Slovenské Nárečia: Pohľad na Pohorelské Nárečie a Jeho Zaujímavosti

Slovenské nárečia sú bohatým a rozmanitým jazykovým dedičstvom, ktoré sa líši od regiónu k regiónu. V tejto časti histórie nášho mesta by sme sa chceli venovať práve nášmu nárečiu a zachovať ho pre nasledujúce generácie, ktoré mu už možo ani nebudú rozumieť. Vopred ďakjeme za spoluprácu. Zaspomínajme si ... možno na starenku či starečka, keď použili slová, ktorým sme ako deti nerozumeli, ale po čase sa vyskytli aj v našej slovnej zásobe.

Slovania majú svoje poslanie. Symbolika a jej význam, hrdosť na korene. Miloš Zverina - Slavica

Ešte stále dopĺňame preklady pohoreľských výrazov a slovných spojení, hlavne tých, ktoré sú odlišné od iných nárečí a dialektov. Väčšina z nich sa v Pohorelej bežne používa dodnes, mnohé však (najmä v súvislosti so zánikom starých remesiel) z bežne hovorenej slovnej zásoby postupne zanikli. Určite ešte nie sú tu všetky, preto budeme radi ak nás upozorníte na chýbajúce.

Slovník Pohorelského Nárečia

Nižšie nájdete výber slov a výrazov z pohorelského nárečia:
  • abzac - cieľnik pušky
  • alarm - poplach
  • almaš - jablčný koláč
  • ambril - dáždnik
  • ancuk - oblek, šaty
  • aperacỵja - operácia
  • asekuracyja - poistenie
  • atres - adresa
  • austrijak - rakúšan
  • aušus - brak
  • ba - áno
  • bačnosť- pozornosť
  • bačỵť - pamätať, cítiť, pozorovať
  • bachtar - hrobár, vartáš, strážnik
  • bachy - brucho
  • baganča - topánka
  • bagažỵja - batožina
  • bajuzỵ - fúzy
  • balta - sekera
  • balušỵť - budiť
  • banka - banka, ale aj dlžoba
  • banovať - ľutovať
  • bantovať - dotýkať sa niečoho
  • barca - poplatok majiteľovi pasienkov za spásanie trávy
  • bars - veľmi
  • barina - mláka
  • barlog - pelech
  • baršọn - zamat
  • barzjaki - hocijaký
  • będan - chudák, biedny človek
  • będiť - žiť v biede
  • betabeľa - platobný rozkaz
  • beťar - lapaj, huncút
  • bialỵ - biely
  • birtoky, parlagi - polia, majetok

Mapa slovenských nárečí

Nárečia z Dobšinej

Začiatkom mesiaca marca 2009, som sa dostal ku vzácnej písomnosti a to : „Wörterbuch der Mundart von Dobschau „ od Júliusa Luxa , t. j. Slovník nárečia z Dobšinej, ktorý je koncipovaný v abecednom poradí a to najprv v spisovnej nemčine a následne preložený do tupschrisch (bulinerčiny) s vysvetlením, kde sa uvedené slová používali. Mojou snahou v tomto príspevku bude vybrať niektoré zaujímavé slová z tohto slovníka, ktoré v minulosti boli používané v Dobšinej, prípadne ešte aj v súčasnosti sú. Pôjde hlavne o slová, ktoré prešli z tupschrisch do slovenčiny, alebo presnejšie do nárečia v slovenskom jazyku v Dobšinej, a naopak niektoré slová, ktoré prešli z dobšinského nárečia do tupschrisch ( bulinerčiny ), ďalej bude uvádzané iba tupschrisch. Pokúsim sa hlavne o preklad týchto slov. Nakoľko je slovník koncipovaný tak, že je v abecednom poradí v nemčine a potom preklad v tupschrisch, z uvedeného dôvodu budem v preklade uvádzať najprv nemecké slovíčko, za týmto tupschrisch, nasledovať bude dobšinské nárečové slovíčko, ktoré sa pokúsim adekvátne preložiť do slovenčiny a prípadne dopísať pri akej príležitosti sa to ktoré slovíčko používalo. V mnohých prípadoch bude chýbať nemecké slovo, pretože v nemčine neexistuje na to adekvátny výraz, rsp., slovíčko v tupschrisch hlavne prevzaté z dobšinského nárečia, by potrebovalo v nemčine viacero zložených slov a bolo by v inom abecednom poradí. Z tohto dôvodu na niektorých miestach bude nemecké slovo chýbať.

