Pestovanie ryže v Taliansku: Podmienky a proces

Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente. Dôkazy o pestovaní tejto plodiny v Thajsku pochádzajú už z obdobia 5 000 rokov pred naším letopočtom, čím sa môže ryža hrdo zaradiť medzi prvé poľnohospodárske plodiny cielene pestované človekom.

Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu.

Terasovité ryžové polia v čínskom okrese Yuanyang.

Spôsoby pestovania ryže

Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi: v zaplavených ryžových poliach, na suchých poliach a v terasovitých poliach na svahoch hôr.

• Zaplavené ryžové polia - Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku.
• Suché pestovanie ryže - Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody.
• Terasové ryžové polia - Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru.

Ako sme už vyššie spomenuli, ryžu je síce možné pestovať aj v horách či rôznych iných oblastiach, najviac sa jej však darí na tzv. ryžových poliach. Tie vznikajú najmä popri riekach a vytvárajú sa umelými zavodňovacími kanálmi. Hoci výnosnosť je v porovnaní s horskými oblasťami omnoho vyššia, takýto spôsob pestovania si vyžaduje aj omnoho viac námahy.

Za jednu z najúrodnejších oblastí je považované údolie rieky Mekong, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka. Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Okrem samotného pestovania ryže sa na týchto poliach chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, ktoré vytvárajú veľmi zaujímavé prírodné prostredie. Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Samotnú starostlivosť to však celkom sťažuje, pretože do mnohých oblastí sa technika vôbec nedostane, prípadne je pre miestnych pestovateľov finančne nedostupná. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody.

Pestovanie ryže v Európe

Po väčšinu svojej dlhej histórie bola ryža pestovaná predovšetkým v Ázii. Arabi ju potom predstavili starovekému Grécku, odkiaľ ju Alexander Veľký priviezol do Indie a postupne sa rozšírila aj do Španielska, Francúzska a v 17. storočí bola privezená do Južnej Ameriky počas španielskej kolonizácie.

Najväčším producentom ryže v Európe je Taliansko, kde sa vyprodukuje viac ako polovica európskej produkcie. Pestuje sa aj v Španielsku, Portugalsku, Grécku, na juhu Francúzska, Bulharsku a v Rumunsku. V niektorých oblastiach sa zbiera úroda dva až tri krát do roka.

Ryžové polia v Taliansku.

História pestovania ryže na Slovensku

Pestovanie ryže na území Slovenska nie je bežné, no v minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Historické pramene uvádzajú, že ryža sa na území Slovenska (okolie Ipľa a Poltáru) pestovala už v 16. storočí. V 17. storočí s ňou na naše územie dorazili aj Turci. Ryžové polia sa nachádzali na niekoľkých dunajských ostrovoch pod prítokom rieky Hron.

Po ukončení tureckej nadvlády zaniklo aj pestovanie ryže. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie.

Pokusy o pestovanie ryže v 20. storočí

V 50. rokoch 20. storočia sa o pestovanie ryže na Slovensku poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. S pestovaním ryže sa opäť pokusne začalo po druhej svetovej vojne. V Kolárove mali prvú žatvu v roku 1948. Ďalšie ryžoviská boli v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, v Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove, v Strede nad Bodrogom, Kráľovskom Chlmci a i.

Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody, čo bolo pre ryžu nevyhnutné. Výsadba sa sústredila na nížinaté, zaplaviteľné oblasti. Na tieto účely sa budovali zavlažovacie kanály a umelé ryžoviská. V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha.

Výnosy však postupne klesali. Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo.

V roku 2012 sa podnikateľ z Číny snažil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku.

Podmienky pre pestovanie ryže

Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu.

Výzvy spojené s pestovaním ryže

Medzi hlavné výzvy patrí nedostatok vody a klimatické zmeny.

• Nedostatok vody: Voda je pre pestovanie ryže nevyhnutná, ale v mnohých regiónoch je jej nedostatok. Na zavlažovanie sa často používa veľké množstvo vody a miestne zdroje sa môžu vyčerpať.
• Drobní pestovatelia ryže naliehavo potrebujú lepšie vybavenie, skladovacie zariadenia a moderné poľnohospodárske metódy, aby zvýšili produktivitu a dokázali sa vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien.

Spotreba ryže vo svete

Ryža je najdôležitejšou základnou potravinou na svete. Každý rok sa vyprodukuje a spotrebuje takmer 400 miliónov ton ryže. Fakt, že ryža je treťou najviac pestovanou plodinou na celom svete asi neprekvapí, čo však určite prekvapí je fakt, že ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %.

Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton.

Ryža sýti ľudstvo už po tisíce rokov. Je to neuveriteľné, ale ryža je oficiálne hlavnou potravinou viac ako polovice svetovej populácie a patrí medzi najstaršie pestované obilniny na svete. Dá sa pestovať v rôznych nadmorských výškach, čo jej umožňuje byť plodinou rozšírenou na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Nedá sa ňou prejesť a schopnosť prijímať chute iných prísad jej umožňuje stať sa "nesmrteľnou".

Ryža sa spomína už vo vyše 5-tisícročných knihách. Objavila sa v Číne a okolitých územiach ako Srí Lanka a India. Odtiaľ sa dostala do Grécka a stredomorskej oblasti, aby sa postupne udomácnila na severe Afriky a juhu Európy. Paradoxne, do Ameriky sa dostala práve z Európy spolu s dobyvateľmi. Portugalci ju priviezli do Brazílie a Španieli do Latinskej Ameriky. Dnes ryžu pestujú aj v púšti v Saudskej Arábii, na juhu Talianska, aj vo vlhkej juhovýchodnej Ázii.

Pestovanie ryže má na ostrove Srí Lanka dlhú históriu, ktorá siaha až do obdobia starovekých kráľovstiev. Srí Lanka má vhodné podmienky pre pestovanie ryže vrátane teplého a vlhkého podnebia, čo jej umožňuje rásť a dozrievať do svojej plnej zrelosti. Existuje mnoho odrôd ryže, ktoré sa pestujú na Sri Lanke, vrátane arborio, basmati, jazmínovej a ďalších. Každá odroda má svoje vlastnosti a používa sa na rôzne účely.

Proces pestovania ryže na Srí Lanke sa začína výsevom semien do pripravených polí. Po vypestovaní sa klasy starostlivo zberajú a spracovávajú. Zrná rýže sa sušia na slnku, čím sa predchádza zhnitiu a predlžuje sa ich trvanlivosť. Zrelé polia odlíšite od nezrelých žltým sfarbením. Pestovanie ryže na Srí Lanke má svoje výzvy, vrátane zmien v klíme a pestovania iných plodín, ktoré môžu konkurovať ryži.

Ryžové polia môžeme vidieť najmä na Ďalekom Východe. Typické zaplavené políčka hrajú s pomocou prírody a slnka všetkými možnými farbami, v poslednej období sa producenti učia dopestovať ryžu aj na územiach, ktoré nie sú pod vodou.

Najväčší producenti ryže na svete

Objavte najväčších producentov ryže na svete, vrátane Číny, Indie, Indonézie, Bangladéša a Vietnamu.

Dva základné typy ryže

Poznáme dva základné druhy ryže - ryža siata a ryža horská. Siata sa pestuje na políčkach s veľkosťou od 0,2 do 3 ha. Je skoro stále zaliata vodou. Dosahuje výšku od 1 m do 1,8 metra. V Ázii je možné zobrať jej úrodu až trikrát do roka. Horská nepotrebuje byť počas rastu ponorená do vody, len dostatočne zaliata. Zbierajú sa maximálne dve úrody. Zložením sa však veľmi podobajú.

Zloženie ryže

Ryža je jedným z najväčších zdrojov proteínov medzi obilninami. Pred ňou len "o prsia" vedie ovos. Ryža obsahuje celú škálu vitamínov skupiny B (tiamín, riboflavín, niacín) a veľké množstvo železa a aminokyselín. Keďže má malý obsah sodíka a tukov blížiacich sa k nule, je vhodnou potravinou pri liečení hypertenzie. Mletím sa však vitamíny a železo strácajú až o 50 percent. Ryža, ako ju poznáme, je väčšinou jemne pomletá, zbavená hornej vrstvy, kde sa nachádza najviac telu prospešných látok. Mletie však ryži dáva schopnosť rýchleho uvarenia. Najmenej výživy má predvarená ryža, teda ryža v sáčkoch.

Ryža je veľmi dobre stráviteľná, obsahuje predovšetkým škroby (60 - 80 %), pomerne málo bielkovín, takmer žiadny tuk a je hypoalergénna. Lúpaná ryža je vhodnou súčasťou rôznych diet. Nelúpané druhy sú vysokým zdrojom škrobov, vlákniny a vitamínov skupiny B a E a niektorých minerálnych látok. Ryža sa využíva na liečenie tráviacich ťažkostí.

