Ovocie a zelenina pestované v slovenských záhradách: Druhy a tipy pre pestovanie

Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rozmanitého ovocia a zeleniny. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a úrodnej pôde si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov. Pestovanie vlastnej zeleniny je vzrušujúca a veľmi praktická činnosť.

Aj menej skúsení záhradkári vedia, že niektoré druhy zeleniny sa pestujú ľahšie, sú odolnejšie voči chorobám a škodcom a zvládajú aj občasné zabudnutie na zálievku. Na druhej strane, iné druhy si vyžadujú poctivú starostlivosť, sledovanie výskytu škodcov a dodatočnú výživu.

V tomto článku sa pozrieme na to, aké druhy zeleniny a ovocia sa na Slovensku najčastejšie pestujú a ako sa o ne správne starať.

Viac ovocia ako zeleniny

Trendy a štatistiky v pestovaní zeleniny na Slovensku

V roku 2017 bola na Slovensku zelenina pestovaná na väčšej ploche ako ovocie. Plôch so zeleninou bolo 6 400 hektárov a ovocných sadov 4 300 hektárov.

V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov.

Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny.

Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny. Vďaka technickému a technologickému vybaveniu dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta.

Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton (- 20,9 percenta) menej ako rok predtým.

Druhy zeleniny pestované na Slovensku

Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Z botanického hľadiska možno zeleninu rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu. Medzi najčastejšie pestované druhy patria:

Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel, červená kapusta, kaleráb, biela kapusta, pak choi, kel kučeravý, kel palmový a karfiol. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Listové šaláty: Hlávkový šalát, rímsky šalát, rukola, špenát, mangold, čakanka štrbáková, červená čakanka, biela čakanka, čakanka hlávková a ázijské šaláty. Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.
Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, cuketa, paradajky, paprika a baklažány. Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku.
Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina: Zemiaky, mrkva, paštrnák, zeler buľvový a reďkovka. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky.
Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa, šalotka, jarná cibuľka a medvedí cesnak. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Klíčková zelenina: Špargľa, bambusové klíčky, palmové srdce a ružičkový kel.

Rýchlo rastúca zelenina

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Medzi najrýchlejšie plodiace druhy patria:

Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
Špenát: Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorá veľmi rýchlo klíči.
Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
Hrášok: Má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája.
Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.

Pestovanie ovocia na Slovensku

Slovenskí ovocinári vypestujú za rok okolo 55 000 ton ovocia vo veľmi dobrej kvalite. Sú to približne tri štvrtiny z celkovej produkcie ovocia na Slovensku (cca 25 % vypestujeme v našich domácich záhradkách). Z roka na roka sa na Slovensku zväčšuje počet sadov so špičkovým technologickým vybavením a ochranou pred nestálym počasím.

Základný cieľ slovenského ovocinárstva je mať okolo 5 000 ha produkčných sadov a v nich dopestovať cca 200 tisíc ton kvalitného ovocia.

Nenáročná zelenina pre začiatočníkov

Kto by netúžil po záhrade plnej zeleniny, ktorá rastie takmer sama a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť? Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku.

Absolútnou kráľovnou nenáročného pestovania je reďkovka. Jednoducho zasypte semienka v dlhom páse vedľa seba. Občasná zálievka a slnečné stanovisko vám za pár týždňov prinesú chrumkavé reďkovky. Okrem toho, že hrach rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať.

Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri.

Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm. Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky.

Pestovanie v tieni

Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.

Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.

Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka.

Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Hlboký tieň vyhovuje hubám.

V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.

A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni.

Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.

Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva.

Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní.

Tipy pre úspešné pestovanie

Plánovanie: Tak, ako pri iných činnostiach aj pri pestovaní si musíte všetko starostlivo naplánovať. Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby zelenina bola. Na toto miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Rozhodnite sa, ktoré druhy zeleniny by ste chceli pestovať a nie je to len kvôli tomu, aby ste v záhradkárskom obchode nezabudli na to, aké semienka ste mali v pláne si kúpiť.
Predpestovanie: Ak už viete, že sa budete pestovaniu venovať aj naďalej, bolo by pre vás najlepšie, obstarať si skleník. Dbajte o to, aby ste nezabúdali zeleninu pravidelne polievať a sem tam jej pomôcť tým, že okolo nich prekopete pôdu a odstránite nežiadúcu burinu. Miestnosť v ktorej sa zasadené rastlinky nachádzajú by mala mať 20 - 25 °C. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.
Striedanie plodín: Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Mulčovanie: Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj.

