Pestovanie papriky a nočné teploty: Praktický sprievodca

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať.

Plánujete tohto roku pestovať papriku? Skvelé! Paprika nielen že dobre chutí, ale je aj výdatným zdrojom výživy. Samozrejme, zasaďte si to, čo vám a vašej rodine najviac chutí. Napriek tomu sa nemusíte báť experimentovať, existuje predsa toľko rôznych druhov a odrôd paprík!

Budete si musieť dať pozor na pravidelnú zálievku a hnojenie. Papriku úspešne dopestujete aj na balkóne v kvetináči alebo vo vreci od substrátu. Malé odrody paprík, ako čili, sa stanú ozdobou vášho okna, trebárs v kuchyni alebo obývačke.

Ako zvýšiť úrodu vašej Chilli papričky ❤️🌱🌶️👌.

Kedy začať s výsevom?

Aktuálne otázka, čo sa týka pestovania paprík, teda znie: Kedy začať s výsevom semienok? Odpoveď je jednoduchá: semienka paprík vysievame ešte v zime, najneskôr však do prvej polovice marca, pretože majú dlhú vegetačnú dobu.

S vysievaním semienok papriky a predpestovaním vlastných sadeníc začnite vo februári a skončite v druhej tretine tohto mesiaca. Je úplne jedno, ktorú odrodu si tento rok zvolíme, všetky sa vysievajú a vysádzajú rovnakým spôsobom. U nás sa najčastejšie pestujú papriky ročnej, ktorých je na trhu okolo osemdesiatich odrôd, takže je z čoho vyberať.

Základným kritériom výberu sú podmienky, ktoré pre pestovanie tejto teplomilnej zeleniny máme, a potom už sa môžeme zamerať na chuť a farbu.

10 zlatých pravidiel výsevu a predpestovania paprík:

Semená paprík vysievame približne 10 týždňov pred predpokladaným termínom výsadby na záhon alebo do skleníka.
Zdravé osivo vysievame do vlhkých výsevných substrátov, približne jedno semeno na cm2 do hĺbky 0,5-1 cm.
Pre výsev potrebujeme kvalitný výsevný substrát s nízkym obsahom živín a pH 6-8.
Ak nie je výsevná zemina sterilná , aplikujeme pri jej príprave Previcur podľa návodu. Ešte vhodnejšie je pre papriku úprava substrátu aplikáciou lieku Merpan (Captan) v dávke 2,5 g / 1 l vody na 10 l substrátu, dobre premiešame.
Po výseve môžeme kvetináč zakryť priehľadnou fóliou (až semená vzídu, čo je zhruba do 14 dní, fóliu odstránime).
Substrát po celú dobu udržujeme primerane vlhký. Zalievame pravidelne tak, aby výsevná zemina bola medzi jednotlivými zálievkami približne rovnakom čase vlhká aj suchá (zaistenie prístupu vzduchu ku koreňom je dôležité, inak odumierajú koreňové špičky).
Odporúčané teploty pre predpestovanie silných a pevných sadeníc: pri teplote od výsevu do vzídenia v noci 22-24 ° C, vo dne, keď je zamračené 26-28 ° C a v slnečných dňoch 28-32 ° C. Až semená vzídu udržiavame v noci teplotu 16-18 ° C, počas zamračených dní 22 až 24 ° C a 26 až 28 ° C v dňoch slnečných. Od vytvorenia troch až štyroch lístkov by sme mali sadeničkám paprík zabezpečiť nočné teploty v rozmedzí od 14 do 16 ° C. Keď je deň zamračený od 20 do 22 ° C a od 22 do 24 ° C, keď svieti slnko. Otužovanie rastlín pred výsadbou (približne jeden týždeň) vyžaduje teploty: noc 8-12 ° C, zamračený deň 14-16 ° C, slnečný deň 18-20 ° C.
Prepichujeme v nepriamej závislosti na dĺžke dňa do kvetináčov s priemerom 6-8 cm, prípadne si predpestujeme voľnokorennú sadbu prepichovaním rastlín do kvetináčov s vrstvou substrátu 5-6 cm hlbokú.
Sadenica papriky pre výsadbu má byť pevná, kompaktná. Zhruba týždeň pred výsadbou na záhon sadenice otužujeme.
Vysádzame. Ak sú sadenice kvitnúce alebo dokonca so zárodkami plodov, tak kvety a plody najprv odstránime. Po výsadbe zalievame výdatne, ale tak, aby zemina medzi jednotlivými intervalmi dostatočne preschla.

Optimálne vyvinutá sadenice by mala byť pevná, neprerastená, s prvými vyrazenými pukmi.

Predpestovanie sadeníc

Sadenice papriky zo semena dopestujete na parapete. Semienka vysejte do substrátu a dajte ich na teplé miesto. Len čo mladé planty vzídu, preneste ich na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet na južnej strane, kde neprefukuje.

