Ako správne skladovať a spracovávať cviklu pre zimné mesiace

Cvikla, známa aj ako červená repa, je mimoriadne zdravá zelenina, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu vďaka svojim výživovým hodnotám a všestrannému použitiu v kuchyni. Vďaka jej nenáročnosti na pestovanie a bohatému obsahu vitamínov a minerálov je ideálnou plodinou na zabezpečenie prísunu živín počas chladných mesiacov. Ak ste si dopriali bohatú úrodu cvikly, určite premýšľate, ako si jej blahodárne účinky uchovať aj počas chladných mesiacov. V tomto článku sa dozviete, ako cviklu správne skladovať, aby ste si jej výhody mohli užívať až do jari, a ako ju využiť v kuchyni na rôzne spôsoby.

História a zaujímavosti o cvikle

Najstaršie archeologické dôkazy hovoria o tom, že červená repa sa používala už v starovekom Egypte. Okolo roku 300 pred n. l. sa objavila aj v Grécku. Gréci používali len jej listy, nie korene. Tie obetovali bohu slnka Apollónovi. Hippokrates ju používal na liečenie - listy červenej repy mu slúžili na obväzovanie rán a koreň odporúčal konzumovať na upevnenie zdravia. Rimania tiež konzumovali korene repy pre jej liečivé účinky a používali ju na liečenie horúčky. Slávny rímsky gurmán Apicius napísal knihu s názvom „Umenie kuchyne“, v ktorej zverejnil recepty s cviklou: vývary aj šaláty.

V minulosti mala cvikla tvar mrkvy, čiže bola dlhá a tenká. V dnešnej modernej guľatej podobe sa objavila až v 17. storočí v Európe. Jedno z prvých jedál s cviklou bol boršč. Pochádza z Ukrajiny a jeho ďalšími prísadami sú okrem cvikly hovädzie mäso, zemiaky, mrkva, paprika a kyslá smotana.

Červená repa sa používala aj na zafarbenie bezfarebnej stravy alebo na zvýraznenie chuti dezertov. Industrializácia umožnila ľahšiu prípravu a spracovanie repy, a tak sa stala dostupnejšou. V súčasnosti je známa nielen tmavočervená cvikla, ale aj žltá, biela či svetločervená. Konzumuje sa surová (najlepšie najemno nasekaná do šalátu), nakladaná, varená v podobe cviklovej polievky a hlavných jedál či pečená cvikla v podobe cviklového brownie. Ak uprednostňujete výraznejšiu a sladšiu chuť, do omáčok a polievok sa hodí práve pečená cvikla.

V potravinárskom priemysle a všade tam, kde je červená farba nedostatočná, sa červená repa používa ako farbivo. Jej účelom je zvýrazniť farbu paradajkovej šťavy, omáčok, dezertov či džemov.

Zdravotné benefity cvikly

Cvikla je bohatá na vitamín B, ktorý je prospešný pre zdravie pokožky, vitamín C, ktorý podporuje imunitný systém, a vitamín E, ktorý spomaľuje starnutie. Okrem toho obsahuje železo, zinok, jód, vápnik, horčík, draslík, vlákninu a vysoký obsah kyseliny listovej. Tieto živiny pomáhajú pri poruchách trávenia, zápche, zlepšujú krvný obeh a pôsobia antioxidačne. Plnohodnotné živiny zastúpené v tejto zelenine sú skutočným prínosom pre ľudský organizmus. Červená repa (Beta vulgaris), známa skôr ako cvikla, sa naozaj oplatí!

Cvikla je bohatá na antokyány, ktoré podporujú zdravie srdca, trávenie aj mozog. Typické červenofialové sfarbenie cvikly spôsobuje vysoký obsah antokyánov - rastlinných farbív, ktoré nájdete aj v čučoriedkach, černiciach, arónii a ďalších tmavých plodoch. Pektíny a organické kyseliny, najmä jablčnú, vínnu a citrónovú. Cvikla pôsobí proti kôrnateniu tepien a podporuje činnosť pečene.

