Pekárenský priemysel na Slovensku: Výzvy a перспективы

Pekárenský priemysel na Slovensku patrí medzi najrizikovejšie segmenty potravinárskeho spracovateľského priemyslu a dlhodobo sa nachádza v zložitej situácii. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) združuje výrobcov z celého Slovenska a má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska.

V článku sa pozrieme na hlavné problémy, ktorým čelia slovenskí pekári, a na možné riešenia, ktoré by mohli pomôcť stabilizovať tento sektor.

Aktuálna situácia v pekárenskom sektore

Podľa dát zo Slovenskej potravinárskej a priemyselnej komory (SPPK) pekárenské odvetvie v 1. kvartáli 2017 zamestnávalo 8044 ľudí, čo predstavuje 26-% podiel pracovníkov z celého potravinárskeho priemyslu. Zároveň, oblasť pekárenstva patrí k najmenej profitabilným oblastiam slovenského potravinárstva.

Pekárenský sektor patrí k najohrozenejším sektorom v rámci potravinárskeho priemyslu a ohrozuje ho veľmi veľa faktorov. Medzi najhlavnejšie faktory patrí slabý dôraz na ochranu slovenského potravinárstva a slabšie postavenie v obchodných vzťahoch, kde dominantné postavenie majú zahraničné obchodné reťazce. Práve tento fakt spôsobuje, že pekári dlhodobo nedokážu predávať svoje výrobky do obchodných sietí za adekvátne ceny, a teda také, ktoré by im pokryli náklady na výrobu a zaistili aj možnosť ďalšieho investovania do rozvoja.

Negatívnym faktorom sú v posledných rokoch najmä rapídne rýchlo rastúce mzdové náklady, ktoré súvisia s rastom minimálnej mzdy, ale aj so zavedením sociálnych príplatkov za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov a ich samotným zvyšovaním. Práca v pekárňach je totiž špecifická tým, že až 81 percent pracovného fondu je zaťažený príplatkami.

Podľa analýzy Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov budú v roku 2021 oproti roku 2017 mzdové náklady pekární vyššie v priemere o 90 %, pričom celková cena práce stúpne pekárom od januára 2021 medziročne o ďalších 7,4 % na jedného zamestnanca. Dôvodom takého rapídneho rastu je nielen zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj zvýšenie sociálnych príplatkov, ktorých rast je naviazaný na rast minimálnej mzdy.

Treba však upozorniť na veľmi dôležitý fakt. Z tohto navýšenia mzdových nákladov dostanú pracovníci v čistej mzde približne len tretinu. Zvyšok ide na odvody, čo v plnej miere znáša zamestnávateľ.

Pekári bohužiaľ zastávajú úlohu slabšieho v obchodnom reťazci a dominantné postavenie tu majú zahraničné obchodné reťazce, ktoré si diktujú ceny. A súčasné odbytové ceny, za ktoré mnoho pekární predáva svoje výrobky, nedosahujú častokrát výrobné náklady. Mnoho pekární preto očakáva od nového roka prepúšťanie či obmedzenie výroby pravdepodobne počas víkendov.

S týmto problémom sa stretávame už dlhodobo, nakoľko niektoré zahraničné obchodné reťazce odmietajú akceptovať zvyšujúce sa náklady pekární pri výrobe. Pekári zároveň vyzvali aj na úpravu spotrebiteľských cien. Cena chleba sa na pultoch za posledných 5 rokov buď nemenila vôbec, alebo len veľmi mierne. No náklady rastú skokovo, len tie mzdové narástli o 90 percent.

Zvýšenie cien mýta o 40 % od júla 2025 a spoplatňovanie ďalších úsekov ciest spôsobujú výrazný nárast nákladov pre slovenských pekárov. Tento rast sa významne prejavuje najmä v oblasti logistiky dopravy čerstvého chleba, pečiva a koláčov do maloobchodných predajní.

Menšie aj väčšie pekárne evidujú zvýšenie dopravných nákladov v rozpätí od 5,0 do 6,7 %. Tento nárast však podľa jeho slov v budúcom roku pokračuje, keďže zrušenie niektorých dní pracovného pokoja znamená viac dní rozvozu do obchodov.

