Paradajka, rajčina či rajčiak? Ako správne písať a používať slovo paradajka v slovenčine

Paradajka, neodmysliteľná súčasť svetovej kuchyne, prešla dlhú cestu, kým sa stala obľúbenou ingredienciou v našich jedálničkoch. Všetky tri označenia - rajčiak, rajčina a paradajka - sú však podľa spisovnej slovenčiny správne. Pokojne môžeme používať ktorékoľvek z týchto troch označení. Rozdiel medzi jednotlivými pomenovaniami je ten, že v odbornej terminológii sa ako oficiálny botanický názov na pomenovanie tejto rastliny či jej plodov samotných používa rajčiak, zatiaľ čo pomenovania rajčina a paradajka sa používajú v bežnej reči.

Pôvod slova paradajka

Lexikológia, jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním slovnej zásoby súčasného jazyka, sa nazýva lexikológia. Slovná zásoba jazyka (lexika) je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti (reálnej, napr. cesta, kôň, pero; alebo neskutočnej, napr. priateľstvo, láska). Slovo je univerzálna jednotka jazyka, lebo vystupuje vo všetkých plánoch jazykového systému. Je to ustálený sled hlások, ktorý má svoj lexikálny a gramatický význam.

Názvy jazykov: Jednoslovné názvy jazykov sa v slovenčine tvoria pomocou troch prípon: -čtina, -ština a -čina. Prípona -čtina sa uplatňuje pri tvorení názvov od prídavných mien zakončených na príponu -cký, napr. anglický - angličtina, grécky - gréčtina.

Dialekty a dialektizmy

Pod pojmom nárečie (dialekt) si väčšinou predstavíme tzv. miestne nárečie (teritoriálny dialekt, zemepisné nárečie). Je to nespisovný útvar národného jazyka, ktorého používanie je vymedzené na určité časti jazykového územia. Ide o tzv. „domácu reč“, ktorá sa odlišuje od spisovnej reči. Na Slovensku máme viac ako 30 rozličných miestnych nárečových skupín. Jazykoveda rozlišuje aj nárečia miestne a dobové (používané v istom historickom období), sociálne (používané rôznymi spoločenskými vrstvami, napr.

Pri miestnych (teritoriálnych) nárečiach rozlišujeme 3 nárečové skupiny: západnú, strednú, východnú.

Zapamätaj si : V roku 1787 - 1789 (bol to proces!!) bola uzákonená spisovná slovenčina Antonom Bernolákom na základe západoslovenského nárečia /vyznačovalo sa tvrdou výslovnosťou/. V júli 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na fare v Hlbokom.

Základné znaky štúrovskej spisovnej slovenčiny

• Pravopis: Nemá písmená y,ý, namiesto nich sa všade píše i,í.
• Hláskoslovie: Nemá ľ, len l, napr. něděla, laví.
• Tvaroslovie: Neurčitok na -uvať namiesto dnešného -ovať, napr. obetuvať, ukazuvať.

Nový jazykový zákon zasiahne niektoré nápisy, s ktorými sa ľudia bežne stretávajú. Predajne, reštaurácie alebo letiská totiž musia uvádzať všetky nápisy prednostne v slovenskom jazyku. Výnimku majú iba slová, ktoré sú už "vžité". Také však nie sú všetky. Podľa zákona musia byť všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy v štátnom jazyku. Zákon udeľuje výnimku na vžité slová. Problematický je však ich výklad. Berú sa tak tie výrazy, ktoré sa už bežne etablovali v slovenskom jazyku.

Myslíte si, že ovládate slovenčinu? Opäť vám prinášame niekoľko javov správneho používania slovenčiny. Krátky slovník slovenského jazyka hodnotí slovo obtiaž ako nespisovné a ponúka namiesto neho slová ťarcha, ťažkosť. V spojení byť niekomu na obtiaž nahradíme slovo obtiaž slovom ťarcha, teda byť niekomu na ťarchu. V spojení mať ustavične obtiaže patrí namiesto slova obtiaže slovo ťažkosti, mať ustavične ťažkosti. Ani slovo potiaže nie je spisovné, napr. Vyznáte sa v slovenčine? Aj tento mesiac Vám prinášame niekoľko javov v slovenčine, ktoré si zaslúžia pozornosť. Na pobočke alebo v pobočke? Na internete môžete nájsť množstvo článkov, v ktorých sa používa nesprávne slovné spojenie na pobočke. A najmä sa často používa na webových stránkach bánk a inštitúcií, ktoré ponúkajú svoje služby zákazníkom.

