Pestovanie kríčkovej paradajky Pavlína: Podrobný návod

Kríčkové paradajky sú skvelou voľbou pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ktorí túžia po vlastnej úrode chutných paradajok. Či už máte záhradu, balkón alebo skleník, tieto kompaktné rastliny vám môžu priniesť bohatú úrodu. V tomto článku sa pozrieme na všetky dôležité aspekty pestovania kríčkových paradajok, od výsevu semien až po zber úrody.

Čo sú kríčkové paradajky?

Ešte predtým, než sa pustíte do samotného pestovania, je dôležité si ujasniť terminológiu. Kríčkové paradajky, známe aj ako determinantné odrody, sú nižšieho vzrastu ako tyčkové paradajky. Dorastajú maximálne do výšky jedného metra a majú niekoľko bočných výhonkov, ktoré sa nevyštipujú. Na rozdiel od tyčkových paradajok, ktoré potrebujú oporu, kríčkové paradajky majú pevnú stonku a nepotrebujú špeciálnu konštrukciu.

V posledných rokoch sú veľmi obľúbené paradajky "ovocného" typu, ako napríklad cherry paradajky, ktoré majú lahodnú chuť a rôzne odtiene. Svojimi tvarmi pripomínajú rôzne druhy ovocia a môžu mať názvy ako datľové, ríbezľové, melónové alebo hruškovité.

Výber odrody

Pri výbere odrody kríčkových paradajok máte naozaj široký výber. Medzi obľúbené odrody patria Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Ak hľadáte niečo špeciálne, môžete sa rozhodnúť pre odrodu Pavlína, ktorá sa vyznačuje kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Paradajka ker Pavlína je stredne raná odroda, ideálna pre pestovanie na záhrade, v skleníku alebo na balkóne. Plody sú sladké a šťavnaté, s hmotnosťou okolo 80-100 gramov a červenou šupkou.

Paradajka Pavlína je unikátny a obľúbený druh kríčkovej paradajky. Vyniká kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Táto stredne skorá odroda je ideálna pre pestovanie v záhrade, ale aj v skleníkoch či na balkónoch, vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam prostredia. Paradajky Pavlína sú známe svojou vynikajúcou chuťou, ktorá je sladká a šťavnatá, čo z nich robí ideálnu voľbu pre šaláty, omáčky alebo priamu konzumáciu.

Jednou z hlavných výhod tejto odrody je jej odolnosť voči chorobám, čo zabezpečuje zdravú a bohatú úrodu. Rastliny dorastajú do výšky približne 60-80 cm a nevyžadujú oporu, čo zjednodušuje ich pestovanie. Paradajky majú hladkú, červenú šupku a dosahujú hmotnosť okolo 80-100 gramov. Semená Pavlína sú dodávané v balení po 1 gram, čo je približne 25 semien, ideálne pre menšie záhradky alebo začínajúcich pestovateľov, ktorí chcú vyskúšať svoje pestovateľské schopnosti.

Parametre produktu

Druh: Kríčková paradajka
Odroda: Pavlína
Hmotnosť balenia: 1 gram (cca 25 semien)
Typ rastliny: Kompaktná, stredne raná
Výška rastliny: 60-80 cm
Hmotnosť plodov: 80-100 gramov
Farba plodov: Červená
Použitie: Priama konzumácia, šaláty, omáčky
Odolnosť: Vysoká odolnosť voči chorobám
Pestovanie: Záhrada, skleník, balkón

Predpestovanie sadeníc

Hoci je výsev kríčkových paradajok možný priamo na záhradu, odporúča sa najprv predpestovať sadenice. S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla. Ideálne je použiť sadbovače alebo jiffy tablety. Hĺbka výsevu by mala byť 0,5 cm. Doba klíčenia je obvykle 1 - 2 týždne, ale môže byť aj dlhšia.

Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie.

Akonáhle majú rastlinky prvé pravé lístky, vykonáva sa pikýrovanie, čiže prepichovanie. V tejto chvíli je nutné šetrne vybrať malinké sadenice a presunúť ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť.