Príklady Slov z Dobšinského Nárečia

* Abschöpfen - opšepm - odpšepuj mi - odober mi ( napríklad odpšepuj mi - odober mi mastné z polievky, alebo penu z piva.* Alt - olt - olter - starý ( V tupschrisch sa ale slovíčko olt používalo aj ako otázka koľko máš rokov .* XXXXXXXX - basta - basta - koniec dosť ( Prevzaté pravdepodobne z taliančiny. V nemčine je tomu adekvátne slovo Schlus s trojkovým s na konci.* XXXXXXXX - bleplink - bleplink - srdce, alebo kladivko zvona ( Používalo sa však v tom zmysle, že je tupý, hlúpy, zmyslov zbavený, alebo tvrdý ako to kladivko zvona, prípadne aj vtedy, keď bol niekto opitý a motal sa zo strany na stranu ako srdce zvona. Je to viac významové slovo, pretože sa používalo napríklad aj v slovnom spojení :" visí ti tam bleplink a kýve sa " napríklad na odeve nejaká retiazka a podobne.* XXXXXX - bridoš - bridoš - špinavec ( Používalo sa vo význame ako nečistý človek, čo sa týka samotnej čistoty, alebo napríklad aj zlého charakteru človeka. Hanlivá nadávka.* Buckel - pukl - pukel - chrbát ( V Dobšinej však používaný výraz pukel znamenalo aj to, že napríklad niečo vyčnieva. Napríklad veď ten múr má pukel, t.j.* XXXXXXXX - Burdel - burdel - cigánska chatrč ( Používalo sa v Dobšinej na miesto, kde bývali cigáni.* Buschlein - pešl - pišel - lesík ( Z uvedeného slova sa zrodil názov dobšinského kopca PIŠEL. Pôvodne sa nazývali dva lesíky nad Dobšinou " Faraspešl - Farársky lesík a Kriezls pešl, t.j. okrúhly lesík.* Dachs - doks - borsug - jazvec ( Aj keď v Luxovom slovníku je tupschrisch jazvec uvádzaný ako doks, pamätám že starí bulineri používali slovo borsug.* XXXXXX - dusaen - dusit - škrtiť , hrdúsiť.* XXXXX - fafringä - fafringa - pastierska palica ( V Dobšinej sa používalo najmä v spojení ako že roztlčiem ťa na fafringy, t.j. úplne dotlčiem na drobno - mysliac tou palicou.* XXXXX - faga - faga - niečo ako hustá polievka ( V Dobšinej sa to ale používalo najmä vo význame skôr ako hanlivý výraz na určité jedlo, že nebolo správnej hustoty, ani chuti, proste len taká faga.* XXXXX - fégulaen - fégulajn - zemiaková kaša zmiešaná s múkou - jedlo. ( V tupschrisch je to doslovný preklad v tom zmysle že : " šťastie sa ti otvorí " .* XXXXX - grabaen - grabat - ( Je to doslovne niečo v tom hanlivom slova - zmysle ako bezočivo strkať prsty do nejakého jedla, alebo vecí a z toho si brať.* Grund - grond - grunt - pozemok ( V tupschrisch sa používalo aj ako menšie údolie - grendel - po dobšinsky grindel . Také údolie bolo napríklad Titesgrund - údolie do Lányiho Huty, alebo v súčasnosti Grindel - t.j.* XXXXX - Hokadimoka - hokadimoka - pevne pomotané, presplietané, dáva sa príklad v Luxovom slovníku - ako páriace sa žaby.* XXXXX - Kopanitschen - kopanica - kopanica - ( V Dobšinej od uvedeného názvu je odvodené aj pomenovanie vŕšku nad ev.* XXXXX - Lapae - lapaj - lapaj ( V Luxovom prekladovom slovníku ja to uvedené ako chytač, ale mám za to že v Dobšinej je to skôr myslené ako vychytený zlodej, alebo nezbedník, berúci rôzne veci.* Reiben - raebn - rajbat - drhnúť napríklad dlážku.* XXXXX - rinják - rinava , rinave - očná choroba, rsp.* XXXXX - Silberzech - Streberna - V súčasnosti nazývané ako Strieborná. Je to vrch v dobšinskom okolí. Pôvodne Silberzech bolo označenie bane na striebro, práve za Friedwaldom v Dobšinej.* XXXXX - Tintälen - cintále - Názov malého zvončeka na ev. kostole v Dobšinej. V davných dobách zvonil a zvolával ráno žiakov do školy.* XXXXX - Tšurn , gatšurt - čurka - poprcháva. Inakšie v Dobšinej slovo čurka malo aj význam v tom zmysle , že do prameňa vody bola vložená rúrka nazývaná čurka.* XXXXX - Ušdi ! - už ic !

