Ovocie a zelenina pestované v slovenských záhradách

Kto by nechcel mať záhradu plnú zeleniny, ktorá nepotrebuje žiadnu starostlivosť a rastie prakticky úplne sama? Vy len prídete a zberáte úrodu. Táto predstava nie je úplne nereálna. Existujú viaceré druhy zeleniny, ktoré pre svoj rast potrebujú len minimum starostlivosti a prinesú chutné plodiny.

Aj menej skúsený záhradkár vie, že niektoré druhy zeleniny sa pestujú ľahšie, sú odolnejšie voči chorobám a škodcom, a zvládajú aj to, keď ich zabudnete poliať. Iné si na druhej strane vyžadujú poctivú starostlivosť, sledovanie výskytu škodcov a dodatočnú výživu. K ťažšie pestovateľným druhom zeleniny patrí mrkva či karfiol.

Skúsení záhradkári priebežne pestujú vo svojej záhrade rôzne druhy zeleniny a postupne si vytvoria zoznam tých druhov, ktorým sa v ich záhradke darí najviac. Takže, aj keď sa vám spočiatku môže zdať, že nemáte šťastie na úrodu, buďte trpezlivý. Je veľmi pravdepodobné, že raz prídete na to, ktorá plodina bude u vás rásť priam ako burina.

Ak sa nechcete vyčerpať pri každodennej starostlivosti o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne. Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať.

Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná do vašich podmienok.

O mangolde sa niekedy hovorí ako o gigantickom špenáte. Už len pár rastlín dokáže vyprodukovať fenomenálne množstvo jemných listov, ktoré si udržia svoju chuť aj v horúcom počasí.

Pestovanie rajčiakov nie je zvyčajne považované za najjednoduchšie, pretože paradajky sú citlivé na správne zloženie pôdy, dostatok slnka i tekutín a zvyčajne potrebujú prihnojenie. Záleží však od odrody, pre ktorú sa rozhodnete.

Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Rukola zreje v chladnom počasí a dlho si drží svoju korenistú chuť. Horčica má množstvo fanúšikov medzi vegetariánmi a milovníkmi zeleniny všeobecne. Spestruje najrôznejšie šaláty a chutí ako príloha k mäsovým jedlám. Repu v našich končinách nemusíme dvakrát pripomínať. Dnes ju však poznáme v inej forme ako kedysi.

Aké druhy zeleniny existujú?

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.

Druhy zeleniny podľa použitia

• Hlúbová zelenina
• Listové šaláty
• Plodová zelenina
• Kvetová zelenina
• Hľuzová zelenina
• Cibuľová zelenina
• Zelenina so semenami
• Klíčková zelenina
• Huby

Top 10 hlúbovej zeleniny

• Červená kapusta
• Kaleráb
• Biela kapusta
• Pak Choi
• Kel
• Ružičkový kel
• Čínska kapusta
• Hlávkový kel
• Kel palmový
• Karfiol

Top 10 šalátovej zeleniny

• Listový šalát
• Hlávkový šalát
• Rukola
• Špenát
• Mangold
• Čakanka štrbáková
• Červená čakanka
• Biela čakanka
• Čakanka hlávková
• Ázijské šaláty

Rôzne druhy zeleniny

Netradičné ovocie v slovenských záhradách

Jablone, hrušky, slivky či marhule patria k stáliciam ovocných sadov, na ktoré nedáme dopustiť. Chcete oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové? Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C. Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.

Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.

Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda.

Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.

Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.

Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím.

Čo tak si zasadiť strom, ktorý bude spĺňať dekoratívnu funkciu, produkovať úrodu veľmi chutných plodov a navyše prekvapí aj odolnosťou voči chorobám… Že je to sen každého záhradkára? Jeho splnením môže byť japonská hruška Nashi. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.

Ak k vám ešte nezavítal sused s debničkou plnou sladkých fíg, predbehnite ho. Figovníkom sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov.

Broskyne sa všeobecne tešia popularite medzi ovocinármi, hoci to s nimi nie je vždy jednoduché. Ak si trúfate na ďalšiu výzvu a žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché.

Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody.

Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Odporúča sa použiť mykorhízne pr...