Delenie ryže

• Sladká: Po uvarení stráca svoj tvar a stáva sa veľmi lepkavou. Obsahuje veľa škrobu a cukrov a používa sa na prípravu mnohých jedál. Škrob sa používa ako zahusťovadlo do omáčok a plniek produktov, ktoré sa zmrazujú, pretože napomáhajú udržanie formy jedla, čo ostatné škroby nedokážu.
• Aromatická: Má chuť a vôňu pražených orieškoch alebo pukancov. Najznámejšie sú thajská jasmínová ryža a ryža basmati z Himalájí. Sú dlhozrnné.
• Čierna ryža - japinica: Má tmavé zrno. Varí sa dlhšie, až 45 minút. Po uvarení sú semená jemne pružné a jemne sladkasté. Používa sa najmä na dezerty.
• Hnedá: Neprešla mletím, teda nestratila polovicu výživných látok. No jej príprava je podstatne dlhšia ako u mletej ryže. Je však najzdravšia.
• Arborio: Extrémne veľkozrnná ryža s charakteristickým bielym stredom. Po uvarení získa krémovitú podobu, pritom zostane al dente. Hodí sa na prípravu pravého talianskeho rizota, pretože výborne absorbuje chute iných pochutín. Patrí medzi strednozrnné ryže.
• Indiánska: Nepatrí medzi ryže, je to tráva vysoká viac ako 2 metre a rastie v Amerike. Zbierajú ju Indiáni z lodí už po tisíce rokov. Semená tejto trávy majú veľkú výživovú hodnotu.

Iné použitie ryže

• Ryžové šupky: V Thajsku je viac ako 90 percent pliev použitých v zlisovaných briketách ako zdroj paliva do "ryžových" generátorov. Keď prejdú karbonizáciou, používajú sa ako uhlie.
• Ryžový papier: Nájdete ho v celej Ázii, ale aj inde vo svete. Vyrába sa z drene rastliny. Najčastejšie sa používa na výrobu cigaretových papierikov.
• Ryžová slama: V Thajsku sa slama z ryže využíva ako krmivo pre zvieratá. Na krmivo sa používa asi polovica produkcie, druhá je vhodná napríklad na pestovanie húb, ale aj na výrobu topánok a sandálov.
• Ryžové otruby: Z menšej časti sa vyrába olej na varenie, zvyšok slúži ako krmivo pre zvieratá.
• Olej z ryžových otrúb: Olej získaný z ryžových otrúb patrí medzi jeden z najzdravších na svete, pretože znižuje krvný tlak. Siaha sa po ňom najmä pri príprave ázijských jedál. U nás nie je veľmi známy.
• Lámaná ryža: Vzniká tak, že sa pri spracovaní zrna asi jedna štvrtina ryže poláme. Tá sa potom používa pri príprave iných jedál. V Thajsku najmä na výrobu instantných rezancov a iných snackov.
• Ryžová múka: Ďalší produkt z lámanej ryže. Vyrábajú sa z nej čipsy, cestoviny, na pare robené koláčiky, plnené koláče alebo koláče len s kokosovým mliekom či iným topingom, čo je niečo ako náš puding.
• Ryžové nápoje: Ryža sa používa na výrobu nápojov, väčšinou alkoholických.

Pestovanie ryže v Japonsku

Ryža je pre Japonsko viac než len potravina. Je to kultúrna ikona, ktorá sa odráža v histórii, náboženstve, umení a každodennom živote Japoncov. Od starovekých rituálov až po modernú gastronómiu, ryža zohráva ústrednú úlohu v japonskej spoločnosti. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania ryže v Japonsku, od historických koreňov až po súčasné výzvy a inovácie.

História

Pestovanie ryže v Japonsku má hlboké korene, ktoré siahajú do obdobia Yayoi (približne 300 pred n. l. - 300 n. l.). V tomto období sa pestovanie ryže rozšírilo z Číny a Kórey na japonské ostrovy. Ryža sa stala základnou plodinou a postupne sa prispôsobila miestnym podmienkam.

V starovekom Japonsku mala ryža nielen nutričnú hodnotu, ale aj hlboký symbolický význam. Bola považovaná za dar od bohov a používala sa pri náboženských obradoch a festivaloch. Ryža bola tiež dôležitým platidlom a ukazovateľom bohatstva a spoločenského postavenia.

