Ovocie rastúce v lese na Slovensku

Slovensko, krajina bohatá na lesy a lúky, ponúka širokú škálu divoko rastúceho ovocia. Tieto plody sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy ovocia, ktoré môžeme nájsť v slovenských lesoch, a ako ich využiť.

Šípky rastú hojne pri poliach, popri železničných tratiach či v krovinách na okrajoch lesov.

Rozmanitosť ovocia v slovenských lesoch

Les od nepamäti poskytoval aj zdroje vitamínov, ktoré človek vždy inštinktívne vyhľadával, aby dodal svojmu organizmu ochranné látky. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie patria:

• Lesné jahody (Fragaria vesca): Sú dodnes veľmi obľúbené, najmä pre svoju neopakovateľnú vôňu, ale obsahujú aj vysokú hladinu vitamínu C.
• Čučoriedky (Vaccinium myrtillus): Obsahujú najmä vitamín A, na dedinách sa z nich často varil sirup, ktorý sa používal ako liek na žalúdok. V niektorých regiónoch sa varil aj čučoriedkový lekvár a plody sa sušili a užívali ako liek pri črevných ťažkostiach.
• Brusnice (Vaccinium vitis idaea): Keďže sú dosť trpké, nejedávali sa čerstvé, ale zavárali sa, podobne ako im podobná kľukva (Oxycoccus).
• Lesné maliny (Rubus idaeus): Kedysi sa v zámožnejších rodinách z malín i jahôd varila voňavá kaša s medom a vínom. Listy môžeme tiež fermentovať, čím získajú zaujímavú chuť. Takéto „čaje“ sú alternatívou k čiernemu čaju. Sú tiež vhodné pre tých, ktorí sa vyhýbajú nápojom s kofeínom.
• Černice (Rubus fruticosus): Z nich sa varil lekvár a dorábalo sa aj chutné víno.
• Šípky (Rosa canina): Najmä v horských oblastiach boli šípky vždy dobrou zásobárňou vitamínu C. Zo šípok sa robilo veľmi chutné víno, plody sa tiež sušili a varili na hustý lekvár.
• Jarabina (Sorbus): Obsahuje zvláštny alkoholický cukor sorbit. Na Slovensku a v Čechách sa jedli namrznuté surové, alebo sa z nich robila domáca pálenka.
• Trnky (Prunus spinosa): Hojne sa vyskytuje na stráňach a medziach. Dnes ľudia robia z trnok najmä podomácky víno, ale kedysi sa uvarené i jedli. Zbierali sa po prvom mraze, kedy zmäkli.
• Drienky a dráče (Berberis): Šťava z nich sa používala najmä proti skorbutu.
• Jablká (Malus silvestris) a hrušky (Pirus piraster): Uchovávali sa v slame alebo sa sušili. Uvarené sušené plánky patrili k tradičnej súčasti vianočných obradových jedál najmä v horských regiónoch Slovenska.

Čučoriedky obyčajná (Vaccinium myrtillus).

Kedy a kde hľadať divoké ovocie

Leto a jeseň sú obdobia, kedy príroda rozdáva svoje poklady najštedrejšie. V okolí stále nájdeme staré ovocné stromy a kríky, ktoré rodia bez toho, aby ich niekto strihal, hnojil či polieval. Často ide o zvyšky niekdajších sadov, stromoradia pozdĺž ciest alebo o staré záhrady, ktoré dávno stratili svojho gazdu.

Kde hľadať:

• Šípky: Rastú hojne pri poliach, popri železničných tratiach či v krovinách na okrajoch lesov.
• Trnky: Obľubujú slnečné stráne a medze medzi poľami.
• Staré jablone a hrušky: Objavíte ich často pri dedinských cestách, v opustených sadoch či v starých alejach.
• Ríbezle a maliny: Neraz sa zachovali v okolí chát alebo v záhradách, ktoré už nikto neudržiava.

Divoké ovocie však nemusíte hľadať iba na vidieku. Aj mestské parky alebo okrajové časti miest vás môžu prekvapiť. Kedysi sa totiž aj do verejných priestranstiev vysádzali úžitkové stromy. Preto nie je výnimkou, že v sezóne narazíte v parku na slivky, jablká, višne či dokonca duly.

Ako sa menia plody počas roka:

• Na začiatku leta dozrievajú čerešne a višne, neskôr aj marhule a broskyne - tie však vo voľnej prírode nájdete skôr vzácne.
• V auguste a septembri prichádzajú na rad slivky, trnky a jablká.
• Šípky, hloh a jarabiny sa oplatí zbierať až po prvých mrazoch, keď zmäknú a získajú jemnejšiu chuť.