Cvikla očisťuje náš organizmus, odstraňuje z tela toxíny a má pozitívny vplyv na tvorbu červených krviniek, na pevnosť kostí aj väzivových tkanív. Táto zdravá zelenina obsahuje sodík, draslík, vápnik ale aj horčík či železo, ďalej tiež betaín a kremík. Z vitamínov je to vitamín C a vitamíny skupiny B.

Cviklu by nemali konzumovať ľudia trpiaci obličkovými kameňmi či nízkym krvným tlakom. Ak sa rozhodnete pre pitie cviklovej šťavy, zozačiatku ju pite zriedenú s vodou v pomere jeden diel šťavy a desať dielov vody.

Pestovanie cvikly

Cvikla nie je náročná na pestovanie. Dariť sa jej bude aj v polotieni až tieni. Vypestovať si ju môžete zo sadeníc, prípadne priamym výsevom do záhrady. Pripravte si riadky, hlboké približne 3 cm a vzdialené od seba 25 až 30 cm, semiačka do nich zasejte a prikryte zeminou. Potom ako cvikla vyklíči a dorastie do veľkosti dvoch pravých lístkov, môžete rastlinky vytriediť či povytrhávať tak, aby ste dosiahli medzi nimi vzdialenosť na riadku asi 8 až 15 cm. Rozhodujte sa podľa toho, aké veľké buľvy chcete dopestovať. Čím väčšie, tým väčší priestor na svoj rast budú potrebovať.

Cvikla sa vysieva na jar - v období od polovice apríla až do júna do hĺbky 2 až 3 cm. Po asi 2 týždňoch je dobré ju pretrhať. Doba pestovania záleží na rozhodnutí, či chcete zberať malé alebo veľké buľvy. Nie je náročná na pôdu a zalievať ju stačí v období väčšieho sucha. Zrelú cviklu rozoznáte podľa toho, že jej listy začnú strácať sviežosť.

Cvikla najviac prosperuje pri nižších vyrovnaných teplotách, ale v princípe nie je náročná na teplotu, pôdu či vodu. Pestovať ju možno v bohatých, ľahkých, nie veľmi kyslých pôdach. Keďže cvikla ľahko prijíma dusičnany, radšej ju dusíkom nehnojíme. Pozor, cvikla neznáša hnojenie maštaľným hnojom! Cviklu vysievame od konca apríla, nič nepokazíme ani júnovým výsevom. Vzíde rýchlo, dĺžka pestovania závisí od toho, aké veľké chceme mať buľvy. Semená sejeme do hĺbky jeden až dva centimetre a ak chceme zbierať skorú úrodu, tak treba na sadenice použiť ochranné príklopy alebo pestovať cviklu v parenisku. Priesady musia byť pri sadení vysoké aspoň päť centimetrov. Ak chcete sadiť kultivary na uskladnenie, s výsevom treba počkať na koniec leta. Či už sadíte na jar alebo v lete, o zasadenú cviklu sa už potom netreba veľmi starať.

Cviklu môžete zbierať až do prvých mrazov, ale pozor na jej premrznutie. Vyhnite sa zbytočnému prerastaniu buliev - veľké môžu byť drevnaté. Dobrým indikátorom vhodného času zberu sú škvrny na listoch, ich hnednutie a usychanie. Pri zbere neťahajte úrodu za listy, ale použite rýľovacie vidly a buľvy podoberte. Po vytiahnutí ich nepoškodzujte oklepávaním od zeminy, ale opatrne očistite rukami. Odstráňte listy asi 1 až 2 cm nad vrcholom buľvy, aby ste zabránili vyparovaniu vody. Môžete ich odrezať, ale lepšie je ich opatrne odkrútiť. Koreň neskracujte. Správne pozberané buľvy sa dobre skladujú, podobne ako zemiaky či koreňová zelenina, v debničkách s vlhkým pieskom.

Zber a príprava cvikly na skladovanie

To, čo na záhone ostalo, je však najlepšie zobrať do prvých mrazov. Cviklu vyberajte zo zeme opatrne, koreň nezrezávajte. Len vňať opatrne odkrúťte, prípadne zrežte tak, aby ste ponechali na buľve aspoň tri či 4 cm. Buľvy cvikle určené na skladovanie zbierajte pred príchodom mrazov. Uskladňujte ich v chladnej pivnici, uložené v hlbokom parenisku, v piesku, prípadne v nezavretom fóliovom vreci, najlepšie pri teplote 0 °C. Pred kuchynskou úpravou cviklu umyte a potom uvarte v slanej vode. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha. Na varenie si vyberajte približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnakom čase. Dĺžka varenia je od 3/4 hodiny do 2 hodín, podľa veľkosti buliev.

