Pestovanie papriky: Podmienky pre bohatú úrodu

Paprika je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade. Či už chcete pestovať klasickú sladkú papriku alebo pikantné čili papričky, všetky druhy uprednostňujú dlhé a teplé vegetačné obdobie. Väčšina pestovateľov preto nesadí papriku priamo zo semienok, ale z predpestovaných sadeníc. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu.

Dlhodobo sa u nás pestuje paprika ročná (Capsicum annum) so širokým spektrom odrôd. V posledných rokoch k nej pribudli extra štipľavé odrody druhov, ako sú paprika čínska (C. chinense) a iné, ktorých pestovanie sa od pestovania papriky ročnej trochu líši. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu. Paprika je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú si môžete vypestovať vo vlastnej záhrade alebo dokonca v kvetináči na balkóne. Pestovanie nie je zložité, no vyžaduje si trpezlivosť a správne podmienky.

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť.

Farebné papriky nie sú rôzne druhy, ale rôzne štádiá zrelosti.

Výsev papriky

Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný.

Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska.

Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.

Pikírovanie

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie.

Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete.

Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené. Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30°C. Rozhodne nesmie poklesnúť pod 13°C. Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si až takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín, no komplexné riešenie závisí aj od ďalších podmienok - svetlo, teplota a voda.

Sadenice sú ďalej náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Veľkosť závlahovej dávky má byť len taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80%. Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu, otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme.

Je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Je to teplomilná rastlina, ktorej sa darí v nadmorskej výške od 110 do 200 m. Ideálna teplota je od 25 až 28°C. Jej rast sa zastavuje pri teplote 10°C.

Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete), či v skleníku. Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete.

Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.

Výsadba papriky

Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Pripravte sa na to, že papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája.

Papriku von sadíme až po 15. máji, ak je teplé a hlavne stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú.

Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť.

Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

Vhodným obdobím na výsadbu na voľnom priestranstve je od polovice mája. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť.

Starostlivosť o papriku

Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Miesto výsadby by malo byť slnečné. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období.

Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku.

Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním.

Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody.

Zalamovanie papriky

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.

Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti. Pre lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov.

Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami. Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. fytoftórová hniloba. Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä vošky a molice. Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia.

Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

Medzi najčastejšie choroby a škodcov patria:

• Stolbur papriky
• Suchá škvrnitosť plodov
• Slnečný úpal zeleniny
• Vädnutie papriky
• Roztočec chmeľový
• Vošky
• Strapka západná
• Molica skleníková

Pestovanie papriky v kvetináči

Obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Výhodou je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie. Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Nemusíte mať fóliovník, ani úžitkovú záhradu za domom, a predsa si cez leto môžete pochutnávať na domácej paprike. Na kvetináčové pestovanie si vyberte tzv. balkónové odrody paprík. Výber je už široký.

Nájdete medzi nimi napríklad štipľavé papričky, mini aromatické papriky, kompaktné odrody sladkých paprík. Do kvetináča vysaďte jednu alebo dve mladé priesady. Na objeme kvetináča nešetrite. Do kvetináča nasypte substrát na plodovú zeleninu alebo univerzálny záhradnícky substrát zmiešaný s kompostom. Kvetináč musí mať otvory pre odtekanie prebytočnej vody. Papriky pestované v kvetináči potrebujú slnečnú a teplú pozíciu - napríklad balkón orientovaný na juh, juhozápad. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny.

Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Papriku môžete pestovať aj v kvetináči, ak zabezpečíte dostatok priestoru na rast a pravidelnú starostlivosť.

Prezimovanie papriky

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú.

Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne. Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách v pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov).

Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).

Zber papriky

Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov. Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

Odrody papriky

K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1.

Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou. Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky).

Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám.

Medzi najčastejšie pestované odrody patria:

• PCR
• Baraní roh zelený
• Dolmy F1
• Slovakia
• Kozí roh Branko
• Paprika jabĺčková

V našej ponuke máme množstvo osvedčených odrôd.

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad obľúbených odrôd papriky a ich charakteristiku:

Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.

tags: #paprika #pestovanie #podmienky

Populárne príspevky:

• Tradičný recept na paradajkovú polievku
• Pôvod pizze v Taliansku
• Recept na špagety s letným mäsom
• Jednoduchý recept s cuketou
• Vápnik a vegánstvo