Pestovanie v byte a na balkóne

Ak žijete v byte a nevlastníte ani hriadku v komunitných záhradách, môže sa vám zdať, že ste odkázaný na ovocie a zeleninu len zo supermarketov. Máme pre vás dobrú správu - vypestovať si vlastnú úrodu môžete aj na svojom balkóne! Sladké jahody či paradajky, pažítka či chilli papričky - vyrastú aj u vás doma.

V článku nájdete 7 najľahšie pestovanateľných rastlín na balkóne: bylinky, reďkovky, chilli papričky, pažítka, hrášok, paradajky a jahody.

Bylinky: Čerstvé bylinky z obchodov sú skutočne drahé v pomere ku gramáži, ktorú dostanete. Omnoho viac sa vám oplatí si ich vypestovať u seba na balkóne. V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Na nadmernej vlhkosti v kvetináčoch pohorí väčšina začínajúcich pestovateľov. Myslite na to, že bylinky rastú v uzavretom kvetináči, voda nemá kam odtekať.
Reďkovky: Sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré sa dajú pestovať v nádobách a nevyžadujú veľa priestoru. Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde. Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny. Tieto červené guličky uprednostňujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna. Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu.
Chilli papričky: Pestovanie chilli papričiek výrazne narástlo na popularite za posledné roky. Pokiaľ chcete aj vy patriť do komunity pestovateľov chilli papričiek, tak máme pre vás skvelú správu - vôbec to nie je náročné! Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Chilli papričky pochádzajú z Južnej Ameriky, sú to teplomilné rastliny.
Pažítka: Pažítka je skvelou rastlinou pre začiatočníkov. Táto aromatická bylina sa dá ľahko pestovať a dodáva jedinečnú chuť do všetkých pokrmov. Zasadiť ju môžete do okrúhleho kvetináča s priemerom aspoň 20 cm. Ako substrát použite piesčitú pôdu, do ktorej pridáte kompost. Pažítka má rada vlahu, no s polievaním to nepreháňajte - je citlivá na kyslú a mokrú pôdu. Opatrný buďte aj s umiestnením kvetináča a vyhnite sa priamemu slnku. Pažítku môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.
Hrášok: Hrášok je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Hrášok zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšie pôdy. Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť. Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore. Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby.
Paradajky: Paradajky sú obľúbenou zeleninou a skvelou voľbou pre balkónové záhradkovanie. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, musíte si vybrať druh paradajky, ktorý sa hodí na pestovanie v kvetináči. Dobre sa osvedčili druhy ako Cherry Tomatoes alebo Patio Tomatoes. V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok. Takáto zemina má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Balkónové paradajky hnojte približne každé 2 až 3 týždne. Keď paradajky začnú rásť, podväzujte ich k opore, aby sa nepolámali.
Jahody: Väčšina druhov jahôd potrebuje dostatok slnečného svetla, preto by ste mali nájsť priestor na bal...

Netradičné ovocie v slovenských záhradách

Jablone, hrušky, slivky či marhule patria k stáliciam ovocných sadov, na ktoré nedáme dopustiť. Chcete oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové? Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C. Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.

Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.
Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda.
Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.
Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.
Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím.
Čo tak si zasadiť strom, ktorý bude spĺňať dekoratívnu funkciu, produkovať úrodu veľmi chutných plodov a navyše prekvapí aj odolnosťou voči chorobám… Že je to sen každého záhradkára? Jeho splnením môže byť japonská hruška Nashi. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
Ak k vám ešte nezavítal sused s debničkou plnou sladkých fíg, predbehnite ho. Figovníkom sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov.
Broskyne sa všeobecne tešia popularite medzi ovocinármi, hoci to s nimi nie je vždy jednoduché. Ak si trúfate na ďalšiu výzvu a žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché. Okrem toho, že chutia výborne, sú aj ideálnym spôsobom, ako si dopriať čerstvé ovocie priamo z vlastnej záhradky. Ich pestovanie je pomerne jednoduché, no vyžaduje si určitú mieru pozornosti a vedomostí. Správna starostlivosť sa vám však odvďačí bohatou úrodou.

Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody.

Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Odporúča sa použiť mykorhízne pr...

tags: #ovocie #a #zelenina #pestované #v #slovenských