Paduánska Sliepka a Veľkonočná Studenina: Tradícia a Chov
Paduánska sliepka je elegantné plemeno, ktoré má svoj pôvod v Taliansku. Toto plemeno sliepic s výraznou chocholkou a trojitým hrebienkom bola cenená ako vzácnosť po celej Európe po mnoho generácií. Táto sliepočka sa vyznačuje výraznou chocholkou a trojitým hrebienkom a je známa pre svoju miernu a temperamentnú povahu. Sú to ľahké plemená sliepok, ktoré sa vyznačujú pokojnou a temperamentnou povahou.
Podľa niektorých zdrojov sa plemeno vyvinulo kombináciou starých talianskych plemien s perzskými a tureckými sliepkami, ktoré boli privezené do Európy v 15. a 16. storočí. Sliepka paduánka bola pôvodne chovaná pre maso a vajcia, ale postupne sa stala obľúbeným okrasným plemenom, ktoré zdobilo šľachtické záhrady a dvory. Iné pramene tvrdia, že plemeno má staršiu históriu a pochádza z Ázie, odkiaľ sa dostalo do Talianska cez Benátky. V priebehu 19. storočia sa plemeno rozšírilo do ďalších európskych krajín, vrátane Francie, Nemecka, Anglie, Holandska a ďalších.
Paduánska sliepka
Charakteristické znaky paduánky
Výrazným znakom tohto plemena je veľká, guľatá chocholka, ktorá pokrýva celú hlavu, a často i oči sliepky. Ďalším význačným znakom sú tri vousy - horný, spodný a bočné, ktoré sa nachádzajú pod zobákom miesto laloku. Tieto vousy sú tvorené hustými a krátkymi peříky. Oči sú veľké a majú svetlo hnedú farbu. Peří u tejto sliepice je jemné a tesne priliehajúci k telu. Ocas je stredne dlhý a má široký tvar, s dobre vyvinutými srpmi. Nohy sú stredne dlhé a majú bridlicovo modrú farbu, bez peříčka.
Má vysokú mieru inteligencie a zvedavosti, čo ju privádza k prieskumu svojho okolia. Toto plemeno je rovnako náklonné a ochočené, rado sa necháva unášať v ruke a hladiť.
Chov paduánky
Kurník
Slepice plemena Paduánka vyžaduje suchý, čistý a teplý kurník, kde sa môže cítiť bezpečne a pohodlne. Kurník by mal byť dostatočne priestorný, aby sliepice mohli voľne pohybovať a nemusely trpieť stresom. Je dôležité, aby kurník bol dobre vetraný, ale bez prievanu. Také by mal obsahovať snášková hnízda, kde sliepice budú klásť svá vejce. Tieto hnízda by mali byť temná, klidná a útulná. Ako podestýlku v kurníku a hnízdech lze použiť slámu, piliny, rašelinu alebo jiný vhodný materiál.
Kŕmenie
Nie je náročná na stravovanie, ale vyžaduje dostatočný prísun živín, vitamínov a minerálov pre udržanie svojho zdravia a produktivity. Môžete jej podávať hotové krmné směsi určené pre slepice, ktoré obsahujú všetky potrebné složky. Alternatívne môžete vytvárať vlastné směsi z obilovin, šrotů, olejnin a dalších ingrediencí. Je klíčové zajistit, aby slepice měly přístup k dostatečnému množství zeleniny, ovoce, bylin a dalších přírodních doplňků, které posilní jejich imunitní systém, trávicí systém a kvalitu peří. Nesmíte zapomínat na udržování dostupnosti čisté vody v napáječkách, kterou slepice potřebují nejen k pití, ale i k hygienickým koupelím.
Výbeh
Pre tento výbeh je dôležité, aby bol dostatočne rozlehlý, aby sliepice mali priestor pre behanie, hrabanie, popelenie a hľadanie potravy. Táto sliepice je plodná a má schopnosť ľahko sa množiť. Je to dobrá matka, ktorá rada sedí na vajíčkach a vylíhne kurčatá. Mladí ptáci sú vitální a zdraví, avšak vyžadujú zvláštní péči a ochranu. Postupne, chocholka na hlave kuřat začína růst a tvarovat se. Také mají malý vous na zobáčku, který se postupem času dělí na tři části. Barva peří se u kuřat projevuje až po několika týdnech.
Farebné vajíčka
Ak si chcete byť istí, akú farbu budú mať škrupiny vajíčok, ktoré znesú vaše sliepky, kúpte si na záhradu zástupkyne čistých plemien.
