Pád Berlínskeho múru: Symbol slobody a zjednotenia

Berlínsky múr, najznámejší symbol studenej vojny, viac než 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto a krajinu, ale aj celý svet. Z ostnatého a betónového zovretia sa začal Berlín dostávať po dlhých desiatkach rokov 9. novembra 1989. Ako pripomenutie si tohto historického medzníka je 9. november Svetovým dňom slobody. V roku 2001 ho vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush.

„Pád Berlínskeho múru je bodom obratu v studenej vojne a významným míľnikom pri víťazstve slobody nad tyraniou," uviedol Bush pri vyhlasovaní Svetového dňa slobody.

Tragická noc z 12. na 13. augusta roku 1961, kedy sa začal múr stavať, zmrazila nádeje, zmarila životné plány a zničila ľudské osudy mnohých Nemcov. Azda najtrpkejšie zasiahla obyvateľov tých domov na Bernauerskej ulici v Berlíne, ktorí mali vchody z Východu, ale ich okná smerovali na Západ. Tie neskôr zamurovali alebo spútali ostnatým drôtom.

Berlínsky múr bol postavený, aby zabránil útekom občanov NDR do západného Nemecka. O postavení Berlínskeho múru rozhodli stranícke orgány Nemeckej demokratickej republiky (NDR) s odôvodnením, že z Nemeckej spolkovej republiky (NSR) prenikajú na východ revanšistické sily podvracajúce socialistické zriadenie. Skutočný motív ale spočíval v zabránení úteku občanom NDR do západného Nemecka; veď v rokoch 1949 - 1961 ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ľudí. Medzi nimi bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich utekala do NSR cez Berlín.

Múr meral celkove 155 km, z toho 45 kilometrov v Berlíne, ktorý pretínal mesto priamo v jeho srdci. Vysoký bol takmer štyri metre a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti - mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dostať sa do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100-tisíc ľudí. Podľa najnovších výskumov medzi rokmi 1961 a 1989 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ľudí.

Prvou obeťou sa stal Rudolf Urban, ktorý spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I keď sa štatistiky v presnom počte obetí rôznia, zhodujú sa na tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ročný murár pri ňom vykrvácal na Zimmerovej ulici 18. augusta 1962 potom, keď ho pri pokuse o útek zasiahli guľky východonemeckých pohraničníkov.

Prestavba ("perestrojka") sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova a jeho politika nového myslenia vytvorili podmienky pre pád železnej opony. Napriek tomu najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker ešte v roku 1987 sebavedome vyhlasoval, že múr bude stáť ďalších najmenej 50 rokov. O dva roky neskôr, 9. novembra 1989, bolo ale všetko inak - udiali sa udalosti, ktoré zmenili dejiny.

Desiatky novinárov z celého sveta prišli podvečer na tlačovú konferenciu člena východonemeckého vedenia Gntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu na Západ. Jeho slová boli však zabalené do nezrozumiteľného, byrokratického jazyka.

Všetci ale spozorneli, keď sa na záver pomerne nudnej tlačovej konferencie spravodajca nemeckého denníka Bild Peter Brinkmann opýtal, kedy začne spomínaný predpis platiť. Schabowski si nasadil okuliare, zobral si rukou napísané poznámky a vyslovil historickú vetu: "Podľa môjho názoru začne platiť... ...hneď. Okamžite!" Tlačová konferencia sa vzápätí skončila a správa sa rýchlosťou blesku šírila do celého sveta. Tieto váhavo vyrieknuté slová znamenali pád Berlínskeho múru a začiatok konca Nemeckej demokratickej republiky.

Svet je rozdelený železnou oponou a počíta straty z druhej svetovej vojny.

V týždňoch, ktoré nasledovali po zmiznutí jeho ženy, po návštevách polície a zapečatení domu sa často pokúšal zdôvodniť sám sebe celé to prenasledovanie od večera, keď sčista-jasna osamel. Únava a stres ho zahnali až k počiatkom, k základom, do bezbrehej minulosti.

Na snímke z 10. novembra 1989 západní Nemci tlieskajú svojim východným spoluobčanom, ktorí autami prechádzajú cez kontrolné stanovište Checkpoint Charlie do západného Berlína po páde Berlínskeho múru. Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Múr začali búrať 22. novembra 1989.

Sadu krížov pripomínajúcich ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse preliezť Berlínsky múr, ukradli len niekoľko dní pred 25. výročím pádu toho múru. Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení v rokoch 1961-89. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže.

Na snímke z 12. novembra 1989 východní (chrbtom ku kamere) a západní Berlínčania oslavujú pri rozobratej časti Berlínskeho múru v blízkosti Postupimského námestia v centre Berlína pád symbolu studenej vojny. Hans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného strediska pre moderné dejiny v Postupime po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99.

Berlínsky múr postavili 13. Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov.

Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. Berlínsky múr bol symbolom rozdelenia povojnového Nemecka a bipolárneho sveta. Jej cieľom bolo zabrániť úteku civilistov do sektorov kontrolovaných spojencami. Hrôzostrašný útvar dlhý 165 km a vysoký takmer štyri metre oddeľoval hlavné mesto bývalej NDR od Západného Berlína.

V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta.

Berlínsky múr, oddeľujúci západnú a východnú časť Berlína, začala stavať komunistická vláda v Nemeckej demokratickej republike 13. augusta 1961.

máj 1945 až august 1961 - Podľa dohôd štyroch víťazných veľmocí bolo hlavné mesto Nemecka rozdelené na štyri sektory - britský, americký, francúzsky a sovietsky. Hranica medzi jednotlivými sektormi, neskôr medzi Západným a východným Berlínom, zostala otvorená, na vybraných miestach boli zriadené kontrolné stanovištia.

3. augusta 1961 - V Moskve sa začalo stretnutie vedúcich predstaviteľov komunistických strán východného bloku.

12. august 1961 - Najvyšší predstaviteľ Nemeckej demokratickej republiky Walter Ulbricht podpísal príkaz na uzatvorenie hranice medzi Západným a východným Berlínom.

22. augusta 1961 - Prvou obeťou Berlínskeho múra sa stala 58-ročná Ida Siekmannová, obyvateľka domu na známej Bernauerstrasse, stojaceho tesne pred deliacou líniou, na ktorej stavali múr. Najskôr vyhodila na ulicu svoje osobné veci a vzápätí vyskočila z okna.

26. júna 1963 - Na návštevu Západného Berlína pricestoval americký prezident John Fitzgerald Kennedy. Prejav, v ktorom vyzval na rešpektovanie slobody, zakončil známym výrokom "Ich bin ein Berliner".

11. marca 1985 - Po smrti Konstantina Ustinoviča Černenka sa generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu stal Michail Gorbačov. S jeho menom sú spojené zásadné reformy, ktoré mali skvalitniť život ľudí nielen v ZSSR, ale aj v niekdajšom východnom bloku. Zmeny sa týkali aj oblasti zahraničnej politiky.

6. februára 1989 - Pri pokuse o útek zastrelila pohraničná hliadka NDR 23-ročného Chrisa Gueffroya. Pri pokuse o útek zastrelila pohraničná hliadka NDR 23-ročného Chrisa Gueffroya. Išlo o poslednú obeť, ktorá zahynula pri Berlínskom múre.

leto 1989 - Na zastupiteľských úradoch západných krajín v poľskej Varšave, maďarskej Budapešti a českej Prahe sa začali zhromažďovať tisíce občanov NDR, žiadajúcich o možnosť vycestovať na Západ. Bývalý nemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher (uprostred), jeho manželka Barbara Schmidtová Genscherová sa rozprávajú s uprchlíkmi z bývalej NDR na nemeckom veľvyslanectve v Prahe pri príležitosti 25. výročia exodu občanov Nemeckej demokratickej republiky (NDR) do západnej Európy, 30. septembra 2014.

27. júna 1989 - Ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska, Gyula Horn a Alois Mock, prestrihli na maďarsko-rakúskych hraniciach neďaleko mesta Šopron ostnatý drôt.

9. novembra 1989 - Člen politbyra Socialistickej zjednotenej strany Nemecka (SED) Günther Schabowski oznámil, že vláda NDR zrušila obmedzenia, ktoré bránili občanom NDR v ceste na Západ. Pád Berlínskeho múru, ktorý sa stal symbolom konca studenej vojny a rozdelenia Európy, si svet pripomína ako významný míľnik v dejinách. Udalosti z jesene 1989 mali hlboký dopad na Nemecko, Európu i celý svet a ich ozveny rezonujú dodnes.

35. výročie pádu Berlínskeho múru si Nemecko pripomína spomienkovými akciami a ceremóniami, ktoré pripomínajú význam tejto udalosti. Berlínsky primátor Kai Wegner označil 9. november za deň radosti pre mesto.

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo svojom videu, pripomínajúcom si 35. výročie tejto historickej udalosti, uviedol, že pád Berlínskeho múru bol príkladom európskej súdržnosti a "vyvrcholením pan-Európskeho vývoja". Scholz vo svojom príspevku volal po solidarite, najmä v kontexte momentálnej globálnej politickej situácie.

"Naša spoločná história z jesene roku 1989 nám ukazuje, ako dosiahneme naše ciele: keď budeme stáť spolu, spolu za mier a slobodu, za bezpečnosť a prosperitu, právny štát a demokraciu," povedal kancelár. Scholz zdôraznil, že túto jednotu utužilo takisto piatkové stretnutie európskych lídrov v Budapešti, ktorého sa osobne zúčastnil.

Susedné štáty v strednej a východnej Európe prispeli tiež svojou mierou k pádu Berlínskeho múru. Scholz vyhlásil: "Boli tu odvážni odborári z hnutia Solidarita v Poľsku. Spievajúci revolucionári v Estónsku, Lotyšsku a Litve. Odvážne ženy a muži v Maďarsku, Československu a ďalších krajinách.

Berlínsky múr nechal postaviť komunistický režim niekdajšej NDR v roku 1961. Počas existencie múru zahynulo najmenej 140 ľudí v priamej súvislosti s hraničným režimom. Ďalších 251 osôb zahynulo pri kontrolách na berlínskych priechodoch alebo tesne za nimi. "Nezapočítaní sú ľudia, ktorí zomreli zo zármutku a zúfalstva kvôli dopadom vzniku múru na ich životy," uvádza nadácia. Účastníci ceremónie položili okrem iného ruže k pamätníku obetí berlínskeho múru, konala sa aj bohoslužba. Mnoho rečníkov pritom spomínalo vo svojich prejavoch aj aktuálnu situáciu vo svete, hlavne ruskú agresiu voči Ukrajine.

Günter Schabowski bol bývalým členom a hovorcom politbyra Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) a na záver inak pomerne nudnej tlačovej konferencie 9. novembra 1989 prečítal vyhlásenie o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu so Západným Nemeckom, ktoré platili 28 rokov.

Keďže dopad tohto oznamu, zašifrovaného v byrokratickom jazyku, nebol v prvej chvíli celkom jasný, jeden z prítomných novinárov sa spýtal, kedy opatrenia začnú platiť. Schabowski odpovedal, že "pokiaľ viem, platí to okamžite, bezodkladne". Neskôr vysvitlo, že zmienený oznam sa mal do správ dostať najskôr až nasledujúce ráno o 04.00 h, aby všetky hraničné priechody mohli dostať príslušné pokyny a aby sa občania mohli riadne postaviť do radu na víza, uviedol posledný komunistický predseda vlády NDR Egon Krenz. Berlínsky súd Schabowského v roku 1997 odsúdil na trojročné väzenie v súvislosti so streľbou pohraničníkov na ľudí, utekajúcich cez Berlínsky múr.

Nemecký historik Ilko-Sascha Kowalczuk agentúre povedal, že berlínsky múr nepadol podľa neho reálne 9. novembra pre nátlak z Prahy. Komunistov v Prahe totiž znervózňoval stále väčší počet východných Nemcov, ktorí sa cez neho snažili dostať na Západ, a tlačili tak na NDR, aby situáciu riešila. Vzniklo preto uznesenie o liberalizácii hraničného režimu. Jeho mylná interpretácia na tlačovej konferencii 9. novembra však viedla k pádu múru.

Otvorenie hraníc medzi vtedajšou Spolkovou republikou Nemecko a NDR dnes oslavujú politici aj na iných miestach Nemecka. Centrom osláv je však napriek tomu Berlín, ktorý bol počas studenej vojny symbolom rozdelenia sveta. Najčastejšie sa na nich objavujú slová sloboda, demokracia a tolerancia.

K hraničným priechodom, oddeľujúcim východnú časť Berlína od západnej, mieria večer 9. novembra 1989 stovky ľudí. Zmobilizovala ich informácia, ktorá pred chvíľou zaznela v televíznom i rozhlasovom spravodajstve. Najväčší dav sa zhromažďuje na priechode v Bornholmer Strasse. Okolo pol deviatej je tu už niekoľko tisíc ľudí a s každou ďalšou minútou sa zástup rozrastá. Hraničné závory však zostávajú spustené a v tvárach príslušníkov pasovej kontroly i pohraničnej stráže sa zračí bezradnosť. Službukonajúci dôstojník Harald Jäger telefonuje nadriadeným, informuje ich o situácii a pýta sa, čo má robiť. „Nemôžeme vás teraz pustiť. Musíte prísť ráno,“ oznamuje ľuďom, ktorí sa už vidia na západnej strane mesta. Tí to však neprijímajú. „Otvorte brány! Napätie sa stupňuje a s ním aj tlak na uniformovaných strážcov.

„Múr tu bude stáť päťdesiat alebo aj sto rokov, kým budú existovať dôvody, pre ktoré sme ho postavili. Chráni našu krajinu pred lupičmi a pred tými, ktorí chcú narušiť stabilitu a mier v Európe,“ vyhlasuje 18.

Dobre vie, že Berlínsky múr nechráni krajinu pred vonkajším nepriateľom. Jeho úlohou je izolovať ľudí, ktorí v nej žijú, a zabrániť vzdelancom a vôbec ľuďom túžiacim po slobodnom živote v úteku na Západ. Zaplatil tak aj 20-ročný Chris Gueffroy. Aj on túžil žiť v slobodnom svete a cestovať a keď sa dopočul, že na hraniciach sa už po utečencoch nestrieľa, tak sa rozhodne prejsť ilegálne na druhú stranu. Nebola to pravda. Krátko pred polnocou 5.

Pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru francúzsky sochár Patrick Roger vytvoril čokoládovú repliku múru a rozbil ju v Paríži kladivom. Kúsky čokoládového múru potom rozdal tlieskajúcim okolostojacim. Bol to "úžasný pocit podeliť sa o chuť, hodnoty a istý závan slobody," vyjadril sa Roger.

Múr z 200 kilogramov čokolády bol popísaný slovami ako sloboda či nemeckým výrazom "Som Berlínčan". Roger ho so svojím asistentom rozbil pred jeho čokoládovňou, pričom sa v jednom momente chytil aj ruky, ktorú mu z druhej strany múra niekto podal.

Múr sa behom pár chvíľ rozpadol na stovky kúskov, ktoré okolostojaci nielen jedli, ale brali si aj so sebou.

Dôležité dátumy v histórii Berlínskeho múru

Pamätník Berlínskeho múru

Kríže pripomínajúce obete Berlínskeho múru

Otvorenie hranice na Bornholmer Strasse

tags: #pad #berlinskeho #mura #recept

Populárne príspevky:

• Kulinársky sprievodca Nemeckom
• Recept na kapsičky z lístkového cesta
• Vaječný sen
• Dip Management - vysvetlenie
• Výroba akvavitu