Ovocie Ducha: Láskavosť, Pokoj a Vysvetlenie

Boh ľudstvo od počiatku obdarováva. Daroval nám to najcennejšie - SEBA. Otázka znie, či nám aj tento najväčší dar „nezovšednel“ a či sa z neho dokážeme naozaj úprimne tešiť.

Boh však ide ešte ďalej a dáva nám dary naozaj v plnosti - 7 darov Ducha Svätého (číslo sedem isto nie je náhodné a vyjadruje plnosť). Ide o dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a dar bázne voči Bohu. Tieto dary sme dostali úplne zadarmo a našou jedinou úlohou je ich prijať. Nie sú to však dary, z ktorých radosť po niekoľkých dňoch odíde a za krátku chvíľu zapadnú prachom (teda nemalo by to tak byť). Ide o dary samotného Boha, ktoré sa navzájom dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Ak správne využívame dary, ktoré sme od Boha dostali, môžeme sa tešiť z bohatého ovocia, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy.

Svätý Pavol menuje devätoraké ovocie Ducha: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (porov. Gal 5, 22 - 23). Hoci svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia, tradícia ich pozná až dvanásť. K spomínaným deviatim pripočítava ešte ďalšie tri: „vľúdnosť, skromnosť a čistotu.“

Prejavom duchovnej zrelosti je až ovocie Ducha. Ovocie Ducha prinášame, keď sme napojení na Krista: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Skutočná svätosť nikdy nie je hraná a prejavuje sa nielen v časoch pohody, ale i v napätých situáciách.

Čo je to ovocie Ducha Svätého?

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi „Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy“ (KKC 1832).

Niektorí teológovia ho rozčleňujú do troch trojíc: prvú trojicu dávajú do vzťahu s Bohom, druhú do vzťahu k blížnym a tretiu do vzťahu človeka k sebe samému.

Jednotlivé druhy ovocia Ducha Svätého

Láska: Ovocie lásky sa prejavuje v nezištnej a sebaobetujúcej láske k Bohu a k blížnym. Hoci je láska najdôležitejším ovocím Ducha Svätého, je zároveň najmenej pochopená. Podľa svätého Tomáša Akvinského „milovať znamená chcieť dobro druhého“. Navzdory tomu, čo si svet myslí, láska nie je pocit. Je to rozhodnutie.

Radosť: Ide o radostný a spokojný vnútorný postoj, ktorý nie je závislý od vonkajších okolností.

Pokoj: Je to stav vnútornej harmónie a pokoja s Bohom.

Zhovievavosť: Je to schopnosť vytrvať v ťažkostiach a byť ochotný podriadiť sa Božiemu načasovaniu a plánu.

Láskavosť: Ovocie láskavosti sa prejavuje v ochote byť láskavým, zhovievavým a milosrdným voči druhým.

Dobrota: Ide o čnosť, ktorá sa prejavuje v službe a pomoci druhým.

Vernost: Vernosť znamená spoľahlivosť, dôveryhodnosť a oddanosť vo vzťahoch.

Miernosť: Ovocie miernosti sa ukazuje v schopnosti odpustiť a zmieriť sa s druhými.

Zdržanlivosť: Ide o schopnosť kontrolovať svoje emócie, túžby a reakcie.

Ako získať ovocie Ducha Svätého?

Je potrebné dodať, že ovocie Ducha Svätého nie je niečo, čo sa dosahuje vlastnou silou, ale je výsledkom Božej milosti a práce Ducha Svätého v nás. Keď sme otvorení a ochotní spolupracovať s Duchom Svätým, tieto vlastnosti sa postupne prejavujú v našom živote - a ďalej rastú. Dôležité je uvedomiť si duchovné bohatstvo, ktoré pre prosiacich z nich plynie. Najväčším Božím darom, ktorý sme dostali a zároveň ho môžeme darovať iným je láska.

Ak si dovolíte stať sa poslušnými voči Duchu, môžete tento typ lásky uviesť do praxe. Aj keď sa to zdá nepredstaviteľné, máte v sebe všetko, čo potrebujete, aby ste mohli milovať svojich nepriateľov čistou a obetavou láskou.

