Pestovanie zeleniny v kyslej pôde: Výber vhodných druhov a úprava pH

Nie každá záhrada sa môže pýšiť ideálnymi podmienkami pre pestovanie. Dôvodom môže byť nevyhovujúca kyslá a vlhká pôda. Kyslé pôdy sa vyskytujú prevažne na miestach, kde predtým bolo rašelinisko, v podhorských a horských oblastiach.

To však nie je jediný dôvod ich kyslosti. Takú pôdu možno nájsť aj tam, kde dlho rástli ihličnaté dreviny a hromadilo sa napadané ihličie, ktoré sa rozkladá dlhšie ako lístie. Navyše pri tlení ihličia vznikajú látky, ktoré pôdu výrazne okysľujú. Preto, ak si plánujete založiť kvetinovú záhradu práve na takých miestach, radšej si všetko dôkladne premyslite.

V prvom rade treba zmerať hodnotu pH pôdy a na základe toho vybrať vhodnú skladbu okrasných rastlín. Ak má pôda hodnotu pH menšiu ako päť, je kyslá. No netreba zúfať. Hoci trávniku sa na takej pôde veľmi dariť nebude (navyše by sa v ňom tvoril mach) a nepochutnáte si ani na zelenine a ovocí, je tento typ zeme ideálny na pestovanie najkrajších okrasných drevín - rododendronov a azaliek.

Okrem nich sa s mierne kyslou pôdou uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovec (Laurocerasus officinalis), skimia (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium), kalmia (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), rovnako aj mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov. Kyslá pôda je ideálna na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), ktoré očaria svojimi nádhernými listami.

Taktiež sa tu bude dariť hortenziám (Hydrangea), magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne). Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek.

Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia), pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).

Keďže trávniku sa tu veľmi nebude dariť, súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu. Patria sem zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), zimozeleň (Vinca minor), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj krpčiarka (Epimedium).

Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou sa môžu stať aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Tieto rastliny však uprednostnia skôr polotieň, rovnako aj mnohé druhy papraďorastov.

Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami).

Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie. Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť.

Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok.

S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod.

Niekde sa dokonca môže vyskytnúť aj niekoľko odlišných vlhkých zón a každá z nich vyžaduje iné riešenie. Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda.

Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie.

Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú.

Okrem nich vlhké záhrady obľubujú aj prvosienky, alchemilky, záružlie (Caltha palustris), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus), jazyčníky (Ligularia), kosatce (Iris), rodgerzie (Rodgersia), astilby (Astilbe), vrbiny (Lysimachia) či udatníky (Aruncus).

Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku, záhonom s ružami či zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku. V takej záhrade si môžete dokonca vypestovať aj malý bambusový hájik, prípadne vytvoriť porast zaujímavých okrasných tráv - ako ryba vo vode sa tu bude cítiť ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis).

Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), drieň (Cornus), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus).

A aby bolo dielo dokonalé, nezabudnite na vkusný záhradný nábytok, prípadne odpočívadlo, odkiaľ sa budete môcť nerušene kochať zelenou krásou. A čerešničkou na torte môže byť zaujímavá kovová plastika.

Ako zistiť pH pôdy?

Vášniví pestovatelia rastliniek sa s pojmom pH pôdy stretávajú pomerne často a nemajú problém zistiť ho. Taktiež vedia, ako pôdu vylepšiť a aj napríklad to, ako zvýšiť kyslosť pôdy. Čo sa stane, ak by ste dali rastlinku do pôdy s pH, ktoré jej nevyhovuje? Jednoducho by nerástla tak, ako by mala, necítila sa v nej dobre, neprosperovala v nej.