Priesady papriky môžete prikryť fóliou a keď zmocnejú, pretrieďte ich. O dva až tri mesiace budú sadenice papriky pripravené na vysádzanie von.

Otužovanie sadeniciam prospieva

Priesady papriky sa lepšie ujmú a budú odolnejšie, ak ich začnete otužovať, keď teplota vonku vystúpi nad 10 °C. Na začiatok stačí pár hodín v garáži, na balkóne alebo na inom chránenom mieste. Postupne čas predlžujte, až do vysádzania.

Výsadba papriky

Papriku na záhony alebo aj do kvetináčov na balkón je lepšie vysádzať z už predpestovaných priesad. Vyberte im slnečné a vzdušné miesto. Dariť sa im bude tam, kde predtým rástli strukoviny, tekvice, koreňová zelenina či kukurica. Naopak, na miesto po paprike už papriku nesaďte aspoň 3 roky.

Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája, aby im neuškodili prípadné neskoré mrazy alebo nízke nočné teploty. Papriky vysádzajte vo vzdialenosti 40 - 60 cm od seba. Do jamky pridajte lopatku kompostu, zalejte vodou a zasaďte po dve paprikové priesady. Rastlinky zahrňte zeminou dostatočne vysoko, aby ich vietor nezlomil a ešte raz trochu zalejte.

Vplyv nočných teplôt na rast a vývoj papriky

Nočné teploty zohrávajú významnú úlohu v raste a vývoji papriky. Počas noci rastliny spomaľujú metabolické procesy a zameriavajú sa na regeneráciu a transport živín. Optimálna nočná teplota pre papriku sa pohybuje v rozmedzí 12-14 °C počas predpestovania priesad. Staršie priesady tolerujú nočné teploty 15 - 20°C.

Príliš nízke nočné teploty môžu spomaliť rast, spôsobiť stres a zvýšiť náchylnosť na choroby.

Polievanie a hnojenie

Pri polievaní papriky platí pravidlo 4 litre na 1 rastlinu. Paprika si potrpí na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno. Nedostatok vlahy spôsobuje nedostatočne vyvinuté a malé plody a zasychanie ich špičiek.

Pri polievaní papriky dajte pozor na zmáčanie listov, aby ste tým nepodporili hubovité ochorenia.

Papriky majú rady hnojenie Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Nasadzovanie a zretie plodov podporí draslíkaté hnojivo.

Ďalšia starostlivosť

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.

Pre lepšiu úrodu papriky odtrhnite kvety Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov. Papriky zberajte tak, ako dozrievajú, podporíte tým tvorbu nových plodov. Úrodu papriky zozbierajte ešte než udrú prvé mrazy.

Paprike pomôže aj vyväzovanie k tyčke, ťažké plody ju tak nezlomia a tiež bude odolnejšia voči vetru.

Pestovanie v skleníku a na balkóne

Papriky, pestované v skleníkoch a fóliovníkoch, dozrievajú skôr. Teplo im nevadí, navyše sú chránené pred hubovými ochoreniami z daždivého počasia. Skleníkovým a fóliovníkovým paprikám dožičte dostatok vlahy a odvďačia sa vám bohatou úrodou.

Podobne ako rajčiny, aj papriky sú vďačné rastliny na balkónovú záhradku. Na dno dostatočne veľkej nádoby, v ktorej budete papriku pestovať, dajte drenáž z kamienkov, keramzitu alebo polystyrénu, cez ktorú bude odtekať prebytočná voda. Na ňu položte netkanú fóliu, aby substrát neprepadal do drenáže a na ňu nasypte aspoň 20 cm substrátu, vhodného na pestovanie papriky. Papriku vysaďte a zalievajte odstátou vodou. Dajte pozor, aby mala dosť vody, nie však priveľa, inak rastlinu aj napriek drenážnej vrstve utopíte.

Papriky dopestujete aj vo vreci, hoci aj od substrátu. Do veľkého vreca umiestnite dve rastliny. Rožky vreca odstrihnite, nebude sa v nich držať voda a zároveň bude mať prebytočná voda kadiaľ vytekať.

Choroby a škodcovia

Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami.

Z vírusových ochorení napáda papriku:

Ružicovitosť
Tabaková mozaika
Pestrolistosť

Časté hubovité ochorenia papriky, napádajúce najmä listy, sú:

Alternáriová škvrnitosť
Fytoftórová hniloba

Významnými škodcami na paprike sú spravidla:

Vošky
Molice

Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

Medzi ďalšie choroby papriky patria:

Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Medzi škodcov papriky patria:

Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Odrody papriky

Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na:

kapie (sladké, dužinaté, nepálivé)
klasické pálivé či nepálivé papriky
čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).

Medzi obľúbené odrody papriky patria:

PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.

Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.

Pre úspešné pestovanie papriky je dôležité dodržať správne načasovanie výsevu, výsadby aj starostlivosti.

tags: #paprika #pestovanie #nočné #teploty