Skladovanie cvikly

Cviklu zbierame priebežne ako dorastá od leta až do jesene. Posledné buľvy by sme mali pozberať ešte krátko pred prvými mrazmi. Správne pozberané buľvy sa dobre skladujú, podobne ako zemiaky či koreňová zelenina, v debničkách s vlhkým pieskom.

Aby boli čo najkvalitnejšie, treba im dopriať vlhké a chladné prostredie. Skladujte ich podobne ako mrkvu vo vlhkom piesku, ináč hrozí, že budú už po niekoľkých týždňoch buľvy vráskavé a "gumené". Pri dobrých podmienkach vydrží cvikla v pivnici až do jari.

Cviklu po vybratí zo zeme očistíme, zbavíme veľkých listov (ponecháme zopár menších pri srdiečku) a odložíme do debničky. Debničku vystelieme starými novinami a menšou vrstvou piesku. Piesok by sme mali počas uskladnenia udržiavať vlhký. Červená repa v studenej pivnici nestráca zo svojich kvalít. Najbližší polrok po jesennom zbere tak máme po ruke prírodný dar, ktorý je bohatý na vitamín C, E, železo, zinok, draslík, horčík aj vápnik. Navyše, je nízkokalorická, vhodná do redukčných jedálničkov, aj ako súčasť stravy zameranej na zníženie cholesterolu. Ozdravuje trávenie, urýchľuje metabolizmus a podporuje prirodzenú detoxikáciu pečene.

Využitie cvikly v kuchyni

Cvikla je výborná pre zdravie a dá sa pripraviť na mnoho spôsobov.

Odborníci však radia konzumovať ju skôr tepelne upravenú. Po tom ako cviklu umyjete pod tečúcou vodou, varte ju v dostatočnom množstve vody asi hodinu alebo pečte rovnako dlho zabalenú v alobale, ktorý ste potreli olejom.

Tu je niekoľko tipov, ako ju využiť v kuchyni:

• Cviklový šalát: Výborná je kombinácia cvikle, špenátu (vyskúšať môžete aj rukolu alebo mangold), feta syru a červenej cibule.
• Cviklová nátierka: Uvarenú a očistenú cviklu nastrúhame najemno, vymiešame s nátierkovým maslom a pridáme prelisovaný cesnak.
• Pečená cvikla: Očistenú, na mesiačiky nakrájanú cviklu uložíme do alobalového batôžka spolu s ďalšou sezónnou zeleninou. Ideálne sú zemiaky, batáty, mrkva či zeler. Pridáme cesnak alebo cibuľu. Nezabudneme na pár kvapiek kvalitného oleja.
• Rizoto s cviklou: Z uvarenej cvikle si pripravíme jemné pyré, ktoré zľahka vmiešame do uvarenej ryže.
• Cvikla varená aj pečená: Ak uprednostňujete výraznejšiu a sladšiu chuť, do omáčok a polievok sa hodí práve pečená cvikla.
• Cviklové placky alebo cviklový hummus: V zimnom období vás určite potešia cviklové placky alebo cviklový hummus.
• Boršč: Jedno z prvých jedál s cviklou bol boršč. Pochádza z Ukrajiny a jeho ďalšími prísadami sú okrem cvikly hovädzie mäso, zemiaky, mrkva, paprika a kyslá smotana.

