Výživa a hnojenie ovocných stromov pre bohatú úrodu
Pestovanie ovocného stromu nie je len o vysadení a ukotvení rastliny. Na dobrú plodivosť stromov sú potrebné živiny, ktoré rastliny získavajú zo svojho okolia, a to najmä z pôdy. Hnojivá dodávajú stromom potrebné živiny, ktoré podporujú ich rast a vývoj. Správne hnojenie zvyšuje množstvo a kvalitu plodov. Stromy, ktoré dostávajú dostatok živín, produkujú viac ovocia lepšej kvality. Dobre vyživené stromy sú odolnejšie voči chorobám a škodcom. Zdravý strom má silnejší kmeň, viac listov a robustnejší koreňový systém.
V záhrade máme mladé aj staršie ovocné stromy. Čítal som, že ich treba z času na čas prihnojiť. Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív. Ako tieto živiny používame si teraz môžete prečítať.
Základom hnojenia ovocných stromov sú organické a minerálne hnojivá. K organickým patria kravská mrva, rašelina, maštaľný hnoj, kompost, hnojovka, slepačince alebo zelené hnojenie. Používanie iba priemyselných hnojív má za následok tzv. hladnú pôdu, v ktorej sa neudržia živiny ani voda, preto je dobré ich používať len ako doplnkové hnojivá.
Aký význam pre rastliny majú dodávané živiny? Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky, ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov a takto by sme mohli pokračovať pri všetkých živinách, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú.
Aké živiny sú dôležité pre ovocné stromy?
- Dusík (N): podporuje rast listov a výhonkov.
- Fosfor (P): je dôležitý pre vývoj koreňového systému, kvetov a plodov.
- Draslík (K): zvyšuje odolnosť rastlín voči chorobám a podporuje tvorbu a kvalitu plodov.
Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)
Ako zistiť, čo pôde chýba?
Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod. Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.
Hnojenie ovocných stromov na jeseň
Hnojenie ovocných stromov na jeseň je kľúčovým krokom na zabezpečenie bohatej úrody v nasledujúcom roku. Jesenné hnojenie posilňuje stromy a zvyšuje ich odolnosť voči zimným podmienkam. Pri hnojení je dôležité zvoliť hnojivo s nízkym obsahom dusíka, ale vyšším obsahom fosforu a draslíka. Dusík môže podporiť nový rast, ktorý nemusí byť dostatočne spevnený pred nástupom mrazov, zatiaľ čo fosfor a draslík posilňujú koreňový systém a podporujú zdravý rast plodov.
Správny čas na zásobné hnojenie ovocného sadu je na jeseň, keď rastliny zhodia listy. Najmä v obdobiach, keď ovocné stromy rodia veľa ovocia, spotrebujú z pôdy veľa živín. Potrebujú draslík (K) rovnako ako dusík (N). Dusík je rýchlo rozpustné hnojivo, ktoré je dôležité pre rast rastliny, ale na jeseň kladieme zásobným hnojením dôraz na fosfor a draslík, ktoré sú pomaly rozpustné živiny. Fosfor veľmi pomaly preniká do hĺbky a pridávame ho čo možno najhlbšie (hĺbka rýľa), aby ho drobné korene čo najlepšie absorbovali. V ťažšej, hlinitej pôde to ide pomalšie. Draslík zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji koreňového systému a samozrejme aj pri plodoch. Pridávanie draslíka na jeseň zlepší odolnosť voči nízkym teplotám a prezimovanie stromov prebieha lepšie. Jeho veľkou výhodou je vysoký obsah organickej látky, humínovej kyseliny a fulvokyseliny, ktorými zvýšime obsah humusu v zemi. Jednoducho ho pred dažďom nasypeme po obvode koruny.
Ak stromy nedostanú na jeseň potrebné živiny, môže sa to prejaviť slabším pučaním, menším množstvom kvetov či nižšou odolnosťou voči mrazu. Naopak, vyvážené hnojenie ovocných stromov na jeseň podporuje tvorbu pukov, spevnenie dreva a zvýšenie zimnej odolnosti.