Zemplínske Nárečie

Ich nárečový slovník je asi najšpecifickejší zo všetkých, no občas mu majú problém porozumieť ľudia z iných kútov Slovenska. No pokiaľ si rodák z východu, no vyjadruješ sa striktne spisovne alebo si už opustil tento kút Slovenska a „gadžovanie“ ti trošku chýba, tak čítanie nasledujúcich „srdcových“ vetičiek ti určite vyčarí úsmev na tvári!

Zemplínske nárečie

Príklady Slov a Fráz zo Zemplína

* „Ci pana!“ - „Ach, bože!“ Týmto slovným spojením môžeme vyjadriť obdiv, úľavu, povzdych, nadšenie, jednoducho čokoľvek. Veľmi obľúbená a frekventovaná fráza na „divokom“ Zemplíne.* „Merkuj, bo še zdzigaš“ - „Dávaj si pozor, lebo spadneš.“ Upozornenie niekedy zahŕňa aj nevyslovené prianie, aby sa tak stalo a ten druhý sa mohol na tebe schuti zasmiať.* „Dziga ci?/Peče ci?“ - „Je*e ti?/Šibe ti? “„Dziga ci“ je tá najoriginálnejšia východniarska alternatíva známeho vulgarizmu.* „Lačny mi jak kuň, daj mi prekusiť dačoho, buc taka dobra.“ - „Som hladný ako kôň, daj mi niečo na prehryznutie, prosím ťa.“* Šrac a čaja - Frajer a frajerka. Slovo „šrac“ sa využíva hlavne v Košiciach a v okolí.* „Dzejdzeš“/“Dze še zberaš?“ - „Kde ideš?* „Neznam ci kazac a ani še mi o tym nechce rozdumovac.“ - „Neviem ti povedať a ani sa mi o tom nechce rozmýšľať“* Šalena, šaleny, sa používa v tomto nárečí pomerne často a chceme tým naznačiť, že niekto je crazy, bláznivý, je s ním sranda a robí sprostosti.* „Pac, ta toten vyžira už jak dočista umarty.“ - „Pozri, on vyzerá už úplne ako mŕtvy…“* „Trebalo by.“ - „Bolo potrebné. Bolo treba.“ Výraz utvorený od slovesa „trebať“… Ak si ešte o takom nepočul, tak to znamená, že si ešte nebol na východnom Slovensku.* „Uľej mi jednoho, ne?“ - „Nalej mi jedného, nie?“ Obľúbená veta všetkých „východoslovákov.“ No všetkých úplne nie, ale tých, čo sebe radi dajú do nosa, áno.* Ta teľo, keľo ty požereš… - „Tak toľko, koľko ty poješ…“ Netaktné naznačenie od našej polovičky, kamarátky alebo rodinného príslušníka, že priveľa konzumuješ.* „Čula ši o tym? Hutorela ci/kazala si?“ - „Počula si o tom? Hovorila ti?“