Pestovanie exotických rastlín, ako sú figy, citrusy či olivovníky, je na Slovensku čoraz populárnejšie. Napriek tomu, že naše klimatické podmienky nie sú pre tieto rastliny ideálne, klimatická zmena ich možno už čoskoro vráti ako bežnú súčasť záhrad. Figovníky boli totiž súčasťou vinohradov oddávna. S trochou starostlivosti a správnymi postupmi je možné u nás úspešne pestovať aj teplomilné rastliny. Stačí vybrať správnu odrodu, vhodné stanovisko a zabezpečiť rastlinám ochranu pred chladom. V tomto článku sa dozviete, ako pestovať figovník, citrusy či olivovník, aby vám priniesli úrodu a dobre prosperovali aj v našich zemepisných šírkach.

Pestovanie figovníka

Figovník (Ficus carica) je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase.

Ako pestovať figovník na Slovensku?

• Stanovište: Figovník potrebuje teplé, slnečné miesto, ideálne pri južnej stene domu, kde je chránený pred vetrom. Vietor, resp. neustály prievan je niečo, čo figovníku vyslovene škodí.
• Pôda: Mala by byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá. Figovníky v kvetináčoch presádzame každé štyri roky. Nie vždy (najmä u starších) je potrebné používať väčší kvetináč. Figovník stačí pri presádzaní vyklopiť aj so zeminou z kvetináča. Potom orezať korene a pridať čerstvý substrát. Ten si vyrobíme jednoducho zo zmesi pôdy zo záhrady, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5.
• Zálievka: Figovník je pomerne odolný voči suchu, no počas vegetácie ocení pravidelnú zálievku.
• Hnojenie: Počas jari a leta je vhodné prihnojovať organickými alebo minerálnymi hnojivami s vyšším obsahom draslíka.
• Rez: Figovník režeme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Rezané figovníky majú hustejšie rozkonárenie a viac plodov. Pri reze si však treba dávať pozor na dráždivú mliečno sfarbenú tekutinu, ktorú figovníky vylučujú.
• Zimná ochrana: Figovník v záhrade treba pred zimou obaliť netkanou textíliou alebo slamenými rohožami. Rastliny staršie ako tri roky zvládnu s takouto ochranou aj mrazy do - 18 °C. Ak pestujeme figovník v nádobe, je ideálne preniesť ho do chladnej miestnosti s teplotou okolo 5 - 10 °C.

Figovník začína rodiť približne druhý rok po vysadení. Plody dozrievajú v dvoch vlnách - prvé už v júli a druhé v septembri až októbri.

Pestovanie citrusov

Citrusy sú obľúbené pre svoje voňavé kvety a chutné plody. Najčastejšie sa pestuje citrónovník (Citrus limon), pomarančovník (Citrus sinensis) a mandarínka (Citrus reticulata). Vzhľadom na ich teplomilnosť sa v našich podmienkach dajú pestovať len v nádobách, aby ich bolo možné na zimu premiestniť do interiéru.

Ako pestovať citrusy?

• Nádoba: Mala by mať dostatočný objem (minimálne 20 - 30 litrov) a drenážne otvory na odtok prebytočnej vody.
• Pôda: Citrusom vyhovuje ľahký, priepustný substrát s mierne kyslým pH (okolo 5,5 - 6,5). Ideálne je použiť špeciálny substrát pre citrusy, prípadne zmiešať v pomere 1:1 substrát pre sukulenty a univerzálny substrát. Na dno kvetináča odporúčame vrstvu hrubého štrku, ktorá zabezpečí drenáž a tým ochráni korene.
• Stanovište: Počas vegetácie je najlepšie ich umiestniť na slnečné miesto na balkóne alebo terase. Citrónovníky majú radšej polotieň, pomarančovníky a mandarínkovníky svetlo priam milujú.
• Zálievka: Citrusové rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, no substrát by nemal byť trvale premokrený.
• Hnojenie: Od jari do jesene sa odporúča prihnojovať špeciálnymi hnojivami pre citrusy, ktoré obsahujú železo a mikroprvky.
• Zimovanie: Ideálny spôsob zazimovania je citrusov umiestnenie do vyhrievaného skleníka s dostatočne vysokou vlhkosťou. Kto takýto skleník nemá, môže zvoliť presun do citrusov do tmavej a chladnej miestnosti ( cca 10 °C) a obmedziť zálievku. Veľkou chybou preto je pestovanie citrusov na okennom parapete nad radiátorom. Suchý vzduch spôsobuje opadávanie listov. To isté môže nastať, ak umiestníte citrus do miestnosti, kde skladujete jablká a hrušky. Pri zrení totiž uvoľňujú etylén a ten spôsobuje spomenuté opadávanie.