Na jar potrebuje rastlina predovšetkým dusík, ktorý podporuje rast listov a výhonkov. Na jeseň je však dusík nežiaduci - podporil by nový rast, ktorý by nestihol vyzrieť a mohol by v zime namrznúť.
Najvhodnejší čas na hnojenie stromov na jeseň je po skončení vegetácie, teda v období od konca septembra do polovice októbra. V tomto čase už listy väčšinou opadávajú a stromy prechádzajú do pokojovej fázy, no pôda je ešte dostatočne teplá, aby mohli korene prijímať živiny.
Signálom, že sa blíži správny čas na hnojenie, je žltnutie a opadávanie listov, vyzreté výhonky a zastavenie rastu. Strom už neinvestuje energiu do nových listov, ale pripravuje sa na zimu - a práve vtedy potrebuje doplniť zásoby živín do koreňov.
Alternatívne je možné použiť na jeseň minerálne hnojivo Plantella Špeciálne plodové hnojivo s vysokým obsahom draslíka a fosforu. Obsahuje aj pridané mikroživiny, bór a horčík. Bór ovplyvňuje kvalitu peľu, čo znamená lepšie opelenie. Pre priemerne veľký strom potrebujeme približne 300 g hnojiva, pre veľký strom (napr. Hnojivá pridávame do tej časti zeme, kde sú stromy najsilnejšie a najviac rozvetvené. Živiny čerpajú hlavne drobné korienky, ktoré sa nachádzajú v hornej vrstve pôdy a najviac ich je po obvode koreňového systému. Pri ťažkých, hlinitých zeminách použijeme železnú tyč, ktorou urobíme dieru do zeme a do nej nasypeme hnojivo. Diery robíme cikcakovito.
Aké hnojivá použiť pri jesennom hnojení ovocných stromov
Pre záhradkárov, ktorí uprednostňujú prirodzený prístup, je ideálnym riešením organické hnojenie ovocných stromov na jeseň. Kompost, vyzretý maštaľný hnoj, rohovina či granulovaný kurací trus dodajú pôde nielen živiny, ale aj humus, ktorý zlepšuje jej štruktúru a schopnosť zadržiavať vodu. Organické hnojivá pôsobia pomaly, no dlhodobo. Sú ideálne na doplnenie živín po zbere a pred zimou. Pri ich aplikácii stačí zapracovať ich plytko do pôdy okolo koreňov alebo ich nechať pôsobiť ako povrchovú vrstvu pod mulčom.
Ak potrebujete rýchlejší účinok, siahnite po minerálnych hnojivách určených na jeseň. Tie sú špeciálne formulované s vyšším obsahom draslíka a fosforu, ktoré podporujú odolnosť rastlín a lepšie prezimovanie. Kvalitné produkty ako Plantella Jesenné hnojivo alebo Hnojik ponúkajú vyvážené zloženie pre ovocné stromy, kry aj okrasné dreviny. Ich výhodou je presne dávkovaný obsah živín a jednoduchá aplikácia.
Tabuľka: Porovnanie organických a minerálnych hnojív pre jesenné hnojenie ovocných stromov
| Typ hnojiva | Výhody | Nevýhody | Použitie |
|---|---|---|---|
| Organické hnojivá (kompost, hnoj) | Prirodzený prístup, zlepšuje štruktúru pôdy, dlhodobé pôsobenie | Pomalší účinok, variabilné zloženie | Zapracovať plytko do pôdy okolo koreňov alebo nechať pôsobiť ako povrchovú vrstvu pod mulčom |
| Minerálne hnojivá | Rýchly účinok, presne dávkovaný obsah živín, jednoduchá aplikácia | Nepridávajú do pôdy humus, môžu spôsobiť nevyzretie výhonkov pri nesprávnom použití | Rozprestrite v kruhu okolo stromu, zapracujte rýľom alebo motykou, alebo aplikujte zálievkou |
Ako správne hnojiť ovocné stromy krok za krokom:
- Príprava pôdy pred hnojením: Pred samotným hnojením odstráňte burinu a opadané listy z okolia kmeňa. Pôdu jemne prekyprite - umožníte tak živinám lepšie preniknúť ku koreňom. Ak pôda trpí nedostatkom organickej hmoty, môžete pridať tenkú vrstvu kompostu.
