História obce Žabokreky nad Nitrou

Obec Žabokreky nad Nitrou, kedysi nazývaná Nitrianske Žabokreky (v bývalom Uhorsku Nyitra-Zsámbokrét), leží na pomedzí troch žúp: Nitrianskej, Trenčianskej a Tekovskej. V minulosti plnila dôležitú úlohu strážneho a colného bodu na križovatke obchodných ciest.

Žabokreky v minulosti zastávali úlohu strážnika, colníka na bode, kde sa rozchádzajú dve dôležité obchodné cesty vedúce z juhu na severovýchod a severozápad, z prava na Prievidzu a Turiec, z ľava na Bánovce - Trenčín. Jadro obce leží na vyvýšeninke medzi riečkou Hydinou a riekou Nitrou, na pravom brehu tejto rieky vo vzdialenosti asi 2 km.

Už za časov Rimanov tu boli vysunuté stráže ich veľkej ríše, ako o tom svedčí na skale vyrytý nápis pod hradom Trenčín z roku 173 nášho letopočtu. Po páde Rímskej ríše v 4. storočí sa začalo sťahovanie národov, Kelti zanikli a v 7. storočí nastúpili Slovania.

Po vpáde Avarov vznikla Veľkomoravská ríša, ktorej údelným kniežatstvom bolo Slovensko. Príchodom svätého Cyrila a Metoda sa šírilo kresťanstvo a vzdelanosť. V 9. storočí mali naši predkovia vyspelý štát, obrábali zem, ťažili kovy, vyrábali remeslá a obchodovali.

Po páde Veľkomoravskej ríše sa Maďari naučili od našich predkov obrábať zem, remeslá, štátne zriadenie a prijali kresťanstvo. V roku 1242 vtrhli do Uhorska Tatári a spustošili Slovensko. Obyvatelia sa uchýlili do lesov.

Kráľ Belo IV. sa krátko zdržoval v Kláštore pod Znievom a cez Žabokreky, Topoľčany, Hlohovec, Trnavu a Bratislavu sa dostal do Rakúska. Po návrate kráľa Bela IV. Z tejto doby pochádzajú starobylé kostolíky v Klíži - Hradišti, Sádku a starý letohrádok v Žabokrekoch, ktorý patrí rodine Petrikovičovej. Dr. Koloman Petrikovič st. bol posledným okresným lekárom v Žabokrekoch.

V roku 1301 vymrel rod Arpádovcov a na trón nastúpil Karol Róbert z rodu Anjouovcov. Najsilnejším sokom kráľa bol Matúš Čák, ktorý sídlil na Trenčianskom hrade. V roku 1317 vojská Matúša Čáka vtrhli do doliny rieky Nitry a Žabokreky padli pod jeho moc.

Pôvod a Význam Názvu Obce

Pôvod obce Žabokreky je neznámy, ale jej názov svedčí o tom, že vznikla pred príchodom Maďarov a obývali ju Slováci. Meno Žabokreky prezrádza, že v blízkosti osídlenia bolo mnoho močiarov so žabami. Časť chotára bola samý močiar, kde krkávali žaby.

Stará obecná pečať zobrazovala bociana kráčajúceho močiarom so žabou v zobáku. Maďarské pomenovanie Nyitra - Zsámbokrét tiež dokazuje, že odôvodnenie pomenovania je správne.

Výsady a Rozvoj Obce

Žabokreky mali za Uhorska výsady mesta (mezovároš). Mohli vydržiavať 6 dobytčích a 6 výkladných jarmokov ročne a dva trhy týždenne. Mali právo vyberať tržné poplatky.

Tržné priestory boli na námestí, kde stojí kostol a kde sa predával hovädzí dobytok, a na priestore, kde stojí pomník padlých, kde sa predávali kone.

Feudalizmus a Zemianske Rodiny

Po smrti Matúša Čáka zavládol mier a uhorský kráľ Karol Róbert začal budovať feudalizmus. Svojim verným udeľoval šľachtické tituly a majetky. Takýto verný bojovník bol rytier Mojtech, od ktorého pochádzajú šľachtické rodiny údolia Nitry.