Pri správnej starostlivosti môžu citrusy kvitnúť a rodiť aj v našich podmienkach. Plody však dozrievajú pomalšie, preto je dôležité trpezlivo čakať na úrodu.

Pestovanie olivovníka

Olivovník (Olea europaea) je symbolom Stredomoria, no dá sa pestovať aj na Slovensku. Najvhodnejšie sú odrody ako ‘Arbequina’ alebo ‘Leccino’, ktoré zvládajú mierne mrazy. Olivovník rastie pomaly a môže sa dožiť nie stovky, ale tisícky rokov.

Ako pestovať olivovník?

• Nádoba: Olivovník sa najčastejšie pestuje v kvetináči s objemom aspoň 30 litrov.
• Stanovište: Potrebuje veľa slnka, ideálne je umiestniť ho na juhovýchodnú alebo juhozápadnú stranu balkóna či terasy.
• Pôda: Priepustná a kamenistá, ideálne s mierne zásaditým pH.
• Zálievka: Olivovník znáša sucho lepšie ako prebytok vody, preto sa zalieva až vtedy, keď je substrát suchý. Podobne ako pri citrónovníkoch sa hodí drenážna vrstva.
• Hnojenie: Stačí prihnojovať dvakrát do mesiaca hnojivom s obsahom draslíka a horčíka.
• Zimovanie: Olivovník znáša krátkodobé mrazy do -5 °C, ale najlepšie je nevystavovať ho ani teplotám pod +10 °C a napríklad v októbri ho včas preniesť do chladného, ale svetlého priestoru s teplotami 10 - 15 °C. Ak sa rozhodneme pre zazimovanie stromu vonku, majme na pamäti, že mrazy pod -10 °C môžu veľmi vážne poškodiť korene. Odporúča sa ich zakrývať čečinou a kmeň chrániť jutovou tkaninou.

Olivovníky sa v našich podmienkach pestujú skôr ako nádherné dekoračné rastliny, ktoré v horúcom lete prinášajú stredomorskú atmosféru. Pri správnej starostlivosti môže olivovník po niekoľkých rokoch priniesť aj v našich podmienkach úrodu. Ak pestujete len jeden kus a chcete úrodu, nezabudnite, že budete potrebovať samoopelivú odrodu, napríklad vyššie spomenutú odrodu Arbequina.

Tabuľka: Netradičné ovocie vhodné na pestovanie v slovenských záhradách

Ak hľadáte jedinečné ovocie, ktoré obohatí vašu záhradu a zároveň prinesie zdravotné výhody, arónia, rakytník a mišpula sú skvelou voľbou. Tieto netradičné druhy ovocia sú nenáročné na pestovanie, podporujú biodiverzitu a poskytujú úrodu bohatú na vitamíny a minerály.

• Arónia (Aronia melanocarpa): Vyžaduje slnečné stanovisko, no znáša aj polotieň. Rastie v rôznych druhoch pôdy, vrátane menej úrodných.
• Rakytník (Hippophae rhamnoides): Tento ker miluje slnko a priepustnú, piesočnatú pôdu. Potrebuje dostatok priestoru a je odolný voči suchu aj nízkym teplotám.
• Mišpula (Mespilus germanica): Preferuje slnečné až polotienisté stanovisko. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, mierne zásaditých pôdach.

Mišpula: Je bohatá na vlákninu, vitamíny skupiny B a minerály, ako železo a draslík.

Tipy na pestovanie arónie, rakytníka a mišpule

1. Výsadba: Sádzajte na jar alebo na jeseň.
2. Polievanie: Počas prvého roka pravidelne zavlažujte, najmä počas suchých období.
3. Hnojenie: Používajte organické hnojivá alebo kompost.
4. Zber: Aróniu zbierajte, keď sú plody čierne a mäkké. Rakytník je najlepšie zbierať po prvých mrazoch, keď sú plody sladšie.
5. Džemy: Mišpula a arónia sú skvelé na prípravu džemov.

Arónia, rakytník a mišpula sú skvelým doplnkom každej záhrady. Ich pestovanie prináša nielen chutnú a výživnú úrodu, ale aj estetickú hodnotu a podporu biodiverzity.

tags: #ovocie #pestovane #v #slovenskych #zahradach

Populárne príspevky:

• Recept na dusenú červenú kapustu
• Recept na bábovku s vaječným koňakom
• Ako vybrať autosedačku?
• Zdravý marhuľový džem
• Alergény v Ľadových Gaštanoch: Čo by ste mali vedieť