Najčastejšie choroby a škodcovia papriky a ich prevencia
Péče o papriky v létě
Padanie priesad
Úhyn vzchádzajúcich priesad je častou komplikáciou pri presadení do voľnej pôdy. Najčastejším problémom je rýchla zmena podmienok, pričom sa priesady zväčša prvotne predpestujú v interiérových podmienkach. V bytových podmienkach sú nároky na vlahu, teplo či slnečné svetlo iné, ako po presadení priesady do voľnej pôdy. Padanie priesad sa netýka len paprík, ale aj iných priesad, napr.Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali.
Opatrne treba narábať aj s vodou. Vlhkosť zeminy treba pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Tu treba spomenúť aj potrebu drenáže vo výsevných nádobách, aby bola zemina dostatočne vzdušná. Na výsevy by sme mali použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny, pretože mladé rastliny nepotrebujú veľa živín. Naopak, zasolenie (prehnojenie) pôdy môže mať za následok poškodenie koreňov, cez ktoré pôdne mikroorganizmy ľahko preniknú do mladých rastlín.
Popri všestrannej strarostlivosti môžeme výsevy zelenín a kvetín preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL.
Vädnutie papriky
Vädnutie papriky je spôsobené algrokultúrnymi nedostatkami a vo všeobecne ich rozdeľujeme na dve skupiny. Prvou skupinou je sklerocínové vädnutie (Sclerotinia sclerotiurum), ktoré sa vyznačuje vizuálnymi zmenami na listoch a stonke papriky. Charakteristické sú veľké hnedé škvrny, ktoré sa môžu časom dostať až do stonky, príp. až do pôdy. Pôsobia infekčne aj na iné druhy zeleninových priesad. Najčastejšou formou vädnutia papriky je fuzáriové vädnutie. Fuzáriové vädnutie môžeme spoznať po prerezaní stonky, kde spozorujeme hnedé cievky.V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky. Pre fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum) je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v podĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat.
Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste. Pre sklerocíniové vädnutie(Sclerotinia sclerotiorum) sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche.
Sclerotinia sclerotiorumtotiž okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny. Kým sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach, s fuzáriovým vädnutím sa stretávame hlavne za horúcich letných dní, keď upchaté cievne zväzky nestačia transportovať dostatok vody do nadzemných častí rastlín.
Slnečný úpal priesad
Slnečný úpal priesad nemôžeme úplne zaradiť medzi choroby papriky. Okrem toho, že sa jedná aj o problém vyskytujúci sa aj pri iných priesadách, napr. paradajkách, je spôsobený vonkajším činiteľom. Slnečný úpal sa vyskytuje najmä vtedy, keď sa po daždivom, prípadne zamračenom počasí, ktoré pretrváva niekoľko dní, vyčasí a nastane slnečné počasie. S touto komplikáciou sa stretávam vrámci prvých dní po vysadení priesad do pôdy. Priesady sú zvyknuté na tlmené a rozptýlené interiérové svetlo a vystavíme ich prudkej zmene po presadení do voľnej pôdy.K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Zo zelenín sa so slnečným úpalom najčastejšie stretávame na paprike a rajčiakoch predovšetkým po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Tieto sadenice boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami bytov, kde neboli vystavené priamemu slnku.
Ak navyše rástli v hustom spone, môžu byť okrem listov poškodené aj ich stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Slnečným úpalom bývajú poškodené aj plody rajčiakov. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili.
Suchá škvrnitosť
Suchá škvrnitosť, ako choroby papriky, sú veľmi časté. Spoznať ju môžeme vďaka bledohnedým škvrnám rôznych tvarov a na rôznych povrchoch. Tieto škvrny sa môžu stenčovať, prípadne môžu začať mokvať, plesnivieť. Najčastejšou príčinou vzniku suchej škvrnitosti na plodoch papriky sú externé faktory. Nedostatok vlahy, prepolievanie. Ochorenie sa najčastejšie však objavuje v pôdach, ktoré disponujú značnými hnojenými dávkami draslíka a dusíka.Nie že by paprike tieto látky škodili, ale vo veľkom množstve spôsobujú blokovanie príjmu vápnika paprike, ktorý v pôde môže byť prítomný, avšak do koreňov sa nedostane. Mnohí záhradkári sa nechajú zmýliť vizuálnym výjavom škvrny, ktorý môže pôsobiť tak, že bola spôsobená hubovým ochorením. Pre vyriešenie tejto situácie odporúčame aplikovať listové hnojivá s obsahom vápnika pre jeho doplnenie.
Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín.
Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným.