- Aplikácia hnojiva: Hnojivo rozprestrite v kruhu okolo stromu, zhruba v mieste, kde končí koruna (tzv. „kvapková línia“). Tam sa nachádza najaktívnejšia časť koreňového systému. Minerálne hnojivá môžete zapracovať rýľom alebo motykou, zatiaľ čo organické postačí rozložiť a prekryť mulčom.
- Zálievka: Po hnojení je vhodné pôdu mierne poliať, aby sa živiny dostali hlbšie do zeme.
Ako prihnojujeme staršie ovocné stromy?
V záhradách sa často stretávame s tým, že okolo kmeňov sa zrýľuje o priemere 1 m kruh, kde sa rozhodí hnojivo a navozí dostupný organický hnoj. V tomto priestore ovocný strom nedokáže prijímať živiny, pretože tu sa nachádzajú len hrubé korene, ktoré nemajú aktívne mladé vlásočnice, schopné prijímať živiny. Takto zrýľovaný a upravený kruh okolo kmeňov má len estetický význam a súčasne zdravotný, pretože po zrýľovaní pôdy sa pôda prevzdušní, ale prihnojovanie stromov je potrebné urobiť tam, kde je najviac aktívnych koreňových vlásočníc, a tie sa nachádzajú vždy po obvode a niekoľko metrov za obvodom korún stromov. Ak chceme, aby účinnosť dodaných živín bola prospešná pre ovocné stromy, živiny sa musia dostať ku koreňom stromov. V zatrávnených záhradách často rozhodené NPK hnojivo spotrebuje len rastúca tráva a ku koreňom sa hnojivo nedostane.
Starostlivosť o zoslabnuté stromy
Staršie ovocné záhrady tým, že nedostávajú už niekoľko desaťročí žiadne organické a priemyselné hnojivá sú tak zoslabnuté, že nadbytok konárov a ovocia spôsobuje preschnutie konárov, ich postupné odumieranie, výskyt nádorov a hubových chorôb, machov a lišajníkov. Týmto stromov je potrebné pomôcť najmä rezom a prihnojením tak, aby došlo k regenerácií korún a obnoveniu nových aktívnych koreňov. Hnojivá je potrebné zapracovať do hĺbky aspoň 10 - 15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme asi v pol metrovej vzdialenosti ryhy, do ktorých nalejeme rozpustené viaczložkové hnojivá, aby ich účinnosť bola čo najvyššia. Ovocné stromy sú vďačné aj za zálievku prirodzených hnojív, najmä s vodou zriedený slepačí a zajačí trus. Tieto hnojivá do pôdy zapracujeme na jar a počas vegetácie tak, aby sme prihnojovanie ukončili do konca júna, pretože hnojenie stromov po tomto období nepriaznivo vplýva na kvalitu plodov a vyzretie dreva. Po zálievke je potrebné vybraté mačinové kocky opäť uložiť na ryhy tak, aby nedochádzalo k nerovnostiam terénu pri prácach v záhrade, ako je kosenie, zber a pod.
Listové hnojivá
Tekuté hnojivá sú využívané, najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. V predajniach môžeme dostať rôzne špecializované hnojivá pre jednotlivé druhy rastlín. Na ich návode si môžeme prečítať ich použitie a aplikáciu. Ich využitie je účinné len vtedy, ak ich používame v správnom čase, keď rastliny ich dokážu využiť. Používame ich najmä počas vegetácie v 2 - 3 týždňových intervaloch tak, že po zriedení s odstátou vodou ich aplikujeme nielen na pôdu okolo rastlín, ale ich využiteľnosť zvýšime, keď nimi postriekame listovú plochu rastlín, čím listy pomocou prieduchov dokážu okamžite prijímať dodávané živiny. Po prihnojení a výdatnej zálievke pôdu okolo rastlín vždy opatrne prekypríme a okolo rastlín rozhodíme mulčovací organický materiál.