Recepty z cvikle:

• Smoothie: Cviklu, mrkvu aj jablko umyjeme, ošúpeme a jablko zbavíme jadrovníkov. Všetko nakrájame na malé kocky. Vložíme do mixéra a pridáme citrónovú šťavu a vodu. Všetko spolu rozmixujeme.
• Cviklový tvaroh: Cviklu so šupkou dôkladne umyjeme, vložíme do hrnca a varíme aspoň hodinu. Potom scedíme a po vychladnutí ošúpeme a najemno postrúhame. V miske vymiešame tvaroh spolu s jogurtom, pridáme cviklu a všetko dobre zmiešame.
• Cviklové rizoto: Cviklu so šupkou dôkladne umyjeme, vložíme do hrnca a varíme aspoň hodinu. Potom scedíme a po vychladnutí ošúpeme a nahrubo postrúhame. Na väčšej panvici zohrejeme olej, pridáme pretlačený cesnak a orestujeme. Pridáme cviklu a restujeme ďalšie 2 minúty. Následne do hrnca primiešame umytú a scedenú ryžu, soľ, mleté čierne korenie a restujeme 2 minúty. Po častiach prilievame horúci vývar a miešame, až kým bude ryža krémová.
• Cviklová polievka: Cviklu so šupkou dôkladne umyjeme, vložíme do hrnca a varíme aspoň hodinu. Mrkvu, petržlen, zeler a zemiaky umyjeme, očistíme a pokrájame - mrkvu a petržlen na kolieska, zeler a zemiaky na menšie kocky. Kapustu zbavíme vrchných listov, cibuľu očistíme a všetko pokrájame na rezančeky. Na väčšej panvici zohrejeme olej, pridáme cibuľu a orestujeme. Následne pridáme všetku zeleninu okrem cvikly, krátko restujeme a potom podlejeme zeleninovým vývarom a podľa potreby ešte môžeme doliať vodu. Časť zeleniny odoberieme z hrnca do misky a polievku rozmixujeme. Následne do nej pridáme odloženú zeleninu a postrúhanú cviklu. Polievku podávame ozdobenú kopčekom bieleho jogurtu a nasekaným kôprom.

Zaváranie cvikly

Zaváraná cvikla patrí spolu so zaváranými uhorkami k evergreenom slovenskej kuchyne. Už naše staré mamy vedeli, že cvikla je poklad, ktorý si zaslúži uchovať na dlhšie obdobie. Okrem svojej vynikajúcej chuti je cvikla plná vitamínov a minerálov, ktoré posilňujú imunitu a chránia naše zdravie.

Ako vybrať tú správnu cviklu na zaváranie? Základom úspechu je kvalitná cvikla. Vyberajte menšie až stredne veľké buľvy s hladkou šupkou, bez poškodení a známok hniloby. Siahnite po stredne veľkých, tvrdých a hladkých kusoch bez poškodenia, mladšia cvikla je sladšia a šťavnatejšia. Nie každá cvikla je vhodná na zaváranie. Najlepšie sú stredne veľké kusy s priemerom 5-8 cm - tie sú najsladšie a najšťavnatejšie. Vyhýbajte sa prílišným veľkým kusom, pretože bývajú drevnaté a vláknité.

Príprava cvikly pred zaváraním

Cviklové buľvy očistite od zvyškov zeminy a blata, vložte ich do väčšieho hrnca, zalejte vodou a priveďte k varu. Cviklu je potrebné variť do polomäkka - ak by ste ju príliš uvarili, zle by sa vám s ňou následne pracovalo. Uvarenú cviklu na zaváranie zlejte z horúcej vody, vložte ju do studenej vody a nechajte ju v nej vychladnúť. Môžete ju nechať vychladnúť aj bez ponorenia do studenej vody, ale takýmto spôsobom schladenia dosiahnete, že sa bude jednoduchšie šúpať. Fáza šúpania a strúhania je asi najmenej príjemná, pretože pri nej môže vzniknúť značný neporiadok. Vopred si pripravte pracovné prostredie tak, aby ste mali následné upratovanie čo najjednoduchšie. Použite igelit alebo pogumovaný obrus na stôl. Gumené rukavice a zástera zase ochránia od striekajúcej šťavy vás.

Cviklu dobre umyjeme, poškodené časti vykrojíme a varíme so šupou vo vode pri 100 stupňoch Celzia dovtedy, kým nie je v strede mäkká (vyskúšame pichnutím vidličky).