Okrem zvýšených nákladov na dopravu je pekárov silne zasiahnutý aj extrémny nárast minimálnych miezd od 1. januára 2026. S tým súvisí aj prudký zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov, pričom príplatkový pracovný čas tvorí viac ako 80 % ich celkovej pracovnej doby. Tieto náklady zaťažujú pekárov už tretí rok po sebe a výrazne znižujú ich konkurencieschopnosť v porovnaní so zahraničím.

Podľa Milana Lapšanského doteraz absentuje masívna štátna podpora strategických častí potravinárskeho sektora na Slovensku, preto je potrebné v nasledujúcich rokoch prijímať rázne opatrenia, aby výrobcovia na Slovensku nestratili schopnosť samostatnej výroby a krajina nestratila sebestačnosť v základných potravinách.

Vláda nechystá žiadnu schému pomoci potravinárom či pekárňam. Zákazník bohužiaľ bude musieť zaplatiť všetky zvýšené vstupy, ktoré sa premietnu do konečných cien.

Všetky vstupy, ktoré ovplyvňujú naše kalkulácie vzrástli oproti minulému roku o stovky percent. Ide o často komunikovanú cenu pšenice, elektrickej energie, plynu či obalových materiálov. Je predpoklad, že čoskoro dôjde k ďalšiemu zásadnému zdraženiu týchto produktov. Výsledné ceny sa budú pohybovať o 20 až 30 percent vyššie, ako tie dnešné.

Mnohé obchodné reťazce dokonca požadujú zníženie cien, preto musí štát hľadať spôsoby, ako zlepšiť postavenie potravinárov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci.

Riešenia a opatrenia

Súbeh zvýšenia odbytových cien a zníženia odvodov by pekárom mohol poskytnúť priestor na racionalizáciu nákladov, investície do zamestnancov a technológií, ktoré by umožnili držať krok so zahraničnou konkurenciou.

SZPCC navrhuje úľavy na daniach a zníženie % odvodových povinností, a to najmä v sektoroch, ktoré sú povahou svojej práce výrazným spôsobom zaťažené zákonnými príplatkami. Podpora priamych dotácií tak ako pre potravinársky sektor, tak aj pre náš odbor s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti voči okolitým krajinám, ktoré v cenách svojich výrobkov takéto dotačné prvky obsahujú, by mohla pomôcť.

Výsledkom by mal byť zvyšujúci sa objem predaja domácich výrobkov, tým aj zvýšená obrátkovosť slovenských surovín, zvýšenie zamestnanosti v slovenských firmách a tým aj zvýšenie odvodov a daní do štátnej pokladne.

Podpora zväzových organizácií na cielený marketing a popularizáciu jednotlivých odborov zameraných na spotrebiteľa v každom veku, zvláštna pozornosť by mala byť venovaná deťom a mladým ľuďom.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná predstavila návrh zákona, ktorý by mal eliminovať skryté poplatky, skrátiť lehoty splatnosti faktúr a zároveň by dával poškodzovaným potravinárom možnosť predkladať anonymné podnety. SZPCC podporuje tento návrh a víta aj spomínané zmeny, ktoré určite pekárom uľahčia situáciu.

Únia priemyselných pekárov združuje spoločnosti Penam Slovakia, a. s., Peza, Včela - Lippek k. s. Liptovské pekárne a cukrárne, a.s., Vamex, a.s., DANUBIA, a.s., Kysucké pekárne, a.s., Senické a skalické pekárne, a.s, MPC CESSI, a.s., Pekáreň Juraj Oremus s.r.o., Jozef Oremus pekáreň Bánov.

Únia priemyselných pekárov nechala vo výskumnom ústave ekonomickom vypočítať ekonomicky oprávnené náklady za rok 2014, v roku 2017 sme tieto oprávnené náklady aktualizovali, pretože sme chceli zistiť, v akom stave sa slovenský pekárenský priemysel nachádza. Bohužiaľ, po aktualizácii týchto nákladov musíme konštatovať, že pekárenský priemysel sa dostáva ešte do zložitejšej situácie ako pred rokom 2014. Našou prioritou je práve preto ich akceptovanie u odberateľov - zahraničných reťazcov. Od vlády preto požadujeme, aby pomohla vyriešiť túto patovú situáciu, a to tak, že v zákone o cenách určí minimálne odbytové ceny vo forme ekonomicky oprávnených nákladov.