Organické hnojivá
Tieto hnojivá, ako je najmä maštaľný hnoj a hnoj z drobných zvierat je pre rastliny nenahraditeľný a je potrebné nájsť spôsob, ako aspoň raz za 4 - 5 rokov ich do pôdy zapracovať. V záhrade sa snažíme využiť každý zdravý rastlinný odpad, najmä pokosenú trávu, ktorú vždy po kosbe rozhodíme okolo kmeňov ovocných stromov alebo ju použijeme na prípravu kvalitných kompostov. Rozhodená tráva pod korunami stromov nám udržuje pod stromami potrebnú vlhkosť a mikroorganizmy s dážďovkami nám pomáhajú ju spracovať tak, že obohatia pôdu o humus a vytvárajú drobnohrudkovitú štruktúru pôdy. Ako organické hnojivá sa snažíme využiť aj vikovité rastliny na zelené hnojenie, ako je bôb, hrach, ďatelina a pod. Tieto rastliny obsahujú na koreňoch hrčkotvorné baktérie, ktoré obohacujú pôdu o dusík. Rastliny na zelené hnojenie po dosiahnutí určitej výšky, ešte pred kvitnutím zapracujeme do pôdy, čím súčasne obohacujeme pôdu o organickú hmotu. V zeleninárskej časti záhrade sa snažíme pravidelným striedaním plodín odstraňovať pôdnu únavu, obmedzovať výskyt hubových chorôb a škodcov. Plodová zelenina, hlúboviny a zemiaky sú veľmi vďačné za použitie organických hnojív, pri ich nedostatku sa snažíme do vytvorených rýh a jamiek dodať v opatrnom množstve dobré rozložený kompost alebo starší hnoj, čím zlepšíme podmienky pre rast koreňovej sústavy, a tým vytvárame dobrý základ pre rodivosť pestovaných plodín.
Hnojenie ovocných drevín pred výsadbou
Pred vysádzaním ovocných drevín sa odporúča hnojiť na základe agrochemického rozboru pôd: Pri dobrej zásobe živín v profile pôdy spravidla hnojenie do zásoby nie je nevyhnutné (zásoba P nad 110 mg na kg pôdy, K nad 190 mg na 1 kg pôdy, Mg nad 90 mg na kg pôdy. Pri strednej zásobe živín hnojíme počas predvýsadbovej prípravy pôdy dávkami približne 2,5 kg superfosfátu, 0,5 kg síranu draselného, Mg možno dodať pri vápnení, naapríklad použitím dolomitického vápenca. Po vysadení ovocných stromov sa dávky menia podľa sily rastu a úrody, ktorú ovocné stromy prinášajú, ako aj v závislosti od spôsobu využitia pôdy pod stromami. Hnojí sa systémom 1/3 N hnojív a celá dávka P, Mg, prípadne Ca hnojív (raz za 3 roky podľa potreby) na jeseň zbytok N hnojív na jar a v priebehu vegetácie. Každý tretí rok sa dáva maštaľný hnoj alebo kompost v dávke 4 až 6 kg na m2. Pri strednej zásobe živín používame približne nasledovné dávky živín (č.ž.) na 10 m2: veľké ovocie N - 100, 10-30, P - 35 , 10 - 15, K - 150, 30 - 50 g, drobné ovocie N - 60, P - 20, K - 60 g č.ž. na 10 m2.