Bezpečnosť pri zbere a konzumácii lesného ovocia

Je dôležité si uvedomiť, že konzumácia lesného ovocia bez jeho dôkladného umytia môže predstavovať skryté zdravotné riziko. Vo viacerých krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska a Českej republiky, zaznamenávajú odborníci v posledných rokoch nárast počtu ochorení spôsobených líščou pásomnicou (Echinococcus multilocularis). Ide o parazitické ochorenie označované ako echinokokóza, ktoré je prenášané na človeka prostredníctvom drobných vajíčok pásomnice nachádzajúcich sa na povrchu lesného ovocia.

Ako sa účinne chrániť:

• Nikdy nejedzte lesné plody priamo z kríkov alebo zo zeme.
• Ovocie vždy dôkladne opláchnite čistou tečúcou vodou.
• Ak chcete mať istotu, tepelne ovocie upravte. Varením, prípravou džemov alebo kompótov sa pásomnica a jej larvy bezpečne zničia.
• Ak zbierate lesné plody v oblastiach s vyšším výskytom líšok, zvážte použitie rukavíc alebo iných ochranných pomôcok.
• Ak máte doma psa, ktorý behá voľne v prírode, pravidelne ho odčervujte, pretože aj psy môžu byť prenášačmi vajíčok líščej pásomnice.

Lesné maliny (Rubus idaeus)

Ako spracovať divoké ovocie

Ak radi zavárate, sušíte alebo robíte domáce sirupy, nájdete si v prírode vždy niečo, čo sa dá využiť. Predstavte si vôňu šípkovej marmelády, trnkového džemu, domáceho jablčného octu, bazového sirupu alebo sušených jabĺčok. Chuť takýchto domácich dobrôt je vždy osobitá, pretože viete, odkiaľ suroviny pochádzajú a že ste si ich nazbierali vlastnými rukami. Navyše, takto si môžete uchovať kúsok leta aj na dlhé zimné mesiace.

Zo zozbieraných plodov sa najčastejšie pripravujú rôzne zaváraniny ako sú marmelády, džemy a kompóty, ale aj sirupy, mušty a šťavy. Dajú sa tiež sušiť a skvele chutia aj surové.

Lesné ovocie ako súčasť slovenskej kultúry

Lesné plody, ako sú čučoriedky, jahody či maliny, patria medzi obľúbené pochúťky, ktoré si radi doprajeme počas leta. Hľadanie divokého ovocia je vlastne malá výprava, ktorá spája radosť z pohybu, spoznávanie krajiny a odmenu v podobe plného košíka. Stačí vyraziť na prechádzku, byť vnímavý a pozorný.

Oskoruša domáca (Sorbus domestica)

Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša domáca alebo jednoducho oskoruša, patrí medzi vzácne listnaté stromy s jedlými plodmi. Oskoruša domáca (Sorbus domestica) je pomerne vzácny strom z čeľade ružovitých. Tento opadavý strom dorastá do výšky 10-20 metrov a je charakteristický svojou široko kužeľovitou korunou, ktorá môže dosahovať priemer až 10 metrov. Kmeň je pokrytý šedohnedou kôrou s pozdĺžnymi prasklinami. Listy oskoruše sú jednoduché, vajcovité a majú pílovitý okraj.

Jarabina oskorušová rastie predovšetkým v teplých a suchých oblastiach strednej a južnej Európy. Na Slovensku je tento druh vzácny a pamätné stromy sú chránené.

Plodom jarabiny oskorušovej sú guľovité, hruškovité či vajcovité malvice zvané oskoruše, ktoré majú tmavo hnedú farbu s bodkovaným povrchom. Tieto plody sú jedlé a obsahujú veľké množstvo vitamínov, najmä vitamín C.

Oskoruša začne plodiť medzi 10 až 20 rokom svojho života. Plody zrejú a opadávajú väčšinou od augusta do novembra. Úroda ovocia sa líši, u dospelého stromu môže dosahovať od 300 do 1200 kg. Avšak úroda nie je každoročná a niekedy sa môže stať, že strom neprodukuje žiadne ovocie.

Na Slovensku vážia plody oskoruší z otvorených krajín 10 až 30 g a majú priemer 2,5 až 4 cm. Kvety sú drobné, biele alebo svetlo ružovej farby, zoskupené v chocholíkoch. Oskoruša kvitne v máji a júni a jej kvety poskytujú potravu pre mnoho druhov hmyzu. Strom kvitne asi len 14 dní, potom sa na miestach kvetov začnú objavovať drobné, nezrelé plody. Je to jednodomá drevina schopná samoopelenia.

