Ovocie, ktoré nerastie na strome: Zoznam a zaujímavosti

Hoci si väčšina z nás predstaví ovocie ako plody rastúce na stromoch, existuje mnoho druhov ovocia, ktoré rastú na iných typoch rastlín. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto menej známych druhov ovocia a zároveň preskúmame ďalšie aspekty pestovania ovocia a zeleniny, ako je permakultúra, pestovanie v tieni a výber stromov pre malé záhrady.

Imelo: Poloparazitická rastlina s liečivými účinkami

Najmä na Vianoce vešiame halúzky imela nad dvere. Vraj chráni rodinu, zaisťuje jej zdravie, dodáva jej silu na prežitie a prispieva aj k plodnosti. Ak sa pod ním dvojica pobozká, do roka sa dočká potomka. Toľko mýty.

Existuje asi 1 400 rastlín, ktoré sú v širšom zmysle označované ako rodina imela. Žiadna z nich však nerastie na zemi, ale vždy na rôznych stromoch. Jednému z nich, imelu bielemu (Viscum album), sa prisudzuje schopnosť liečiť rakovinu. Toto imelo v Európe rastie v troch poddruhoch na listnatých stromoch, zatiaľ čo na boroviciach rastie Viscum album ssp. austriacum a na jedliach zasa Viscum album ssp. abietis.

Rozšírenie a hostitelia imela

Imelo z listnatých stromov dáva prednosť jabloniam a topoľom, ale rastie aj na breze, osike, klene, javore, lipe, jarabine, agáte, vŕbe, hlohu či mandľovníku. Na breste, jaseni, orechu, hruške, slivke, čerešni, mahalebke, čremche, lieske, ruži či platane sa mu veľmi nedarí. Zriedka sa tiež vyskytuje na dube.

Imelo šíria vtáky, napríklad drozd, ktorý v zime žerie zrelé bobule. Semená imela sa nestrávené dostávajú s trusom zasa von a zostávajú s lepkavými zvyškami obalu plodu prilepené na konároch stromu. Podobne šíri plody imela aj penica čiernohlavá po svojom prílete v marci.

Zárodky imela klíčia iba na stromoch, ktoré zodpovedajú ich pôvodu. Jadro semena obsahuje 2 až 4 klíčky. Imelám z listnatých stromov sa môže dariť zasa len na listnatých stromoch, ale na duboch obyčajne nevyklíčia. Nie sú však odkázané len na rovnaký druh hostiteľského stromu. Imelo z jablone môže rásť aj na breste, topoli i breze. Imelo z borovice však rastie len na boroviciach, zriedka na červenom smreku. Imelo z jedle môžeme nájsť aj na cukrovom javore.

Životný cyklus a vlastnosti imela

• Nerastie na zemi, ale na stromoch.
• Nemá korene, iba ponorený koreň, pomocou ktorého sa zachytáva v dreve hostiteľského stromu; tento sa nerozširuje v strome ako korene v zemi, ale prerastá pod kôru a rozvetvuje sa po okraji v dreve hostiteľa; ponorený koreň zásobuje imelo minerálnymi látkami a vodou zo stromu.
• Keďže imelo má schopnosť fotosyntézy pomocou chlorofylu v listoch a stonkách a slnečného svetla, počíta sa medzi poloparazity; bolo by schopné si potrebné organické výživné látky vytvoriť samo, napriek tomu získava ich veľký podiel z hostiteľského stromu, a to najviac na začiatku leta, keď má k dispozícii menej svetla (stromy sú naplno olistené a ono je v nich zatienené).
• Imelo sa sa správa pri raste a zrení plodov úplne opačne v porovnaní s ostatnými rastlinami; v zime, keď je vegetácia v pokoji, začne rásť a regenerovať sa, odpočíva v lete a na jeseň, keď ostatné rastliny naplno kvitnú a majú plody.
• Imelo kvitne od februára do marca až apríla a plody zrejú od novembra do decembra.
• Imelo je vždyzelená rastlina, listy zostávajú na kríku asi 1,5 roka; na breste a jedli však môžu zostať aj 3 až 4 roky; aj keď v neskorom lete staré listy opadávajú, sú stále zelené a nie sú zvädnuté.
• Imelo rastie extrémne pomaly; v čase, keď ostatné rastliny po vyklíčení vyženú obyčajne v krátkom čase mnoho listov, imelo vytvorí až v druhom roku len 2 malé lístočky.
• Po 5 až 7 rokoch sa v rázsochách stoniek vytvárajú prvé drobné žltkasté kvety.
• Semeno, teda zárodok s výživným pletivom v bielej bobuli, je zelené a jeho prežitie je závislé od svetla, ktoré preniká priesvitným obalom plodu.
• Imelo rastie všetkými smermi, aj smerom dolu (nezávisle od svetla a zemskej príťažlivosti), tak krík dostáva podobu gule s priemerom asi 1 m.