Pôdu a jej pH môžeme aj my ovplyvniť, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Najčastejším sú dážďovky, ktoré sú pre prosperovanie rastlín neodmysliteľnou súčasťou, no okrem toho pôdu neutralizuje. Kyslosť alebo zásaditosť pôdy tiež ovplyvňuje kompost a vermikompost, ktorý produkujú dážďovky a tieto rovnako pôdu neutralizujú. Ak chcete pH zvýšiť, tak sa zvykne pridávať vápno. Ak máme zásaditú pôdu a chceme pH znížiť, siahame práve po komposte.

pH pôdy je číslo alebo číselný údaj, ktorý v chémii vyjadruje vlastnosti vodného roztoku. Celkovo má táto stupnica štrnásť úrovní, pričom 7 je stredná hodnota a tam ide o roztok neutrálny. Ak je hodnota na stupnici pod 7, tak je pôda kyslá a ak je to naopak, viac ako 7, tak ide o pôdu zásaditú.

Tiež sa to určuje podľa pomeru vápnika, ktorý sa v pôde nachádza a aj preto sa pH vyrovnáva práve vápnom. Vápnik sa v pôde nachádza vo forme uhličitanu vápenatého a sú rastliny, ktoré znesú aj kyslú, aj zásaditú pôdu. V týchto prípadoch netreba pH pôdy nejako riešiť a upravovať ho.

Na odmeranie pH pôdy vám netreba žiadne predražené elektronické zariadenia, ktoré vás vyjdú na desiatky eur. Meranie prebieha pomocou špeciálnej látky, ktorá zmení svoju farbu na základe vlastnosti roztoku - čiže určí to, či je pôda zásaditá, kyslá alebo neutrálna.

Tieto látky sa označujú ako indikátory pH. Lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH sú na meranie najpraktickejšie, cenovo dostupné a výsledok máte do pár sekúnd. Nájdete ich v lekárňach, drogériách alebo väčších záhradkárstvach.

Ako pomocou papierikov testovať? Najprv je dôležité odobrať vzorku pôdy (stačí pár gramov), ktorá by mala byť suchá. Vložíte ju do pohára, zalejete teplou destilovanou vodou v pomere 1:1. Zmes dôkladne premiešate, aby nezostali žiadne hrudky a necháte ju pár hodín lúhovať. Takto vytvoríte vodný roztok, v ktorom budú uvoľnené látky z pôdy. Do hotového roztoku namočíte indikátorový papierik. O pár sekúnd sa farba papierika zmení a podľa toho dokážete určiť pH pôdy. Ak je táto farba červená, znamená to, že pôda je kyslá. Žltá a zelená indikuje neutrálne pH a sfarbenie do modra určuje zásaditú pôdu. Destilovaná voda sa na určovanie pH používa preto, lebo nemení pH v pôde a je neutrálna.

Ďalším spôsobom, ako môžete zmerať pH pôdy, je použitie špeciálneho merača, ktorý elektronický určí presnú hodnotu. Funguje to tak, že pomocou vodivosti v pôde pH odmeria. Dá sa to vďaka tomu, že aj kyslosť alebo zásaditosť ovplyvňuje prechod prúdu v pôde. Ani táto alternatíva nie je peňažne nákladná a meranie týmto spôsobom je rýchlejšie a jednoduchšie. Iba zapichnete merač do pôdy a po pár sekundách máte výsledok.

Ako často praktizovať toto testovanie pôdy? Nejaké špeciálne časové úseky na to stanovené nie sú, takže ho môžete vykonávať tak často, ako to uznáte za vhodné. Keďže ani jedna z týchto metód nie je invazívna a nijako neovplyvní stav ani zloženie pôdy, tak jej stav môžete merať aj každých pár týždňov, aj keď to nie je úplne potrebné.

Pravidelné meranie sa odporúča vtedy, keď začnete upravovať kyslosť pôdy pomocou vápna. Tento stav nie je trvalý a pH sa neustále mení, takže je dobré si to sledovať.

Na tom, aké bude mať pôda pH, sa podieľa aj jej konkrétny typ, a tých je hneď niekoľko. Každý typ sa skladá z minerálnych častí, akými sú piesok, spraš, íl a humus, čiže rozložené organické časti. Práve na humuse záleží a čím je ho v pôde viac, tým je štruktúra pôdy lepšia, schopnosť zhromažďovania vody a udržiavania živín väčšia.