Príznaky nedostatku živín:
- N - slabý rast, drobné plody, opad plodov
- P - slabá násada kvetov a plodov, nedostatočná tvorba cukrov
- K - čiernozelený nádych listov, nekrózy vrcholov, drobné plody
- Ca - glejotok, rakovina
- Mg - chloróza alebo červenanie listov, nekrózy na listoch a opad
- B - žltnutie listov, opad plodov, škvrny na plodoch, zlé oplodnenie plodov
- Mn - žlté škvrny na listoch
- Fe - chloróza mladých listov (napr. na vápenatých pôdach)
Predvýsadbová príprava pôdy
Vzhľadom na dlhovekosť ovocných výsadieb treba príprave pôdy pred výsadbou ovocných rastlín venovať mimoriadnu pozornosť. Nezvládnutie niektorých úloh v tomto období spôsobí počas života ovocnej výsadby problémy, ktoré sa už neskôr dajú veľmi ťažko riešiť. Pritom náročnosť na prípravu pôdy je rôzna v závislosti od druhu pestovanej rastliny, použitom podpníku, systéme pestovania (napr. pri nasadení hnojivej závlahy a pestovaní v rukávcoch z plastu a rašelinovom substráte v prípade najintenzívnejších výsadieb jabloní sa redukujú nároky na prípravu pôdy) a v neposlednom rade od vlastností pôdy.
Predvýsadbová (základná) príprava pôdy pod ovocný sad plní nasledovné úlohy:
- vytvorenie zásoby živín
- zvýšenie obsahu humusu a obohatenie mikrobiálnych spoločenstiev
- úprava pH
- vyrovnanie úrodnosti pôdy v horizontálnom i vertikálnom smere
- prehĺbenie pôdneho profilu, prevzdušnenie pôdy v profile perspektívnom pre zakorenenie stromov
- likvidácia burín (predovšetkým trvácich)
- vyrovnanie povrchu pôdy
- odstránenie únavy pôdy
Pri výbere stanovišťa pre ovocný sad v podstate môžu nastať v podstate dve situácie s určitými modifikáciami, ktoré ovplyvňujú postup pri základnej príprave pôdy:
- Ovocné stromy budeme vysádzať na panenskú pôdu - t.j. na takú, kde sa predtým nepestovali ovocné stromy, ani na nej nerástli plané formy ovocných stromov.
- V záhradách často dochádza k situácii, že ovocné stromy budeme vysádzať na plochu, kde už predtým rástli ovocné stromy alebo kríky (rôzne dlhý čas), prípadne sme na uvedenom mieste dopestovávali mladé stromčeky na výsadbu.
V prvom prípade odpadá odstraňovanie únavy pôdy a v dôsledku toho príprava pôdy trvá kratší čas. Odporúča sa nasledovný postup:
- jeseň - zber plodiny, vápnenie, prípadne hnojenie P,K podľa aktuálnej zásoby živín v pôde, rigolácia, prevrstvenie pôdy do hĺbky 0,4 - 0,6 m (nerigoluje sa na lahkých a veľmi ťažkých pôdach a na pôdach skeletovitých, ďalej ak budeme vysádzať drobné ovocie, prípadne stromčeky na slabo až veľmi slabo zakoreňujúcich podpníkoch, ktoré plytko zakoreňujú).
- 1. rok - pestovanie hrachu, bôbu, prípadne iných strukovín, alebo kukurice, po zbere hlavnej plodiny výsev plodiny na zelená hnojenie (horčica) a na jeseň zapracovanie zelenej hmoty + 40 až 60 t.ha-1 maštaľného hnoja alebo dvojnásobok kompostu (prípadne N,P,K ak sa nehnojilo minulý rok). Pôdu po zbere prvej plodiny (VI - VII) je možno využiť (najmä v malovýrobných podmienkach na dopestovanie niektorých listových alebo koreňových zelenín (pekinská kapusta, reďkev, ai), ktorých nekonzumné časti tiež zapracujeme do pôdy.
- 2. rok - zemiaky, zelenina so zberom do začiatku septembra, ktoré znášajú hnojenie maštaľným hnojom a zároveň umožnia likvidáciu buriny pri okopávke.