Liečivé vlastnosti a využitie imela

Imelo ako poloparazit si zrejme okrem živín vyciciava z hosťujúceho stromu aj jeho liečivé látky. Pri liečebnom využívaní imela by sme mali brať do úvahy aj to, na ktorom druhu dreviny vyrástlo, lebo každý strom zrejme vytvára iné účinné látky. Keďže imelo je schopné rásť na toľkých druhoch drevín, nemôžeme sa čudovať, že je schopné pomáhať pri viacerých chorobách.

Lenže na bezpečné a účinné využitie jeho liečebnej sily, najmä proti rakovine, treba mať odborné vedomosti a skúsenosti.

Imelo ako škodca a ochrana drevín

Keď sa na imelo pozeráme z pozície pestovateľa, záhradkára, tak ho jednoznačne musíme odmietnuť ako nebezpečného škodcu pestovaných drevín, či už sú to dreviny úžitkové, alebo okrasné. Imelo síce spočiatku rastie veľmi pomaly, ale keď sa dobre uchytí, začne rásť až explozívne, a tým odčerpá zo stromu veľa živín, vody i minerálov.

Súčasne sa imelo stane semeniskom na zakorenenie ďalších rastlín imela na danom, ale i okolitých stromoch. Imelom napadnuté konáre sa zduria, ich konce zaschnú, celkovo má strom menšie prírastky, prestáva kvitnúť a ovocné stromy aj plodiť. A pretože je celkovo oslabený, napádajú ho aj ďalšie hubové choroby, ako aj žravý a cicavý hmyz.

Ochrana je relatívne jednoduchá, len sa musí urobiť včas a dôsledne. Vieme, že imelo spočiatku rastie pomaly, to využijeme na účinný zákrok. Kedysi sa využívali na zimnú ochranu drevín pred škodlivými činiteľmi relatívne razantné ochranné postreky, ktoré bezpečne zničili najmä klíčiace a mladé imelo na stromoch.

Dnes, v čase ekologickejších postrekov, sa na to nemôžeme spoľahnúť. A tak pri kontrole najmä opadavých listnáčov (úžitkových či okrasných) v ich bezlistom stave v období vegetačného pokoja alebo pri predjarnom reze stromov ľahko odhalíme mladé zelené kríky imela ešte skôr, než začne kvitnúť (kvitnúť začína až v piatom roku).

Väčší predpoklad, že sa imelo vyskytne v našom sade, je v starších záhradách s tzv. vysokokmeňmi , ktoré sa pomerne povrchne ošetrujú.

Exotické ovocie, ktoré možno nepoznáte

Tiež milujete exotické ovocie? Radi si pochutnáte na šťavnatom kaki, sladkom liči alebo sa nechávate fascinovať úchvatným vzhľadom dračieho ovocia? Počuli ste ale už niekedy názvy ako mangostána, salak alebo cupuacu? Potom ste na správnom mieste!

Tu je zoznam niektorých menej známych druhov exotického ovocia:

1. Plody stromu Pandanus tectorius (Havajské ostrovy)
2. Ovocie podobné kukuričnému klasu (Stredná Amerika)
3. Akebia s nádhernou fialovou farbou (Kórea, Japonsko)
4. Salak ("hadie ovocie")
5. Noni (Juhovýchodná Ázia, Austrália)
6. Cherimoya (Mark Twain ju označil za najchutnejšie ovocie)
7. Jaboticaba (ovocie rastúce priamo z kmeňa stromu)
8. Kešu jablko (plod, z ktorého vyrastá kešu oriešok)
9. Cupuacu (Amazónia, chuť kakaa a ananásu)
10. Durian (Južná Ázia, prenikavá vôňa)
11. Čierna sapota (ovocie s chuťou čokoládového pudingu)
12. Akee (západná Afrika, populárne na Jamajke)
13. Woodapple ("drevené jablko", India, juhovýchodná Ázia)
14. Yuzu (severovýchodná India, Čína)

