Chov pstruha maľovaného v Mikroregióne Severné Podpoľanie
Pstruh Dúhový domáci chov 1000ks Krmenie
Charakteristika Mikroregiónu Severné Podpoľanie
Mikroregión Severné Podpoľanie je dobrovoľné, nepolitické združenie obcí, ktorého cieľom je podpora rozvoja cestovného ruchu. Leží na rozhraní okresov Banská Bystrica a Zvolen, pričom na severe hraničí s Mikroregiónom RENTAR a Pod Panským Dielom, na západe s Vlkanovou, Hronsekom, Veľkou Lúkou a Sliačom, na juhu so Zolnou, Zvolenom a Očovou. Východnú časť tvoria lesy pohoria Poľana, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti a biosférickej rezervácie UNESCO.
Poloha a prírodné podmienky
Územie mikroregiónu zasahuje do dvoch geomorfologických celkov Slovenského stredohoria: Zvolenskej kotliny a Poľany. Zvolenská kotlina zahŕňa Zvolenskú pahorkatinu, Bystrickú vrchovinu, Ponickú vrchovinu a Povraznícku brázdu. Poľana sa člení na Detvianske predhorie a Vysokú Poľanu, pričom súčasťou Vysokej Poľany je aj Kyslinky.
Dominantou územia je vyhasnutý stratovulkán Poľana, ktorý predstavuje masívne pohorie s kruhovým pôdorysom s priemerom okolo 18 km. Od roku 1990 je Chránená krajinná oblasť Poľana biosférickou rezerváciou UNESCO.
Klimatické podmienky sa pohybujú od mierne teplej oblasti do chladnej oblasti. Priemerná ročná teplota je v južnej časti územia 8°C a v najvyšších polohách 4°C. Priemerné ročné množstvo zrážok sa pohybuje od 680 mm v najnižších polohách do 1100 mm na Poľane.
Bohatosť flóry a fauny je daná vysokou rozmanitosťou prírodných podmienok. Prírodnú vegetáciu zastupujú dubovo-hrabové a bukovo kvetnaté lesy, v najnižších polohách lužné lesy. V najvyšších polohách (Bukovina) sú to jedľové a jedľovo-smrekové lesy. Vyskytujú sa tu vzácne druhy stromov ako dub cérový, jelša lepkavá, jelša sivá, vŕba krehká a tis obyčajný. Pre územie sú typické živočíšne spoločenstvá listnatého, zmiešaného a ihličnatého lesa.
Vyskytujú sa tu vzácne druhy chrobákov, motýľov, rovnokrídlovcov, vážok, obojživelníkov a hadov. Bohatá je fauna vtákov. Vzácnymi hniezdičmi sú bocian čierny, orol krikľavý, tetrov hlucháň a rybárik obyčajný. Lesy sú známe bohatstvom jelenej zveri a útočiskom medveďa hnedého, rysa ostrovida a vlka. V niektorých vodných tokoch sa zdržiava vydra riečna, v horských tokoch pstruh potočný.
História a kultúrne dedičstvo
Obce mikroregiónu vznikali v kráľovských lesoch Pohronia v údolí potokov. Územie patrí do oblasti severného Podpoľania s vplyvmi banskej kolonizácie nemeckej a valašskej (pastierskej). Nemecká kolonizácia prichádzala vo viacerých vlnách zo Saska, Bavorska a Švábska a súvisela s intenzívnym rozvojom baníctva, s čím súvisel aj rozvoj drevorubačstva a povozníctva. Valasi s chovom oviec prichádzali na Pohronie z dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny, Sedmohradských Karpát a Ruska. Najmladšou kolonizáciou bola kolonizácia laznícka okolo vígľašského hradu.
Kultúrnohistorické pamiatky
Mikroregión sa pýši množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúre regiónu:
- Dolná Mičiná: renesančný kaštieľ zo 16. storočia, zvonica a tabuľa padlým v 1. a 2. svetovej vojne.
- Horná Mičiná: rímskokatolícky kostol z 13. storočia, tolerančný evanjelický kostol z roku 1784 a pamätná tabuľa J. Chalupkovi.
- Hrochoť: hradisko z mladšej doby bronzovej, Abčina jaskyňa pri Jánošíkovej skale, evanjelický kostol a fara z roku 1830 a pomník rumunským vojakom.
- Sebedín-Bečov: baroková zvonica z druhej polovice 18. storočia a pamätná tabuľa Daniela Bodicého.
