Prečo Papriky Zhadzujú Kvety a Netvoria Plody? Kompletný Sprievodca Pestovaním Papriky

Každý rok sa tešíme na prvé farebné plody paprík v záhrade. Investujeme čas, starostlivosť a energiu, no namiesto bohatej úrody vidíme len bujné listy a kvety, ktoré opadnú. Tento článok vám ponúkne kompletný prehľad najčastejších príčin a praktické riešenia, ako vaše rastliny prebudiť k plodivosti.

Opadávanie kvetov je častým problémom, ktorý má niekoľko príčin. Najčastejšie ide o teplotný šok, kedy teploty klesnú pod 15 °C alebo naopak vystúpia nad 32 °C. Rastlina v takom strese zhodí kvety, aby si ušetrila energiu na prežitie. Ďalším dôvodom môže byť nedostatok vlahy alebo nepravidelná zálievka, ktorá spôsobuje stres koreňovému systému. Problémom býva aj nedostatočné opelenie, najmä v skleníkoch, kde chýba prirodzený pohyb vzduchu a hmyz. Rovnako môže byť na vine nevhodná výživa, predovšetkým prebytok dusíka, ktorý podporuje rast listov na úkor kvetov a plodov.

Teplota a jej Vplyv na Plodnosť Paprík

Paprika je typická rastlina tepla a slnka. Bez optimálnej teploty sa jej darí len ťažko. Ak má priveľmi chladno alebo naopak zažíva extrémne horúčavy, energia rastliny sa presmeruje na prežitie namiesto tvorby plodov. Teploty pod 10 °C sú pre papriku kritické. V chladných nociach alebo počas sychravého leta rastliny zastavia kvitnutie. Kvety často opadnú a nové sa netvoria. Na opačnom konci spektra sú horúčavy. Teploty nad 32 °C spôsobujú, že kvety i mladé plody opadávajú. Rastlina sa sústreďuje na prežitie.

Teplota je pre plodenie paprík absolútne zásadná. Paprika je teplomilná rastlina a optimálna teplota pre nasadzovanie plodov sa pohybuje medzi 21 a 28 °C. Ak teploty dlhodobo klesajú pod 15 °C, rastlina zastavuje rast a zhadzuje kvety. Naopak, extrémne horúčavy nad 32 °C spôsobujú, že peľ stráca svoju klíčivosť a kvety opadávajú bez opelenia. Preto je dôležité chrániť papriky pred výkyvmi teplôt, napríklad pomocou netkanej textílie počas chladných nocí alebo tienením počas najväčších letných horúčav.

Ako chrániť papriky pred úpalom a spálením listov?

Pri dlhodobých horúčavách môžu listy paprík utrpieť spálenie od priameho slnka. Riešením je vytvoriť im dočasný tieň. Použiť môžete netkanú textíliu alebo tieniacu sieť, ktorá prepustí dostatok svetla pre fotosyntézu, no zároveň ochráni rastliny pred priamymi lúčmi. Dôležité je zabezpečiť aj dostatočné prúdenie vzduchu, najmä pri pestovaní pri múroch alebo v skleníku, kde sa teplo kumuluje.

Hnojenie Paprík pre Bohatú Úrodu

Ak papriky dostávajú nesprávny pomer živín, rastú síce pekne a zdravo na pohľad, no plodov sa nedočkáme. Hnojenie je pre papriku rovnako dôležité ako pre rajčiny či uhorky. Dusík podporuje rast listov, no pri jeho nadbytku papriky nekvitnú. Riešením je prejsť na hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu, ktoré podporuje kvitnutie a tvorbu plodov. Nedostatok vápnika a horčíka spôsobuje suchú hnilobu špičiek plodov alebo deformácie listov. Tento problém poznáme aj pri paradajkách. Aj pri dostatku živín môže rastlina trpieť, ak pôda nie je správne kyslá. Papriky potrebujú pH okolo 6 - 6,5. Pri kyslejšej pôde sa živiny blokujú.