Vznikli tak Rudnayovci v Rudne, Majthenyovci v Mojtíne, Simonyovci v Šimonovanoch, Motešickýovci v Motešiciach, Bossányiovci v Bošanoch a Žámbokréthyovci v Žabokrekoch.

Zemianske Rodiny v Žabokrekoch

V Žabokrekoch sídlili tri zemianske rodiny:

Rod Zsámbokréthy: Pochádza z rodu Divék, Dviacky, ktorého predok Hunt-Pázmán je spomínaný v roku 1216. Rodinný erb je štít, v ktorom pod košatým stromom stojí čierny medveď. Hlavné sídlo boli Žabokreky n/N a ich bola aj obec Libichava.
Rod Simonyi: V starom kostole bola krypta, kde boli uložení zomrelí členovia tejto rodiny. Erb tejto rodiny je v modrom štíte na zelenom kopčeku stojací pluh, za ktorým stojí žrď, ovinutá dvojitým šľahúňom vinnej révy so zelenými listami a na šľahúňoch sediacimi dvoma kosmi (vtákmi).

Po zrušení poddanstva, po roku 1848-49 začal sa aj príliv Židov do obce, ako obchodníkov, ktorí zvlášť po roku 1867 obsadzovali každé miesto v nastávajúcom obchodnom centre okresného mesta popri veľkej a starej obchodnej ceste.

Okresné Sídlisko

V stredoveku sa Žabokreky stali sídlom okresu a volebného okresu Hornej Nitry v Nitrianskej župe. Volebný okres siahal až po Valašskú Belú. Posledné voľby sa odohrali v roku 1910 a posledným zvoleným poslancom bol barón Kaas Ivor.

Žabokreky boli sídlom okresu, jedným z dvanástich okresov Nitrianskej župy. Patrilo do neho 36 obcí. Prvý administratívny úradník bol hlavný slúžny, podriadený županovi. Prvý kancelista bol Adolf Halecius.

Prvá buržoázna Čsl. republika v roku 1919 zriadenie okresu prebrala, ponechala ho do roku 1925 a posledným okresným hlavným slúžnym bol prievidzský rodák Dr.Gejza Bargár. Československá vláda v rámci nového administratívneho usporiadania Slovenska okres nitriansko-žabokrecký rokom 1923 zrušila, jeho bývalé územie rozdelila medzi okres topoľčiansky a prievidzský a týmto zásahom obec Žabokreky nad Nitrou veľa stratila na svojom predošlom význame, Žabokreky zostali len sídlom notariátu, ktorému patrili i Malé Bielice.

Za feudalizmu obývali Žabokreky tri zemianske rodiny ako zemepáni. Po zrušení poddanstva, po roku 1848-49 začal sa aj príliv Židov do obce, ako obchodníkov, ktorí zvlášť po roku 1867 obsadzovali každé miesto v nastávajúcom obchodnom centre okresného mesta popri veľkej a starej obchodnej ceste.

Oslany boli v minulosti podobne ako Žabokreky nad Nitrou trhovým mestečkom a sídlom okresu. V obci sa pravidelne konali veľké jarmoky, sídlilo tu značné množstvo remeselníkov a obchodníkov. Väčšinu prevádzok a živnostenských licencií vlastnili oslianski Židia, ktorí spoločne s majoritným obyvateľstvom dotvárali kolorit obchodného mestečka.

Židia sa do priestoru Hornej Nitry začali sťahovať v druhej polovici 18. storočia. Živili sa ako obchodníci, remeselníci a statkári. Prichádzali sem z oblasti Moravy a slobodný pohyb im umožnil Tolerančný patent cisára Jozefa II. Židia sa vo veľkom počte usadili aj v Žabokrekoch nad Nitrou.

Židovská Komunita v Žabokrekoch nad Nitrou

Netrvalo dlho a Židia v Žabokrekoch vytvorili vlastnú náboženskú obec. V roku 1778 si vystavali malú synagógu, ktorá dlho patrila k najstarším pamiatkam svojho druhu na Slovensku. Okrem synagógy si Židia v mestečku zriadili aj vlastný cintorín a vybudovali židovskú školu s bytom pre rabína a učiteľov.