- Jeseň 2. roka alebo nasledujúca jar - vysádzanie stromov
Ak je pôda zaburinená trvácimi burinami, treba počas prípravného cyklu na pozemok zaradiť plodiny vytvárajúce súvislý porast s rýchlou dynamikou rastu. Tieto potlačia buriny (napr. pýr), a po ich zbere necháme pôdu bez ošetrenia, aby burina vytvorila dostatočnú listovú plochu, po čom sa aplikuje Roundup (5-6 l.ha-1) alebo Roundup + NH4SO4 (2,5 l + 5 kg.a-1) alebo Starane 250 EC (1-3 l.ha-1). Po mesiaci sa zaschnutý porast zarýľuje a pôda sa pripraví na vysádzanie.
V druhom prípade bude charakteristická pre pôdu v menšej alebo väčšej miere únava pôdy. Únava pôdy bude tým výraznejšia, čím je väčšia príbuznosť po sebe pestovaných druhov ovocných drevín, čím silnejší bol rast predchádzajúceho druhu a čím menej starostlivosti sa venovalo počas pestovania pôde. Na rastlinách sa únava pôdy prejavuje znížením rastu koreňov a hustota vláskovitých korienkov, znižuje sa i rodivosť rastlín. Stupeň únavy pôdy znižuje pestovanie medziplodín a plodín na zelené hnojenie, ako i dodanie humusu v rôznych formách do pôdy.
Ak sa vysádza po predchádzajúcej ovocnej kultúre, treba predĺžiť obdobie potrebné na prípravu pôdy. Možno použiť nasledovný postup :
- Jeseň - likvidácia ovocných stromov, odstránenie koreňov a zvyškov kmeňov, vápnenie, vyhnojenie priemyselnými hnojivami do zásoby podľa aktuálneho obsahu v pôde, prevrstvenie pôdy do potrebnej hĺbky (ako bolo uvedené vyššie).
- 1.rok - pestovanie kukurice, (slnečnica) - hlbokokoreniace plodiny, po zbere výsev plodiny na zelené hnojenie alebo vhodnej krátkodobej plodiny, na jeseň zaoranie zelenej hmoty a vápnenie, ak nebolo vykonané predchádzajúcu jeseň.
- 2.rok - zelenina - koreňová zelenina, na jeseň hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 - 60 t.ha
- 3.rok - zelenina prvej trate alebo zemiaky, po zbere prípadné zásahy na odstránenie trvácich burín
- Jeseň 3. roka alebo nasledujúca jar - výsadba stromkov
Časté chyby pri jesennom hnojení stromov a ako sa im vyhnúť
Najčastejšou chybou je nesprávna voľba hnojiva - mnohí použijú univerzálne zmesi s vysokým obsahom dusíka, ktoré môžu spôsobiť nevyzretie výhonkov. Ďalšou chybou je neskoré hnojenie, keď už pôda premŕza, alebo aplikácia príliš blízko ku kmeňu. Pamätajte: menej je niekedy viac. Lepšie je pridať menšiu dávku kvalitného hnojiva, než rastlinu prehnojiť.
Ako hnojiť mladé ovocné stromy vs. staršie stromy
Mladé stromy sú citlivé - ich korene ešte nie sú rozvinuté, preto potrebujú šetrnú výživu. Pri hnojení ovocných stromov na jeseň vo veku 1-2 rokov používajte len malé množstvo organických hnojív alebo kompostu. Vyhnite sa silným minerálnym prípravkom, ktoré by mohli spáliť korene. Staršie stromy vyžadujú hnojenie najmä na podporu úrody a regenerácie. Môžete im dopriať kombinované hnojenie - organické zložky pre zlepšenie pôdy a minerálne látky pre okamžitý účinok.
Záver
Prerezávanie a správne hnojenie tvoria základ starostlivosti o ovocné stromy. Rez udržiava korunu v kondícii, hnojenie dodáva energiu a obe činnosti priamo ovplyvňujú chuť aj množstvo úrody. Tak ako človek chodí pravidelne ku kaderníkovi, aj strom potrebuje viac návštev v priebehu roka - nestačí jedna jediná starostlivosť. K tomu však treba pridať aj pravidelné okopávanie pôdy. Kyprenie zlepšuje prístup vody a kyslíka ku koreňom a bráni utláčaniu pôdy.
tags: #ovocné #stromy #výživa #a #hnojenie