Kirsten Watson: Ako prakticky konať podľa ovocia Ducha | Spolu lepšie na TBN

Dary Ducha Svätého a charizmy

Prejavy Ducha Svätého sa dajú prirovnať k stromu: dary Ducha Svätého sú ako korene - nimi sme zakorenení v Bohu a zabezpečujú to najpotrebnejšie pre zdravý vývin nášho duchovného organizmu.

Darov Ducha Svätého je nesmierne veľa. Ich nevyčerpateľnú bohatosť vyjadruje číslo sedem, ktoré symbolizuje ich úplnosť, a rôznorodosť. Nik tak neoplýval darmi Ducha ako Ježiš: „V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi“ (KKC 1831).

Katechizmus Katolíckej cirkvi poskytuje ich základnú definíciu a význam: „Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého... Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia“ (porov. Citlivosť na Božie vnuknutia sa dobre prejavuje v bezradných situáciách. Duch Svätý vie vždy dobre poradiť a vnuknúť správnu myšlienku.

Svätý Pavol spomína proroctvo medzi charizmami. Dar proroctva nie je veštením z kryštálovej gule, ale schopnosť prehovoriť v Božom mene do konkrétnej situácie. Tak to bolo aj u starozákonných prorokov. To sme už vstúpili na pôdu mimoriadnych darov Ducha Svätého - chariziem, ktorým svätý Pavol venuje špeciálnu pozornosť (porov. Charizmy sú „na všeobecný úžitok“ (porov. 1 Kor 12, 7). Nik ich nedostáva pre seba, ale pre iných.

Pavol chce Korinťanov vyviesť z ich pokriveného chápania chariziem a upriamiť ich správnym smerom, preto im píše: „Ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1 Kor 12, 31). Aj týmto literárnym spôsobom chce svätý Pavol vyjadriť, že láska je omnoho vznešenejšia než akákoľvek charizma.

V závere apoštol Pavol na troch charizmách ilustruje ich dočasnosť: „Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie“ (1 Kor 13, 8). Láska nikdy nie je čiastočná. Nemôžeme niekoho milovať len spolovice alebo z jednej tretiny. Buď milujeme, alebo nie. Iba prostredníctvom lásky môžeme dosiahnuť úplnosť, celistvosť a zrelosť, jednoducho: svätosť. Láska je božská i zbožstvujúca. Láska je cesta k plnosti. Bez lásky nežijeme naplno. Žijeme len čiastočne, nedokonalo, neúplne. Nie naše charizmy, dary nás naplnia, ale to, že my sami sa staneme darom.

Keď sv. Pavol hovorí o ovocí Ducha, uvádza pokoj na treťom mieste, po láske a radosti. Ďalej vymenúva zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť a zdržanlivosť (porov. Gal 5,22).

Ako vysvetlil pápežský kazateľ, „ovocie Ducha“ nie je to isté ako tzv. „charizmy“ alebo dary Ducha Svätého. Zatiaľ čo charizmy sú dielom Božím, ktorý ich udeľuje komu chce a dáva ich individuálne, ovocie Ducha je naopak výsledkom spolupráce Božej milosti a ľudskej slobody, a sú teda prejavom takého života, ktorý sa necháva viesť Duchom Svätým.

Ovocie Ducha je preto rovnako dosiahnuteľné pre všetkých: „Nie všetci v Cirkvi môžeme byť apoštolmi a prorokmi, ale všetci môžeme a máme by byť láskaví, trpezliví, pokorní, pokojní a tak ďalej.“ A tak „pokoj ako ovocie Ducha označuje ustálenú pripravenosť (habitus), duševné naladenie a životný štýl toho, kto prostredníctvom úsilia a bdelosti dosiahol určitý vnútorný pokoj.“

V priebehu dvetisíc rokov kresťanských dejín sa svätci a myslitelia usilovali o dosiahnutie tohto pokoja ducha. Počnúc púštnymi otcami sa rozvíjal ideál tzv. hesychie, sústredenia mysle, vôle a pamäte čisto na Boha, na Ježiša Krista. Neskôr na to nadviazala prax „modlitby srdca“, ktorú vo východnej tradícii opisuje tzv. „Rozprávanie ruského pútnika“.

Svätý Augustín naznačil spočinutie v Bohu ako jednu z ciest privádzajúcich k vnútornému pokoju, a to ako v kontemplatívnom, tak i v aktívnom živote. Známe sú slová z prvej knihy jeho Vyznaní: „Pre seba si nás stvoril a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe“ (Vyznania, I,1).