Pre bohatú úrodu je kľúčové správne hnojenie. Papriky sú náročné na živiny, no dôležitý je ich správny pomer. V počiatočnej fáze rastu potrebujú dusík pre silné listy a stonky. Avšak akonáhle začnú kvitnúť, je potrebné prejsť na hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Tieto dva prvky priamo podporujú tvorbu kvetov a vývoj plodov. Ideálne sú organické hnojivá ako slepačince, kompost alebo guáno. Hnojiť by sa malo približne každé 2-3 týždne. Dôležité je sledovať rastlinu a neprehnojiť ju, čo by mohlo viesť k spáleniu koreňov a opačnému efektu.

Na podporu kvitnutia a plodov odporúčame prírodné hnojivá s obsahom draslíka a fosforu - napríklad slepačince, kompost alebo guáno.

Zálievka: Ako Často a Správne Polievať Papriky?

Voda je život, no papriky sú citlivé na jej nesprávne dávkovanie. Pri nepravidelnej zálievke prichádzajú o kvety i plody. Častou chybou je polievanie studenou vodou priamo na listy. To zvyšuje riziko plesní a chorôb. Papriky zalievajme skoro ráno alebo večer, vždy ku koreňom. Počas horúcich dní polievame denne, inak postačí 2-3x týždenne. Pôdu udržiavame vlhkú do hĺbky aspoň 20 cm.

Áno, nadmerná zálievka je jedným z častých dôvodov, prečo papriky nerodia. Trvalo premočená pôda vedie k nedostatku kyslíka v koreňovej zóne, čo spôsobuje ich odhnívanie. Poškodené korene nedokážu prijímať živiny a vodu, a rastlina začne chradnúť, zhadzovať kvety a malé plody. Navyše, vlhké prostredie podporuje rozvoj hubových chorôb. Papriky vyžadujú pravidelnú, no primeranú zálievku. Pôda by mala medzi polievaním mierne preschnúť. Dôležité je zalievať priamo ku koreňom, nie na listy, ideálne odstátou vodou izbovej teploty.

Ako polievať papriky počas letných horúčav?

V období vysokých teplôt je pre papriky kľúčová pravidelná a dostatočná zálievka. Najlepšie je polievať ráno alebo večer, keď slnko nepáli, aby sa zabránilo rýchlemu odparovaniu vody. Pôda by mala medzi polievaniami mierne preschnúť, čo podporuje zdravý vývoj koreňového systému a zabraňuje hnilobe. Voda by mala smerovať priamo ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo hubovým chorobám. Vhodná je aj kvapková závlaha, ktorá zabezpečí rovnomerné zásobovanie rastlín vodou.

Pomôže mulčovanie paprikám lepšie zvládnuť sucho?

Áno, mulčovanie je jednou z najúčinnejších metód, ako paprikám pomôcť počas letných horúčav. Vrstva mulču z pokosenej trávy, slamy, lístia alebo štiepky chráni pôdu pred nadmerným odparovaním vody a udržuje ju dlhšie vlhkú. Mulč tiež zabraňuje prerastaniu buriny, ktorá by paprikám odoberala vodu a živiny. Navyše sa postupne rozkladá a obohacuje pôdu o organické látky, čo zlepšuje jej štruktúru a úrodnosť.

Opelenie a Vlhkosť Vzduchu

Kvety bez plodov sú častým problémom. V skleníkoch či fóliovníkoch často chýba prirodzený pohyb vzduchu. Bez neho sa peľ nerozšíri. Pri príliš vlhkom vzduchu sa peľ zlepí, pri suchom zas stratí klíčivosť. Ideálna vlhkosť je 60-70 %. Ak opeľovače neprichádzajú, môžeme pomôcť sami. Jemným štetcom alebo trasením rastliny prenesieme peľ.

Áno, opelenie je pre tvorbu plodov nevyhnutné. Kvety papriky sú síce samoopelivé, čo znamená, že peľ z tyčiniek môže opeliť piestik toho istého kvetu, no potrebujú k tomu pomoc. V prírode sa o to postará vietor alebo hmyz, ktoré rastlinou jemne zatrasú a peľ sa tak uvoľní. Problém nastáva pri pestovaní v skleníkoch, fóliovníkoch alebo v bezveternom počasí. V takom prípade je potrebné opeleniu pomôcť. Môžete rastlinou jemne potriasť, alebo použiť jemný štetec a preniesť peľ z kvetu na kvet. Bez opelenia kvet jednoducho odpadne.

Svetlo a Stanovisko

Papriky potrebujú 6-8 hodín priameho slnka denne. Bez dostatku svetla rastú pomaly a plody sa netvoria. Ak pestujeme v polotieni, úroda bude slabšia.

⚠️Odstraňte tohle z vašich PAPRIK ještě dnes ❌ pro DOBROU ÚRODU 🤔Prořezávání a vyštipování paprik

Striedanie Plodín a Pôda

Pestovanie paprík každý rok na tom istom mieste oslabuje pôdu a podporuje šírenie chorôb. Ide o príbuzné plodiny (ľuľkovité), ktoré čerpajú z pôdy rovnaké živiny a trpia rovnakými chorobami. Výbornou voľbou sú strukoviny, hrach alebo fazuľa, ktoré pôdu obohacujú o dusík. Rovnako vhodná je mrkva, cibuľa či šalát.

Papriky potrebujú pre zdravý rast a bohatú úrodu výživnú, dobre priepustnú a kyprú pôdu. Ideálna je pôda s vysokým obsahom humusu, ktorá dokáže dobre zadržiavať vlahu, ale zároveň nie je premočená. Dôležité je tiež správne pH pôdy, ktoré by sa malo pohybovať v rozmedzí 6,0 až 6,8. V príliš kyslej alebo naopak príliš zásaditej pôde nedokáže rastlina efektívne prijímať živiny. Pred výsadbou je vhodné do pôdy zapracovať dobre vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj, ktoré jej dodajú potrebné živiny a zlepšia jej štruktúru.

Choroby a Škodcovia

Samozrejme, choroby a škodcovia môžu výrazne ovplyvniť alebo úplne zničiť úrodu. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, ktoré cicajú šťavu z rastlín a oslabujú ich, čo vedie k deformácii listov a opadávaniu kvetov. Z chorôb je nebezpečná napríklad pleseň alebo bakteriálne infekcie, ktoré napádajú listy, stonky aj plody. Dôležitá je prevencia, ktorá zahŕňa striedanie plodín, sadenie zdravých priesad a dostatočné rozostupy medzi rastlinami pre dobré prúdenie vzduchu. Pri prvých príznakoch napadnutia je potrebné okamžite zasiahnuť vhodným ekologickým postrekom.

Prečo Majú Papriky Veľa Listov, Ale Žiadne Plody?

Ak vaša paprika vyzerá ako bujný zelený ker bez jediného plodu, s najväčšou pravdepodobnosťou je na vine prebytok dusíka v pôde. Dusík je živina zodpovedná za rast zelenej hmoty, teda listov a stoniek. Ak ho rastlina dostáva príliš veľa, všetku svoju energiu investuje do rastu listov a "zabúda" kvitnúť a tvoriť plody. Riešením je okamžite prestať používať hnojivá s vysokým obsahom dusíka a nasadiť hnojivo bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporia kvitnutie. Pomôcť môže aj mierne obmedzenie zálievky, čo rastlinu vystresuje a prinúti ju sústrediť sa na reprodukciu, teda tvorbu plodov.

Prečo Plody Papriky Nedozrievajú Alebo Hnijú na Rastline?

Pomalé dozrievanie plodov je často spôsobené nedostatkom slnka a tepla, najmä ku koncu sezóny. Paprika potrebuje pre dozretie a vyfarbenie dostatok slnečného žiarenia. Hnitie plodov, najmä od špičky, je typickým príznakom nedostatku vápnika, čo sa odborne nazýva suchá hniloba špičiek. Tento problém je často spojený s nepravidelnou zálievkou, ktorá bráni rastline vápnik z pôdy prijímať. Riešením je zabezpečiť rovnomernú vlahu a prípadne aplikovať postrek s vápnikom priamo na listy a plody.

Ako Správne Zaštipovať Papriky pre Vyššiu Úrodu?

Zaštipovanie alebo vylamovanie bočných výhonkov je technika, ktorá môže pomôcť zvýšiť úrodu. Cieľom je presmerovať energiu rastliny do tvorby väčších a kvalitnejších plodov namiesto rastu zbytočnej zelenej hmoty. Zvyčajne sa odstraňuje prvý kvet v mieste rozvetvenia hlavnej stonky, čo podporí silnejší rast celej rastliny. Taktiež sa odporúča odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú pod týmto prvým rozvetvením. Vďaka tomu bude rastlina vzdušnejšia, čo znižuje riziko plesní a všetky živiny pôjdu do hlavných výhonkov, ktoré ponesú plody.

Rôznorodosť Druhov a Odrôd Papriky

Paprík je vyše 25 druhov a stovky odrôd. Znamená to, že jeden druh má aj niekoľko desiatok odrôd a ešte v rámci nich môžu byť napríklad farebné rozdiely. Najviac odrôd papriky sa pestuje v Peru. V Európe sa najčastejšie pestujú veľkoplodé a drobnoplodé papriky, hrubostenné, tmavozelené. Môže sa vám však stať, že svoju obľúbenú papriku si v inej krajine nekúpite, pretože tam jednoducho nie je obvyklá.

Bežne rozoznávame papriku sladkú a štipľavú, tenkostennú a hrubostennú, alebo podľa farby žltú, zelenú, červenú, oranžovú, prípadne ešte bielu. Farebná paleta paprík tu nekončí, pokračuje fialovou až po čokoládovohnedú. Paprika je rôznorodá aj tvarovo. Jej plody sú špicaté, guľaté, kvadratické, pripomínajúce baranie rohy, zvončeky, čerešne, jablká.

Medzi najznámejšie druhy papriky patria:

Paprika ročná (Capsicum annuum): Najbežnejší a najviac pestovaný druh s vysokou variabilitou farby, tvaru a veľkosti plodov. Zaraďujeme sem odrody ako Cayenne, Jalapeño, Cubanelle, Bell Pepper či Pimiento.
Paprika čínska (Capsicum chinense): Pochádza zo Strednej Ameriky a je známa svojou jedinečnou chuťou a výnimočnou štipľavosťou. Zaraďujeme sem odrody ako Habanero, Carolina Reaper či Trinidad Moruga scorpion.
Paprika kríčkovitá (Capsicum frutescens): Jednoročná alebo viacročná bylina s malými, prevažne vzpriamene rastúcimi plodmi. Zaraďujeme sem odrody ako Tabasco, Malagueta a Kambuzi.
Paprika zvončeková (Capsicum baccatum): Má pôvod v Peru a Bolívii a jej plody majú ovocnú alebo citrusovú chuť. Zaraďujeme sem odrody ako Ají, Bishop's crown či Lemon Drop.
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): Pochádza z oblastí Strednej a Južnej Ameriky a má chĺpky na listoch. Zaraďujeme sem odrody ako Rocoto a Manzano.

Využitie Papriky v Kuchyni

Všetky druhy paprík nájdu v kuchyni široké spektrum uplatnenia. Na niektoré sme sa pozreli podrobnejšie.

Čili papričky: sa pekne vynímajú v kvetináči aj v jedlách ázijskej a mexickej kuchyne. No a aký by to bol guláš bez trošky pálivého čili? Čili papričky použite surové alebo ich usušte, či nakladajte do sladkokyslého nálevu.
Biela paprika: je známa aj ako slovenská paprika. Svetlozelené plody bývajú v závislosti od odrody sladké až poriadne pálivé. Hodia sa prakticky na všetko. Na varenie je biela paprika najideálnejšia.
Kapia: svojou sladkou chuťou vynikne v studenej kuchyni. Tradične sa nakladá do oleja, na sladkokyslo, ale vynikajúca je aj na pečenie.
Alma paprika: pripomínajúca jabĺčko, je svojím tvarom a veľkosťou priam predurčená na plnenie a nakladanie.
Zavárané baranie rohy: krásou neohúria, zato chuťovo perfektne sedia k mäsovým jedlám a gulášom.
Farebné hrubostenné papriky: spravia dobrú službu v studenej kuchyni.

Farebné hrubostenné papriky: spravia dobrú službu v studenej kuchyni. v chlade vydrží dlho čerstváaj keď je už zvädnutá, stále sa dá použiť a nestráca na chutispracovať sa dá na studeno aj tepelnedo šalátovdo pomazánokdo polievok a omáčiekpod mäsodo zeleninových jedál ako napríklad plnená paprika alebo lečopiecťnaložiť do olejakonzervovaťplniť a nakladaťmraziťsušiťkvasiť

Kapsaicín a Jeho Účinky

Už spomínaný kapsaicín je dôvodom, prečo máte po niektorých paprikách pocit, akoby vám z úst už-už vyšľahli plamene. V prírode táto pálivá látka odrádza neželaných konzumentov, nevadí však vtákom, ktorí trusom rozširujú jej semená. V paprike sa koncentruje vo vnútorných žilách a jeho množstvo závisí od druhu papriky. A hoci páli aj čierne korenie, paprika s ním nemá nič spoločné. V paprike je pálivou látkou kapsaicín, v čiernom korení piperin.

Pálivosť kapsaicínu pôsobí aj v očiach a na slizniciach, preto sa využíva v slzotvorných sprejoch. Kapsaicín má však aj pozitívne účinky. Zrýchľuje metabolizmus, cirkuláciu krvi, podporuje trávenie. Ak by ste chceli zdravotne využiť prírodný kapsaicín, museli by ste trikrát do týždňa zjesť tri až osem papričiek habaner, ktoré patria k najpálivejším na svete. Najviac kapsaicínu je v čili papričkách, sladká kapia kapsaicín neobsahuje vôbec.

Množstvo kapsaicínu sa meria v jednotkách Scovilleho stupnice (Scoville Heat Unit, SHU). Najpálivejšia čili paprička na svete je Carolina Reaper, označovaná aj ako HP22B, s 2 200 000 SHU. Len pre porovnanie - známe jalapeňo papričky majú 3 až 6-tisíc SHU, čistý kapsaicín má 16 miliónov SHU.

Zdravotné Benefity Papriky

Čili papričky sú malé papričky so silnou vôňou a pálivou chuťou, ktorej vďačia látke kapsaicín. Mimo ďalších látok obsahuje vitamíny C a betakarotén. Podporujú chuť k jedlu, ale vo väčšom množstve dráždia pohlavné a močové ústrojenstvo. V primeraných dávkach pôsobia na žalúdok lepšie ako čierne korenie. Majú priaznivý účinok na zažívanie. Je dokázané, že rôzne kultúry, zvyknuté na ostré jedlá, ľahšie znášajú zamorenie pokrmov a prostredia okolo seba rôznymi baktériami, najmä tými vyvolávajúcimi hnačku. Čili vyvoláva zmeny v črevnej sliznici, ktorá potom všeličo znesie.

Čili papričky predstavujú nielen skvelé ochucovadlo, ale aj cenného spojenca na ceste k lepšiemu zdraviu. Vďaka vedecky potvrdeným účinkom, ako je podpora trávenia, zlepšenie metabolizmu či ochrana pred niektorými chorobami, majú svoje miesto v jedálničku väčšiny ľudí.

Všeobecne paprika:

obsahuje veľa vitamínu C, okolo 40 kalórií a množstvo vlákniny,
obsahuje veľké množstvo antioxidantov, ktoré slúžia ako prevencia nádorových ochorení, predovšetkým tráviaceho traktu,
podporuje tvorbu tráviacich štiav v žalúdku, preto je prospešná pri problémoch s trávením,
štipľavá paprika je mierne preháňadlo,
má málo uhľohydrátov, preto je vhodná aj pri cukrovke a obezite,
vysoký obsah vitamínu C prospieva k vstrebávaniu železa a posilňuje obranyschopnosť organizmu,
zinok a vápnik v paprike spevňujú kosti, väzy a zuby,
paprika stimuluje činnosť mozgu a žliaz s vnútorným vylučovaním.

Spomedzi paprík má práve červená paprika najvyššiu nutričnú hodnotu. V desaťdekovej červenej paprike je 89 gramov vody, 6 gramov sacharidov a 2 gramy vlákniny. Okrem toho obsahuje vápnik, zinok, železo, mangán, horčík, jód, vitamíny A, C, K, E, skupiny B, kyselinu listovú. Červená paprika za svoju farbu vďačí vysokému obsahu betakaroténu - až 80 % odporúčanej dennej dávky, ktorý sa postará o zdravie vašich očí a ochranu pokožky.

Oranžová a žltá paprika majú zo všetkých paprík najviac vitamínu C, a to až trikrát viac, než je odporúčané denné množstvo. Predávkovania sa báť nemusíte, telo prebytočný C-vitamín vylúči. Betakarotén a vitamín A sa postarajú o zdravie pokožky, selén a zinok stimulujú imunitný systém a celkovo oranžové a žlté papriky upravujú činnosť srdca a krvný tlak.