Škola bola súčasťou uzavretého areálu náboženskej obce, ktorá stála pri hradskej vedúcej na Ostratice. V Žabokrekoch však mali Židia aj ďalšie budovy. Slúžili najmä na dodržiavanie ich tradícií a rituálov. Židovská náboženská obec využívala napríklad mikve, čo bol kúpeľ na zbavovanie sa rituálnej nečistoty. Ďalšou pre Židov dôležitou budovou bol bitúnok uprostred námestia, v ktorom rituálny rezník nazývaný šoichet porcioval kóšer mäso.

Predsedom náboženskej obce v medzivojnovom období bol Maximilián Emanuel Schlesinger. Funkciu rabína vykonával do roku 1935 Móric Neumann. Následne ho vystriedal rabín Benjamín Reich. Na prelome 19. a 20. storočia žilo v Žabokrekoch viac ako dvesto Židov. Práve oni sa stali významným prvkom hospodárskeho života obce.

Živnosti a Podniky Vlastnené Židmi

Z početných remesiel, veľkoobchodov a živnostenských licencií, ktoré patrili Židom, spomenieme tie najvýznamnejšie. Alexander Bienenstock a Samuel Kontes vlastnili pekárne a obchody s pečivom. Veľkoobchod s liehovinami prevádzkoval Henrich Ullmann. V obci sa nachádzalo aj viacero veľkostatkov. Jeden z nich patril Bernardovi Langovi a jeho synovi Eugenovi.

Klampiarske remeslo ako jediný v mestečku zastrešoval Šalamún Glück. Maximilián Emanuel Schlesinger, predseda židovskej náboženskej obce, postavil v Žabokrekoch octáreň a spolu so svojimi synmi Eugenom, Vojtechom a Deziderom vlastnil aj sódovkáreň. Filip Lang mal menšiu fabriku na výrobu rumu a likérov. Patrila mu tiež veľká tehelňa. Vedľa židovskej synagógy mal dom obchodník s dobytkom a mäsiar Hermann Hersky. Hostince v obci prevádzkovali Šimon Wertheimer a Hermann Freiberger, ktorý bol zároveň miestnym politickým predstaviteľom Židovskej strany. Lekársku prax v Žabokrekoch vykonával obvodný lekár Adolf Wiltsek (neskôr Vlček).

Etnické rozloženie na Slovensku v roku 1910

Holokaust a Zánik Židovskej Komunity

Tento idylický stav však výrazne narušila druhá svetová vojna. Vláda Slovenskej republiky začala už v roku 1939 prijímať zákony, ktorých cieľom bolo potlačiť základné ľudské a občianske práva Židov. V lete roku 1941 nariadili vládni predstavitelia Židom nosiť tzv. židovskú hviezdu.

Vládne nariadenie známe ako Židovský kódex, ktoré bolo prijaté 9. októbra 1941, prinieslo povinnosť pre notárske úrady viesť presnú evidenciu všetkých Židov. V školskom roku 1940/1941 úrady zrušili židovskú školu a začali tiež s arizovaním a likvidáciou židovských obchodov alebo živnostenských licencií.

O svoje živobytie takto prišli napríklad mäsiar Hermann Hersky, klampiar Šalamún Glück i Filip Lang, ktorý musel arizátorovi odovzdať svoj liehovar. Spolu so spomínanou fabrikou na výrobu rumu a likérov, ktorú viedol Filip Lang, bolo arizovaných desať prosperujúcich židovských podnikov.

Koncom marca 1942 začali deportácie. Prvý transport sa dotýkal najmä mladých Židov, ktorých cez zberný tábor v Novákoch deportovali do koncentračného tábora Majdanek vo východnom Poľsku. Mladé židovské dievčatá následne transportovali cez Topoľčany a Bratislavu do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. V apríli 1942 začali deportácie celých rodín cez zberný tábor v Seredi. Práceschopní muži boli umiestnení do tábora Majdanek. Starci, ženy a deti skončili vo vyhladzovacom tábore Sobibor.