Výber semien

Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, pretože sa obvykle jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť. Na obale certifikovaných semien nájdeme dôležité informácie, ako je odroda, vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu.

Príprava substrátu

Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Ideálny substrát má neutrálne pH a je určený špeciálne na výsev. Tak docielime, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne.

Výsev semien

Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.

Nádoby so semienkami umiestnime na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Ideálna teplota by sa mala pohybovať okolo 25 °C, čo môžeme dosiahnuť prikrytím nádoby potravinovou fóliou alebo mikroténovým vreckom. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená.

Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Pikírovanie spočíva v presadení sadeníc do väčších nádob, čím im poskytneme viac priestoru pre rast a vývoj koreňového systému.

Starostlivosť o sadenice

Počas rastu sadeníc je dôležité zabezpečiť im dostatok svetla a tepla. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov.

Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?

Výsadba na trvalé stanovisko

Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Presádzame po vytvorení tretieho lístka.

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Ideálny spon je 80 x 50 cm. Sadenice umiestňujeme hlbšie, vysádzame ich skôr šikmo a následne zahrnieme zeminou tiež spodnú časť stonky. Vďaka tomu bude paradajka neskôr koreniť aj z neho, vďaka čomu sa bude môcť vytvoriť silnejší a bohatší koreňový systém. Pri výsadbe do kvetináčov, hrantíkov alebo debničiek sa na dno pokladá drenáž, ktorá odvádza preč prebytočnú vodu.

Výber miesta

Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých.

Príprava pôdy

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôdu môžeme obohatiť o kompost, ktorý poskytne rastlinám potrebné živiny. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Postup výsadby

Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní.

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pestovanie v nádobách

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Kríčková paradajka ponúka kompaktný rast, vysokú úrodu a odolnosť voči chorobám. Ideálna na záhrady, balkóny či do skleníkov. Skvelá na šaláty, omáčky aj priamu konzumáciu.

V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Starostlivosť o rastliny

Po vysadení je dôležité paradajky pravidelne zalievať. Dajte si však pozor na časté začiatočnícke chyby pri pestovaní paradajok. Tieto rastliny sa totiž nikdy nezalievajú priamo na listy, ale vlahu je nutné smerovať skôr ku koreňom.

Keďže paradajky potrebujú k rastu pomerne veľké množstvo živín, nemali by ste zabúdať ani na pravidelné prihnojovanie. Používané prípravky by mali obsahovať všetky potrebné mikroprvky a látky, ako je dusík, fosfor či draslík. Na hnojenie môžeme používať napr. Prihlásiť sa.

Na rozdiel od tyčkových paradajok sa kríčkové odrody nevyštipujú. Jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nechávajú voľne ležať alebo plaziť a nevyväzujú sa ani k žiadnej konštrukcii, pretože by potom mohli mať tendenciu rásť do výšky. Hlavná stonka dorastá iba do obmedzenej dĺžky, a akonáhle dosiahne svoj vrchol, vytvorí sa na ňom strapec kvetov.

Paradajky sú pomerne náročné na živiny a vlahu, preto je dôležité im venovať pravidelnú starostlivosť počas celej vegetačnej doby.

Zálievka

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Živiny je nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.

Vylamovanie zálistkov

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité ich pravidelne kontrolovať a v prípade potreby zasiahnuť.

Choroby

Pleseň zemiaková: Agresívna hubová choroba listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia

Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Prevencia

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Zber úrody

Kríčkové aj cherry paradajky väčšinou plodia počas pomerne krátkej doby, takže sa rýchlo dočkáte chutnej úrody. Podľa toho, o akú sa jedná odrodu, sa potom plody zberajú buď postupne, alebo naraz. Mali by byť už vyfarbené, ale stále ešte pevné (nie zmäknuté). Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia. Vegetačná doba francúzskej odrody kríčkovej paradajky je 70 dní.

Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku.

tags: #paradajka #odroda #pavlina #pestovanie