Postup:

1. Cviklu dôkladne umyte kefkou pod tečúcou vodou.
2. Neodstraňujte šupku ani stonky - ponechajte aspoň 2 cm stonky, aby cvikla nevykrvácala.
3. Skúška mäkkosti: cvikla je hotová, keď sa do nej ľahko zapichne vidlička.
4. Nakrájajte cviklu na plátky hrubé 3-5 mm. Čím tenšie, tým rýchlejšie preberú chuť nálevu.
5. V hrnci zmiešajte vodu, ocot, cukor a soľ. Pridajte bobkové listy a korenie.
6. Do pripravených pohárov vrstvite cviklu a chren - na 1 vrstvu cvikly dajte štipku chrenu.
7. Zalejte horúcim nálevom až po okraj.
8. Sterilizujte 25 minút pri 85°C.

Recepty na zaváranú cviklu

• Zaváraná cvikla s jablkami: Kombinácia cvikly a jabĺk vytvorí jedinečnú chuťovú symfóniu.
• Bardejovská zaváraná cvikla s kapustou: Tento recept pochádza z okolia Bardejova a je dôkazom regionálnej kreativity.
• Zaváraná cvikla s chrenom: Výborná kombinácia je aj červená repa s chrenom, ktorého pridáme z množstva asi 10-20%. Čerstvý chren si nastrúhame najemno, aby nepôsobil rušivo pri jedle a zmiešame s nastrúhanou cviklou.
• Nakladaná cvikla s jablkom: Kombinácia cvikly a jabĺk vytvorí jedinečnú chuťovú symfóniu.

Nálev na zaváranú cviklu

Správny nálev na cviklu je kľúčom k tomu, aby si zelenina zachovala svoju farbu, chrumkavosť a výnimočnú chuť. Zároveň zabezpečí jej trvanlivosť počas celej zimy. Receptov na nálev je neúrekom, líšia sa použitím rôznych korenín a množstvo použitého octu a cukru. Medzi najčastejšie používané koreniny na zaváranú cviklu patrí rasca, bobkový list, fenikel a aníz.

Sladkokyslý nálev na cviklu - ingrediencie:

• 2 l vody
• 500 ml octu
• 500 g kryštálového cukru
• 100 g Zeko

Postup prípravy:

1. Vodu v hrnci priveďte k varu.
2. Pridajte ocot, cukor a Zeko.
3. Opätovne priveďte k varu, povarte 5 minút a odstavte z ohňa.
4. Po miernom ochladnutí zalejte pripravenú cviklu, poháre zakryte viečkom, viečko dobre pritlačte a sterilizujte asi 15 minút pri teplote 85°C.

Ak nechcete zaváranú cviklu sterilizovať, použite Zelko, ktoré obsahuje konzervačnú látku. Nálev pripravte rovnakým spôsobom - priveďte vodu k varu, pridajte ocot, soľ, primiešajte všetky koreniny a spolu povarte 5 minút.

Tipy pre výborný nálev na cviklu a dokonalý výsledok:

• Použite čerstvé koreniny - bobkový list, celé čierne korenie a nové korenie dodajú cvikle skvelú arómu.
• Experimentujte s obmenami - pridať môžete cibuľu, chren alebo dokonca kúsok škorice pre jemne sladkastý nádych.
• Ideálny pomer sladkého a kyslého vytvorí harmonickú chuť, ktorú si obľúbi celá rodina. Ak máte radi jemnejšiu chuť, môžete znížiť množstvo octu alebo naopak pridať trochu viac cukru pre sladšiu variantu.
• Ak preferujete výraznejšiu chuť, pridajte do nálevu pár koliesok cibule alebo trochu nastrúhaného chrenu.
• Do nálevu môžete pridať aj horčičné semienka či bobkový list, rozhodne ho chuťovo obohatia!

Praktické rady pri zaváraní cvikly

• Výber cvikly: siahnite po stredne veľkých, tvrdých a hladkých kusoch bez poškodenia, mladšia cvikla je sladšia a šťavnatejšia.
• Skladovanie: zavárané poháre uchovávajte na tmavom a suchom mieste pri teplote do 20 °C, otvorené poháre vždy skladujte v chladničke.
• Sterilizácia: nepodceňujte jej dĺžku ani teplotu - nedostatočne sterilizovaná cvikla sa môže rýchlo pokaziť.
• Chuť nálevu: prispôsobte si ho podľa preferencií - viac cukru pre sladkastú verziu, viac octu pre sviežejšiu kyselkavú.
• Experimentujte s koreninami: okrem rasce či feniklu môžete pridať aj klinčeky, bobkový list, horčičné semienka alebo chilli pre pikantnejší variant.
• Plnenie pohárov: Nálev lejte pomaly po stene pohára, aby sa nevytvorili vzduchové bubliny.
• Skladovanie: Po sterilizácii pohára otočte dnom hore a nechajte vychladnúť.