- Čerín: Kostol sv. Martina zo začiatku 14. storočia s ihlancovitou zvonicou a obranným protitureckým múrom.
- Lukavica: neskorogotická murovaná zvonica zo sklonku 19. storočia.
- Oravce: zvonica a obecný úrad z roku 1928 a drevená klada na mučenie poddaných.
- Môlča: pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a pomník rumunským vojakom.
- Dúbravica: rímskokatolícky kostol z 15. storočia a schátralý kaštieľ z polovice 16. storočia.
- Poniky: rímskokatolícky gotický kostol z roku 1310, evanjelický kostol z roku 1784 a pamätné tabule SNP.
Ľudové tradície a odev
Spoločným znakom kultúry obcí mikroregiónu je tradičný ľudový odev - kroj, ktorý sa zaraďuje do skupiny podpolianskeho odevného typu. Pôvodný jednoduchší archaický kroj zdobený prevažne geometrickým ornamentom čierno-červenej farby pretrval asi do konca 30. rokov 20. storočia. S nástupom materiálov továrenskej výroby sa menil celkový vzhľad, farebnosť a bohatosť kroja.
Ženský odev tvorí spodnica, stánka, oplecko, živôtik, spodná sukňa, vrchná sukňa, zástera a trojrohá šatka. V zime boli doplnené o čiernu plátenú šatku, kabanicu a kožuche. Ľudové tradície a zvyky mali korene v dobe dávno minulej - pohanskej, avšak neskôr s príchodom kresťanstva niektoré zanikli a iné sa udomácnili. Najvýraznejším prejavom duchovnej kultúry mikroregiónu je ľudová pieseň. Jej základ tkvie vo valasko-zbojníckej kvintakordiálnej tonalite stredoslovenského detvianskeho charakteru, spočívajúcej v jednohlasnej interpretácii piesne. Ľudový tanec je obdobný ako v celej oblasti Podpoľania - párové tance patria do skupiny krútivých tancov.
Potenciál pre chov pstruha maľovaného
Vzhľadom na prírodné podmienky, najmä čisté horské potoky a rieky, má Mikroregión Severné Podpoľanie potenciál pre chov pstruha maľovaného. Pstruh maľovaný, známy aj ako pstruh potočný (Salmo trutta fario), je obľúbená ryba pre svoju chutnú chuť a nutričnú hodnotu.
Vhodné lokality
Pre úspešný chov pstruha je dôležité vybrať vhodné lokality, ktoré spĺňajú nasledovné kritériá:
- Čistá voda: Pstruh potrebuje čistú, dobre okysličenú vodu s nízkym obsahom znečisťujúcich látok.
- Teplota vody: Ideálna teplota vody pre chov pstruha sa pohybuje medzi 10 a 18 °C.
- Prúd vody: Mierny prúd vody zabezpečuje dostatočné okysličenie a odplavovanie odpadových látok.
- Dostupnosť: Lokalita by mala byť ľahko dostupná pre dopravu krmiva a odvoz rýb.
V Mikroregióne Severné Podpoľanie sa nachádzajú vhodné lokality v okolí horských potokov a riek, ktoré pramenia v pohorí Poľana. Chov v rybníkoch: Táto metóda spočíva v chove pstruha v umelo vytvorených rybníkoch, ktoré sú napájané z potokov alebo riek. Chov v klietkach: Pstruhy sa chovajú v klietkach umiestnených v tečúcej vode.
Rybárske kronikárstvo a história rybárstva na Slovensku
Rybárske kronikárstvo je dôležitou zložkou kultúrnej činnosti Slovenského sväzu rybárov. Kroniky spracúvajú údaje o vývoji rybárskych pomerov a slúžia ako prostriedok na politické uvedomovanie členov rybárskych organizácií. Doteraz sa v trstenskej rybárskej organizácii kronika neviedla. Ani z doby pred II. svetovou vojnou niet žiadnych obšírnych písomných záznamov o rybárstve na hornej Orave. Podrobnejšie písomné správy sú zachované z rokov 1945 a neskoršie, kedy sa zo strany štátu a i zo strany samotných rybárov začala venovať väčšia pozornosť našim vodám a to z dôvodu rozšírenia počtu členstva.
