 1952 na OH v Helsinkách vybojoval bronzovú medailu v zápasení.
Terajšia mladá generácia tiež zaznamenala výrazné úspechy. Najmladšia z ocenených 18-ročná Katarína Valigurová zo Spišskej Novej Vsi získala v minulom roku na Svetovom pohári v kolkoch zlatú medailu. Ivan Bátory považuje za úspech tretie miesto v behu na 10 kilometrov na Svetovom pohári lyžiarov. Tento pretekár ŠKP Štrbské Pleso má pred sebou veľmi sľubnú budúcnosť. Karol Bačo, vodný pólista ŠKP Košice si mimoriadne váži svoj štart na OH v Sydney. Do rebríčka najúspešnejších sa dostali aj Richard Štochl, hádzanár, bývalý brankár ŠKP Sečovce. Peter Hlinka, futbalista, ktorý obliekal dres Tatrana Prešov, šachistka z KDV Tatrapoma Kežmarok Zuzana Hagarová a ďalší.
Manželky aj manželia najúspešnejších športovcov si tiež zaspomínali na chvíle, keď čakali na tých svojich, pokým rozhodca ukončí zápas. Už vtedy im všeličo odpustili. Robia tak aj dnes. Lebo - ako to pekne, ľudsky vyjadril jeden z organizátorov ankety Eugen Magda, popredný športový publicista: „Majstrom sa môže niečo prepáčiť!“ Bolo to vzácne stretnutie.
Usporiadatelia sa vytiahli. Pripravili hodnotný spoločenský večer. Nerešpektovali administratívne územné rozdelenie na Košický a Prešovský kraj a vyhodnotili najlepších z východného Slovenska. Posledné úsmevy, stisk dlane ...
Čarovné prostredie obce Ďurďové je tým pravým miestom pre našu farmu. Ponúkame vám kvalitné produkty z našej farmy:
Hovädzie mäso
Ponúkame hovädzie mäso vysokej akosti z vlastného chovu. Celý proces, od narodenia teliatka až po predanie mäsa do vašich rúk, máme vo vlastnej réžií.
Mäsové výrobky
Vyrábame vysoko kvalitné mäsové výrobky predovšetkým z hovädzieho mäsa, ktoré produkujeme z nami chovaného dobytku. Môžete tak vyskúšať 100% hovädziu salámu, paštétu a mnoho iných výrobkov.
Mlieko - mliečne výrobky
Mlieko a mliečne výrobky predstavujú podstatnú zložku ľudskej výživy a preto u nás rozhodne nemôžu chýbať. Naše čerstvé mlieko a mliečne výrobky obsahujú vysoký obsah bielkovín a tiež významné zložky: tuky, mliečny cukor, minerálne a esenciálne látky, vitamíny a iné.
Ryby
V ponuke nájdete čerstvých pstruhov, ktorých chováme na našej farme vo vodnej nádrži s tečúcou vodou.
tags: #otvaracie #hodiny #bartecko #maso #povazska