Permakultúra: Záhrada v súlade s prírodou

Chceli by ste, aby vaša záhrada mala blízko k prírode a bola viac sebestačná? Skúste permakultúru! Okrem prirodzeného vzhľadu získate aj množstvo jedlých plodov a rastlín. Po rokoch umelých a neživých záhrad tu máme nový trend v tvorbe, ktorý sa snaží rešpektovať prírodu a zároveň potreby človeka. Pripomína, že funkciou záhrady bolo od počiatku uživiť svojho vlastníka najlepšie, ako sa dá.

Zároveň rešpektuje potreby rastlín a aj keď sa plánovanie môže zdať náročné, určite sa oplatí. Meniaca sa klíma dovoľuje v záhradách čoraz viac používať teplomilné rastliny. Olivovník či mrazuvzdorné palmy už nie sú žiadna výnimka. Iste, aj takéto záhrady majú svoje čaro. Sú to však špeciálne zberateľské či tematické záhrady, v ktorých majitelia pestujú skutočné rarity.

Vyžadujú si množstvo opatery, často i prácne zazimovávanie rastlín a inú špeciálnu starostlivosť, aby rastliny prežili a netrpeli. V permakultúrnych záhradách majú prednosť domáce druhy drevín a trvaliek, ktoré nepotrebujú neustály dohľad. Jediné, na čom záleží, je umiestnenie rastlín na vhodné stanovisko. Preto je dobré podrobne poznať pozemok.

Jeden z princípov permakultúry hovorí o viacerých funkciách pre každý použitý prvok v záhrade. Pri výbere drevín sa preto okrem estetickej funkcie zamerajte aj na tie ostatné: jedlé plody, tienenie, ochrana pred vetrom, zábrana proti zlodejom či vizuálna bariéra. Každý prvok by mal plniť aspoň 3 úlohy.

Napríklad: živý plot z rakytníka dáva plody, vytvorí bariéru proti zlodejom a zároveň je útočiskom pre vtáky a drobné živočíchy. V porovnaní s rozšírenými tujami je omnoho užitočnejší. Ak to priestor dovoľuje, siahnite po domácich dlhovekých odrodách ovocných stromov.

Dlhoveké odrody ovocných stromov a ich koreňový systém

Pri výbere vhodnej odrody prihliadajte okrem vzhľadu a chuti plodov na obdobie dozrievania a skladovateľnosť. Ich korene siahajú do hĺbky približne 80 cm, ale vedia čerpať vodu a živiny aj z väčšej hĺbky. Hladina podzemnej vody by mala byť maximálne 80 cm pod povrchom zeme, ideálne 1,2 m. V teplých oblastiach sa nehodia na južné a juhovýchodné svahy. Vo vyšších polohách sa vyhýbajte severným svahom.

Ďalšie vhodné stromy pre permakultúrne záhrady

• Orech kráľovský: Vysádzal sa k domu, aby odpudzoval dotieravý hmyz.
• Ginko dvojlaločné: Liečivé listy, podporuje pamäť a prekrvenie.
• Gaštan jedlý: Mohutný strom s liečivými účinkami, plodnosť dosahuje až 12 rokov po výsadbe.
• Moruša čierna: Prináša chutné tmavočervené plody.
• Muchovníky: Kry alebo menšie stromy s chutnými plodmi podobnými čučoriedkam.
• Breza: Vhodná na zalesnenie neúrodných plôch, púčiky a listy sú liečivé.
• Lipa: Má jedlé mladé listy a liečivé kvety, používa sa i do alejí.
• Borovica Limba: Odolná proti znečistenému ovzdušiu, semená sú jedlé.

Pestovanie v tieni: Ako úspešne pestovať zeleninu a ovocie v tienistej záhrade

Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.

Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.

Typy tieňa a vhodné rastliny

Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu.

• Hlboký tieň: Vyhovuje hubám (hliva ustricová, shiitake).
• Plný až čiastočný tieň: Listová zelenina (šalát, špenát, rukola), kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, štiav, trebuľka.
• S tieňom blízko živého plotu: Popínavé fazule.
• Ovocie: Čučoriedky, černice, maliny, ríbezle so svetlými plodmi, mesačné jahody.
• Mozaikový tieň: Prezimujúca zelenina (kučeravý kel, čierny koreň, špenát).
• Polotieň: Skoré odrody jabloní (napr. ‘Discovery’), slivky, čierne ríbezle, kyslomilné čučoriedky, brusnice, kľukva.

Tipy pre pestovanie v tieni

• Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu.
• Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín.
• Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.
• Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov.
• Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku.

Stromy pre malé záhrady: Ako si vybrať ten správny strom

Aj keď nemáte práve obrovskú záhradu, môžete v nej pestovať stromy. Predtým, ako si vyberiete, ktoré zasadíte, zistite si, aké majú nároky na priestor, akú dosahujú maximálnu šírku a výšku v dospelosti. Aby vás neskôr neprekvapilo, že nebudete môcť v záhradke pestovať nič iné, prípadne, že vám zatienia všetko prirodzené svetlo v interiéri.

Dobre zvolený strom, ktorý je umiestnený efektívne, bude skrášľovať vašu záhradku po celý rok. Ak chcete prilákať vtáky, vyberte si stromy s bobuľami. Ak sa chcete potešiť z úrody, pestujte jablone, hrušky alebo čerešne. Hľadáte niečo naozaj malé? Zvážte kríky.

Tipy na stromy a kríky pre malé záhrady

• Acer palmatum (javor dlaňolistý): Má mnoho kultivarov - sú malé a rastú veľmi pomaly.
• Krušpán alebo buxus: Dá sa výborne tvarovať a je ozdobou každej záhrady.
• Pyrus salicifolia ‘Pendula’: Má štíhle, striebristé lístie a vetvy pripomínajúce vŕbové.
• Mini marhule a broskyne: Majú napriek nízkemu vzrastu bohatú úrodu.
• Mišpuľník (lokvát): Lesklá vždyzelená rastlina vhodná aj do mestských záhradách.
• Amelanchier lamarckii: Poteší už skoro na jar nápadnými kvetmi a v lete fialovými plodmi.
• Cercis (judášovec): Obdivovaný kvôli kvetom, ktoré kvitnú na jar a v lete vo výrazných ružových odtieňoch.
• Okrasné čerešne: Ich jarný kvet je očarujúci a priťahuje opeľovače. Veľmi obľúbená je napríklad odroda Prunus ‘Pink Shell’ s jemným bohatým bielo-ružovým kvetenstvom.

Nové a osvedčené odrody ovocia

Noviniek na trhu s ovocím je každoročne dostatok. Nie každá z nich sa však v našich podmienkach uchytí tak, ako by sme si želali. Odrôd, ktoré sa v našej krajine za posledných niekoľko rokov spoľahlivo osvedčili, je našťastie veľa. Príčin, prečo sa niektorá novinka u nás nerozšírila, môže byť niekoľko a vinníkom nie je vždy samotná odroda.

• KOROMILA: Skorý čas dozrievania (začiatok júna), vyniká skorým časom dozrievania, a to už začiatkom júna, prakticky pár dní pred čerešňovou odrodou Burlat.
• BORA: Veľké intenzívne oranžové plody pretiahnutého tvaru dozrievajú asi 15 dní pred odrodou Maďarská, na úrovni odrody Pinkcot.
• JUBILEJNAJA KOPANJA: Prináša vysoké úrody, nezriedka presahujúce 6 kg z jedného kra. Bobule, ktorých priemerná hmotnosť dosahuje až 4,5 g, sa môžu trhať aj jednotlivo, pretože sa nepoškodia a nevyteká šťava.
• RADZIEJOWA: Patrí medzi skoré odrody, dozrieva už od polovice júna, čo je približne týždeň pred odrodou Laszka.
• TUONO: Na mandľu kvitne neskoro, čo je čiastočnou prevenciou chrániacou pred jarnými mrazíkmi.
• CHANDLER: Rodiť začína veľmi skoro a oproti štandardným odrodám je úroda vyššia o cca 60 - 70 % pri zachovaní veľkosti a kvality plodov.
• Bieloruské malinové: Plody konzumne dozrievajú v novembri, skladujú sa až do marca. Sú atraktívne červené, mávajú hmotnosť okolo 150 g.
• Beloruskaja Pozniaja alebo tiež Bieloruská neskorá: Plody dozrievajú začiatkom októbra, skladovateľné sú do februára. Sú stredne veľké až veľké, baňatého hruškovitého tvaru, dosahujú hmotnosť okolo 110 až 120 g.
• Hollywood: Atraktívna odroda ringloty skrášli našu ovocnú záhradu od skorej jari do neskorej jesene. Purpurové sú pritom nielen plody, ale aj ich dužina, dokonca listy.