Počas stáročí Japonci vyvinuli sofistikované techniky pestovania ryže, ktoré im umožnili maximalizovať úrodu aj v náročných podmienkach. Medzi tieto techniky patrí budovanie terasovitých polí, zavlažovanie a používanie organických hnojív.

Odrody ryže

V Japonsku sa pestuje mnoho rôznych odrôd ryže, ktoré sa líšia chuťou, textúrou a použitím.

• Koshihikari: Táto odroda je známa svojou vynikajúcou chuťou a textúrou. Je to jedna z najpopulárnejších odrôd ryže v Japonsku a často sa používa na prípravu sushi.
• Hitomebore: Táto odroda je známa svojou jemnou chuťou a mäkkou textúrou. Je vhodná na každodenné použitie a často sa podáva ako príloha k rôznym jedlám.
• Akitakomachi: Táto odroda je známa svojou sladkou chuťou a lepkavou textúrou. Je vhodná na prípravu ryžových koláčikov a iných dezertov.
• Japonica: Táto odroda je známa svojou zvýšenou lepivosťou, vďaka ktorej je ideálna na prípravu sushi.

Proces pestovania ryže v Japonsku

Pestovanie ryže v Japonsku je komplexný proces, ktorý si vyžaduje starostlivé plánovanie a prácu.

• Príprava polí: Príprava ryžových polí je prvým krokom v procese pestovania ryže. Polia sa musia vyrovnať a zavlažiť, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre rast ryže.
• Výsadba: Semená ryže sa najprv namočia a zasadia pod krytom. Až sa ujmú a trochu vyrastú, presádzajú sa do ryžových polí, ktoré sa vyznačujú vysokou vlhkosťou. Dĺžka jednej rastliny môže dosiahnuť jeden meter.
• Starostlivosť o ryžu: Počas rastu ryža vyžaduje pravidelnú starostlivosť, vrátane zavlažovania, hnojenia a odstraňovania buriny.
• Zber a spracovanie: Po dozretí sa ryža zberá a suší.

Ryža a japonská kuchyňa

Ryža je základnou zložkou japonskej kuchyne a používa sa v mnohých rôznych jedlách. Medzi najznámejšie patria:

• Sushi: Sushi je jedným z najznámejších japonských jedál na svete. Skladá sa z ryže, surovej ryby, zeleniny a ďalších ingrediencií.
• Ryžové misky (Donburi): Ryžové misky sú obľúbené jedlá, ktoré sa skladajú z ryže, mäsa, zeleniny a omáčky.
• Ryžové koláčiky (Mochi): Ryžové koláčiky sú tradičné japonské dezerty, ktoré sa pripravujú z lepivej ryže.
• Saké: Saké je tradičný japonský alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába z fermentovanej ryže. Saké vzniklo počas obdobia Yayoi (približne 300 pred n. l. - 300 n. l.), keď sa do Japonska dostalo pestovanie ryže z Číny a Kórey. V decembri 2024 bolo tradičné japonské umenie výroby saké pomocou koji oficiálne zaradené na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Súčasné výzvy a inovácie

Pestovanie ryže v Japonsku čelí v súčasnosti niekoľkým výzvam, vrátane starnutia farmárov, klimatických zmien a konkurencie zo zahraničia.

• Starnutie farmárov: Priemerný pestovateľ ryže v Japonsku má vyše 70 rokov. Mnohí mladí ľudia sa nehrnú do poľnohospodárstva, čo vedie k nedostatku pracovnej sily a ohrozuje budúcnosť pestovania ryže v Japonsku.
• Klimatické zmeny: Klimatické zmeny spôsobujú extrémne výkyvy počasia, ktoré sťažujú pestovanie ryže. Suchá, záplavy a tajfúny môžu zničiť úrodu a spôsobiť finančné straty farmárom.
• Konkurencia zo zahraničia: Dovoz lacnejšej ryže zo zahraničia predstavuje konkurenciu pre domácich pestovateľov.

Japonskí farmári sa snažia prekonať tieto výzvy prostredníctvom inovácií v pestovaní ryže. Medzi tieto inovácie patrí používanie moderných technológií, ako sú drony a senzory, na monitorovanie rastu ryže a optimalizáciu zavlažovania a hnojenia.

tags: #pestovanie #ryze #v #taliansku #podmienky #a

Populárne príspevky:

• Recept na liaty koláč
• Elektrická rúra Electrolux EZB3411AOX
• Výber grilu na balkón
• Typy a použitie kovových rúr
• Druhy pizze Grand Sala