Ovocie a zelenina pestované na Slovensku

Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rozmanitého ovocia a zeleniny. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a úrodnej pôde si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov. Pestovanie vlastnej zeleniny je vzrušujúca a veľmi praktická činnosť.

Pestovanie zeleniny na Slovensku: Trendy a štatistiky

V roku 2017 bola na Slovensku zelenina pestovaná na väčšej ploche ako ovocie. V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny. Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny. Vďaka technickému a technologickému vybaveniu dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton (- 20,9 percenta) menej ako rok predtým.

Druhy zeleniny pestované na Slovensku

Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Z botanického hľadiska možno zeleninu rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu. Medzi najčastejšie pestované druhy patria:

Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel, červená kapusta, kaleráb, biela kapusta, pak choi, kel kučeravý, kel palmový a karfiol. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu.
Listové šaláty: Hlávkový šalát, rímsky šalát, rukola, špenát, mangold, čakanka štrbáková, červená čakanka, biela čakanka, čakanka hlávková a ázijské šaláty. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo.
Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, cuketa, paradajky, paprika a baklažány. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla.
Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina: Zemiaky, mrkva, paštrnák, zeler buľvový a reďkovka. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky.
Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa, šalotka, jarná cibuľka a medvedí cesnak. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Klíčková zelenina: Špargľa, bambusové klíčky, palmové srdce a ružičkový kel.

Nenáročná zelenina pre začiatočníkov

Kto by netúžil po záhrade plnej zeleniny, ktorá rastie takmer sama a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť? Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Absolútnou kráľovnou nenáročného pestovania je reďkovka. Jednoducho zasypte semienka v dlhom páse vedľa seba. Občasná zálievka a slnečné stanovisko vám za pár týždňov prinesú chrumkavé reďkovky. Okrem toho, že hrach rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm.

Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky.

Rýchlo rastúca zelenina

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Medzi najrýchlejšie plodiace druhy patria:

Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
Špenát: Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorá veľmi rýchlo klíči.
Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
Hrášok: Má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája.
Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch

Dnes už v záhradníctve kúpite naozaj všetko na to, aby ste si čerstvú zeleninu dopestovali priamo na balkóne či terase. Kučeravý šalát si ľahko dopestujete aj na okne v kvetináči. Podobne ako paradajkám sa v kvetináčoch na slnečných balkónoch a terasách bude dariť aj paprikám. Sú nenáročné na pestovanie. Aj špenát sa radí medzi nenáročné rastlinky. Mladé lístky použite na pesto alebo šalát.

Pestovanie zemiakov v kvetináčoch Potato Grower priemeru 39 cm a 29,5 cm v r. 2023.

Ovocinárstvo na Slovensku

Kvalitné ovocie zo slovenských sadov sa v mori dovážaných potravín nestratí. Naši pestovatelia vedia vypestovať zdravé produkty, či už ide o jablká, marhule alebo orechy. Ovocinárstvo je súčasťou slovenského poľnohospodárstva so všetkým, čo k tomu patrí. Má silné aj slabé stránky, pretože špeciálne plodiny sú náročné na ľudskú prácu. Ovocinárstvo zamestnáva v priemere 1 pracovníka na 1 ha produkčnej plochy, vrátane následného spracovania a predaja. Slovenskí ovocinári vypestujú za rok okolo 55 000 ton ovocia vo veľmi dobrej kvalite. Sú to približne tri štvrtiny z celkovej produkcie ovocia na Slovensku (cca 25 % vypestujeme v našich domácich záhradkách). Z roka na roka sa na Slovensku zväčšuje počet sadov so špičkovým technologickým vybavením a ochranou pred nestálym počasím.

Základný cieľ slovenského ovocinárstva je mať okolo 5 000 ha produkčných sadov a v nich dopestovať cca 200 tisíc ton kvalitného ovocia. Vzhľadom na klimatické zmeny ovocinári za posledné roky najviac investovali do nákupu kvalitnej protimrazovej ochrany. Založenie 1 ha ovocného sadu s plnohodnotným technickým vybavením stojí nemalé finančné prostriedky. Zvoliť preto treba také ovocné druhy a odrody, ktoré zákazník kupuje a ovocné sady zakladať iba v dobrých lokalitách. Je nevyhnutné zamerať sa na opornú konštrukciu v sade, ktorá udrží nielen stromčeky pred náporom vetra, ale aj zavlažovací systém, ochranné siete proti krúpam, či ochranné fólie proti nadmerným zrážkam, aby plody nepraskali. Optimálna výmera sadu je 7 až 10 ha. Námaha počas obdobia kvitnutia, rastu a dozrievania plodov sa ovocinárov oplatí. Stromy a kríky dajú dobrú úrodu v podobe chutného ovocia plného vitamínov.