Často kladené otázky o zaváranej cvikle

• Otázka: Musí sa cvikla pred zaváraním variť?
  • Odpoveď: Áno, cvikla sa vždy varí pred zaváraním. Surová by zostala tvrdá a nálev by do nej neprenikol.
• Otázka: Ako dlho vydrží zaváraná cvikla?
  • Odpoveď: Pri správnom zaváraní a skladovaní vydrží zaváraná cvikla 12-24 mesiacov.
• Otázka: Môžem použiť balzamikový ocot?
  • Odpoveď: Áno, balzamikový ocot dodá cvikle jemnejšiu, sladkastú chuť.
• Otázka: Prečo cvikla bledne?
  • Odpoveď: Cvikla bledne pri kontakte so vzduchom alebo pri použití príliš málo kyslého nálevu.
• Otázka: Môžem zavárať aj žltú cviklu?
  • Odpoveď: Samozrejme! Žltá cvikla sa zavára rovnako ako červená.

Cvikla ako prírodné farbivo

Väčšina červených potravinárskych farbív sa vyrába synteticky z toxických chemikálií. Prírodnou alternatívou syntetických farbív je práve cvikla, z ktorej sa dá získať jasnočervené farbivo.

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete doma farbiť cviklou. Farbivo viete získať aj jednoduchým odšťavením červenej repy - v takom prípade sa síce zachová jej chuť, ale šťava je príliš tekutá na to, aby sa ňou mohol zafarbiť napríklad fondán.

Máme však pre vás dva nápady, ako pomocou cvikle získať univerzálne potravinárske ekologické červené farbivo:

1. Vytvorenie dehydrovaného repného prášku
2. Výroba červeného repného sirupu na farbenie

Zmrazovanie cvikly

Hoci sa cvikla dá úspešne uskladniť v pivnici, zmrazovanie je ďalšou možnosťou, ako si ju uchovať. Pred zmrazením je však potrebné cviklu správne pripraviť.

Ako zmraziť cviklu?

1. Príprava cvikly: Cviklu dôkladne umyte a uvarte v šupke domäkka.
2. Ochladenie a ošúpanie: Po uvarení cviklu prudko ochlaďte studenou vodou a ošúpte.
3. Krájanie: Ošúpanú cviklu nakrájajte na kocky, plátky alebo ju nastrúhajte, podľa toho, ako ju plánujete v budúcnosti použiť.
4. Blanšírovanie (odporúčané): Pre zachovanie farby a textúry sa odporúča cviklu pred zmrazením blanšírovať. Ponorte ju na 2-3 minúty do vriacej vody a následne prudko ochlaďte v ľadovej vode.
5. Balenie: Nakrájanú alebo nastrúhanú cviklu rozdeľte do menších porcií a uložte do vzduchotesných vreciek alebo nádob. Snažte sa vytlačiť čo najviac vzduchu, aby ste predišli spáleniu mrazom.
6. Označenie: Na vrecká alebo nádoby napíšte dátum zmrazenia.
7. Zmrazenie: Uložte pripravenú cviklu do mrazničky.

Ako použiť zmrazenú cviklu?

Zmrazenú cviklu môžete použiť priamo do varenia, pečenia alebo prípravy smoothies. Nie je potrebné ju vopred rozmrazovať, čím sa ušetrí čas a zachová viac živín.

Tabuľka: Porovnanie Skladovania Cvikly

tags: #pecena #cvikla #skladovanie

Populárne príspevky:

• Recept na zemiakové pagáče
• Cukráreň Trebišov svadobné torty
• Jablká Idared: Správny čas zberu
• Čokoládové veterníky: Overený recept
• Zemiakové šúľance