Na navodenie vhodných podmienok na rast stromu je ideálna hlinitopiesočnatá, priepustná a mierne vlhká pôda s neutrálnym až mierne kyslým pH. Pestuje sa ako solitéra, v blízkosti iných stromov či kríkov, vo voľnej prírode niekedy rastie aj na okrajoch listnatých lesov. Pôdu okolo stromu udržujeme vlhkú, ale nie premokrenú. V suchých obdobiach zalievame najmä mladé stromčeky po výsadbe, vyrastený strom si dokáže z vlahou hospodáriť sám.

Oskoruše vysádzame ideálne na jeseň, keď strom stráca listy a prechádza do pokojového obdobia. Mladé stromčeky môžete rozmnožiť napríklad odoberaním výhonkov zo starších rastlín alebo výsevom semien z plodov. Pri množení semenami treba počítať s dlhším obdobím klíčenia a pomalším rastom mladých rastlín. Nezabúdame ani na pravidelný rez a tvarovanie koruny, ktorý vykonávame počas vegetačného pokoja, teda na jeseň alebo koncom zimy.

Ovocné stromy vhodné na pestovanie v slovenských záhradách

Slovensko je plné záhradkárov, ktorí prahnú po stále novších odrodách, ktoré by mohli pestovať vo svojich záhradách. A tieto záhrady sa nenachádzajú iba v Komárne či Stupave, ale sú roztrúsené po celom území republiky. A práve tu nachádzame akési jemné znevýhodnenie severnejších lokalít. Väčšina odrôd je totiž vyšľachtená do južných a severných polôh.

Jablone

• Auksis: Voľne preložiteľné ako Zlaté. Ide o najlepšiu litovskú odrodu jablone pochádzajúcu z kríženia odrôd Mc´Intosh x Gravštýnske.
• Antonovka: Bieloruská stredne silno rastúca zimná odroda. Ako väčšina bieloruských odrôd má veľmi dobrú chuť, je mrazuvzdorná a odolná proti chorobám.
• Belaruskaje Sladkaje: Zimná odroda pochádzajúca, ako už jej samotný názov napovedá, z Bieloruska. Stromy rastú stredne silno, konáre dobre obrastajú plodonosnými výhonmi.
• Uslada: Neskorá letná odroda pochádzajúca z bieloruského šľachtenia. Stromy tejto odrody rastú stredne intenzívne.
• Gyntautas: Litovská zimná stĺpovitá odroda pochádzajúca z kríženia odrôd KV-26 x Iedzenu. Známa je tiež pod kódovým označením D-3-94-2.
• Rudenis: Plody sú stredne veľké, povrch šupky je jasnočervený, s pekným vzhľadom. Dužina je zelenobiela, jemná, veľmi dobre chutí, je stredne šťavnatá.
• Slaidra: Lotyšská odroda, ktorá obohacuje sortiment stĺpovitých odrôd jabloní. Plody sú nadpriemerne veľké.
• Vasiuganskaja: Veľmi perspektívna, atraktívna neskoro jesenná až zimná ruská stĺpovitá odroda. Odroda je veľmi dobre plodiaca, vysokoodolná proti chrastavitosti a chladu.
• Bolotovskoje: Neskorá jesenná až skoro zimná ruská odroda vyšľachtená V. Kichinom, známym ruským propagátorom stĺpovitých jabloní.
• Ilma: Lotyšská neskoro letná stĺpovitá odroda jablone pochádzajúca z kríženia odrôd KV-11 x Melba.

Hrušky

• Bieloruská neskorá: Bieloruská neskorá je zimná odroda hrušky pochádzajúca, ako už jej názov napovedá, z Bieloruska.
• Katedra: Ruská, stredne silno rastúca, nenáročná na miesto pestovania. Vykazuje dobrú odolnosť proti mrazom, čo umožňuje jej pestovanie aj v okrajových oblastiach.
• Malslečnaia Ranniaia: Letná litovská odroda hrušky, ktorej názov by sme mohli voľne preložiť ako Letná maslová.

tags: #ovocie #rastúce #v #lese #Slovensko

Populárne príspevky:

• Tipy na organizáciu korenia
• Tefal GC305012: Všetko, čo potrebujete vedieť
• Dusené teľacie: rodinný recept
• Tlakový hrniec hrachová polievka
• Recepty na zdravé smoothies