Drobné ovocie

Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice, a tak tiež čoraz viac populárny rakytník. Tak ako ako aj iné rastliny, aj drobné ovocie potrebuje dostatok slnečného žiarenia a vlahy. Pôda, ktorá vyhovuje väčšine je humózna s dostatkom živín s neutrálnou alebo mierne kyslastou pôdnou reakciou. Niektoré však uprednostňujú rašelinovú pôdu. Ovocie, ako sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše a zemolez je dobré začať sadiť v jeseni a to až do doby, kým nás nenavštívia prvé mrazy. Ale sú aj nejaké výnimky, ako sú napríklad jahody, ktoré sa sadia v auguste. Dbajte o to, aby ovocné sadenice, ktoré si zaobstaráte boli zdravé a vitálne. Ešte pred tým, než rastlinku zasadíte, musíte jej korene ponoriť na niekoľko hodín do vody. Vzdialenosť, ktorá by mala byť medzi jednotlivými sadenicami je 1, 5 až 2 metre od seba.

Ovocné stromy

Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienkach. A samozrejme sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou. Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo. Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta, a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatok pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte. Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody. Prvé týždne je nutné, aby ste stromček polievali pravidelne než sa jeho korene udomácnia.

Tipy pre úspešné pestovanie

Tak, ako pri iných činnostiach aj pri pestovaní si musíte všetko starostlivo naplánovať. Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby zelenina bola. Na toto miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Rozhodnite sa, ktoré druhy zeleniny by ste chceli pestovať a nie je to len kvôli tomu, aby ste v záhradkárskom obchode nezabudli na to, aké semienka ste mali v pláne si kúpiť.

Predpestovanie: Ak už viete, že sa budete pestovaniu venovať aj naďalej, bolo by pre vás najlepšie, obstarať si skleník. Dbajte o to, aby ste nezabúdali zeleninu pravidelne polievať a sem tam jej pomôcť tým, že okolo nich prekopete pôdu a odstránite nežiadúcu burinu. Miestnosť v ktorej sa zasadené rastlinky nachádzajú by mala mať 20 - 25 °C. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.
Striedanie plodín: Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Mulčovanie: Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj.

Slovensko patrí medzi krajiny mierneho pásma. S tým súvisí aj pestovanie plodín. V našich končinách je nemožné, alebo veľmi obtiažne, vypestovať tropické a subtropické ovocie. Ovocie mierneho pásma rozdeľujeme na dužinaté plody a na suché plody. Dužinaté plody sa ďalej delia na malvice, kôstkovice a bobule. Malvice sa skladajú zo stopky, jadrovníka, šupky, dužiny a zo zvyškov kalichu. Sú to dužinaté plody obsahujúce minimálne dve semená, ktoré sú uložené v jadrovníku. Kôstkovice sú dužinaté a majú tri oplodia - blanisté, mäsité a kamenné, ktoré sa nazýva kôstka. Kôstky sa ďalej delia na štyri typy - hladké, drsné, vráskovité a dvojpuzdrové. Bobule sú taktiež dužinaté plody. Obsahujú veľa semienok, ktoré sú roztrúsené v dužine. Ich vrchná časť, šupka, má blanitý charakter.

Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.

Exotické ovocie, ktoré sa dá pestovať na Slovensku

Figovník (Ficus carica): Pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne. Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou.
Banánovník (Musa spp.): Pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma. Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Banánovníky nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme banánovník v nádobách, na zimu ho presunieme do interiéru na teplé a svetlé miesto.
Kiwi (Actinidia deliciosa): Pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami. Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia a zakryť rastlinu netkanou textíliou.
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum): Pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie. Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom. Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do interiéru na svetlé a chladné miesto, kde teplota neklesne pod 10 °C.
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia), známa aj ako japonská hruška: Pochádza z východnej Ázie. Nashi hrušky potrebujú slnečné stanovisko, kde budú chránené pred silným vetrom. Nashi hrušky sú pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia.
Granátové jablko (Punica granatum): Pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Granátovníky nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu.

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.

Rakytník (hippophae rhamnoides): Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.
Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw: Je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
Hurmikaki (diospyros kaki): Pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).
Kiwi (actinidia): Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.
Figovník: Obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.
Moruša: Produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody.
Goji: Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok.
Mišpuľa: Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.
Drieň: Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.
Jujuba: Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.

tags: #ovocie #pestované #na #Slovensku