Pestovanie papriky: Sprievodca pre úspešnú úrodu

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať.

1. Základné informácie o paprike

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm).

2. Odrody papriky

Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty.

Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na:

kapie (sladké, dužinaté, nepálivé)
klasické pálivé či nepálivé papriky
čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).

Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.

Paprika sa už dávno nerozdeľuje iba na sladkú a štipľavú. Trh s osivami ponúka desiatky, ak nie stovky odrôd od malých, takzvaných baby papričiek až po skutočné obry v bielej, zelenej, žltej, oranžovej, ale i fialovej či hnedej farbe.

Celosvetový sortiment papriky je taký rozsiahly, že zhrnúť ho do jedného celku by vydalo na knihu. Každá krajina má však svoje obľúbené typy a odrody, preto bude stručný prehľad pestovateľa Ing. Petra Gajdoština určený priamo pre slovenského záhradkára.

Prehľad obľúbených odrôd papriky:

Ihlanovité papriky: Vyskúšajte odrodu ‘Cynthia F1’, ktorá je výnosná a spoľahlivá. Farba plodov v technologickej zrelosti je smotanovobiela, v botanickej zrelosti červená.
Kvadratické papriky: Odporúčame napríklad hybrid ‘Kubista F1’. Je stredne skorý, plody sú chutné, veľké s hmotnosťou asi 190 g. Zrejú z tmavozelenej do oranžovej farby.
Jabĺčkové papriky: Za vyskúšanie stojí napríklad odroda ‘Pálinda F1’.
Rajčiakové papriky: Odporúčame napríklad odrodu ‘Szuszanna’.
Kapia: Za vyskúšanie stojí odroda ‘Rafaela F1’.
Mierne štipľavé papriky: Odporúčame vysadiť si veľmi skorý a výnosný hybrid ‘Amboy F1’.
Kozie a baranie rohy: Pestovateľ vám odporúča napríklad odrodu ‘Poseidon’.
Volské rohy: Za vyskúšanie stoja ‘Corno Giallo’ (žltá) a ‘Corno Rosso’ (červená).
Maxipapriky (typ lamuyo): Na fotografii vidíte odrodu ‘Theos F1’.
Koreninové papriky: Za vyskúšanie stojí ‘Hodonínska sladká vzpriamená’.

V našej ponuke máme množstvo osvedčených odrôd. Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí.

Ďalšie odrody papriky:

Paprika PCR - Skorá, veľmi úrodná odroda je určená najmä na priamy konzum v kuchyni.
Paprika Boneta - Táto skorá odroda papriky vytvára plody, ktoré majú atraktívny kužeľovitý tvar so štyrmi rovnomernými komorami. Sú zeleno-bielej až červenej farby s hrubými stenami.
Paprika Cynthia - Ďalšia obľúbená odroda je určená najmä na konzumáciu v čerstvom stave, no osvedčila sa aj pri zaváraní.
Paprika Parade - Stredne skorej kápii sa najlepšie darí vo fóliovníku alebo skleníku. Trojuholníkové plody dozrievajú do oslnivo lesklej červenej farby.
Paprika Ornela - Plody tejto odrody kápie sú dlhé, špicaté a sýtooranžovej farby.
Paprika Lydia - Veľmi úrodná odroda skorej kápie zaujme vysokým vzrastom aj atraktívnymi sladkými plodmi, ktoré sú určené hlavné na tepelné spracovanie.
Paprika Poseidon - Poloskorá odroda papriky typu baraní roh zvládne umiestnenie vo fóliovníku aj voľne na záhone.
Paprika Koral - Okrúhle papriky čerešňovitého tvaru zaujmú silnou pálivosťou.
Paprika Harvey - Štipľavá paprika typu kozí roh má bohaté výnosy a výrazný vzrast, ktorý vyžaduje vyväzovanie.
Paprika Alma - Typický zástupca štipľavých jabĺčkových paprík má hrubé steny a výbornú šťavnatosť. Poteší vysokou úrodnosťou.
Paprika Ontara - Rajčiaková paprika má plody srdcovitého tvaru, ktoré sa nápadne ponášajú na paradajky. Ide o vzrastovo nižšiu odrodu, vďaka čomu je možné rastliny pestovať aj črepníkoch.
Paprika Granova - Táto odroda má plody so zaujímavým kvadratickým tvarom, výraznou šírkou a tupým koncom. Počas dozrievania prechádzajú od zelenej, cez oranžovú až po sýtočervenú farbu.

Chcete si o niekoľko mesiacov pochutnávať na plodoch sladkých alebo štipľavých? Máte záujem o papriky tenkostenné, hrubostenné, kónické alebo kvadratické? Vychádzajte predovšetkým zo zamýšľaného využitia plodov a chuťových preferencií.

V popularite vedú papriky na priamu konzumáciu, no svojich verných priaznivcov majú i papriky, ktoré sú aromatickejšie a chuťovo výraznejšie. Tieto atribúty potom odovzdávajú aj do pokrmov. Taktiež vopred zvážte umiestnenie.

3. Predpestovanie sadeníc papriky

Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch.

Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete), či v skleníku.

Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory.

Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.

Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

4. Výsadba papriky

Existuje viacero spôsobov ako sadiť papriku. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú.

Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).

Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Pôda: Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.

Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.

Aklimatizácia sadeníc papriky: Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Presadenie sadeníc papriky: Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

Ak sa vám objavili už prvé klíčky, je najvyšší čas na sadenie do záhrady. Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C.

Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH. Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte.

5. Pestovanie papriky v kvetináči

Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny.

Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka.

Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny.

Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.

Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Ak nemáte to šťastie na veľkú či menšiu záhradu s rodinným domom na predmestí, nezúfajte! Úspešným záhradkárom a pestovateľom chutných plodín sa môžete stať, aj keď ste obyvateľom rušného mesta. Na malú záhradku vám postačí aj mestský balkón a terasa. Pestovanie papriky sa tak stane dostupnou alternatívou aj pre vás.

Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Pestovanie papriky zvládne každý nadšenec. Dokonca nemusíte mať ani veľkú farmu, na pestovanie vám bude stačiť aj balkón a terasa.

6. Starostlivosť o papriku počas rastu

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.

Teplota: Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Voda: Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok).

Polievame pravidelne, ale striedmo, najmä v suchom období. Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie.

Hnojenie: Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú.

Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.

Paprika potrebuje dostatok živín: dusík - na začiatku rastu pre tvorbu listov, fosfor a draslík - pre bohatú úrodu a zdravé plody.

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Zalamovanie papriky: Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi.

Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.

Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Prezimovanie: Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách v pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).

7. Škodcovia a choroby papriky

Paprika je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov.

V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Ochrana proti škodcom a chorobám: Paprika môže byť náchylná na vošky, molice alebo plesňové ochorenia.

Ako sa zbaviť škodcov na paprikách - lacno

8. Zber a skladovanie papriky

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.

Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou.

Papriky sa zberajú v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.

Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

Tipy a triky pre pestovanie papriky

Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.
Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení.
Nielen pre ľudské telo majú tieto soli blahodárne účinky. Dodávajú pôde potrebnú dávku horčíka, ale nemali by sa používať nadmerne, pretože prílišné používanie môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Oporúčame použiť asi jednu kopcovú čajovú lyžičku epsomských solí, ktorú pred použitím dobre namiešate do každého litra vody.
Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

tags: #paprika #pestovanie #odrody