V súvislosti s pokojom ako ovocím Ducha sa Raniero Cantalamessa pristavil aj pri niektorých osobnostiach mystikov ako Majster Eckhart, sv. Ignác z Loyoly, či autor spisu Nasledovanie Krista.

Ako účinný prostriedok pre napredovanie na ceste pokoja pripomenul učenie svätého Ignáca z Loyoly o „svätej indiferencii“. „Táto spočíva v stave plnej pripravenosti prijať Božiu vôľu, zriekajúc sa v záujme toho každého osobnej preferencie, tak ako váha pripravená nakloniť sa na tú stranu, kde je väčšia hmotnosť. Skúsenosť vnútorného pokoja sa takto stáva základným kritériom každého rozlišovania. Ide o to, aby sme sa uviedli do súladu s Božou vôľou, o voľbu, ktorú po jej dlhodobom vložení do modlitby sprevádza veľký pokoj srdca.“

Ďalej pápežský kazateľ pripomenul, že žiadny zo zdravých duchovných prúdov kresťanstva si pokoj srdca nepredstavuje ako niečo, čo možno lacno dosiahnuť, bez náročného úsilia. Ide tu o ovocie vytrvalého zápasu o vládu ducha nad telesnosťou.

Ale pozor, páter Cantalamessa hneď upozorňuje, že to nie je výsledok našich výkonov, ale pôsobenia Ducha Svätého:„Duch Svätý nie je odmenou za naše úsilie umŕtvovania, ale je tým, kto ich robí možnými a plodnými; nie je len na konci, ale aj na začiatku procesu: «Ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť» (porov. Rim 8,13). V tomto zmysle sa hovorí, že pokoj je ovocím Ducha, je výsledkom nášho snaženia, umožneného Duchom Kristovým. Voluntaristické a príliš na seba sa spoliehajúce umŕtvovanie sa môže stať - a často sa stalo - ono samo skutkom telesnosti.“

Ďalšími veľkými postavami, na ktorých kazateľ ilustroval ovocie Ducha, ktorým je pokoj, sú sv. Terézia z Lisieux, sv. František Assiský a sv. Klára.

S pohľadom na blížiace sa Vianoce páter Cantalamessa poukázal na najefektívnejší prostriedok ako nadobudnúť pokoj srdca, spočívajúci v istote, „že sme milovaní Bohom“, ako to ohlasujú anjeli v noci Narodenia Pána: „... na zemi pokoj ľuďom, ktorých Boh miluje.“ Vysvetlil pritom význam gréckeho výrazu „eudokia“, ktorý bol do latinského textu Vulgáty nie celkom správne preložený výrazom „buonae voluntatis“, z čoho vznikla nesprávna interpretácia myšlienky ako „pokoj ľuďom dobrej vôle“.

Páter Cantalamessa objasnil, že tu v prvom rade ide o dobrú vôľu zo strany Boha: „Ak by bol pokoj daný ľuďom za ich ‚dobrú vôľu‛, potom by bol obmedzený na niekoľkých, tých, ktorí si to zaslúžia. Ale pretože je poskytovaný na základe Božej dobrej vôle, na základe milosti, je ponúkaný všetkým.“

V závere spomenul pápežský kazateľ sv. Teréziu z Avily, ktorá nám zanechala testament, ktorý je užitočné pripomenúť si zakaždým, keď potrebujeme nájsť pokoj srdca: „Nedaj sa ničím vyrušiť, ničím vydesiť; všetko prejde, Boh sa nemení; trpezlivosť dosiahne všetko; a kto má Boha, nič mu nechýba. Boh sám stačí.“

List Galaťanom však nehovorí len o jeho prinášaní, ale o tom, že ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.“ Milujme bezhranične. Milujme aj keď sa necítime byť mnohokrát milovaní našimi blížnymi.