Stolbur
Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.Pôvodcom ochorenia je fytoplazma (Tomato stolbur phytoplasma), ktorá napáda rastliny z čeľade ľuľkovitých - papriku, rajčiak, zemiak, baklažán , ale aj z čeľade mrkvovitých. V prírode ju šíria rôzne druhy cikádok, hlavne žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Ide o teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný.
Na paprike sa prvé príznaky objavujú na vrchných častiach rastliny, listy sa stáčajú, ich okraje sú chlorotické (bledozelené až žlté) a medzi žilnatinou sa tvoria žltkasté škvrny. Neskôr sa chloróza rozširuje po celej rastline, ktorá nadobúda vertikálnejší vzrast. Značná časť kvetov je sterilná a opadáva. Ak sa vytvoria plody, sú deformované, drobné a tvrdé. Za 10 až 15 dní po prejavení prvých príznakov rastlina začína odspodu vädnúť. Listy opadávajú, koreň odumiera.
Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného.
Škodcovia papriky
Roztočec chmeľový
Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín.Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)
Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú.
Len 0,5 mm dlhý škodca prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch, napríklad pod lístím na pôde alebo priamo v pôde v hĺbke do 10 cm. V skleníkoch úkryt opúšťa zvyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny, trávy alebo na pestované rastliny, kde kladú vajíčka. Z nich sa liahnu larvy, ktoré môžu migrovať na iné rastliny.
Prvé silnejšie napadnutie možno pozorovať, keď sa denné teploty dlhšie držia nad 20 °C. Populácia škodcu so zvyšujúcimi sa teplotami rastie a maximálny výskyt dosahuje začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota s klesajúcimi teplotami zmenšuje. Počas roka sa na poli vyvinie šesť až osem generácií, v skleníkochich je oveľa viac.
Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je výrazný polyfág, preto sa môže vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Na spodnej strane napadnutých listov možno pozorovať jemnú pavučinku s kolóniami roztočcov. V dôsledku cicania rastlinných štiav sa tvoria naozaj drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom liste.
Vysádzanie zdravého rastlinného materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie proti výskytu škodcu. Priesady preto treba vždy dôkladne skontrolovať. Roztočce majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, ktorých podpora je tiež významným ochranným opatrením pri pestovaní zeleniny. Základom je nepoužívať toxické pesticídy, najmä širokospektrálne insekticídy.
Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch nasadzuje dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať s P. persimilis a s ďalším predátorom roztočcov, s druhom Amblyseius californicus, ktorý na rozdiel od P. presimilis nie je monofág.
S ochranou proti roztočcom treba začať hneď po zistení príznakov.
Strapky
Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby.Strapky (Thysanoptera)
Molica skleníková
Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek.Vošky
Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamit-ne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).Papriku napáda niekoľko druhov vošiek, no najčastejšie ide o vošku broskyňovú (Myzus persicae), vošku bavlníkovú (Aphis gossypii), vošku rešetliakovú (A. Na rastlinách škodia dvomi spôsobmi. Priamo, teda vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím oslabujú napadnutú rastlinu, ktorá potom pomalšie rastie, listy sa deformujú (stáčajú) a úroda sa znižuje. Ochrana papriky proti voškám je náročná bez ohľadu na to, či sa pestuje na otvorenom poli alebo v uzavretých priestoroch.
Vošky (Aphididae)
Preventívne opatrenia
Veľký význam majú hlavne pri pestovaní v krytých priestoroch. Ide o pravidelné ničenie burín aj v okolí skleníka či fóliovníka a o udržiavanie čistoty.Biologická ochrana
Pri ekologickom pestovaní papriky môžete použiť prípravky na báze neemového (nimbového) oleja (KaraNimba Mikro) alebo na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (RockEffect). BiokaURTICA je vodný extrakt zo Žihľavy dvojdomej (URTICA DIOICA), ktorý prirodzeným spôsobom aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Taktiež pôsobí proti žravému a cicavému hmyzu.Extrakt treba vždy aplikovať preventívne od jari do jesene v intervale 7 až 15 dní.Podpora prirodzených nepriateľov
Vošky ich majú veľmi veľa, a tak môžu pomôcť výrazne obmedziť ich populáciu. Mnohí sa úspešne využívajú v biologickej ochrane pestovanej zeleniny hlavne v krytých priestoroch, napríklad parazitické osičky (Aphidius colemani a Aphidius ervi).Vijačka kukuričná
Tento polyfágny škodca sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, ale napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu.Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis)
Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) prezimuje v štádiu larvy vo zvyškoch rastlín, najmä kukurice a v pôde. Kuklí sa na jar a prvé motýle v podmienkach Slovenska lietajú v prvej polovici júna. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase je väčšina porastov kukurice plne vyvinutá a začína schnúť, čo je pre škodcu neatraktívne, preto samičky kladú vajíčka na iné rastliny, hlavne na papriku.
