Habánsky dvor v Suchohrade: História a súčasnosť
Obec Suchohrad sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jednou z najvýznamnejších kapitol v jej dejinách je prítomnosť habánov, ktorí tu zanechali trvalé stopy. V tomto článku sa pozrieme na históriu habánskeho dvora v Suchohrade, jeho význam a odkaz, ktorý pretrváva dodnes.
Pravdepodobne koncom 16. storočia alebo v prvej polovici 17. storočia sa v Suchohrade usadili habáni. Táto malá komunita žila v habánskom dvore, ktorý si postavili na vyvýšenom mieste neďaleko rieky Morava.
Kaplnka v Habánskom dvore vo Veľkých Levároch.
Kto boli Habáni?
Habáni boli príslušníci radikálnej náboženskej sekty anabaptistov (novokrstencov). Sekta vznikla vo Švajčiarsku r. 1524 (nespokojnosť s výsledkami reformácie). Neuznávali ani svetskú, ani cirkevnú vrchnosť, všetok majetok pokladali za spoločný a odmietali vojenskú službu. Po porážke sedliackej vojny v Nemecku (1526) boli prenasledovaní.
Na západné Slovensko prišli okolo roku 1545. Ich pôsobenie umožnila nekatolícka šľachta, ktorej odvádzali časť svojich výrobkov. Ďalšie skupiny habánov sa prisťahovali z Moravy po bitke na Bielej hore (1620).
Život v Habánskom dvore
Habáni žili oddelene od ostatného obyvateľstva obce, v osobitných dvoroch. Mali vlastnú samosprávu na čele so služobníkom slova, ktorý bol volený z členov sekty a ktorému vo vedení dvora vypomáhali služobníci potreby. Habáni bývali spoločne v rozľahlých obytných domoch, krytých nehorľavou krytinou, zhotovenou zo slamy namáčanej v riedkej hline.
Do dvora sa vchádzalo bránou, oblúkovito sa klenúcou medzi dvomi domami. Na bráne bol umiestnený címer - džbán. Podľa pôdorysu starej mapy sa možno domnievať, že v najväčšej budove boli dielne, miestnosť na nedeľné bohoslužby, prípadne učebne pre deti.
Všetky výrobné prostriedky, suroviny i hotové výrobky patrili spoločenstvu. Určení správcovia zabezpečovali nákup surovín a starali sa aj o odbyt na trhoch a jarmokoch. Za prácu spoločenstvo poskytovalo svojim členom celé zaopatrenie, vrátane ubytovania, stravovania, odevu a zabezpečenie v starobe. Manželské dvojice mali pridelené izbičky. Deti zostávali u rodičov do poldruhého roku, potom boli vychovávané spoločne, v opatrovniach a školách priamo vo dvoroch.
Ženy nosili dlhé tmavé sukne so zásterou, muži dlhé kabáty a klobúky.
Cesta záhadnou minulosťou Slovenska: Odhaľovanie neznámych príbehov
Remeselná výroba
Hlavným zamestnaním habánov bola remeselná výroba rôzneho druhu. Vynikali v hrnčiarstve, kachliarstve, nožiarstve, ako stavitelia vodovodov, mlynov, aj ako vinohradníci. Z habánskych remesiel je najznámejšia výroba fajanse.
V mnohých domácnostiach v obci boli bežne hrnce na mlieko, asi 2 litrové, pálené z čiernej hliny, vysoké asi 30 cm, na hornom konci zúžené na ľahší zber smotany. Zo svetlohnedej hliny boli väčšie nádoby, asi 15 až 20 litrové, na úschovu masti, medu, atď.
Zánik Habánskeho dvora
V druhej polovici 17. storočia, najmä po tureckom nájazde r. 1683 (mnohé habánske dvory boli vypálené), pre zlú finančnú situáciu spoločných pokladníc, začali hospodáriť individuálne a r. 1685 bolo zrušené spoločné hospodárenie vo všetkých dvoroch. Tým došlo k nedodržaniu vieroučných zásad a k vnútornému rozpadu.
Ďalšie zaujímavosti v okolí Suchohradu
Suchohradský chotár popretkávaný meandrami Moravy, lužnými, borovicovými a agátovými lesmi s množstvom zveriny je skutočne veľmi pekný. V roku 1780 vybudoval za obcou majer, ktorý dodnes nesie jeho meno (Karolov dvor). Boli tu dve pekárne, pálenica, kováčska dielňa, koniarne, maštale, sýpky a panské sídlo. Údajne tu bola aj kolkáreň a dievčenská škola.
V roku 1922 bol majetok grófa Pálfiho parcelovaný po prvý raz, v roku 1931 po druhý raz. Z pôvodného majera zostali časti budov panského sídla, dobové pivnice a zamurovaná vstupná brána, ktorá smerovala k Malackám. Nad ňou je Pálfiovský erbový znak „jeleň“ a pod ním elipsovitá tabuľa s nápisom „Sibi et amicis con Carolus Pálffy MDCCLXXX.“ Od roku 1950 tu sídlilo novozaložené Jednotné roľnícke družstvo, neskôr, od roku1962 Štátny majetok.
Betónové opevnenia - Ropíky
Betónové „bunkre“ boli súčasťou vojnového opevnenia bývalého Československa. Opevnenie pozostávalo z ťažkých a ľahkých objektov, ktoré boli stavané v líniách. Základnými prvkami obrannej línie ťažkého opevnenia boli pechotné zruby, využívajúce systém bočných, vzájomne sa prekrývajúcich palieb.
Ropík v okolí Suchohradu.
V Suchohrade sa nachádzajú zvláštne dvojposchodové ropíky (spodné poschodie je nebojové). Súvisí to zrejme s tým, že objekty sú umiestnené v protizáplavových hrádzach. Spodné poschodie je prístupné otvorom v rohu ľavej streleckej miestnosti. Zaujímavé sú aj niektoré naklonené ropíky, podomleté povodňami. Takmer všetky ropíky v uzáveroch majú vstupné protipovodňové šachty.
Ropíky v okolí Suchohradu:
- VII. zbor, verzia 37
- o č. 12 - typ A-220, dvojposchodový
- o č.13. - typ A-160, inundačná šachta, nahnutý
- o č.14.
Lokálna turistická trasa Suchohrad
V dávnej minulosti v obci slúžili poľné cesty. Niektoré z nich sa viažu/dotýkajú historicky zaujímavých miest či udalostí. Časť z nich vybudoval a užíval gróf Pálfi a dochovali sa k nim vtipné, tragické aj poučné príbehy. Všetky vedú úžasnou prírodou v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, zachovalou možno aj vďaka železnej opone, ktorá katastrom obce viedla - lužné lesy, rieka a jej ramená, mokrade, lúky,...
tags: #pekaren #habansky #dvor