Začiatočníci väčšinou kupujú menej náročné plemená ako napríklad Isabrown alebo Dominant. Keďže sú vyšľachtené na to, aby produkovali čo najviac vajíčok, určite vás nesklamú. Stačí im dostatok potravy a kurník.
Keď sa začnete venovať sliepkam trochu viac, zistíte, že existujú plemená, ktoré znášajú vajíčka s farebnou škrupinou. Vajíčka môžu mať farby ako tmavohnedá, zelená, modrá, olivovozelená, biela, tyrkysová a niektoré sú dokonca doružova.
Dajte si však pozor! Zberanie rôznych plemien s farebnými vajíčkami je návykové, a keď začnete, je ťažké prestať.
- Biela škrupina: Leghornka, Vlaška alebo Brakelka
- Tmavohnedá škrupina: Maransky
- Tmavočervená škrupina: Škrupina vajec od plemena Marans
- Zelenomodrá škrupina: Araucana
- Olivová škrupina: Green shell
- Svetlozelená škrupina: Cream Legbar
Farebné vajíčka
Veľkonočná studenina
Od detstva si pamätám, že na Veľkú noc sme museli mať studeninu. Na túto pochúťku našej sedliackej kuchyne čakali sme celý rok. Pred Veľkou nocou boli pôsty... komora sa vyprázdňovala... ale teraz, vo veľkonočnom čase na stole sa zjavilo studenia. Pravá maškrta. Chyba bola, že mať to robila len raz ročne. Konečne, ani tá sviňa nemohla mať viacej paprčiek, len koľko jej Boh dal. Len na jednu huspeninu. Ináč, v každom dome sa zabilo toľko bravov, koľko bolo členov rodiny, a ak v rodine boli bíreši, sluhovia atď. zabilo sa aj viacej.
Veľká noc a nemať tam huspeninu, ako robiť svadbu bez hudcov. naše tradičné sedliacke studenie je jednoduchý, ale ako píše T. jedlá“ a huspenina má celý rad svojich variácií. 2 kg. kože. huspeninu priprávame s údeného mäsa, tak pozor! vymáčať, aby sme ho zbavili zvyšnej soli. túto občas vymeníme. Až päťkrát.
hrnca a zalejeme studenou vodou. Dáme to na prudkejší oheň, ale len kým nezačne vrieť. Oheň znížime. citrón, ocot, alebo biele víno a necháme variť na miernom ohni. asi pol hodiny. miernom ohni. Ako dlho? ktorého sme položili vlhkú utierku, alebo nejakú na to vhodnú látku. Mäso a zeleninu vyberieme z hrnca a necháme chladnúť.
vylejeme na kúsok ľadu. ďalej, aby sa vyparila zvyšná voda. nezrazí, neuvarí. Zrazený bielok odstránime ďalším cedením. necháme chladnúť a medzičasom odkosťujeme si mäso. Kúsky mäsa, kože... ukladáme na taniere. domácnostiach sa pridali aj kúsky mrkvy, posekanú kyslú uhorku... všetko k vôli efektu. Aby bolo pekné aj „na oči“.
polovychladnutou polievkou. napr. komora, chladnička... ** Dĺžka varenia hodne závisí od kvality mäsa. mladšieho brava sa skorej uvarí, ako údené, alebo zo starej svine. nedeľu. obvarená hrubá klobása a chreň, ofarbené vajíčka a drobné pečivo. Všetko sa pripravilo v sobotu („Biela sobota“). oheň nerozkladal. kalendári Veľká noc je najväčším sviatkom.
Studenie sa obyčajne podáva v tých tanieroch, kde sa zrazilo. petržlenu a pod. Huspeninu, studenie môžeme podávať aj ako predjedlo. tanierov, lež do vhodných foriem, kompótových misočiek, ang. fr. ramekin, ramequin. formy vyložíme s tenko pokrájanou šunkou, šunkovými „listami“. „priemyselná“ šunka, z obchodu, ako napr. pražská, virginia a pod. dávame ju priamo. Táto bola už obvarená. šunkou, túto musíme obvariť.
vyložených foriem položíme aj jedno „stratené“ („sádzané“) vajce. všetko zalejeme polievkou. malý rovný tanier. Podľa počtu misočiek, formičiek, uvaríme si rovnaký počet vajíčok. Pozor! Vajíčka nesmú byť staršie, ako deň, dva. nádoby, hrnca, nalejeme asi 1 - 2 litrov vody. octu. Asi 5-6 lyžíc. stvoril nejaký vír, lievik. vylúpneme, vyklopíme do vriacej vody a varíme asi 3 min. zrazený, ale žĺtok má byť polotekutý. oschnúť. Takéto vajíčka môžeme podávať aj s rozličnými omáčkami, chlebom a pod. Prospešné sú najmä pre osoby trpiace zvýšeným cholesterolom.
ktorá má v strede „dieru“. Mäso, polievku, mrkvu, vajíčka... do formy a zalejeme ich polievkou. horúcej vody a masu vyklopíme na väčší tanier, tácku. kyslé uhorky, mladú cibuľku, listy zeleru.... efektu. môžeme si pripraviť aj zo sviežeho mäsa. hovädzinu, hlavne z kolienka, lýtka (osso buco). a varíme na podobný spôsob, ako skorej. Pozor! potrebujeme viacej soli, aby sme imitovali „pravú“ surovinu.
byť aj mútne a preto ho potrebujeme „čistiť“ bielkami. obyčajne nestačí. Huspeninu môžeme pripraviť aj z rýb, alebo hydiny. Tu sa najlepšie hodí kačka, húska a hlavne, ak sú trochu aj vyúdené. 1.5 do 2 kg. Varíme aspoň 4 hodiny. Počas varenia zberáme penu. Odstránime masť, precedíme... huspenina obyčajne býva mútna. potrebujeme vyšľahať si dva bielky a na drobno posekať asi 200 g. hovädziny. Pridáme to do polievky a varíme ešte asi 25 - 30 min. Precedíme. aj pri inej huspenine. mrkvy... možno tmavé víno, tmavšie „Sherry“ atď.
1.5 kg. 1.5 kg. austrálsky recept. Vyskúšaný. (Country Women`s Association of Victoria - 1965). žijúcich na farmách. 1/ 1 údený jazyk hoväda (ak je svinský, jahňací... Prvých 10 surovín poukladáme do hrnca a zalejeme vodou. Asi 2.5 - 3 lit. Vyberieme jazyky a do polievky pridáme vyšľahané bielky. Jazyky si teraz očistíme. Stiahneme im blanu a pokrájame na strapce asi 2 mm. polievkou a odložíme na chladné miesto, do chladničky. masa „popustila“. Vyklopíme to na podlhovastú tácňu.
2 - 3 kg nejakej ryby, ako napr. šťuka, sumec, kapor, pstruh... ½ litra kvalitného tmavého vína, ako napr. ako pri inom aspiku, prisolíme, dodáme „Vegetu“... každú rybu. varenia stŕhame penu a konečne, precedíme. hovädzieho mäsa, troch mäsa z paprčiek... ale rybie mäso nedávame. vôstie. Ryba je tu vlastne len preto, aby huspenina dostala inú chuť. vyvarení sa zahodí, dá mačkám. má radšej, aby tá huspenina mala aj nejakú jemnú farbičku. a pod.), alebo kúsok cvikly, špenátový vývar, vývar z mrkvy atď. Záleží, aký odtienok chceme dosiahnuť. Prírodných farbív je hodne. • Stŕhanie mastnoty, masti sa najlepšie darí, keď polievka už trochu schladne.
Srbské pihtije súvisí s tureckým pihti = zrazenina, zraziť sa (krv), chumáč, kým slovo pre huspeninu je dondurulmuš, alebo jelatini. V peržskom jaz. = rybia huspenina, zrazená polievka. tur. jazyka. nesmiernym rozvetvením, kde ako východisko by som vzal pukhtan = variť, prevárať, priprávať, vhodné na varenie, dozrievať a pod. Zhoduje sa so sanskritovým piccha- = pena ktorá sa tvorí pri varení ryže, lepkavé, kĺzke a v jaz. ašoka zapísané je, ako pič = smotana, krém... stromov atď.