Po prerušení deportácií zostalo v Žabokrekoch nad Nitrou približne tridsať Židov, ktorí boli chránení rôznymi výnimkami. Po potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944 boli deportované aj tieto rodiny. Hlavného rabína Benjamína Reicha spolu s rodinou odvliekli do Osvienčimu z Nitry, kde sa pravdepodobne ukrýval od roku 1942.

Poľnohospodárske Družstvo Podielnikov Veľké Uherce

Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce patrí svojimi výsledkami k vzorovým podnikom v našom agrorezorte. Miestne družstvo poznajú v širokom okolí tiež prostredníctvom predaja mlieka cez automaty alebo vďaka pekárni Pažiť, odkiaľ smeruje pečivo aj do ich vlastných predajní. Družstevný chotár je sústredený okolo stredísk Veľké Uherce a Žabokreky nad Nitrou.

„V súčasnosti obhospodarujeme takmer 2780 hektárov pôdy, z toho približne 90 % ornej, zvyšok TTP. V tomto roku sme zberali ozimnú pšenicu z výmery 640 hektárov, jačmeň sme mali na ploche 300 hektárov, z toho 50 ozimný, ďalej 146 hektárov raže na zeleno, 546 hektárov kukurice, z toho 300 na siláž. Na našich poliach nechýba v tomto roku ani sója na 31 hektároch, 41 hektárov slnečnice, 360 hektárov repky a 85 hektárov cukrovej repy. Čerstvým mliekom zásobujú aj niekoľko vlastných automatov v blízkom okolí, z toho napríklad tri v neďalekom Partizánskom.

Už od roku 2019 sa vo Veľkých Uherciach môžu spoľahnúť na spoločnosť INTERAGROS, ktorá im od uvedeného dátumu dodáva palivá priamo z rafinérie. „Oproti predošlému dodávateľovi nám INTERAGROS, ako najväčší dodávateľ pohonných hmôt pre agrosektor, ponúka oveľa komplexnejšie služby a možnosti vo forme ďalších vstupov, ako napríklad repkové šroty pre živočíšnu výrobu, prípadne máme možnosť obchodovania s komoditami,“ chváli spoluprácu Andrej Baran, vedúci úseku technických služieb PDP Veľké Uherce.

„Spokojní sme s celkovým systémom objednávania, a rovnako aj kvalitou, nakoľko nám nafta prichádza priamo z rafinérie a nie cez rôznych sprostredkovateľov. Za celé tie roky ide všetko bez problémov,“ opisuje skúsenosti s dodávateľom Andrej Baran. Nové moderné stroje nie sú lacné, preto si aj vo Veľkých Uherciach uvedomujú, že je lepšie nakupovať naftu priamo z rafinérie a od osvedčeného dodávateľa. „Objednávame na jednu dodávku vždy 10 až 30 tisíc litrov.

Spolupráca INTERAGROS a PDP Veľké Uherce

Živočíšna Výroba

Od vzniku nášho poľnohospodárskeho družstva je hlavná činnosť zameraná na živočíšnu a rastlinnú výrobu. Živočíšna výroba sa realizuje na 3 farmách (dvoroch) : Veľké Uherce ( dojnice, jalovice, teľatá, mladý hovädzí dobytok) - šľachtiteľský chov holsteinského plemena, Žabokreky nad Nitrou (dojnice...

Počet dojníc : V.Uherce -360 ks, Žabokreky n. Nitrou - 400 ks holsteiského plemena.Počet býkov vo výkrme: M.Kršteňany - 200 ks holsteiského plemena, ktoré sú porážané vo veku 23-24 mesiacov a váhe okolo 650 - 700 kg...Ošípané - len pre potreby závodnej kuchyne. Dojnice, jalovice, teľatá nad 3.mes., mladý HD, Výkrm HD je na voľnom ustajnení so slamovou podstielkou...Teľatá do 3.mes.

tags: #pekaren #zabokreky #nad #nitrou #história