Je totiž VERNÝ. Verný Bohu, ktorý ho očaril svojou nádherou. Doslova ho opantal neodmietnuteľnou láskou, ktorá je hodná dávania. PRETO sa nevzdáva. Každý z nás občas akoby nepočul odpoveď. Napríklad sa modlíš dlhý čas a nevidíš výsledok. Preto ti chcem povedať, že tieto slová sú adresované aj tebe. Ty, ktorý si počul často len svoju ozvenu ako odpoveď v chladnom vetre. Ty, ktorý si sa chcel otočiť jej neutíchajúcemu hlasu chrbtom. No si to aj ty, ktorý si v hĺbke duše neveril tomuto klamstvu! Ty, ktorý možno s pochybnosťami a presviedčaním samého seba, no predsa ochotne, berieš na plecia ťažobu pýchy, ktorá nedostala, čo chcela, a preto si teraz pýta svoju daň spolu so zadosťučinením ! Ty, ktorý si toľkokrát padol pod jej ťarchou, no predsa si sa vďaka Bohu opäť postavil. Preto ťa teraz prosím, ver ďalej.

Modli sa a prinášaj ovocie, lebo niekto tvoje ovocie potrebuje. Lebo nie ty si si vyvolil Boha, ale on si vyvolil teba. Ustanovil ťa, aby si išiel a prinášal ovocie a aby tvoje ovocie zostalo. Aby ti dal všetko, o čo ho budeš prosiť v Ježišovom mene. Chcem, aby si vedel, že tvoje ovocie je sladké a lahodné. A raz ti na dvere zaklope niekto, kto ti povie: Ďakujem ti.

Gary Zimak hovorí, že jeho kniha môže zmeniť čitateľom život. Možno je to prisilné tvrdenie. Je to ale práve Duch Svätý, ktorý jediný to dokáže. Poďme sa spolu pozrieť, ako na to. Mne osobne sa veľmi páči priamy spôsob, akým autor knihy komunikuje. Už toto tvrdenie by nám malo priniesť istý pokoj. Avšak ten nebude úplný, ak neprivoláme Ducha Svätého na pomoc. Vtedy budeme vidieť jeho ovocie v nás - lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.

Väčšinu knihy venuje autor každému z týchto darov, avšak ešte predtým dáva veci na pravú mieru - prinášanie dobrého ovocia je nevyhnutné pre našu spásu. Je to boj, ktorý musíme vyhrať! Ako on sám poukazuje na vlastnom živote, je to možné vtedy, keď svoj život odovzdáme Duchu Svätému, jeho zavoláme na pomoc a jemu podriadime svoj život. Nestačí ho len pozvať do svojho života, je potrebné byť neustále otvorený jeho vnuknutiam. Ako som spomínal, veľkú časť knihy autor rozoberá jednotlivé dary. Páči sa mi krátke zhrnutie každej kapitoly a otázky na sebareflexiu, ktoré sú naozaj veľmi trefné. Čo vás oberá o pokoj? Ako reagujete, keď stratíte trpezlivosť?

Mňa osobne zaujali mnohé myšlienky (dovolím si tvrdiť, že z každej kapitoly), avšak ak by som mal vybrať jednu, je to tá o vernosti. Je to možno niečo, čo momentálne prežívam, avšak myslím, že každý by mal uvažovať o tejto cnosti. Pomôže nám najmä jedna vec, ktorou Gary Zimak uvádza čitateľa do tejto kapitoly - Boh je verný. Prichádza dôležitá otázka, ktorá môže zmeniť náš život - ako sme verní my? Ako som verný ja? Autor uvádza praktické rady, ako sa cvičiť v tejto čnosti, avšak dôležité je mať túžbu byť verný. Je to bolestné, stojí to námahu, ale Bohu sa naša vernosť veľmi páči.

Je to možno niečo, čo momentálne prežívam, avšak myslím, že každý by mal uvažovať o tejto cnosti. Pomôže nám najmä jedna vec, ktorou Gary Zimak uvádza čitateľa do tejto kapitoly - Boh je verný. Prichádza dôležitá otázka, ktorá môže zmeniť náš život - ako sme verní my? Ako som verný ja? Autor uvádza praktické rady, ako sa cvičiť v tejto čnosti, avšak dôležité je mať túžbu byť verný. Je to bolestné, stojí to námahu, ale Bohu sa naša vernosť veľmi páči.

Vieme o aké dary Ducha Svätého máme prosiť? Dôležité je uvedomiť si duchovné bohatstvo, ktoré pre prosiacich z nich plynie. Najväčším Božím darom, ktorý sme dostali a zároveň ho môžeme darovať iným je láska.