Za spisovné sa v slovenčine považuje označenie téglik, ktoré má pôvod v nemčine. Označenie kelímok je nejasného pôvodu a v slovenčine sa považuje za nespisovné. Správne je teda používanie označenia téglik. Napr. Za chatou sme si do téglikov od jogurtov nazbierali čerstvé čučoriedky.

Paradajka v kultúre a jazyku

Paradajka nie je len potravina, ale aj symbol, ktorý sa objavuje v rôznych kultúrnych kontextoch.

Paradajka ako identifikačný znak

Podobne ako výraz "paljanycja" pre bochník okrúhleho chleba, ktorý začal po ruskej invázii na Ukrajinu slúžiť na odhaľovanie ruských diverzných skupín, aj paradajka môže slúžiť ako identifikačný znak. Moderátorka ruskej televízie Olga Skabejevová, keď hovorila o tomto jazykovom teste, nielen vyslovila toto slovo naozaj po rusky, ale navyše dodala, že ide o výraz pre jahodu. Ale tá sa ukrajinsky povie „polunycja“, čo sa Rusom rovnako ťažko vyslovuje, asi ako Ukrzaliznycja, čo je názov ukrajinských železníc.

Paradajka v Španielsku

Španieli sa priam vyžívajú v potravinových bitkách, ktoré sú v tejto temperamentnej krajine akousi tradíciou. K najznámejším „bitkám“ patria festivaly „La Tomatina“ a „Batalla de Vino,“ v ktorých hlavnú úlohu hrajú paradajky a víno.

Pôvod slova kečup: Od rybej omáčky k paradajkovej delikatese

História kečupu je prekvapivo bohatá a zaujímavá. Hoci si ho spájame najmä s americkou kuchyňou, jeho korene siahajú až do ďalekej Ázie. Potravinári a historici predpokladajú, že jeho korene siahajú až do Číny, kde bol známy ako Ge-thcup alebo Koe-cheup, čo v preklade znamená rybacia omáčka. Pôvodne vznikol z fermentovanej rybej omáčky, ktorá bola doplnená o zmes korenia a paradoxne žiadne paradajky ešte neobsahoval. Táto omáčka pozostávala z rybích vnútorností a sójových bôbov a mala výraznú slanosť a pálčivú chuť.

Prvé zmienky o predchodcovi dnešného kečupu pochádzajú z Číny už z roku 300 p. n. l. Tento kečup sa ale vôbec nepodobal nám známej paradajkovej omáčke. Skladal sa z kúskov rybieho mäsa a sóje a mal názov "ge-thcup", "koe-cheup" alebo "kê-tsiap" - pochádzajúce z čínštiny.

Rozšírenie kečupu do sveta

Kečup sa rozšíril do sveta vďaka britským obchodníkom, ktorí ho na začiatku 18. storočia priviezli do Európy. V Británii sa stal kečup veľmi obľúbeným dochucovadlom, ale vo väčšine receptov bola vymenená hlavná ingrediencia. Populárne boli kečupy z hríbov, vlašských orechov, ustríc alebo sardiniek. Tieto kečupy mali riedku konzistenciu a tmavú farbu, boli často pridávané do polievok alebo ako dochucovadlá na rôzne druhy mäsa. Popularita kečupu v minulosti spočívala aj v tom, že mohol byť skladovaný až rok bez toho, aby sa pokazil.

Profesor Dan Jurafsky lingvistiky na Stanfordskej univerzite a autor knihy The Language of Food hovorí: „Príbeh sa začína pred tisíckami rokov, keď ľudia žijúci pozdĺž pobrežia a riek juhovýchodnej Ázie a dnešnej južnej Číny začali konzervovať miestne ryby a krevety, soliť a fermentovať ich na bohatú pikantnú pastu.“ Tieto pasty boli obmedzené na región, kým cisár Wu z Han nezačal rozširovať národ okolo roku 200 pred Kristom. Slová ketchup a catsup pretrvali pri zmene receptúry, aj keď preklad v hokkiene už neplatil. „Slabika „tch“ stále znamená omáčka v hokkiene a mandarínčine a slabika „ke“ znamená v hokkiene konzervované ryby,“ hovorí Jurafsky.

Väčšina historikov sa domnieva, že slovo kečup má určite čínsky pôvod a pravdepodobne pochádza z kê-tsiap - slova z juhočínskeho Hokkienu, ktoré sa vzťahuje na rybaciu omáčku. Verí sa tiež, že ide o rovnaký koreň slova pre malajské kicap manis a indonézske kecap manis - sladkú sójovú omáčku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou oboch kuchýň. Pravdepodobne ju do Indonézie priniesli čínski obchodníci a prisťahovalci. Postupom času sa výslovnosť a pravopis kê-tsiap v indonézskom jazyku vyvinuli na kecap.