Vieme rozlíšiť tri základné druhy pôd: ľahké piesčité, stredne ťažké sprašové a hlinité, ťažké ílovité pôdy. Čo sa týka ílovitej pôdy, tak po stlačení drží tvar, jednoducho sa z nej dá vytvoriť čokoľvek a aj napriek tomu sa nerozpadne. Výhodou tohto testu pôdy je, že si ho viete spraviť aj sami doma a jednoducho viete určiť, o aký typ pôdy ide.

Ešte predtým, než sa budete snažiť skvalitniť stav vašej pôdy, zistite, či majú všetky opatrenia zmysel a či sú naozaj potrebné. Za spomínanú nevyhovujúcu pôdu sa považuje prekyslená pôda alebo príliš zásaditá. Kyslosť sa dá podľa potreby regulovať podľa špecifických druhov rastlín, ktoré chcete v záhrade pestovať. pH pôdy viete zmeniť hlavne pridaním vápna alebo popola. Niektorým rastlinám nevyhovuje ani príliš zásaditá pôda, takže je potrebné pH pôdy znížiť. To sa dá pomocou rašeliny alebo iného organického materiálu, najčastejšie sa používa opadané ihličie, oziminy alebo mulč.

Pri procese zmeny pH pôdy nemôžete rátať s tým, že pôjde len o jednorazový proces. Takáto zmena je zložitá, pôdu treba neustále merať, je nutné postupne pridávať látky na zmenu pH a treba vám hlavne veľa trpezlivosti.

Vhodné druhy zeleniny pre kyslú pôdu

Väčšina druhov zeleniny uprednostňuje pH od 6,5 do 7,0, nasledujúcim druhom zeleniny sa však bude dariť aj v kyslej pôde (pH pod 6,0) alebo zásaditej pôde (pH nad 7,0):

• Baklažán 5,5 - 6,8
• Cesnak 5,5 - 7,5
• Cibuľa 6,0 - 7,5
• Cvikla 6,5 - 7,5
• Dyňa 6,0 - 7,5
• Karfiol 6,0 - 7,5
• Melón 5,5 -7,0
• Mrkva 5,5 - 6,8
• Pór 6,0 - 7,5
• Rebarbora 5,0 - 6,8
• Reďkovka 5,5 - 6,5
• Ružičkový kel 6,0 -7,5
• Sladké zemiaky 5,5 - 6,5
• Šalotka 6,5 - 7,5
• Špargľa 6,5 -7,5
• Uhorka 6,0 - 7,5
• Zeler 5,5 - 7,5
• Zemiaky 5,8 - 6,5

Pre úpravy pH pôdy k rastlinám môžete použiť multibakteriálne pôdne hnojivo NovaFerm Multi, ktoré obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín.

Pestovanie zeleniny v neutrálnej pôde je základom pre zdravý rast a bohatú úrodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o typoch pôdy, ich vlastnostiach, o tom, ako zistiť pH pôdy a ako ju prípadne upraviť, aby ste dosiahli optimálne podmienky pre vaše rastliny.

PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá(alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.

Väčšine rastlín pestovaných na záhradke najlepšie vyhovuje neutrálna až slabo-kyslá zem. Samotná pôdna reakcia závisí od množstva voľného vodíka v pôde, preto sa v chemických rozboroch označuje tzv. vodíkovým číslom a značkou pH. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.

Mykoríza ako biohnojivo pre pôdu

Aby ste dodali záhradnej zemine ďalšie živiny a podporili rast rastlín, môžete použiť hnojivo, napríklad biohnojivo. Výraz mykoríza sa používa na označenie určitej symbiózy húb a koreňov rastlín. Huba zväčšuje koreňovú plochu a umožňuje rastline lepšie vstrebať vodu a živiny.

Tabuľka: Vlastnosti pôdy a indikačné rastliny

tags: #pestovanie #kysle #pody #zelenina #vhodné #druhy

Populárne príspevky:

• Reklamácia jedla online
• Zmluva o fungovaní EÚ: Podrobný prehľad
• Domáci celozrnný chlieb
• Inšpirácia na mletú roládu
• Všetko o horčicových semienkach