Taktiež chceme presadiť, aby sa v avizovanej novele zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, zmenila formulácia zákazu nákupu pod výrobné náklady na zákaz nákupu pod oprávnené náklady.

Možno by stačilo, aby si začali samotní pekári vážiť svoju prácu, energiu a úsilie do nej vložené. Určite, by nám všetkým pomohlo spravodlivé rozdelenie marže medzi prvovýrobcov, spracovateľov a výrobcov, čiže medzi pekárom a obchodom.

Jedným z riešení, ako zatraktívniť toto povolanie je vytvorenie konkurenčných platových podmienok pre zamestnanca, čo však momentálna ekonomická situácia v pekárenskom priemysle neumožňuje.

Bojovať s nedostatkom pracovníkov by sa dalo podporou škôl so zameraním pekár a cukrár. Tu sa zmeny už rozbehli prostredníctvom duálneho vzdelávania. Ďalšou možnosťou je aj uvoľnenie podmienok na zamestnávanie cudzincov z tretích krajín. Podmienky na zamestnávanie cudzincov už zmiernili susedské krajiny Poľsko aj Česko, keďže o mnohé pozície v hospodárstve už domáci nemajú záujem.

V roku 2019 Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov prvýkrát odovzdal ocenenie Poctivý obchod pre tých obchodníkov, ktorí dodržiavajú praktiky férového obchodu a spravodlivé rozdelenie marží medzi dodávateľom a odberateľom.

V roku 2019 nadobudol účinnosť zákon o neférových obchodných praktikách. Nové znenie zákona má pomôcť v boji proti neférovým praktikám v obchode s potravinami. Pekári na Slovensku novelizáciu zákona oceňujú, tvrdia, že neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily, na ktoré zväčša doplácajú práve dodávatelia.

Národná rada SR schválila poslaneckú novelu zákona o cenách, na základe ktorej získalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR kompetenciu záväzne stanovovať ekonomicky oprávnené náklady na určené druhy potravín, čím sa zabráni ich predaju pod výrobné náklady.

Počet členov Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sa v roku 2019 výrazne zvýšil. Kým vlani zväz hájil záujmy pekárenských firiem s počtom zamestnancov 5-tisíc, tento rok je to o 2-tisíc ľudí viac. To znamená, že jednotná organizácia zastupuje 7-tisíc zamestnancov v sektore.

Pekári v strednej a východnej Európe hovoria o kolabujúcom stave sektora. Zhodujú sa, že aktuálny ekonomický stav odvetvia a samotných spoločností je dlhodobo neudržateľný, pričom zástupcovia zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Chorvátska a Rumunska uvádzajú rovnaký problém - nekalé obchodné praktiky. A to najmä neprimeraný tlak na nízke ceny zo strany silných hráčov v maloobchode, nárast spotreby mrazených produktov na úkor čerstvého pečiva, veľmi nízke mzdy, chýbajúce financie na investície a neatraktivita odvetvia pre mladých ľudí. Preto sa organizácie z týchto krajín pravidelne stretávajú a diskutujú o možnostiach nápravy.

Od budúceho roka /2020/ začne platiť znížená DPH vo výške 10 percent, zo súčasných 20 percent, aj na „čerstvé pečivo v hmotnosti od 40 do 50 gramov.“ V našich podmienkach sa teda znížená DPH bude od januára 2020 používať aj pre najbežnejšie pečivo, ktoré slovenskí spotrebitelia denne kupujú - rožky, prípadne iné druhy čerstvého pečiva, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky pre zníženie sadzby DPH.