Paradajky prichádzajú na scénu

Paradajky sa v Európe objavili až po objavení Ameriky. Trvalo celé storočia, kým si ich obľúbili, a až v 19. storočí sa začali kombinovať s cestovinami. Prvý zdokumentovaný recept na jednoduchý paradajkový kečup sa objavil v roku 1812 a bol písaný vedcom a záhradníkom Jamesom Measeom.

Paradajkový kečup ako liek

V 30. rokoch 19. storočia sa paradajkový kečup predával ako liek, ktorý mal liečiť choroby, ako sú hnačka, tráviace ťažkosti a žltačka. Túto myšlienku prvýkrát predložil americký lekár Dr. Američania mali paradajky skôr v kvetináči, nie na tanieri. Málokomu by napadlo skutočne ich zjesť. A liečivé vlastnosti? O tom ani neuvažovali. „Ľudia mali veľmi odlišné predstavy o správnej farbe jedla a červená medzi ne nepatrila,“ hovorí Andrew F. Smith, historik jedla a autor knihy The Tomato in America: Early History, Culture andCookery (Paradajka v Amerike: Raná história, kultúra a varenie).

Paradajkové tabletky sa ukázali ako veľký biznis. Nový produkt s názvom Dr. Miles’ Compound Extract of Tomato propagoval Archibald Miles, cestujúci obchodník so sídlom v Clevelande. Jeho sieť agentov a maloobchodníkov siahala od pobrežia Mexického zálivu až po kanadskú hranicu. A. Miles v roku 1837 tvrdil, že jeho tabletky boli vedecky testované a prácne vyvíjané v priebehu rokov. Použiť sa dali na liečbu všetkého. Od tráviacich ťažkostí až po syfilis.

Henry J. Heinz a zrod legendárnej značky

Keď mal Henry J. Heinz 25 rokov, spojil so svojim susedom L. Clarenc Nobleom a na okraji amerického Pittsburghu založil spoločnosť Heinz Noble and Company. V roku 1869 nikto ani len netušil, že sa práve z tejto malej firmy stane stelesnenie amerického sna a synonymum pre kvalitné produkty. Henry Heinz bol už od malička podnikavým. Keď mal 12 rokov, pestoval na záhradke zeleninu, ktorú priamo z konského povozu predával miestnym obchodníkom. Heinz už v detstve zistil, že cesta k úspechu nevedie cez lacné produkty, ale kvalitu. Práve preto pri svojich produktoch nikdy nepoužíval konzervanty, farbivá a iné chemické látky.

Všetky výrobky, ktoré opustili spoločnosť Heinz Noble and Company spĺňali najprísnejšie hygienické zásady, čomu pomohla aj inovačná baliaca technika. Heinz svoj prvý výrobok, ručne strúhaný chren, predával v priesvitných sklenených fľašiach, aby jeho čistotu a kvalitu demonštroval už na prvý pohľad. Už vtedy sa na fľaši objavila etiketa, ktorá svojim tvarom predstavovala symbol Pensylvánie, teda miesta, kde sa Henry narodil. Sedem rokov po založení vlastnej spoločnosti, v roku 1876, predstavil Heinz produkt, ktorý je dodnes synonymom značky - legendárny kečup Heinz, ktorý sa dodnes vyrába podľa pôvodnej receptúry. Úspešný Henry J. Heinz bol priekopníkom v oblasti kvality, čistoty a kontroly potravín a bol jedným z iniciátorov prísneho potravinárskeho zákona, ktorý od roku 1906 určuje kvalitu potravín v USA a celom svete.

Marketingový ťah s číslom 57

Henry Heinz sa vyznačoval aj ako prezieravý marketingový stratég. Keď raz v New Yorku videl reklamu s nápisom 21 Styles of shoes, uvedomil si, že používanie čísiel v reklame má neuveriteľnú silu. Preto pre svoje produkty zvolil číslo 57 a nápis 57 Varieties a to aj napriek tomu, že v tom čase už bolo viac ako 60 výrobkov s jeho značkou.

tags: #ako #sa #správne #povie #paradajka #pravopis

Populárne príspevky:

• Viac o tomto vynikajúcom dezerte
• Kvalitné sadbové zemiaky v Trenčianskej
• Kvalita a bezpečnosť v cukrárňach
• Najlepší korpus na tortu
• Recepty na grilovanú čínsku kapustu