Nie charizmy, ale ovocie Ducha je prejavom, že skutočne žijeme pod vplyvom Ducha Svätého. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi „Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy“ (KKC 1832).

Darov Ducha Svätého je nesmierne veľa. Ich nevyčerpateľnú bohatosť vyjadruje číslo sedem, ktoré symbolizuje ich úplnosť, a rôznorodosť. Nik tak neoplýval týmito darmi, ako Ježiš. Kresťan by nimi mal tiež oplývať.

Antoniova kázeň bola zároveň niečím prorockým. Svätý Pavol spomína proroctvo medzi charizmami. Dar proroctva nie je veštením z kryštálovej gule, ale schopnosť prehovoriť v Božom mene do konkrétnej situácie. Tak to bolo aj u starozákonných prorokov. To sme už vstúpili na pôdu mimoriadnych darov Ducha Svätého - chariziem, ktorým svätý Pavol venuje špeciálnu pozornosť (porov.

Mnohí Korinťania boli hrdí na svoje charizmy, ktoré niektorí zneužívali na to, aby sa predvádzali, miesto toho, aby nimi slúžili. Charizmy sú „na všeobecný úžitok“ (porov. 1 Kor 12, 7). Nik ich nedostáva pre seba, ale pre iných. „Znamenajú priazeň, nezaslúžený dar, dobrodenie.

Pavol chce Korinťanov vyviesť z ich pokriveného chápania chariziem a upriamiť ich správnym smerom, preto im píše: „Ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1 Kor 12, 31). Týmito slovami uvádza Hymnus na lásku (porov. 1 Kor 13), ktorý je ústrednou časťou bloku o charizmách (porov. 1 Kor 12 - 14). Aj týmto literárnym spôsobom chce svätý Pavol vyjadriť, že láska je omnoho vznešenejšia než akákoľvek charizma.

V závere apoštol Pavol na troch charizmách ilustruje ich dočasnosť: „Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie“ (1 Kor 13, 8). Rozdiel medzi láskou a charizmami vyjadruje aj prostredníctvom viacerých protikladov (čiastočné - dokonalé; dieťa - muž; nejasne - zoči - voči; dočasnosť - večnosť).

Láska nikdy nie je čiastočná. Nemôžeme niekoho milovať len spolovice alebo z jednej tretiny. Buď milujeme, alebo nie. Láska znamená úplnosť, dokonalosť. Iba prostredníctvom lásky môžeme dosiahnuť úplnosť, celistvosť a zrelosť, jednoducho: svätosť. Láska je božská i zbožstvujúca. Láska je cesta k plnosti. Výraz „cesta“ by sa v modernom jazyku dal preložiť aj ako spôsob života alebo životný štýl. Láska nie je charizma, je skôr životným štýlom, ktorý nám umožňuje už tu a teraz žiť naplno a plnohodnotne. Dnešným trendom je žiť naplno, len si pod tým predstavujeme všeličo. Hymnus na lásku nám pripomína, že plnosť života je v láske. Bez lásky nežijeme naplno. Žijeme len čiastočne, nedokonalo, neúplne. Nie naše charizmy, dary nás naplnia, ale to, že my sami sa staneme darom. V láske sa nielen darujeme, ale láska nás robí charizmatickými bytosťami.

Ovocie Ducha Svätého	Vzťah	Popis
Láska	K Bohu	Nezištná a sebaobetujúca láska k Bohu a blížnym.
Radosť	K Bohu	Radostný a spokojný vnútorný postoj, nezávislý od vonkajších okolností.
Pokoj	K Bohu	Stav vnútornej harmónie a pokoja s Bohom.
Zhovievavosť	K blížnym	Schopnosť vytrvať v ťažkostiach a podriadiť sa Božiemu načasovaniu.
Láskavosť	K blížnym	Ochota byť láskavým, zhovievavým a milosrdným voči druhým.
Dobrota	K blížnym	Čnosť, ktorá sa prejavuje v službe a pomoci druhým.
Vernost	K sebe	Spoľahlivosť, dôveryhodnosť a oddanosť vo vzťahoch.
Miernosť	K sebe	Schopnosť odpustiť a zmieriť sa s druhými.
Zdržanlivosť	K sebe	Schopnosť kontrolovať svoje emócie, túžby a reakcie.