Podľa analýzy sa medzi obdobím od januára 2017 do začiatku mája 2019 zvýšili náklady pekárenských spoločností na zamestnancov v priemere o 59 percent (hovoríme tu o celkovej cene práce pre zamestnávateľov). Do konca tohto roka /2019/ očakávame nárast celkovej ceny práce na jedného zamestnanca o ďalších 15 percent, pričom samotné mzdové náklady budú v roku 2020 tvoriť až 45 percent z celkových nákladov na výrobu. Samotné osobné príplatky sú zároveň naviazané na rast minimálnej mzdy, ktorá sa každým rokom rapídne zvyšuje. No a v pekárňach je až 81% pracovného fondu zaťažený zákonnými príplatkami. To výrazne zasahuje do ekonomiky každej pekárne. Najväčší problém spôsobil sociálny balíček najmä veľkým priemyselným pekárňam, ktoré zamestnávajú veľký počet ľudí.

Naopak menšie pekárne boli nútené v snahe o elimináciu dosahov vyšších osobných nákladov pristupovať k redukcii činnosti počas víkendov či sviatkov, prípadne zrušili výrobu v nočných hodinách. Pekárne totiž nevedeli tak rýchlo premietnuť svoje zvýšené náklady do odbytových cien v plnej miere.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že takýto rapídny nárast má vplyv na celkovú ekonomiku pekární. Logicky sa tieto náklady majú premietať do tržieb, čo sa ale v plnom rozsahu nepodarilo zohľadniť.

Naviazanie príplatkov na priemernú mzdu by čiastočne riešil problém s rapídnym nárastom nákladov na prácu, avšak nerieši to žalostnú situáciu s nízkymi mzdami v pekárenstve a nedostatkom ľudí.

Spoločnosť Penam vidí duálne vzdelávanie ako jednu z ciest riešenia nedostatku zamestnancov, pričom už zrealizovala všetky potrebné legislatívne kroky (certifikácia pekárne na spôsobilosť duálneho vzdelávania, máme uzatvorené zmluvy o duálnom vzdelávaní s SOU potravinárskymi, no bohužiaľ, doteraz sa nepodarilo uzatvoriť ani jednu zmluvu so študentom, ktorý by prejavil reálny záujem o toto remeslo).

V porovnaní s prvým polrokom 2015 nastal v podiele predaja potravín vyrobených na Slovensku mierny nárast. Monitoring sa robil na základe predaných výrobkov v 46 obchodných reťazcoch, ktorých podiel na predaji slovenských potravín je viac ako 10 miliónov EUR.

V rámci konkrétnych komodít dopadol najlepšie hydinársky priemysel s 86,4%. Za ním nasleduje výroba medu (85,8%) a cukrovarnícky priemysel (80,9%). Veľmi dobre obstáli konzumné zemiaky so 79,8%. Ide o najvyšší podiel danej komodity za celú dobu sledovania. Ďalej je to mäsový priemysel (77,0%), pekársky a cukrársky priemysel (76,9%), liehovarnícky priemysel (76,7%), pivovarnícky priemysel (76,4%), cestovinársky priemysel (76,0%), mliekarenský priemysel (69,4%) a vinársky priemysel (66,6%). Trochu nižšie hodnoty sa vyskytli v prípade zeleniny mierneho pásma (39,8%) a ovocia mierneho pásma (31,7%). Najhorší podiel mal tukový priemysel (31,4%) a cukrovinkársky priemysel (21,4%).

Z hľadiska zastúpenia slovenských potravín je na tom najhoršie LIDL (16,4%). Opatrenia majú viesť k stabilizácii potravinárskeho a pekárenského sektora, a zvýšeniu potravinovej sebestačnosti.

V roku 2000 bola spotreba chleba 50,2 kg a pečiva 33,4 kg na obyvateľa. V roku 2010 bola spotreba chleba 41,1 kg a pečiva 29,1 kg na obyvateľa, čo je z hľadiska celkovej spotreby pokles o 17,2 % k spotrebe roku 2000. V roku 2015 bola spotreba chleba 35,1 kg a pečiva 30,0 kg na obyvateľa, čo je pokles o 22,1% k spotrebe roku 2000.

Myslím, že spotreba týchto základných výrobkov bude ešte ďalej klesať, súvisí to s demografickým vývojom a so zmenou životného štýlu. Na druhú stranu bude určite stúpať predaj špeciálnych výrobkov s pridanou hodnotou.

Spoločnosť PENAM Slovakia, ktorá patrí do koncernu Agrofert, a. s., Andreja Babiša, je po zlúčení s Prvou Bratislavskou pekárenskou, a. s., najväčším hráčom na slovenskom pekárenskom a mlynskom trhu.

Aktuálne spadajú pod skupinu PENAM Slovakia pekárne Bratislava (PBP), pekáreň Nitra, pekáreň Lučenec, pekáreň Peza, a .s. Žilina a Šarišské pekárne a cukrárne, a.s. Prešov. Okrem výroby pekárenských produktov sa PENAM Slovakia zameriava aj na výrobu múky a mlynských produktov v mlyne Trnava, v mlyne Ivanka pri Nitre a mlyne Trebišov. Penam Slovakia v súčasnosti zamestnáva približne 1300 zamestnancov.

Spoločnosť Penam sa snaží osloviť svojou ponukou širokú skupinu zákazníkov. Zákazníkom, ktorí uprednostňujú klasické, základné pekárenské výrobky akými sú tradičné chleby a bežné pečivo, kde sa snažíme udržať vyrovnanú kvalitu našich výrobkov, ponúkame dostatočne široký sortiment. Zákazníkom, ktorí sa orientujú na zdravý životný štýl ponúkame výrobky z úspešného FIT radu a NATUR radu (bez pridaných „E-čiek“). Myslíme aj na zákazníkov, ktorí uprednostňujú bezlepkové výrobky, ktorým ponúkame chutné výrobky z radu VITACELIA. Celkovo vyrábame zhruba 600 druhov výrobkov.

Penam v najbližších rokoch neplánuje nákup ďalších pekárni, no to neznamená, že neuvažujeme o expanzii. Expanziu plánujeme hlavne vo forme kľúčových investícií do automatizácie výrobných liniek a modernizácie našich prevádzok, ktoré nám prinesie vyššiu produktivitu, kvalitu a čerstvosť našich výrobkov. No pokiaľ to bude nevyhnutné alebo to bude dávať ekonomicky zmysel, nebránime sa ani ďalšiemu rozšíreniu.

Milan Lapšanský upozorňuje, že pokiaľ sa pekárom nepodarí navýšiť svoje odbytové ceny aspoň do takej výšky, ktorá vykompenzuje nárast osobných nákladov, myslím, že dôjde k zatváraniu niektorých pekárni. Upozorňujem aj na to, že okrem výrazného nárastu osobných nákladov budú rásť aj iné náklady. Napríklad služby, ktoré pekári nakupujú, ceny energie, ceny surovín a pod.

Ak sa následne zvýši cena čerstvých pekárskych výrobkov, nezvýši sa dopyt po dopekaných výrobkoch, ktorých je aj tak na pultoch v obchodoch čoraz viac, alebo nevzrastie ešte viac dovoz chleba a pečiva zo zahraničia? Nevylučujem, že sa to nemôže stať, no na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že aj na dopekanie mrazených výrobkov priamo v obchodoch sú potrební zamestnanci, ktorých platy sa budú takisto zvyšovať, a ak by mali obchody dopekať význame väčšie objemy pekárenských výrobkov, museli by investovať do väčšej skladovacej mrazenej plochy, ako aj do plochy na pečenie tak, aby dokázali vypiecť požadované množstvo. Toto by bol aj pre obchod dodatočný náklad a zvýšená potreba zamestnancov, ktorých je na trhu nedostatok.

Zníženie odvodových povinností by bolo kompromisom pre obe strany. Pekári sa totiž snažia svojim zamestnancom zaistiť aspoň rast miest na úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Chlebom a pečivom roky zásobujú ľudí, teraz sú kvôli enormným cenám energií na pokraji krachu. Doteraz sa ešte ako-tak nádejali, že im vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) pomôže prežiť zlé časy. Frázy rezortu síce hovoria o finančnej injekcii vo výške desiatich miliónov eur, ale realita je úplne iná. Pomoc dostanú len tí, ktorí vyplnili rezortom navrhnutý dotazník a aj oni na peniaze musia počkať zhruba 18 mesiacov. Urobilo tak zhruba 440 z 1 700 subjektov na trhu.

Európe hrozí vysoká nezamestnanosť a vlna bankrotov. Bez podpory štáty začnú v regiónoch krachovať lokálne pekárne, varovali ešte pred mesiacom potravinári. Cena elektriny sa obchodovala pred rokom za 60 až 70 eur za megwatthodinu (MWH), v súčasnosti je to viac ako 700 eur. Mnohé potravinárske sektory sa ocitajú v patovej situácii, pekárov nevynímajúc. Dlhodobé kontrakty za zvýhodnené ceny s nimi dodávatelia energií odmietajú uzatvárať.

Situáciu kritickú pre celý pekárenský sektor priznáva aj predseda SZPCC. V prvom rade sa potrebujeme byť zaradení medzi regulované odvetvia, takže by sa nás netýkala aktuálna burzová cena energií. Ďalšou možnosťou je zastropovanie cien elektriny a plynu pre podniky kritickej infraštruktúry. Z daných opatrení by bolo práve pre malé firmy riešením zastropovanie cien energií. V neposlednom rade členské štáty EÚ môžu na odporúčanie Európskej komisie využiť dočasný krízový rámec na boj s vysokými cenami energií.

Výroba chleba a pekárenských výrobkov je vzhľadom na prevažne nočnú prevádzku veľmi závislá na cenách elektrickej energie a plynu. Najhoršie situáciu pociťujú prirodzene malé regionálne pekárne, ktoré svojou výrobou a pôsobením v regióne dotvárajú pestrú skladbu regionálnych produktov vidieka. Pekári sú podľa jej slov naďalej nútení zvyšovať odbytové ceny svojich výrobkov. V mnohých prípadoch však obchodníci nechcú akceptovať toto navýšenie. Pekári aj ďalší potravinári sú tak stávajú rukojemníkmi zdražovania.

Podobne vážna situácia v pekárenskom odvetví je aj v susednom Česku. Priemerný Čech ho skonzumuje ročne asi 40 kilogramov. Fyzicky skončilo už deväť stredných a väčších pekární ako Japek v Litvínove, Pekárstvo Obrusník z Dolného Benešova. A napríklad skupina PEK Group zavrela zo šiestich pekární rovno tri - v Strakoniciach, Šumperku a Brandýse nad Labem. Máme správy z menších miest, že cena pekárskych výrobkov u niektorých remeselných pekární narazila na strop. Ľudia majú problém platiť a vracajú sa do supermarketov. Najbližšie prognózy pre tento sektor nie sú vôbec optimistické. Pri takto vysokých cenách energií by podľa B. Hlavatého musel stáť chlieb takmer 200 Kč (8 eur), uvádza portál hn.cz.

Iní pekári sa snažia reálne odhadnúť, či sú ešte predajné bežné rožky za 9 Kč (0,36 eura) či 10 Kč (0,41 eura), alebo je to už na spotrebiteľov vysoká cena. Neľahkú situáciu potvrdil pre denik.cz aj konateľ chebskej Pekáreň Tritia Stanislav Doskočil. Plyn sa nám zdvihol 300 a elektrina o 400 percent. Straty firmy sú tri až päť miliónov Kč za pol roka. Zdražujú aj všetky ostatné vstupy, ktoré pekári potrebujú. Spotrebiteľské ceny v Česku v júni podľa Českého štatistického úradu medziročne stúpli o 17,2 percenta. Podľa B. Hlavatého je za nárastom dražoby pečiva aj zdražovanie múky. Jej cena stúpla o takmer 70 percent, samotný chlieb už zdražel o 28,60 percent. Súčasná situácia najviac dopadá na stredne veľké pekárne, ale už aj na malé remeselné pekárne, ktoré mali historicky vyššie ceny a sústredili sa na špecializované výrobky s vyššou pridanou hodnotou, dodal M. Rast cien už v súčasnosti pôsobí na presun zákazníkov zo sladkého a maslového pečiva k lacnejším produktom, ako je napríklad konzumný chlieb alebo rožky. Tým sa však celý problém nekončí.

tags: #pekárenský #priemysel #na #Slovensku

Populárne príspevky:

• Bezlepkové pečenie s Liana
• Skorá úroda zemiakov Adora
• Všetko o proteínových lievancoch
• Tradičný recept na plnený kapustný list
• Prehľad farebných obedových súprav