Kysucké Nárečie

Na Kysuciach sa hovorí po slovensky, s prímesou českých slov (bohemizmov) najmä pre blízke hranice. Veď celé roky mnoho chlapov odchádza do práce do Třinca (železiarne, aj iný priemysel), Těšína, Ostravy (školy, priemysel a ďalšie profesie), Karvinej (prevažne banský priemysel), do Frýdku, či ešte ďalej. Na KYsuciach sa „chytajú“ české kanály a používa český tovar bežne. Drobnosti v odlišnosti nájdete medzi niektorými dedinkami, no v rôznych érach badať aj slang mládeže, najmä v Čadci a Turzovke. Celkom ojedinelá je Oščadnica, ktorá silným goralským nárečím pomenúva slová „šifrovanou rečou“, ktorej už vedľajšia obec nie vždy rozumie správne. Oščadnica je skrátka goralská a teda pripomína polštinu.

Mapa Kysúc

Príklady Slov z Kysúc

* Polesník - pojem, ktorý sa domácim zdá bežný, no len čo opustia hranice, je to podobné, ako so slovom učej. Pomenúva pritom zemiakovú placku, ktorá nemusí byť smažená na oleji. V domácich podmienkach sa škvarí na panvici na masti, či oleji, no oveľa tradičnejšie bolo piecť ho len tak na platničke na sporáku.* Kapky - Kerehosvateho su te kapky? Naľé šak Klokanky, Slávie, Vetrovky, Bon-Pari.* Keľo - na otázku keľo sa odpovedá odpoveďou na opýtané množstvo.* Jelítko - český výraz pre krvavnice, hurky, či jaternice, je tu bežne používaný ako vlastný. Ak ho použijete mimo hranice Kysúc, pozerajú na Vás ako na blázna.* Pajesat - je výrazom celkom bežným.* Špirky - pri zabíjačke si ich niekoľko vyrobíte. Ideálne dosť veľa, aby bolo na zimu aj na jar.* Hantamlá - ako poviete na Kysuciach, že sa tamto niečo deje, alebo nachádza? Na ňi!* Utopec - kysucký variant pre vodníka a legendárna negatívna postava v obciach Klokočov, Turzovka, Radôstka a aj na iných lokalitách.* Učej - povie Kysučan z Bystrickej doliny a ten chlap nie a nie pohnúť. „Hluchý, či kiehoďasa?* Džubok - džubokom je veľmi starý výraz pre bozk. Dnes ho už takmer vôbec nepočujete.* Zaujímavosťou je, že v minulosti sa v kysuckých nárečiach objavoval výraz „barzo“ prekladaný ako „veľmi“.* Známe je predovšetkým tým, že v slovesách v minulom čase neuvádza na konci I, ale E. Majú tak kupel, urobel, zrobel, narobel, uvarel….* Z ďalších slov: kajesik - kadiaľ, jabuko - jablko, fšaji - všade, kosťel - kostol, mlátek - kladivo, skovaj - schovaj, srco -srdce, ňeská - dnes, poščaj / pojčaj - požičaj a ešte Ďalšie nespočetné množstvo slov.
Nárečie Charakteristické znaky Príklad slov
Pohorelské Používanie archaických výrazov, ovplyvnené zaniknutými remeslami abzac, almaš, baganča
Dobšinské Ovplyvnené nemeckým jazykom (tupschrisch/bulinerčina) bleplink, pukel, pišel
Zemplínske Špecifický slovník, často ťažko zrozumiteľný pre iné regióny Ci pana!, Merkuj, Dziga ci?
Kysucké Prímes českých slov (bohemizmy), goralské vplyvy v Oščadnici Polesník, Keľo, Učej

tags: #panvica #slovenské #nárečia

Populárne príspevky: