Paprika za oknom: Rady a tipy pre úspešné pestovanie

Mať krásny a zdravý, plne plodiaci porast papriky nie je len tak. Paprika si žiada POZORNOSŤ! Paprika je náročná teplomilná plodina a musíte ju skutočne rozmaznávať. Vyžaduje teplo od klíčenia cez predpestovanie priesad až po obdobie zberu. Počas vývoja nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teplôt v priebehu dňa.

V minulosti bola u nás tradičnou skleníkovou kultúrou. Globálne otepľovanie posledných rokov jej však prospieva a jej pestovanie bez krytu na voľných hriadkach sa postupne posúva z Podunajskej nížiny ďalej na sever.

V tomto článku sa dozviete, aké druhy paprík si môžete vybrať, čo presne potrebujú na klíčenie, ako im zabezpečiť ideálne teplotné a svetelné podmienky a prečo sa oplatí investovať do kvalitného substrátu. Nech už túžite po klasických sladkých paprikách vhodných do letných šalátov, alebo po exotických a výrazne štipľavých plodoch, tu nájdete všetky kľúčové informácie, ktoré vám pomôžu pestovať sadenice úspešne a bez zbytočných chýb.

Moje tajomstvá pestovania papriky pre obrovské úrody

Papriky: Nesmierna pestrosť tvarov, farieb a chutí

Papriky sú známe tým, že existuje množstvo ich odrôd - od sladkých, jemne pikantných až po extrémne pálivé druhy. Každá odroda má svoje špecifiká, čo sa týka času klíčenia, nárokov na teplo i dĺžky vegetácie. Pri kúpe hotových sadeníc v obchodoch je výber často obmedzený na pár overených kultivarov, preto je vlastné predpestovanie semien perfektnou príležitosťou, ako spoznať a ochutnať niečo nové.

Ak sa rozhodnete pestovať svoje vlastné papriky od semien, oplatí sa začať včas a myslieť na všetky dôležité náležitosti. V záhradníctve totiž platí, že dobrá príprava je základom úspechu. A práve predpestovanie paprík je jedným z tých krokov, ktoré vedia zásadne ovplyvniť výslednú úrodu.

Paprika je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete. Pestovanie papriky nie je veľká veda, keď viete, ako na to. Tajomstvo tkvie v príprave. Pestovanie papriky je bežné v Maďarsku a Španielsku. Nie sú to však ani zďaleka jediné krajiny, ktoré pestujú papriku. Maďarská paprika sa z väčšej časti pestuje po celom svete. Paprika sa používa v kuchyni už stovky rokov a existuje jej niekoľko druhov.

Ak plánujete pestovať papriky od semien, najlepšie je začať už vo februári. Platí to predovšetkým pre chúlostivejšie druhy, ktoré si vyžadujú dlhší čas na rast a dozrievanie plodov. Vo februári ešte nebýva dostatok slnečného žiarenia, no vďaka predpestovaniu v interiéri im môžete dať práve také podmienky, aké potrebujú: stabilnú teplotu, dostatok svetla a primeranú vlhkosť.

Rozdiely medzi druhmi paprík

Nie všetky papriky si vyžadujú rovnaký prístup. Rozdielne sú nielen v chuti či veľkosti plodov, ale aj v tom, ako rýchlo a za akých teplôt dokážu vyklíčiť.

Paprika čínska (Capsicum chinense)

Medzi tento druh patria napríklad známe odrody Chocolate habanero či Bahamian Goat. Sú veľmi náročné na teplo a klíčia pomalšie. Od vzklíčenia až po zber úrody tak môže uplynúť pokojne 120 dní, a to len pri optimálnych podmienkach. Preto sa odporúča vysievať ich čo najskôr (už vo februári), pričom ideálna teplota na klíčenie je 24 až 30 °C. Počas následného rastu musia mať dostatok slnka a tepla, inak sa môžu vývojovo oneskorovať.

Paprika ročná (Capsicum annuum)

Ide o najbežnejší druh, ktorý zahŕňa obrovské množstvo odrôd - sladké, pálivé aj dekoratívne. Ich výhodou je o niečo kratšia vegetačná doba, a tým pádom aj rýchlejšie dozrievanie plodov. Semená klíčia pomerne rýchlo, zvyčajne v priebehu jedného až dvoch týždňov pri stabilnej teplote 20 až 25 °C. Kto chce mať istotu, že papriky rýchlo vyklíčia, môže semienka vysievať začiatkom marca, prípadne už vo februári, ak vie zabezpečiť dostatočné teplo a svetlo.

Paprika kríčkovitá (Capsicum annuum var. bushy alebo Capsicum frutescens)

Niekedy sa zaraďuje medzi ročné papriky. Aj tu nájdete nespočet zaujímavých odrôd. Mnohé z nich majú kompaktnejší rast, preto sú obľúbené napríklad pre pestovanie v nádobách či na menších plochách. Vegetačná doba býva relatívne krátka, takže plody stihnú dozrieť aj v našich podmienkach.

Dôležitá príprava na sejbu

Ak chcete mať bohatý a kvalitný zber paprík, prípravu netreba podceniť. Semená si sami môžete objednať z rôznych e-shopov alebo kúpiť v kamenných predajniach, pričom výber odrôd je často oveľa väčší než pri hotových sadeničkách. Nasleduje niekoľko krokov, ktoré by ste mali dodržať.

Výber substrátu

Semienka paprík môžete vysievať do špeciálneho ľahkého substrátu určeného na výsevy. Tento druh substrátu zvyčajne obsahuje menej živín, aby mladé klíčiace rastlinky neboli prehnojené. Dôležitá je aj vzdušnosť a primeraná schopnosť udržať vlhkosť.

Perlit alebo vermikulit sú skvelým doplnkom, či už samotným, alebo ako prímes do substrátu. Zabezpečujú ideálne prevzdušnenie a zároveň udržiavajú semená v stále vlhkom prostredí. V čistom perlitu či vermikulite však nie sú živiny, preto je dôležité mladé rastlinky včas prihnojiť.

Hĺbka sejby a hustota výsevu

Semená postačí prekryť len tenkou (len niekoľkomilimetrovou) vrstvou substrátu. Ak vysievate do výsevnej misky a chcete ušetriť miesto, odporúča sa rozostup okolo 3 cm. Po vyklíčení (a vytvorení dvoch pravých lístkov) ich treba prepichovať (presádzať) do samostatných menších kvetináčikov alebo sadbovačov.

Teplota na klíčenie

  • Paprika čínska (Capsicum chinense): 24 - 30 °C.
  • Bežné papriky (Capsicum annuum): 20 - 25 °C.

Ak je teplota nižšia, klíčenie sa môže výrazne predĺžiť.

Vyhrievacie podložky a správna vlhkosť

Ak neviete zabezpečiť teplotu 24 - 25 °C bežným vykurovaním, môžete siahnuť po špeciálnych vyhrievacích podložkách. Tie sa kladú pod misky s výsevom a pomáhajú udržiavať optimálnu teplotu substrátu.

Dôležitá je aj dostatočná vzdušná vlhkosť: mladým rastlinkám môže veľmi prospieť priehľadný kryt (napr. plastová poklopová nádoba), ktorý vytvorí mini-skleník. Z času na čas treba vetranie, aby sa nevytvárala príliš dusivá mikroklíma.

Presádzanie do väčších nádob

Keď rastlinky zosilnejú, bude nutné ich ešte raz presadiť do väčších kvetináčikov (napríklad 7×7 cm). Vtedy sa už používa kvalitný substrát s obsahom kompostu či perlitu, ktorý obsahuje dostatok živín. Drevená špajľa alebo malá lopatka uľahčia manipuláciu s krehkými korienkami.

Osvetlenie: Kľúč k pevným a zdravým sadeniciam

V zimných a skorých jarných mesiacoch býva svetla obmedzene, pretože dni sú krátke a slnko je nízko. Ak pestujete priesady paprík na parapete, snažte sa ich umiestniť k oknu orientovanému na juh alebo východ. Ak svetla nie je dosť, môžu sa rastliny vytiahnuť do výšky, zoslabnúť a byť náchylnejšie na choroby.

LED alebo špeciálne pestovateľské žiarivky: Tieto typy osvetlenia sú určené na doplnenie denného svetla. Dnes už existuje množstvo druhov LED trubíc či panelov, ktoré sú pomerne úsporné a pomáhajú rastlinkám vytvoriť si pevnú stonku a zdravé listy.

Fáza tmy je tiež dôležitá: Sadeniciam nesvieťte nonstop - postačí približne 12 až 14 hodín svetla denne, zvyšok potrebujú na regeneráciu.

Do čoho siať a prečo?

Výsevné misky

Ide o ľahko dostupné plastové nádoby s drenážnymi otvormi, ktoré umožňujú odtok prebytočnej vody. Sú praktické, ak ste vo fáze klíčenia. Vždy však zvoľte podmisku, aby mala voda kde odtiecť.

Sadbovače

Ak nechcete rastlinky z misky prekladať (prepichovať) príliš skoro, môžete použiť samostatné sadbovače s viacerými komôrkami. Každá sadenica si vytvorí vlastný koreňový bal, čo zjednoduší presádzanie.

Tabletky (jiffy)

Sú vyrobené z kokosových vlákien alebo rašeliny a pri styku s vodou napučia. Priesada sa tak presádza aj s tabletkou, čo zamedzuje poškodeniu korienkov. Nevýhodou je jednorazové použitie a trochu vyššia cena.

Jednorazové kvetináčiky z papiera, rašeliny alebo kokosu

Ďalšia praktická možnosť, pričom sa dajú vložiť rovno do väčšieho črepníka či do zeme. Treba však dávať pozor, aby sa pri manipulácii predčasne nerozpadli - vhodná je hlbšia podmiska, ktorá bude kvetináčiky držať pokope.

Kelímky z kuchyne

Rôzne plastové kelímky od jogurtov či iných potravín môžu dostať druhú šancu. Nezabudnite však vytvoriť otvor na odtok vody. Je to lacné riešenie, ktoré funguje spoľahlivo, pokiaľ zachováte vhodnú hygienu a správne vetranie.

Zaujímavé odrody paprík a tipy na pestovanie

Chocolate habanero (Capsicum chinense)

Má výrazne pálivé plody s jedinečnou čokoládovo-hnedou farbou a silnou arómou. Zreje približne 120 dní a samotná rastlina vyrastá až do výšky okolo jedného metra. Potrebuje veľa tepla, slnka a stabilnú oporu, aby sa pod ťarchou plodov nelámala.

Bahamian Goat (Capsicum chinense)

Rovnako pálivá a aromatická odroda s krásnymi zlatočervenými plodmi. Aj tu počítajte s vyššími nárokmi na teplotu a s dlhšou vegetačnou dobou. Pri správnej starostlivosti sa vám odvďačí jedinečnou chuťou a vôňou.

Klasické „sladké“ papriky (Capsicum annuum)

Patria sem mnohé známe kultivary, ktoré bežne nájdeme v kuchyniach. Sú vhodné na priamu konzumáciu, do šalátov, na pečenie či varenie. Majú kratšiu vegetačnú dobu, preto si s nimi viete poradiť aj ako začiatočník, ak im zabezpečíte dostatok tepla a svetla.

Čo ďalšie môžete v predstihu predpestovať?

Vo februári môžete okrem paprík začať aj s predpestovaním iných druhov zeleniny a rastlín, ktoré v teplejších mesiacoch presadíte do záhrady alebo skleníka:

  • Sadenice šalátu na rýchle jarné zbery v skleníku či parenisku,
  • Mesačné jahôdky, ak túžite po drobných sladkých plodoch počas celej sezóny,
  • Exotická mochyňa peruánska (Physalis peruviana), ktorá sa využíva v gastronómii pre svoju osviežujúcu sladkokyslú chuť.

Otužovanie má význam

S otužovaním začnite 10 až 14 dní pred predpokladaným termínom výsadby. Najskôr vyneste rastliny v črepníkoch a zakoreňovačoch von poobede, pri vyšších teplotách, dajte ich do závetria a do tieňa na polhodinu až hodinu. Postupne čas vonku predlžujte a privykajte rastliny aj na priame slnko. Finálnou fázou by malo byť to, že rastliny necháte pár dní vonku aj cez noc. Celý čas otužovania dohliadajte na to, aby mali priesady v črepníkoch dostatočne zaliaty substrát, no neboli premokrené.

Prerastené priesady

Ak sa stane, že ste nútení vysádzať prerastené sadenice pre nepriaznivé počasie, otrhajte najskôr všetky kvitnúce kvety vrátane malých plodov. Prečo? Rastlina papriky je biologicky naprogramovaná tak, aby priniesla ďalšiu generáciu. Jej životným cieľom je reprodukcia, vytvorenie plodu a hlavne životaschopných semien v ňom. Ak sa vytvorí plod na mladej nedorastenej rastline, zabrzdí rast a sústredí všetku svoju energiu na vývoj tohto prvého plodu. Ostatné kvety spŕchnu, slabá rastlina by ich nevyživila. Následný výnos je preto veľmi nízky.

Praktický tip: Nie je podstatné, či na rastline vyštipnete jeden, dva alebo tri prvé kvety. Vyštipnite ich toľko, aby vaša rastlina pred kvitnutím najskôr zmohutnela.

Starým pravidlom nič nepokazíte

Vysádzať papriky po dvoch rastlinách je pravidlo staré niekoľko desiatok rokov. Vychádzalo z toho, že rastliny sa navzájom podopierajú a výhony sa v menšej miere vylamujú pod váhou ťažkých plodov. Dnes sa rastliny už takmer nepestujú bez vyväzovania. Preto skôr odporúčame výsadbu po jednej rastline.

Ako pestovať papriky v nádobách, kompletný sprievodca pestovaním

Príprava na pestovanie

Ideálny čas a miesto

Ideálny čas je jar, tak ako pre všetko nové, čo sa chystá prebudiť k životu. Budete potrebovať kelímky na sadeničky. Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním. Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň. Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke.

Vyberieme stanovište bohaté na slnečný svit a chránené pred vetrom. Paprika rastie najlepšie v úrodnej, primerane priepustnej pôde. Preto ju vopred, na jeseň alebo skoro na jar, obohatíme odležaným hnojom, kompostom, prípadne iným organickým hnojivom. Dôležité je tiež zvýšiť hladinu vápnika v pôde, čím predchádzame hnilobe kvetov a plodov. Urobíme tak zapracovaním dolomitu alebo vápna do pôdy, dáme však pozor, aby sme príliš nezvýšili jej pH. Pôda pre pestovanie papriky má totiž ostať veľmi mierne kyslá a dolomit a vápno zvyšujú pH.

Príprava pôdy

Ak sa vám objavili už prvé klíčky, je najvyšší čas na sadenie do záhrady. Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH.

Sadenie papriky

Paprika je typická teplomilná zelenina. Priesady vysádzame do relatívne teplej pôdy, preto v chladnejších oblastiach čakáme na druhú polovicu mája.

Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Na záhony ich umiestnite, až keď je počasie pomerne stabilné a nehrozia mrazy, teda až v druhej polovici mája. Priesady by mali byť veľké 10 až 20 cm. Mladé rastlinky paprík vysádzajte hlboko. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému. Následne prihrňte zeminu a pôdu jemne utlačte.

Postup sadenia

Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte.

Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku.

Pestovanie na balkóne

Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.

Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu.

Starostlivosť o papriku

Aby ste získali bohatú úrodu, papriku je potrebné pravidelne zalievať a hnojiť. Polievame pravidelne, ale striedmo, najmä v suchom období. Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie. Paprika potrebuje dostatok živín: dusík - na začiatku rastu pre tvorbu listov, fosfor a draslík - pre bohatú úrodu a zdravé plody.

Pôdu v okolí paprík pokryte mulčom. Obmedzíte tak rast buriny, a zároveň zamedzíte nadmernému vyparovaniu vlhkosti. Vrstva mulču taktiež chráni plody pred priamym kontaktom s pôdou. Papriky budú potrebovať pomerne časté polievanie, no so zálievkou to príliš nepreháňajte. Inak by rastlina nebola nútená rásť do hĺbky a stala by sa náchylnou na hnilobu a hubovité ochorenia. Ideálna je hlboká zálievka asi 2 až 3-krát do týždňa, pokiaľ je sucho.

Polievanie

Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň.

Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.

Hnojenie

Ak chcete v záhrade alebo na balkóne dopestovať zdravé, šťavnaté a chrumkavé plody papriky, nespoliehajte sa len na kvalitnú pôdu pri výsadbe. Kľúčom k úspechu je vyvážená a presne dávkovaná výživa - priveľa hnojiva môže rastlinám uškodiť rovnako ako jeho nedostatok. Dobrým základom je vedieť, čo pôda obsahuje. Pravidelná analýza vám ukáže, aké živiny sú v nej dostupné a čo rastlinám chýba. Nároky papriky na živiny sa menia počas jej rastu. Mladé priesady sa predpestovávajú v chudobnejšom substráte - podporuje to rast silného koreňového systému. Po presadení už paprika potrebuje viac živín. Medzi kľúčové živiny patrí najmä dusík, ktorý podporuje rast.

Najlepšie je začať ešte pred výsadbou. Do pôdy zapracujte dobre vyzretý kompost alebo rohovinu. Pri plodinách s vysokou potrebou živín, ako je paprika, sa odporúča aj desať litrov kompostu na štvorcový meter. Organická hmota zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlahu a uvoľňuje živiny postupne. Počas sezóny sa oplatí používať organické hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Veľmi vhodné je napríklad biohnojivo na rajčiny - paprika má podobné požiadavky.

Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu.

Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.

V polovici vegetačného obdobia znova aplikujeme dolomit, vápno alebo sadru, aby sme zabezpečili dostatok vápnika v pôde. Nepoužívame hnojivá s veľmi vysokým obsahom dusíka, pretože to spôsobuje, že rastliny vytvárajú veľa listov a málo plodov.

Domáce hnojivá

Našťastie, príroda ponúka mnoho možností, ako si domáce hnojivo na paradajky a papriku vyrobiť jednoducho a lacno. Medzi najlepšie domáce hnojivá patria:

  • Drožďová zálievka: Obsahuje vitamíny skupiny B, enzýmy a minerály, ktoré stimulujú rast koreňov a celkovú vitalitu rastliny.
  • Vajíčkové škrupiny: Dodajú rastlinám potrebný vápnik, ktorý je nevyhnutný najmä pre tvorbu pevných plodov a predchádzanie hnilobe kvetného konca.
  • Banánové šupky: Sú bohaté na draslík, fosfor a horčík - živiny, ktoré paradajky a paprika potrebujú pre tvorbu sladkých a šťavnatých plodov.
  • Popol z dreva: Obsahuje draslík, vápnik a ďalšie minerály, ale môže zvýšiť pH pôdy.
  • Bylinkové výluhy (žihľava): Podporuje rast a posilňuje obranyschopnosť rastlín.

Okopávanie

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Paprika je pomerne odolná rastlina, no napriek tomu sa stáva, že ju napadnú choroby alebo škodcovia. Preto je dôležité rastlinky pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu chorôb čo najskôr zasiahnuť. Napadnuté rastliny ihneď odstráňte, aby sa choroba nešírila ďalej. Na ochranu využite prírodné ochranné prípravky alebo chemické postreky, v závislosti od toho, o aké ochorenie sa jedná.

Ochrana proti škodcom a chorobám: Paprika môže byť náchylná na vošky, molice alebo plesňové ochorenia.

Ako ochranu pred škodcami vysadíme v blízkosti bazalku, nechtík alebo kôpor, ktoré pôsobia ako prírodné repelenty.

Po výsadbe rastliny zalejeme prípravkami Trifender spolu s Chitopron5%, ktoré im pomôžu rýchlejšie sa zakoreniť na novom mieste. Po dvoch až troch týždňoch sa oplatí takúto zálievku zopakovať. Každých niekoľko týždňov počas sezóny aplikujeme prírodné prípravky Urtica plus alebo PlanTonic na posilnenie rastlín, podporu ich rastu a vybudovanie prirodzenej odolnosti proti napadnutiu škodcami a chorobami.

Najčastejšie choroby papriky