Tipy pre malé záhrady

Nie každý záhradkár má možnosť pestovať rastliny na veľkej ploche. Pri troške fantázie a správnom výbere ovocných druhov však môžete aj v malej záhrade vypestovať pestrý sortiment ovocia.Do takýchto záhrad sú najvhodnejšie ovocné kry, ktoré nedorastajú do väčších veľkostí, a tiež druhy, ktoré sú dobre tvarovateľné. Určite sa treba vyvarovať stromom, ako sú orechy, gaštany, čerešne na klasických podpníkoch či moruše.

Ako začať

Najskôr si vyberte druhy veľkého ovocia, ktoré budú tvoriť kostru výsadby. Z nich sú, samozrejme, najvhodnejšie jablone a hrušky, ktoré sú jednoducho tvarovateľné a súčasný sortiment ponúka veľké množstvo odrôd a podpníkov.Keďže tieto stromy budú v záhrade najvyššie, snažte sa ich umiestniť do severnej strany záhrady, aby čo najmenej tienili nižším druhom.Veľmi dôležitý je výber vhodného tvaru. Miesto ušetríte tak, že si vyberiete niektorý z plochých, prísne tvarovaných tvarov, ako sú napríklad kordóny alebo palmety. Vďaka nim efektívne využijete vertikálny priestor a pritom z plochy uberiete iba minimum.

Tipy pre šetrenie priestoru

• Superštíhle vreteno
• Stĺpovité jablone napríklad ‘Rondo’, ‘Sonet’, ‘Kordona’, ‘Pidi’, ‘Red Spring’, ‘Goldlane’, ‘Redlane’ alebo ‘Moonlight’.
• Duo stromčeky alebo duetá
• Stĺpovité tvary
• Čerešňu na slaborastúcom podpníku Gisela 5
• Bojnický systém pestovania
• Podrastovo pod jabloňami alebo v debničkách zavesených na stene či plote
• Brusnice, drieň či zemolez kamčatský
• Aróniu čiernoplodú v stromčekovej forme
• Čučoriedky
• Kľukvou
• Vinič či popínavé ovocné druhy, ako sú aktinídia, schizandra alebo tiež ovocné druhy tvoriace dlhšie výhonky - černice a malinočernice.

Ako si poradiť s únavou pôdy

Ovocné stromy, ktoré rastú až desiatky rokov na tom istom mieste, vyčerpajú pôdu. Spotrebujú nielen základné živiny, ale „vyťažia“ aj stopové prvky. Aby toho nebolo málo, v pôde navyše zanechajú škodlivé zvyšky svojho metabolizmu. V dôsledku toho sa mení pôdna mikroflóra a prevahu nadobúdajú baktérie a takzvané mikromycéty.

Riešenia

• Premyslené a dôsledné hnojenie mikroelementmi
• Presadiť stromy v čase vegetačného pokoja
• Zvoliť iný raster výsadby a nesaďte do tých istých jám po predchádzajúcich jabloniach
• Pôvodnú pôdu, ktorú vykopete, vyvezte zo sadu von a nasypte ju na vyvýšené záhony či na zeleninové hriadky, ale do jám ju už nevracajte.
• Nahraďte ju inou záhradnou pôdou, napríklad práve zo zeleninových hriadok a pokojne aj s pozberovými zvyškami.
• Do spodnej časti jamy ešte primiešajte fosforečné a draselné hnojivá.

tags: #ovocie #ktore #nerastie #na #strome #zoznam

Populárne príspevky:

• Jednoduchý recept na marcipánovú tortu
• Posilnenie vlasov prírodnou cestou
• Viac o chorobách papriky
• Recept na fašiangové fánky
• Nedostatok pracovnej sily v mäsovom priemysle