Vývoj rybolovného práva
So vznikom súkromného vlastníctva vzniklo aj rybolovné právo. Už Vladislavov dekrét V. Teraziánsky urbár v bode VI., §-e 3. úplne rezervoval pre zemepánov právo chytať ryby. Šľachta začiatkom 16. Uhorské krajinské ministerstvo vnútra vydalo v roku 1888 Zákonný článok XIX o rybolove, ktorý taktiež potvrdzuje rybolovné právo vlastníkovi pozemkov a koryta. Vykonávanie rybolovu bolo podmienené vystavením rybárskeho lístka.
Ochrana rýb a rybolovné obmedzenia
Rozmnožovanie rýb bolo chránené mimo zákazu lovu v dobe ich trenia aj tým, že stále zaliatie priestranstva, hodiace sa pre trenie rýb (trliská) a pre vývin boli vyhlasované za tzv. Od 1. IV. do 15. Od 1.III. do 30. Od 1. Marca do 31. Aj raky boli chránené a to v dobe od 1. Apríla do 15. Mája a predpísaná najmenšia miera lovených rakov bola 8 cm.
Aby bolo zabezpečené, že sa podmierečné ryby niektorých druhov nevytiahnu z vody, bolo zakázané užívať siete, košiare, vrše a iné náradie, ktorého otvory (oká) merané za mokra boli menšie a užšie ako 4 cm. Používať otrvné látky a výbušniny na chytanie rýb, loviť ryby pred východom alebo po západe slnka, loviť v blízkosti 30 metrov od vodných stavieb (okrem chytania udicou), robiť odjazy za účelom chytania rýb bolo zakázané.
Rybárske spoločnosti
Hlava IV. zákona o rybolove povoľuje organizovanie tzv. „rybárskych spoločností“ (asi podobných terajšiemu spolku). Tieto spolky boli právnickými osobami v dnešnom slovazmysle. Vyhlasoval ich na požiadanie združených členov podžupan (mešťanosta) a schvaľoval ich minister orby, priemyslu a kupectva, spolu s predostretými ustálenými stanovami.
Rybolovné právo na Orave v minulosti
Na území okresu Trstená zavedením tereziánskych urbárov sa vytvorili urbárske obce v Tvrdošíne a v Trstenej. Polovičné rybolovné právo na vodách Tvrdošianskeho chotára získal Spolok bývalých urbarialistov od Oravského komposesorátu na základe zmluvy, uzavretej medzi týmito dvoma inštitúciami dňa 9. Decembra 1867.
Evidenciu majiteľov rybolovného práva na Orave viedol vtedajší župný úrad, hlavný župný notár v Turčianskom Sv. Martine, ako to dosvedčuje Základná rybárska kniha bývalej župy Oravskej z 19. Júna 1923, ktorá zhrňuje zmluvy o rybolovnom práve z roku 1917, vyhotovené na základe zákonného článku XIX. z roku 1888.
Založenie rybárskeho spolku v Trstenej
Takí milovníci rybárskeho športu, ako Vojtech Török, Ľudovít Handlovič a Anton Murín dali podnet k založeniu prvého rybárskeho spolku v okrese Trstená v Trstenej. Rybársky spolok v Trstenej bol založený 30. Septembra 1936.
Náučný chodník Horné Orešany a rybáreň Parina
Okrem kreslenia a histórie rybárstva je dôležité spomenúť aj prírodné zaujímavosti spojené s rybárstvom. Náučný chodník Horné Orešany ponúka návštevníkom možnosť dozvedieť sa viac o prírodných zaujímavostiach, historických faktoch a speleologicko-geologických špecifikách územia. Unikátnou zastávkou je Stredisko chovu rýb Parina, známe ako rybáreň Parina. Jeho história siaha až do roku 1861 a je spojená s menom grófa Mórica Pálffyho (1812 - 1897), ktorý dal na horskej bystrine Parná vybudovať sústavu rybníkov pre chov lososovitých rýb. Vodná nádrž Parina vybudovaná v roku 1993 slúži ako zdroj vody pre nižšie položené rybníky a ako zásobáreň pitnej vody. Plní aj ochrannú funkciu, zachytáva jarné vody a prívalové letné zrážky. Jej okolie je domovom vodného vtáctva ako napr.
| Kritérium | Požiadavky |
|---|---|
| Čistota vody | Čistá, dobre okysličená voda s nízkym obsahom znečisťujúcich látok |
| Teplota vody | 10 - 18 °C |
| Prúd vody | Mierny prúd zabezpečujúci okysličenie |
| Dostupnosť | Ľahká dostupnosť pre dopravu krmiva a odvoz rýb |