Rovnaké množstvo zelenej papriky obsahuje rovnako 2 gramy vlákniny, ale iba 4 gramy sacharidov. Z minerálov stoja za zmienku draslík, vápnik, zinok, sodík, horčík, fosfor; z vitamínov C, A, E, K, D, kyselina listová a vitamíny skupiny B. Pozitívne vplýva na imunitu, srdce, zrak, ale aj na pevné a zdravé zuby a kosti.

Paprika a Chudnutie

Papriku by ste do svojho diétneho programu rozhodne mali zaradiť z najmenej piatich dôvodov:

Je nízkokalorická, v sto gramoch je len 84 kJ.
Obsahuje málo škrobu, iba 4 gramy v sto gramoch papriky, preto ju môžete jesť prakticky neobmedzene.
Štipľavá paprika, najmä čili, obsahuje kapsaicín, ktorý pôsobí na termogenézu - telo produkuje viac tepla, zrýchľuje metabolizmus a tým aj spaľovanie tukov.
Receptov na papriku je neúrekom, pripravíte ju na studeno aj varenú, pečenú, nakladanú…
Papriku môžete chrumkať aj večer pri televízii namiesto chipsov a sladkou paprikou oklamete chuť na sladké.

Bezpečnostné Aspekty a Riziká Konzumácie Papriky

Aj keď chilli papriky prinášajú množstvo zdravotných benefitov, ich konzumácia so sebou nesie aj určité riziká. Pre niektorých ľudí môže byť pálivosť nepríjemná alebo dokonca nebezpečná, najmä ak majú citlivý tráviaci trakt alebo trpia žalúdočnými vredmi. Ďalším rizikom je možnosť alergickej reakcie, ktorá sa môže prejaviť svrbením, opuchom pier alebo hrdla, či kožnou vyrážkou. Pri prvých príznakoch alergie je vhodné konzumáciu chilli okamžite prerušiť a vyhľadať lekársku pomoc. Treba dávať pozor aj pri manipulácii s čerstvými pálivými paprikami - kapsaicín môže podráždiť pokožku a oči. U detí, tehotných žien a dojčiacich matiek je vhodné konzumáciu chilli konzultovať s lekárom, keďže účinky kapsaicínu v týchto skupinách nie sú dostatočne preskúmané. Chilli paprika je pre deti vo všeobecnosti nevhodná kvôli vysokej pálivosti, ktorá môže podráždiť ich citlivý tráviaci trakt.

Aby vás paprika nenafukovala, nakrájajte ju nadrobno alebo z nej stiahnite šupu.

Paprika v Tehotenstve a Počas Dojčenia

Vysoké dávky vitamínu C, najmä v červenej, žltej a oranžovej paprike zlepšujú vstrebávanie železa do krvi a tak nepriamo chránia pred anémiou. Nedostatok železa v krvi je spojený s nedostatočným okysličovaním orgánov, čo určite nie je v tehotenstve vítané. Pokiaľ ale máte nevoľnosti, páli vás záha alebo máte problémy s trávením počas tehotenstva, či ste ich už mali predtým, zaraďujte papriku do jedálnička opatrnejšie. Je ťažšia na trávenie. V druhom a treťom trimestri by vám už problémy robiť nemala.

Papriky sa nevzdajte ani počas dojčenia. Na bábätko má rovnako pozitívny vplyv ako na vás - svojim zložením pozitívne ovplyvňuje krvotvorbu, chráni pokožku, posilňuje srdce a cievy a cez vás zásobuje bábätko vitamínom C, čím posilňuje jeho krehký imunitný systém.

Kedy Môže Jesť Dieťa Papriku?

Ako sme si už povedali, čerstvá paprika môže byť ťažšie stráviteľná zelenina. Preto by ju bábätko malo prvých dvanásť mesiacov prijímať len cez materské mlieko. Papriku dávajte deťom až po roku. Výhodou je sladká chuť červenej papriky a praktické možnosti jej podávania. Začnite teda dieťatko zoznamovať s paprikou práve prúžkom červenej kapie, ktorý mu podáte do ruky na hryzenie. Papriku dávajte starším deťom čo najčastejšie, najmä v čase chrípky a „soplíkov“.

tags: #paprika #rocna #cubanelle #pestovanie