Poškodenia listov papriky v podobe malých dierok sú bezvýznamné, horšie je to v prípade vyhrýzania chodbičiek v stonkách. Rastliny sú slabo vyživované a lámu sa. Do plodov larvy prenikajú v blízkosti stopiek veľmi drobnými otvormi. Vidieť ich možno len vďaka trusu, ktorý za sebou zanechávajú. Živia sa semenami a oplodím, ktoré vyžierajú až po pokožku. Napadnuté mladé plody opadávajú. Väčšie zostávajú na rastline, preto sa spočiatku ničím veľmi nelíšia od nepoškodených. Až neskôr mäknú a zahnívajú vplyvom húb a baktérií, ktoré osídľujú poškodené miesta. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často býva napadnutých až viac ako 50 percent plodov.
Odporúča sa nepestovať papriku po kukurici, a ak je to možné, vysádzať ju čo najďalej od kukuričných polí. Paradoxne však porast papriky ochránite, i keď v blízkosti zasejete kukuricu cukrovú v neskoršom termíne.
Môžete využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. Lepinox Plus pôsobí ako požerový preparát špecificky proti húseniciam motýľov radu Lepidoptera. Prípravok je najúčinnejší proti húseniciam prvého a druhého instaru. Húsenice po požití prípravku prestávajú prijímať potravu a po 2-5 dňoch hynú.
V ochrane proti vijačke kukuričnej je veľmi dôležitý termín ošetrenia. Prípravky treba použiť v čase, keď je vyliahnutých čo najviac húseníc a tie sa nachádzajú na listoch alebo plodoch. Zistiť vhodný termín môžete na základe signalizácie náletu motýľov pomocou svetelných lapačov. Spravidla optimálny termín postreku by mal byť v čase maximálneho výskytu motýľov v lapačoch. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách papriky, ktoré je zhodné s objavením prvého poškodenia listov mladými larvami.
Mora bavlníková
Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Tohto škodcu môžete spozorovať počas celého roka až do októbra. Samičky mory bavlníkovej (Helicoverpa armigera) kladú vajíčka na všetky časti rastlín. Larvy sú pomerne agresívne a môžu sa navzájom požierať. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývin tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete.Mora bavlníková (Helicoverpa armigera)
Mora bavlníková je veľkým polyfágom a patrí k najnebezpečnejším škodcom sveta. Škodí na rôznych druhoch zeleniny, ako sú rajčiaky, paprika, zemiaky, na druhoch z čeľadí bôbovitých a tekvicovitých. Škody spôsobené húsenicami mory bavlníkovej sú podobné ako v prípade vijačky kukuričnej. Vžierajú sa dovnútra plodov papriky, živia sa dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie.
Ani paprike sa tak ako iným zeleninovým druhom počas vegetácie nevyhýbajú choroby a škodce. Či už ide o vzchádzajúce semenáčiky, priesady pripravené na vysádzanie alebo rodiace rastliny v skleníkoch a na voľných hriadkach.
Časté otázky a odpovede
- Prečo papriky vo fóliovníku žltnú?
Najčastejšie ide o kombináciu vysokej vlhkosti, zlej cirkulácie vzduchu a výskytu škodcov (napr. roztočov). - Čo robiť, ak listy paprík opadávajú?
Môže to byť spôsobené stresom (náhle zmeny teploty, premokrenie), napadnutím baktériami alebo roztočmi. - Aké sú prvé príznaky plesne sivej?
Mokrasté škvrny na listoch alebo plodoch a sivý povlak. Najčastejšie vzniká pri vysokej vlhkosti vo fóliovníkoch. - Pomáha mulčovanie aj pri paprikách?
Áno. Mulč (napr. - Treba papriky hnojiť?
Áno.
Ak sa stretnete s vážnym napadnutím chorobami alebo škodcami, môžete zvážiť použitie špeciálnych prípravkov na ochranu rastlín alebo konzultáciu s odborníkom.
Tabuľka najčastejších chorôb a škodcov papriky
| Choroba/Škodca | Príznaky | Prevencia a ochrana |
|---|---|---|
| Múčnatka | Biely práškovitý povlak na listoch | Zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu, fungicídy |
| Pleseň sivá | Hniloba plodov, šedý povlak | Znížiť vlhkosť, fungicídy |
| Bakteriálna škvrnitosť | Tmavé škvrny na listoch | Zdravé osivo, likvidácia napadnutých rastlín |
| Vošky | Žltnutie a opadávanie listov | Neemový olej, mydlový roztok, biologická ochrana |
| Roztoče | Žltnutie a vysychanie listov | Neemový olej, akaricídy |
| Červce | Poškodenie koreňov a nadzemných častí | Neemový olej, insekticídy |
tags: #paprika #najčastejšie #choroby #pestovanie