V češtine je tiež huspenina, ale V. Machek spomína aj staročeské slovo uspenina a dodáva, že súčasné začiatočné h- sa zjavuje len niekde v XVI. st. je podivná. (Machek) V českom et. slov. glej, klia > klebeta (zalepí sa aj nepravda). Ak sa podívame na srbch. jazyk, neraz sa tu stretneme s predponou U-, konkrétne uspeniti = speniť sa. Staré „české“ uspenina nebude vyjadrovať nič iné, ako slovanské spenina, srbch. uspeniti (se) = speniť sa a tesne súvisí so sans. slovami pre penu, napuchnutie (phéna-). mali sme to aj my, čiže nejaká „výpožička“ z ger. jazyka je absurd. o vlastný útvar.
huspeninou len ak sa ju podáva schladnutú. Mal som tu termín studenia a studenô. Oba sú naše, ale musím napomenúť, že SSJ jazyka nepozná dolnozemský názov studenia. Len regionálny názov studeno, studenô, ako huspeninu. vyjadruje podstatné meno, vzťahujúce sa na niečo chladné. Ešte si vysvetlíme aj ďalšie termíny. Slováci, Slovania neboli sme len periférnou zložkou Európy. dejiny, kultúru... aj kultúru priprávania jedál. Veď sme žili a žijeme. Vieme hovoriť a hovoríme. a ani po stránke stravovania a ani po stránke.... rozčuľuje cudzie analyzovanie našej minulosti).
Chorváti v jazyku majú termín hladetina a drhtalica. oboch prípadoch sa vyjadruje vlastnosť huspeniny. studené, kým Drhtalica = niečo, čo sa trasie, natriasa. Zaujímavejší je medzinárodný termín Aspik. V et. slov. J. Kulíka je aj to spracované, nuž nakukneme aj tam. zdobili ho. Hodí sa na to. súšky... len aby bolo atraktívne oku. skrytá v aranžovaní a polovica v chuti. podstate znamená druh hada, zmije.
kuchári a historici. Prečo? pestrého hada. Asp= je názov malého hada, hadíka, druhu vreteneice, čo aj dnes žije v oblasti sev. Afriky. Lat. aspis, gr. = vretenica, zmíja, užovka. slovenčine, vôbec nehodí toto medzinárodné slovo, ale domáce. Slovania nikdy nepožierali hadov. Nech si ho majú iní.
Tento tradičný recept zvládne na Veľkú Noc pripraviť každý! Jednoduché a bez váženia!
Na fotke vidíte nie len vajíčka, ale aj židovský svietnik. Prečo? Ježiša. všetkých regionálnych zvykoch nemôžem hovoriť. Skorej však spomeniem naše „celoslovenské“ zvyklosti späté s Veľkou nocou. Jar sa nám hlásila (okrem snežienok) aj bahniatkami, ktoré sa v určitých regiónoch nazývajú aj pazúlky, maňúšky, barky, birky, búziky, baburence, kozičky, kočičky, cícky, mládniky... (všade sa to vzťahuje na prúty vŕby - symbolicky na začiatok nového cyklu). svätili aj v chrámoch. gazda porozkladal po dome, majetku. pod hradu izby, na plot... aby sa tak obránilo pred hromom. štvrtkom, Bielou sobotou... bolo účinné aj stieranie si lišajov. Voda odniesla pehy... aj strihanie vlasov - aby boli husté, nešediveli atď. neúrekom.
Veľkej noci? Aj tu máme nejaký ustálený poriadok. Od Lúcie, do Troch kráľov sa nevarí bôb (fazuľa). vyprážajú pampúchy. Na Hromnice sa varí sliepka. len tenké rezančeky, aby aj konope boli tenké. aby boli klasy dlhé, robia sa pukance a varia zemiaky v šupke. (huspenina) z paprčiek, bravčových kolienok, varí sa šunka, klobása... Varia a farbia sa vajcia a pravda, pečú sa aj koláče. stretnete v Kulpíne, Petrovci, Kysáči... * Ako si pripraviť huspeninu? nás pýtate, prečo vám je mútna. Jednoduchá vec. Prudko vám vrela. údených paprčiek? včasná zelenina. (o)škvarky a my deti sme sa išli podusiť od tejto lahôdky. pridala aj halušky so zemiakovo-paprikovou omáčkou, no to bola hostina.
Tie halušky boli najlepšie, ak prišli v hlinenej mise. Vo veľkonočný pondelok sa pripráva bohatý obed. zamiešali drobnosti) atď. mali aj pečené prasiatko, jahňa... mladé zemiaky a svieži jarný šalát. listy - viď recept) a ak gazdinka stihla, tak tu boli aj salovníky, muškacóny, kífliky, rejteš, biskupský chlebík, petrovská svadobná kapusta, kysnutý makový koláč a pod. Ukážka slovenskej kraslice. som si kúpila. Kúpila som si preto, že ma upomína na rodný kraj. kraj, kde sú mi korene.
tags: #paduanka #farba #vajec #recept
